Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1311-2009.pdf
PDF · 73.76 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/1311/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávneného: INKASO Pohľadávok, s.r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36039039, proti povinnému: P. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. U. F. X, XXX XX P., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Miroslava Frigu (pôvodne Mgr. Marček) Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, 09101 Stropkov, o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na pokračovanie exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poveril pôvodného súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.10.1999 sp. zn. 3 Zm 105/1999 zo dňa 05.10.1999.
2. Dňa 25.01.2016 pôvodný súdny exekútor predložil súdu podanie oprávneného označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“ zo dňa 13.01.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 20.01.2026 a v ktorom oprávnený v súlade s ustanovením § 247f ods. 1 zákona č. 438/2015 Z. z. za účelom splnenia dodatočne zákonom uloženej povinnosti doplniť návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v ustanovení § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uviedol, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a jeho návrh na vykonanie exekúcie doplnil opisom nasledovných rozhodujúcich skutočností, týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený preukazoval svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Oprávnený uviedol, že v danom exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a. s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Oprávnený zároveň označil dôkazy, z ktorých vyplývali ním opísané skutočnosti. Tieto skutočnosti sa tak stali v minulosti známe exekútorovi a rovnako známe aj súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodovacia činnosť súdu vykonaná podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zohľadnila všetky tieto skutočnosti, pretože súd sa s obsahom exekučného titulu a dôvodmi jeho vydania v celosti oboznámil a nevyžadoval ďalšie spresnenia. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Poukazujúc na uvedené oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v účinnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
5. V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 29.10.2009, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. marca 2017.
6. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), na základe ktorého bolo do Exekučného poriadku zavedené nové ustanovenie § 243f - prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
7. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
8. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenie § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
10. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
12. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku zavedené prechodné ustanovenie § 243f, vznikla oprávneným v exekučných konaniach podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto skutočnosti aj preukázať. Predmetné ustanovenia pritom nerozlišujú, či ide fyzickú osobu podnikateľa alebo nepodnikateľa, preto táto povinnosť oprávneného sa vzťahovala na exekučné konania bez ohľadu na podnikateľskú činnosť povinného.
13. Na základe ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bola oprávnenému stanovená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., a teda do dňa 22.01.2016.
14. Hoci znenie ustanovenia §243 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č.k. III. ÚS 752/2016-17 zo dňa 08.11.2016 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania,
keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehote na jeho vykonanie.
15. Súd sa oboznámil so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si nesplnil zákonnú povinnosť včas, t.j. nedoručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 22.01.2016 exekučnému súdu.
16. Z predloženého podania oprávneného zo dňa 13.01.2016 a podania pôvodného súdneho exekútora zo dňa 25.01.2016 je zrejmé, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplnil u iba pôvodného súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka. Oprávnený tak nezaslal doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu (ako to deklaruje judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky), ale iba súdnemu exekútorovi. Nedodržanie zákonnej lehoty má pre oprávneného nepriaznivý procesný dôsledok, ktorý spočíva v tom, že v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený si nesplnil svoju povinnosť predložiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote do 22.01.2016 exekučnému súdu, rozhodol tak, že exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
18. O trovách konania súd rozhodne samostatným unesením po právoplatnosti tohto uznesenia, keďže v čase rozhodnutia o zastavení exekúcie súd nemal k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.