Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-3-2024.pdf
PDF · 76.33 KB
Case nature
Subarea
6S/3/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SKL 43 s. r. o., so sídlom Trenčianska 834/60, 821 09 Bratislava, IČO: 47 236 299, právne zastúpený: Advokácia GYŐRFI s. r. o., so sídlom Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Bývanie Trenčianska, s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 5433/40, 811 02 Bratislava, IČO: 47 237 627, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-15820/2023 zo dňa 07.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.01.2024, takto
rozhodol:
Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 11.01.2024 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 11.01.2024 domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-15820/2023 zo dňa 07.12.2023 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný oznámil žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi, že listina „Návrh na zmenu vlastníckeho práva záznamom, na základe odstúpenia od zmluvy V-32408/14 zo dňa 25.3.2015“ nespĺňa podmienky na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Žalovaný napadnutým opatrením zároveň vyzval žalobcu, aby predložil súhlasné stanovisko s odstúpením od vyššie uvedenej zmluvy (ďalej len „odstúpenie od zmluvy“) alebo návrh na súdne konanie vo veci neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého opatrenia a tiež priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca v správnej žalobe požiadal správny súd, aby jej priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že v prípade nepodania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy by žalovaný postupoval v zmysle svojho nezákonného vyjadrenia a prepísal by vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech ďalšieho účastníka. Žalobca preto podal civilnú žalobu na Mestský súd Bratislava IV, čím mu vznikla a ďalej vzniká škoda na trovách súdneho konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Vznik škody na strane žalobcu je v príčinnej súvislosti s napadnutým opatrením, keďže ak by v ňom žalovaný v rozpore so zákonom neuviedol, že v prípade nepredloženia potvrdenia o podaní žaloby bude toto považovať za súhlas s odstúpením od zmluvy, žalobca by civilnú žalobu nepodával. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe by žalobcovi umožnilo vziať nezmyselnú civilnú žalobu späť a zabrániť tak vzniku ďalšej škody. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca nepovažoval za rozporné s verejným záujmom.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 13.05.2024 tak, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe ponecháva na zváženie správneho súdu.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 SSP.
10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil hrozbou vzniku škody, a to v podobe trov konania o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy v civilnom sporovom konaní vedenom pred Mestským súdom Bratislava IV.
14. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca vo svojom návrhu nepreukázal hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca k žalobe okrem napadnutého opatrenia a plnomocenstva nepripojil žiadne ďalšie prílohy, na základe ktorých by správny súd mohol overiť žalobcom tvrdené následky napadnutého opatrenia, resp. utvoriť si úsudok o žalobcom tvrdených následkoch napadnutého opatrenia. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil iba poukazom na hypotetické dôsledky napadnutého opatrenia spojené s vedením civilného sporového konania pred Mestským súdom Bratislava IV. Hypotetická možnosť tvrdenej hrozby však na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje – hrozba totiž musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2018, sp. zn.: 7Sžsk/17/2018).
15. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca správnemu súdu ani nijako nepreukázal svoju finančnú situáciu. Správny súd si preto nemohol utvoriť úsudok o tom, či hroziace trovy konania v predmetnom civilnom sporovom konaní možno v kontexte jeho celkovej finančnej situácie považovať za hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku.
16. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle § 185 písm. a) alebo b) SSP. Pri dôvode týkajúcom sa § 185 písm. a) SSP (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Dôkazné bremeno teda nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.
17. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, ktorý možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44). Žalobca síce konštatoval, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za rozporné s verejným poriadkom, avšak toto svoje stanovisko nijako bližšie nezdôvodnil.
18. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).