Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_5C-305-2015.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/305/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcov: v rade 1/ J. G., P.. XX.X.XXXX, Y. N.. H. XX/XX, XXX XX D., v rade 2/ J. G., P.. XX.XX.XXXX, Y. N.. H. XX/XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom A. Kmeťa 19, Martin, proti žalovaným: v rade 1/ U. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. H. L. X, XXX XX P. Y., v rade 2/ L. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. H. L. X, XXX XX P. Y., v rade 3/ J.Z. G., P.. XX.X.XXXX, Y. N.. H. XX/XX, XXX XX D., v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva zo dňa 26.5.2011, uzatvorená medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovanými v rade 1/ a 2/ a kúpna zmluva zo dňa 22.7.2011, uzatvorená medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ a žalovaným v rade 3/ , ktorej vklad bol povolený dňa 2.12.2011 pod č. J. sú n e p l a t n é .
II. Súd u r č u j e , že vlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v U..Ú.. V., U. H. V. P. A. Ú.Z. D., A. U. P. O. Č..XXXX Y. Č. XX P. X. E. J. XX J. Y. I. H. Č. XXXX P. S. N..H., E. P. E. U.-W. Č..XXX/XX sú žalobcovia v rade 1/ a 2/ J. G., Z..Č..XXXXXX/XXX N. J. G., Z.. O., Z..Č.. XXXXXX/XXXX v podiele 1/1- iny a aj podielovými spoluvlastníkmi na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX-ín.
III. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ dňa 15.7.2015 podali žalobu, v ktorej uviedli, že boli výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.Ú.. V., U. Y. P. A. Ú. D., A. U. V. P. O. Č..XXXX J. E. X/X-M. Y. Č..XX P. X. E. J. Č..XX J. Y. I. H..Č. XXXX P. S. N. H., E. P. E..Č.. U.-W. Č..XXX/XX a podieloví spoluvlastníci na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX-Í.. Pre nepriaznivú finančnú situáciu v rodine v rokoch 2010 a 2011 bola proti ním vedená exekúcia u súdneho exekútora G.. U., ktorý vymáhal dlh v približnej výške 3000 euro a tiež dlh na A. D., súvisiaci s užívaním uvedeného bytu vo výške približne 500 euro. Žalovaná v rade 2/ v tom čase riešila finančnú situáciu prostredníctvom viacerých peňažných ústavov, avšak bezvýsledne. V roku 2011 bola oslovená bývalou kolegyňou J. Š., ktorá jej odporučila finančného poradcu G. E.. Tento človek spolu s p. V. L. mali predstavovať pre žalobcov vyriešenie nepriaznivej finančnej situácie prostredníctvom istého finančného poradenstva. Za týmto účelom žalobkyňa v rade 2/ nechala svojej bývalej kolegyni číslo s tým, že po nejakej dobe sa jej ozval G. E., s ktorým sa stretli a tento im spolu so V. L. prisľúbil vyriešiť finančné problémy v rodine. Menovaní mali hľadať investorov, ktorí im pomôžu zbaviť sa dlhov vo výške približne 3500 euro. Uvedení investori mali byť manželia Š., t.j. žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorí mali požičať 5000 euro, resp. za určitú odmenu oddĺžiť nehnuteľnosť žalobcov. Za účelom zabezpečenia pôžičky investorom, pripravil G. E. žalobcom bližšie nedefinovanú zmluvu, ktorú títo mali pred notárom dňa 26.5.2011 podpísať. Ako vyplynulo z výpovede žalobkyne v rade 2/ ako poškodenej v trestnom konaní, podpísali v podstate žalobcovia len zadné strany zmlúv, kde bolo potrebné úradne osvedčiť ich podpisy. Podpísali kúpnu zmluvu na uvedenú nehnuteľnosť v prospech kupujúcich a to investorov, teda žalovaných v rade 1/ a 2/.
Žalobcovia zistili až po podpise zmluvy, ktorú podpisovali v domnení, že sa jedná o pôžičku, akú zmluvu podpísali. Na dopyty zo strany G. E. im bolo uvedené, že sa jedná len o fiktívnu zmluvu, aby boli takýmto spôsobom zabezpečené finančné prostriedky investorov, ktorým mali žalobcovia vrátiť pôžičku vo výške 5000 euro. Uvedené finančné prostriedky nikdy fyzicky neprevzali, všetko zabezpečoval G. E.. Neskôr po zistení, že podpísali kúpnu zmluvu zistili, že v zmysle zmluvy mali prevziať pri podpise kúpnu cenu 45000 euro, pričom táto im nikdy skutočne vyplatená nebola. Po ubezpečení G. E., že kúpna zmluva na byt žalobcov bola len fiktívna, žiadal E. po žalobcoch vybavenie úveru, ktorým žalobcovia dlh voči žalovaným vyplatiť. Od začiatku bolo zrejmé, že žalobcom vzhľadom na ich vek a finančnú situáciu banková inštitúcia úver neposkytne, preto E. predmetný úver vybavil v Slovenskej sporiteľni a.s. pre syna žalobcov a to žalovaného v rade 3/. Za týmto účelom E. v súčinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ vybavil hypotekárny úver, ktorý kvôli kúpnej cene, ktorá v zmluve bola uvedená bol vo výške 45000 euro na syna žalobcov J.Z. G. D... Zároveň bolo zrealizované záložné právo k predmetnému bytu. Žiadne finančné prostriedky z poskytnutého úveru žalobcovia v rade 1/ a 2/ ani žalovaný v rade 3/ nedostali okrem sumy 2500 euro, ktoré dostal žalovaný v rade 3/.
2. Podľa žalobcov uvedené právne úkony sú postihnuté absolútnou neplatnosťou a nemajú za následok vznik nájmu alebo zánik práv a povinností. Absolútne neplatný právny úkon teda nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň, akoby neexistoval.
3. Uvedeným podvodným konaním boli žalobcovia uvedení do omylu a v skutočnosti pripravení o svoj byt. Finančné problémy im E. N. L. nevyriešili, naopak získali obohatenie pre seba, čo vyšlo neskôr najavo a za toto konanie ako aj ďalšie konania je voči nim vedené trestné stíhanie Krajským riaditeľstvom PZ Žilina.
4. Žalobcovia sa teda domáhali vyslovenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov o prevode ich bytu, pretože nikdy nemali v úmysle predať byt, zmluvu podpisovali v domnení, že sa jedná o zmluvu o pôžičke zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/. Boli toho názoru, že ani žalovaní v rade 1/ a 2/ nemali v úmysle kúpiť ich byt. Nikdy sa so žalobcami fyzicky nestretli, nikdy si neboli byt ohliadnuť, ani ho nemali v úmysle užívať, prípadne prenajímať. Žalobcovia sa domnievali vzhľadom na to, že V. L. je dcérou žalovaných v rade 1/ a 2/, že o nekalých úmysloch E., L. ako ich dcéry mali vedomosť aj žalovaní v rade 1/ a 2/. Pokiaľ by žalobcovia chceli riešiť nepriaznivú finančnú situáciu predajom bytu, tak by ho mohli predať priamo s tým, že po vyplatení dlhov by im zostala približne suma 40000 euro a tak by si mohli zabezpečiť iné bývanie. Žalovaný v rade 3/ o všetkých úkonoch bol informovaný len v tom zmysle, že sa jedná o pôžičku na vyplatenie ktorej nebol žiadny peňažný ústav ochotný dať úver žalobcom, preto hypotekárny úver bol poskytnutý práve jemu. Žalovaný v rade 3/ nemal mať vedomosť o tom, že byt kupuje na seba, ale bol v domnení, že si vybavuje úver na vyplatenie žalovaných v rade 1/ a 2/, pričom výška úveru sa odvíjala od fiktívnej kúpnej ceny, ktorá bola uvedená v kúpnej zmluve medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovanými v rade 1/ a 2/.
5. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyne V. L., listinnými dokladmi- kúpnou zmluvou zo dňa 26.5.2011, zo dňa 22.7.2011, uznesením Krajského riaditeľstva PZ Žilina zo dňa 21.7.2014 Č.: U.-XX/X-J.-V., zmluvou o splátkovom úvere, výpisom z O. Č..XXXX U..Ú.. V., oznámením o dobrovoľnej dražbe, rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 16.9.2011, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti SLSP a.s. zo dňa 20.1.2015, oznámením o začatí výkonu záložného práva, a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa domáhali vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2011 a 22.7.2011 a následne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č.XXXX U..Ú.. V. a to bytu č.XX P. X.A. E. J. Č..XX J. Y. I. H. Č. XXXX P. S. N. H., E. P. E..Č.. U.-W. Č..XXX/XX, ktorého boli podieloví spoluvlastníci v 1/1-ine a následne určiť, že sú podieloví spoluvlastníci na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX-ín. Svoj návrh odôvodnili tým, že potom, ako sa dostali do nepriaznivej finančnej situácie, kedy ich dlh predstavoval približne 3500 euro a žiadny peňažný ústav im neposkytol úver, sprostredkovane získali kontakt na G. E. N. V. L., kedy im G. E. ponúkol pomoc ako vyriešiť finančné problémy s tým, že spolu s V. L. hľadali investorov, ktorí im pomôžu zbaviť sa dlhov. Týmito investormi následne boli žalovaní v rade 1/ a 2/ - rodičia V. L., ktorí mali poskytnúť na úhradu dlhov 5000 euro žalobcom v rade 1/ a 2/. Žalobcovia tvrdili, že tento krok vnímali ako pôžičku, ktorá im bude poskytnutá zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/. Podpísali zmluvu, ktorú vnímali ako zmluvu o pôžičke bez osobného kontaktu so žalovanými v rade 1/ a 2/. Žalobcovia tvrdili, že podpísali len zadanú stranu zmluvy, kde sa overovali ich podpisy. Následne zistili, že uzavreli so žalovanými v rade 1/ a 2/ kúpnu zmluvu, ktorou im predali svoj byt s príslušenstvom za kúpnu cenu 45000 euro. Tieto finančné prostriedky im nikdy neboli poskytnuté a ani žalovaní v rade 1/ a 2/ netvrdili, že by žalobcom vyplatili kúpnu cenu 45000 euro tak, ako bola uvedená v kúpnej zmluve. Kúpna zmluva bola podpísaná dňa 26.5.2011. Následne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 22.7.2011, ktorou žalovaní v rade 1/ a 2/ predali ako vlastníci predmetného bytu nehnuteľnosti synovi žalobcov J. G. D... G. E. sprostredkoval vybavenie úveru pre J. G. D.. - žalovaného v rade 3/ vo výške 36240 euro. Pri poskytnutí úveru bola uzavretá následne zmluva o zriadení záložného práva v prospech SLSP a.s..
8. Žalovaní v rade 1/ a 2/ uzavreli kúpnu zmluvu dňa 22.7.2011 so žalovaným v rade 3/, predmetom ktorej bol predaj bytu s príslušenstvom, ktorý bol predmetom aj kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2011 s tým, že kúpna cena bola stanovená opakovane ako v prechádzajúcej zmluve 45000 euro, pričom z hypotekárneho úveru, ktorý bol poskytnutý SLSP a.s. na kúpu tohto bytu bolo vyplatených 15600 euro na účet žalovaných v rade 2/ a 3/ (túto skutočnosť potvrdili vo svojej výpovedi na súde), 5100 euro na účet syna V. L., ďalšie finančné prostriedky na účty, ktoré bližšie neboli špecifikované a zvyšok 11867,02 eura malo byť uhradené k rukám predávajúceho pri podpise zmluvy.
9. Vychádzajúc z výpovedí strán sporu žalobcovia v rade 1/ a 2/ zotrvali na svojom tvrdení, že nemali v úmysle predať svoj byt žalovaným v rade 1/ a 2/, ale ich snahou bolo získať finančné prostriedky na základe pôžičky, ktorú im mal sprostredkovať p. E.. Všetky úkony, ktoré tento zabezpečoval boli robené tak, že vytvoril časovú tieseň, keď prišiel neskoro s tým, že niečo vybavuje. Uvedenú zmluvu si riadne neprečítali a u notára overili svoj podpis. Tvrdili, že nemali vedomosť o predaji bytu, ale chceli vec riešiť tak, že byt by si kúpil ich syn, ktorý si zoberie úver, nevedeli však, že syn následne byt kupuje už od cudzích ľudí. Syn uzatváral zmluvu so Š., t.j. so žalovanými v rade 1/ a 2/. Toto všetko im bolo sprostredkované cez p. E.. Z úveru synovi zostalo približne 2500 euro, ostatné peniaze odišli a nevedeli na čo boli bankou stiahnuté.
10. Žalovaný v rade 1/ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že kúpnu zmluvu uzatváral z podnetu G. E., ktorý v tej dobe bol priateľom ich dcéry V. L., žili vtedy spolu. Z jeho podnetu sa rozhodol investovať 12000 až 15000 euro v hotovosti s vyplatením provízie 5%. Peniaze reálne odovzdal a podpísal na kúpnu zmluvu, ktorá mala byť len na tri mesiace, čo vnímal ako fiktívnu zmluvu. Žalobcovia si mali vybaviť úver a takto im peniaze vrátiť. Zo strany G. E. bol potom daný podnet uzavrieť zmluvu s ich synom, ktorému predali byt. So žalobcami v rade 1/ a 2/ sa nikdy nestretli až na pojednávaní konanom dňa 26.5.2016 sa stretli prvýkrát. Zmluvu im na podpis nosil G. E..
11. Žalovaná v rade 2/ vo svojej výpovedi uviedla, že o zmluvách nič nevedela, s dcérou o tom nekomunikovala a zmluvy im predložil E. k podpísaniu. O tom, že manžel dával E. peniaze mala informáciu, vedela, že peniaze dávajú na tri mesiace, potom sa im potom zhodnotené vrátia. Neskôr, keď vznikli problémy s G. E. sa už nestretli a ani ich dcéra v súčasnej dobe s ním nežije.
12. Z Krajského riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Žilina bolo súdu zaslané uznesenie o začatí trestného stíhania voči G. E. N. V. L., ktorí sú stíhaní pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin podvodu. Z uvedeného uznesenia v bode 3. je uvedený skutok, týkajúci sa G. E. ako finančného poradcu vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ a 2/ a konania žalovaných v rade 1/ , 2/ a 3/, ktorý v podstate zodpovedal výpovedi strán sporu v tomto konaní. V čase rozhodovania súdu prípravné konanie ukončené v predmetnej trestnej veci nebolo.
13. Ako svedkyňa bola v uvedenej veci vypočutá V. L., dcéra žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorá vo svedeckej výpovedi potvrdila, že v určitom období žila s G. E., teda išlo o obdobie pred štyrmi rokmi. V čase uzatvárania zmlúv medzi stranami sporu žili v spoločnej domácnosti. V danom období mi pomáhala prefinancovávať uvedenú situáciu, v ktorej sa ocitli vo finančnej tiesni, pomáhala mu zabezpečovať investorov takéhoto podnikania a toto sa týkalo aj jej rodičov. G. E. im všetko vysvetlil. Vnímala uvedenú situáciu, kedy boli chránené peniaze jej rodičov. Zdalo sa jej, že je to všetko v poriadku. Urobil sa simulovaný úkon a to kúpna zmluva s tým, že G. mali byt, a exekúcie, ktoré potrebovali týmto spôsobom vyriešiť. Ich syn mohol čerpať úver. Riešenie spočívalo v tom, že do troch mesiacov sa prevedie byt, kedy si G. vyriešia finančnú situáciu a potom by sa im byt vrátil. Investor, ktorý do toho dával peniaze, dostal svoje peniaze späť zhodnotené o úrok. Podľa kúpnej zmluvy, ktorú uzavreli rodičia svedkyne a G., svedkyňa uviedla, že nie je pravda, že by im rodičia vyplácali kúpnu cenu, ale všetci verili E., že takto to fungovať bude. Kúpna cena musela byť postavená na určitú výšku tak, aby mohol byť k tejto výške poskytnutý úver. G. E. stratil maklérsku spoločnosť, pretože mal veľké dlhy s poisťovňami, Národná banka mu neudelila licenciu, preto sa zaregistroval syn svedkyne E. L. a na jeho licenciu potom vybavoval E. úvery. S účtom syna mohli disponovať tak E. ako aj svedkyňa. Za čo bolo vyplatené z úveru 5100 euro na účet syna svedkyne, táto uviesť nevedela. Predpokladala, že takáto bola dohoda.
14. Žalovaný v rade 1/ k uzatváraniu zmlúv doplnil, že zmluva bola forma na zabezpečenie peňazí, ktorú bližšie nečítal. Pokiaľ na polícií vypovedal, že odovzdal 45000 euro ako kúpnu cenu, bolo mu tak poradené, aby sa držal zmluvy. Túto sumu na základe uvedenej zmluvy G. v skutočnosti neodovzdal.
15. Podľa ustanovenia § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
16. Ak právny úkon trpí vadou vôle, t.j. nebol urobený slobodne a vážne, je úkon absolútne neplatný. Právne úkony, postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona, a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani zaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na takúto neplatnosť prihliadnuť, resp. z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti.
17. Náležitosťou právneho úkonu je vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Právny úkon nie je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolností zrejmé, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Nedostatok vážnej vôle bol v danom prípade zrejmý aj druhej strane, voči ktorej bol tento prejav robený. Z výpovedí žalobcov v rade 1/ a 2/, žalovaných v rade 1/ a 2/ bolo zrejmé, že nikto z nich nemal vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu dňa 26.5.2011. Voľa, ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky) nemôže byť vôbec základom právneho úkonu a preto ide o absolútne neplatný právny úkon. O neplatnosti zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle strán, spočívajúcej v simulácií možno uvažovať v danom prípade, pretože vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu nemala ani jedna zmluvná strana. V danom prípade ani kúpna cena kupujúcimi, označenými v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 26.5.2011 vyplatená nebola.
18. V zmysle zisteného skutkového stavu a posúdenia úkonov, ktoré urobili strany sporu súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 26.5.2011, uzavretá medzi žalobcami a žalovanými v rade 1/ a 2/ je neplatným právnym úkonom, pretože ani jedna zo strán nemala vôľu uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu. Vyslovením tejto neplatnosti je neplatná aj nasledujúca kúpna zmluva zo dňa 22.7.2011, ktorou žalovaní v rade 1/ a 2/ previedli nehnuteľnosti na žalovaného v rade 3/. Pokiaľ zmluva, ktorú žalovaní v rade 1/ a 2/ uzavreli so žalobcami dňa 26.5.2011 je neplatným právnym úkonom, nemohli na základe tohto úkonu nadobudnúť vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam, a keďže sa nestali vlastníkmi, nemohli ich prevádzať ani na žalovaného v rade 3/. Pri hodnotení kúpnych zmlúv bolo nesporné, že žalobcovia sa nedomáhali kúpnej ceny a žalovaní v rade 1/, 2/ sa nedomáhali predmetu kúpy, čo je len potvrdením prejavu vôle strán sporu, a vedie k nespornému zisteniu, že išlo o právne úkony absolútne neplatné. Vyslovením neplatnosti právnych úkonov, došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením vlastníckeho práva žalobcov, ktorým naďalej svedčí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Súd na návrh vyslovil aj výrok o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Stranám sporu svedčila povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť, v zmysle ktorých súd vykonal dôkazy, navrhnuté stranami sporu a z nich po zistení skutkového stavu vyvodil uvedený právny záver vo veci.
19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku a súd vyslovil, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania vzhľadom k tomu, že v konaní boli plne úspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.