Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-54-2008.pdf
PDF · 85.31 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/54/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu J.. Ľ. A., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/X, Y. Q. T., proti žalovanej G. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T.. E. X, S., práv. zastúpená JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom, Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves, o určenie práva vecného bremena s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.
III. Štátu sa p r i z n á v a plná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci strán rozsudkom 3Co 320/2013-198 zo dňa 20.4.2016 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že výrok napadnutého rozsudku nie je zhodný s petitom žaloby, ktorý je uvedený v podaní žalobcu zo 6. júla 2010 (doručený súdu 9. júla 2010). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca po podaní znaleckého posudku znalcom Ing. Ladislavom Tichým petit v žalobe neupresnil. Preto, ak súd bez návrhu žalobcu pojal do výroku rozsudku ako jeho súčasť aj znalcom vyhotovený geometrický plán, rozhodol výrokom ultra petitum partum. Tiež uviedol, že okresný súd nerešpektoval názor odvolacieho súdu, vyslovený v uznesení z 29. júla 2011, č. k. 3Co 302/2010, kde konštatuje, že ak kúpna cena bola zaplatená z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bol by aj manžel žalovanej spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a následne by mal pasívnu legitimáciu ako žalovaný účastník. Súd prvého stupňa dokonca manžela žalovanej aj vypočul, ktorý potvrdil, že nehnuteľnosť, ktorej súčasťou je studňa, bola kupovaná za trvania ich manželstva, kde sumu 100.000,- Sk si požičali od matky žalovanej a túto sumu vracali zo spoločných peňazí. Je nepochybné, že nehnuteľnosti teda patria do BSM (hoci, inou právnou otázkou by bolo vyporiadanie BSM). Správne preto žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 42/1972, v zmysle ktorého, ak manželia nadobudli nehnuteľnosť za trvania manželstva a na zaplatenie použili čo i len sčasti spoločné peniaze, treba do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaradiť celú nehnuteľnosť, nie iba jej ideálnu časť zodpovedajúcu hodnotou sume použitých spoločných peňazí. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 361/2010, v zmysle ktorého „názor, podľa ktorého nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval o hmotnom práve, resp. o otázkach vecnej legitimácie, nie je možné uplatňovať rigorózne bez prihliadania na špecifiká konkrétneho konania. Pokiaľ v konaní nebol účastník riadne poučený a vyzvaný na odstránenie vád návrhu, je nutné uvedené považovať za vadu konania. Ak táto vada konania nebola v ďalšom priebehu konania pred všeobecným súdom zhojená a táto skutočnosť je dôvodom neúspechu
účastníka konania, konanie je potom postihnuté vadou predstavujúcou významný zásah do procesného postavenia tohto účastníka, resp. porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie.“ Tiež sa stotožnil s odvolacím dôvodom, spočívajúcim v tom, že súd neskúmal dostatočne otázku, či právo žalobcu zodpovedajúce vecnému bremenu k studni zaniklo vzhľadom na trvalé zmeny, pre ktoré vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti (§ 151p ods. 2 OZ), s týmto sa odvolací súd stotožňuje. Žalovaná v odvolaní zdôraznila, že zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu by vznikol hrubý nepomer medzi týmto právom žalobcu a povinnosťou žalovanej. Už z terajšej situácie je zrejmé, že zriadením tohto práva by nastala situácia, kedy by sa žalovaná s jej manželom mohli domáhať zániku tohto práva v inom konaní a aj z tohto uhla pohľadu naliehavosť právneho záujmu je pochybná. Už dnes sa totiž javí pochybným to, že v studni žalovanej bude voda v čase, kedy žalobca nebude mať vo svojej studni vodu, teda nemožno túto studňu vnímať ako záložný zdroj vody. O to viac, že už dnes je situácia práve opačná, kedy žalobca vo svojej studni vodu má, a žalovaná vo svojej studni vodu nemá. Dôvodne preto žalovaná poukázala na teoretické východiská k danej problematike, vyslovené v komentári k Občianskemu zákonníku: „môže k takémuto zániku vecného bremena dôjsť napríklad z dôvodu trvalej straty vody v studni na nehnuteľnosti povinného z vecného bremena... a pri inej obdobne trvalej zmene, v dôsledku ktorej je už objektívne vylúčený ďalší výkon práva z vecného bremena.“ (str. 457, Občiansky zákonník, Peter Vojčík a kol. IURA EDUITION, 2008). Vytkol súdu prvého stupňa, že na vyššie uvedené okolnosti nevykonal potrebné dokazovanie.
2. Tiež dodal, že petit žalobného návrhu trpí logickým rozporom vo vzťahu ku tvrdenému nároku, nakoľko sa v ňom navrhuje určenie, že „žalobca ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na VL č. 6295... má právo zodpovedajúce vecnému bremenu“, napriek tomu, že žalujúcim účastníkom v konaní je výlučne on sám. Náš Občiansky zákonník pozná inštitút bezpodielového spoluvlastníctva iba medzi manželmi (§ 143 a nasl.). Z návrhu preto nie je zrejmé, či žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX spolu so svojou manželkou, alebo sa jedná o terminologickú chybu, a žalobca chcel vyjadriť, že je výlučným vlastníkom“ predmetných nehnuteľností. Ani tejto skutočnosti súd prvého stupňa nevenoval žiadnu pozornosť, hoci táto je podstatná z pohľadu riešenia otázky dostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Uložil súdu prvého stupňa vyporiadať sa s výhradami žalovanej, uvedenými v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a vo veci opätovne rozhodnúť.
3. V zmysle § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca prehlásil, že na žalobe trvá v takom rozsahu ako ju podal, to znamená, že nerozšíril okruh vecne aktívnych a pasívnych účastníkov a tiež neupresnil žalobný petit.
5. Zástupca žalovanej uviedol a súdu fotografiou z miesta samého zdokumentoval, že studňa už neexistuje. Zároveň poukázal na to, že žaloba nebola daná po práve a žiadal žalobu zamietnuť, pričom si uplatnil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Žalobca na to reagoval tým, že tento stav pozná, teda skutočnosti deklarované žalovanou stranou nevyvrátil.
6. Predmetom konania je určenie práva zodpovedajúceho vecného bremenu spočívajúcom v čerpaní vody zo studne zriadenej na parcele žalovanej č. KN C XXXX/XX - záhrady o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX, vedeného na Správe katastra nehnuteľností Spišská Nová Ves, obec Spišská Nová Ves, k.ú. Spišská Nová Ves a právo prechodu cez túto parcelu za účelom čerpania vody zo studne.
7. Podľa § 151n OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
8. Podľa § 151o OZ. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
9. Podľa § 151p ods. 2 OZ vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
10. Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
11. Po takto doplnenom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu nie je opodstatnený.
12. V prvom rade súd konštatuje, že na tejto určovacej žalobe nie je naliehavý právny záujem. V tomto prípade sa nejedná o vec, kedy naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože sa nejedná o prípad, keď naliehavý právny vyplýva z osobitného predpisu.
13. Ako uvádza judikatúra (porovnaj napr. dôvody v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 1985 sp. zn. 2Cz/18/1985, z 26. augusta 1993 sp. zn. 1Cdo/76/1993, z 24. marca 1997 sp. zn. 2Cdo/135/1996), rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu) právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú. Výrok rozsudku aj v konaní o určovacej žalobe musí zodpovedať právnemu vzťahu, resp. právu v prítomnom čase, t. j. v čase vyhlásenia rozsudku [podľa § 217 ods. 1 CSP je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia]. Pre rozsudok súdu teda nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2002, sp. zn. 2Cdo/76/2002). Tým, že došlo k zrušeniu studne, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca dožadoval svojho nároku, absentuje u neho naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
14. Keďže v zmysle citovaného ustanovenia nemožno zásadne určiť existenciu právneho vzťahu za dobu minulú, súd skonštatoval, že u žalobcu absentuje naliehavý právny záujem.
15. Taktiež súd dáva do pozornosti, že žalobca i naďalej zotrval na pôvodne podanej žalobe bez odstránenia vád vo vzťahu k vecnej aktívnej či pasívnej legitimácii a tiež neupresnil žalobný petit.
16. Tieto skutočnosti viedli súd k zamietnutiu žaloby.
17. Pre úplnosť súd považuje za potrebné dodať, že po doplnení dokazovania mal súd preukázané, že tým, že došlo k zrušeniu studne, vo vzťahu ku ktorej si žalobca uplatnil svoj nárok, nastali také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti v zmysle § 151p ods. 2 OZ, pričom tieto zmeny sú trvalé, preto by došlo k zániku vecného bremena zanikne.
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej strane v sporu ich plnú náhradu.
19. O trovách štátu rozhodol súd podľa § 259 CSP v spojení s č.l 4 Základných princípov CSP a zaviazal žalobcu ako neúspešnej strane v sporu ich plnú náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.