Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-82-2019.pdf
PDF · 279.89 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/82/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: OBCHOD S PALIVAMI, s. r. o., so sídlom Cesta k vodojemu 1178/52, 010 03 Žilina, IČO: 36 400 467, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 567 942, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia
- ústredie, so sídlom Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 43 960 018 19/7413-31522/Koz zo dňa 27.08.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.
II. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina, odbor inšpekcie odpadového hospodárstva rozhodnutím č. 4396402019/5180-21210/Gaš zo dňa 24.06.2019 uložil žalobcovi pokutu v zmysle § 117 ods. 6 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (ďalej len „zákon o odpadoch“) vo výške 38 000 eur za nedodržanie legislatívnych ustanovení zákona o odpadoch zistené kontrolou vykonanou v dňoch 23.05., 29.06. a 06.08.2018 v priestoroch ložiska na dobývanie nevyhradeného nerastu štrkopieskov v lokalite Sihoť na pozemkoch KN-C č. 1904/2, KN-C č. 1904/3 katastrálne územie C., obec C. (ďalej len „vydobyté ložisko nevyhradeného nerastu štrkopieskov“), u účastníka konania OBCHOD S PALIVAMI, s. r. o., v rámci kontrolovaného obdobia od 01.01.2017 do 23.05.2018. Podľa rozhodnutia žalobca ako držiteľ odpadu v období od 01.01.2017 do 31.12.2017 využil odpady kategórie „O“ - ostatný odpad, nasledovných katalógových čísel, názvov a množstiev: 01 04 09 - Odpadový piesok a íly - 8 974,700 tony; 17 01 01
- Betón - 24 957,790 tony; 17 01 07 - Zmesi betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu a keramiky iné ako uvedené v 17 01 06 - 6,000 tony; 17 05 04 - Zemina a kamenivo iné ako uvedené v 17 05 03 - 48321,220 tony; 17 05 06 - Výkopová zemina iná ako uvedená v 17 05 05 - 191 281,180 tony a 17 09 04 - Zmiešané odpady zo stavieb iné ako uvedené v 17 09 03 - 20 811,79 tony, čo v celkovom súhrnnom množstve predstavuje 294 372,840 tony - na povrchovú úpravu terénu tak, že týmito odpadmi zasypával priestor vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov bez súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, čím porušil zákaz podľa ust. § 13 písm. d) zákona o odpadoch, podľa ktorého sa zakazuje vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje. Účastník konania uvedeným konaním využil na povrchovú úpravu terénu v lokalite vydobyté ložisko nevyhradeného nerastu štrkopieskov predmetné odpady bez súhlasu udeľovaného príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm.
s) zákona o odpadoch, ktorý sa vyžaduje na využitie odpadu na povrchovú úpravu terénu. Uvedeným konaním účastník konania naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 117 ods. 6 zákona o odpadoch. Ďalej vo výroku rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku v nadväznosti na ust. § 116 ods. 5 zákona o odpadoch je účastník konania povinný pokutu zaplatiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava na adresu príjemcu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že kontrolovaný subjekt - žalobca svojím konaním porušil zákaz uvedený v ust. § 13 písm. d) zákona o odpadoch, ktorým sa zakazuje vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje. Porušenia uvedeného zákazu sa dopustil tým spôsobom, že v období od 01.01.2017 do 31.12.2017 zasypal časti priestoru vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemku parcela KN-C č. 1902/2 katastrálne územie C., lokalita A. odpadmi katalógových čísel 01 04 09, 17 01 01, 17 01 07, 17 05 04, 17 05 06 a 17 09 04 (všetky odpady kategórie „O“ - ostatný odpad) v celkovom množstve 294 372,840 tony (inšpekcia pri tomto konštatovaní vychádzala z množstiev odpadu uvádzaných kontrolovaným subjektom v tlačivách „Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním za rok 2017, typ dokladu „M“ - držiteľ odpadu a typ dokladu „V“ - zber alebo výkup odpadu). Žalobca na uvedenú činnosť počas kontrolovaného obdobia nedisponoval žiadnym platným súhlasom orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva (Okresný úrad Bytča, resp. okresný úrad v sídle kraja), ktorý by ho oprávňoval na využívanie predmetných odpadov pri povrchových úpravách terénu lokality vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov. Prvostupňový správny orgán poukázal na fotodokumentáciu z miestnej ohliadky uskutočnenej dňa 23.05.2018 na pozemku parcela KN-C č. 1904/2 katastrálne územie C., kedy bolo zistené ukladanie stavebných odpadov aj do vodnej plochy, a to tak, že na uložené stavebné odpady bola navážaná odpadová výkopová zemina, pričom žalobca je držiteľom týchto stavebných odpadov a na pozemku KN-C parcela č. 1904/2 katastrálne územie C. bol zaznamenaný aj výskyt objemných odpadov (matrace, biologicky rozložiteľné odpady, drevo, konáre), odpadových plastov, škvary, odpadových pneumatík a znečistených obalov. V zmysle rozhodnutia Okresného úradu Bytča, OSŽP č. OU-BY- OSZP-2017/000464-4/Cur zo dňa 21.07.2017 bol účastníkovi konania udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov do termínu 22.03.2018, z ktorého vyplýva, že žalobca bol v tomto období oprávnený na vykonávanie len súhlasom povolených druhov činností v prevádzke, t. j. zber, zhromažďovanie, triedenie odpadov podľa druhov odpadov, tzn. že iné činnosti súvisiace s úpravou, spracovávaním, zneškodňovaním, resp. zhodnocovaním odpadov neboli týmto rozhodnutím povolené. Žalobca bol poučený o tom, akým spôsobom má nakladať (ako prevádzkovateľ zariadenia na zber odpadov) so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií a bol upozornený, že za účelom rekultivácie banského diela môžu byť použité inertné odpady až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. K vyjadreniu č. s.: B2010/0269-002/Uri zo dňa 14.06.2010 k Projektu spätnej rekultivácie po ťažbe štrkov v dobývacom priestore C. - U., lokalita A., parcela č. KN-E 1904/2, katastrálne územie C. prvostupňový správny orgán uviedol, že toto bolo vydané ešte v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch (platného do 31.12.2015), malo charakter záväzného stanoviska a nenahrádzalo žiaden súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vydávaného podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, z čoho vyplýva, že toto vyjadrenie nemožno považovať za súhlas vydaný podľa súčasného zákona o odpadoch, ktorý od 01.01.2016 nahradil predchádzajúci zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Prvostupňový správny orgán v zmysle § 135 ods. 17 zákona o odpadoch konštatoval, že ten, kto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších predpisov potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ale na ktorej výkon je potrebné rozhodnutie podľa zákona o odpadoch, podá návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť považuje za protiprávnu. Žalobca síce dňa 29.06.2016 požiadal príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, avšak dňa 30.08.2016 bolo rozhodnutím Okresného úradu Bytča zastavené konanie vo veci udelenia súhlasu na povrchovú úpravu terénu - likvidácia lomu v lokalite A. katastrálne územie C. podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, a to z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie predmetného súhlasu zo strany kontrolovaného subjektu ako žiadateľa. To znamená, že žalobca v kontrolovanom období nedisponoval súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, ktorý by ho oprávňoval využívať odpady na povrchovú úpravu terénu v priestore vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov. Na základe uvedených zistení prvostupňový správny orgán konštatoval porušenie ust. § 13 písm. d) zákona o odpadoch, ktorým sa zakazuje vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje. K tvrdeniu žalobcu vznesenému
na ústnom pojednávaní uskutočnenom na prvostupňovom správnom orgáne dňa 16.05.2019, že ním vykonávanou činnosťou, ktorou využíval odpad ako výplňový materiál do vydobytého priestoru v lome, odpad nezneškodňoval, ale používal ho na vyplnenie banského priestoru za účelom zabezpečenia jeho stability a následnej rekultivácie plochy zasiahnutej uskutočnenou ťažobnou činnosťou, prvostupňový správny orgán uviedol, že stabilitu plochy (svahov) dotknutej lokality je možné zabezpečiť aj inými metódami (napríklad odľahčením svahu, znížením sklonu svahu, vybudovaním bermy a podobne) v závislosti od mechanických vlastností okolitých zemín a ich horninového zloženia. Pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty odkázal prvostupňový správny orgán na ust. § 117 ods. 6 zákona o odpadoch. Zobral do úvahy, že žalobca realizoval zasypávanie banského priestoru po ťažbe v roku 2017 kontinuálne takým spôsobom ako v predchádzajúcom období, z čoho vyplýva, že uvedenú protiprávnu činnosť súvisiacu so zákonom o odpadoch vykonával bez súhlasu udeľovaného podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch dlhodobo (už v období spred začiatku kontrolovaného obdobia, teda aj v roku 2016), žalobca v období od 01.01.2017 do 31.12.2017 ako držiteľ odpadov využil odpady na povrchovú úpravu terénu bez súhlasu udeľovaného podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch tak, že nimi zasypal časti priestoru vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v značnom množstve (294 372,840 tony), protiprávne konanie mohlo ohroziť a poškodiť zložky životného prostredia a kontrolovaný subjekt v protiprávnej činnosti pokračoval aj po skončení kontroly. Prvostupňový správny orgán tiež zohľadnil skutočnosť, že žalobca poskytol kontrolnému orgánu súčinnosť a technické podmienky potrebné k dôkladnému vykonaniu kontroly, žalobcovi nebola zo strany správneho orgánu doposiaľ uložená sankcia za porušenie legislatívy odpadového hospodárstva a žalobca tiež požiadal o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.
2. Na základe odvolania žalobcu rozhodol vo veci žalovaný rozhodnutím č. 43 960 018 19/7413-31522/ Koz zo dňa 27.08.2019 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že správny orgán prvého stupňa riadne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a pri uložení pokuty postupoval v súlade so zákonom o odpadoch a Správnym poriadkom. Na základe kontrolou zisteného skutkového stavu a vykonaného správneho konania odvolací orgán dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil odvolateľovi pokutu v zmysle § 117 ods. 6 zákona o odpadoch vo výške 38 000 eur za to, že sa dopustil porušenia zákazu podľa ust. § 13 písm. d) zákona o odpadoch, podľa ktorého sa zakazuje vykonávať bez súhlasu podľa ust. § 97 ods. 1 zákona o odpadoch alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje. Žalovaný ďalej uviedol, že Obvodný banský úrad v Prievidzi povolil žalobcovi činnosť vykonávanú banským spôsobom - dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemkoch parcela č. 1904/2 a 1904/3 katastrálne územie C., lokalita A., okres Bytča, kraj Žilinský, a to rozhodnutím č. 2024/M/Šá/2005 zo dňa 13.09.2005. Rozhodnutím Obecného úradu Kotešová sp. zn. SÚ 29/2005-Gch. zo dňa 15.07.2005 bolo žalobcovi vydané územné rozhodnutie na využívanie územia pozemkov C-KN parcely č. 1904/2 a 1904/3 k. ú. C. ako ložiska štrkopieskov a na dočasné uloženie skrývkových hmôt v lokalite A. s platnosťou do 31.12.2021. Rozhodnutím Leteckého úradu SR č. 8015/309-2895-V/2007 zo dňa 20.09.2007 a rozhodnutím Leteckého úradu SR č. 11532/313-2760-V/2011 zo dňa 08.12.2011 boli odvolateľovi vydané podmienky pre ťažobnú činnosť z hľadiska ochranných pásiem Letiska Žilina. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. ObPÚ-2011/01184-04/Cho zo dňa 12.10.2011 bola dočasne odňatá poľnohospodárska pôda o výmere 48 650 m2 pre účel stavby „Ťažba štrkov v dobývacom území č. 1 lokalita Sihoť, Kotešová
- Oblazov“, doba odňatia od 21.12.2012 do 31.12.2021. Plán využívania ložiska z februára 2005 bol schválený Stavebným úradom obce Kotešová dňa 05.07.2005 a povolený Obvodným banským úradom v Prievidzi dňa 13.09.2005, podľa ktorého žalobca mohol vykonávať dobývanie nevyhradeného nerastu v lokalite Sihoť k. ú. C.. Projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy na „Ťažbu štrkov v dobývacom priestore č. 1 lokalita Sihoť“ z mája 2005 bol schválený Stavebným úradom obce Kotešová dňa 15.07.2005. Podľa tohto projektu mohol odvolateľ vykonávať spätnú rekultiváciu vydobytého priestoru zavážkou sedimentovanými materiálmi získanými pri čistení korýt vodných tokov, horninovými výpekmi získanými pri mokrej úprave štrkopieskov a výkopovými materiálmi získanými pri realizácii stavieb nevhodnými do zemských konštrukcií. Všetky vymenované dokumenty sa týkajú činnosti vykonávanej žalobcom banským spôsobom - dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov podľa Plánu využívania ložiska a spätnej rekultivácie podľa projektu spätnej rekultivácie, kedy sa zavážka ťažobnej jamy mala uskutočňovať výlučne prírodnými materiálmi, tak ako je uvedené v projekte spätnej rekultivácie na strane 8 a nie stavebnými odpadmi. Ani jeden z týchto dokumentov sa nezmieňuje a nevzťahuje na rekultiváciu vyťaženého priestoru náhradným zavážkovým materiálom - stavebnými odpadmi alebo inými odpadmi. Pritom žalobca v odvolaní priznáva, že kontinuálne vykonával
spätnú rekultiváciu vyťaženého ložiska štrkopieskov využívaním odpadov v dobývacom území od roku 2005. Žalovaný ďalej uviedol, že až vo vyjadrení Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, pracovisko Bytča zo dňa 14.06.2010 je uvedená možnosť využitia odpadov kategórie „O“ - ostatný odpad na spätnú rekultiváciu vyťaženého dobývacieho priestoru. V tomto vyjadrení OÚŽP v Žiline, pracovisko Bytča uviedol, že „vyjadrenie je záväzným stanoviskom podľa § 140b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona č. 479/2005 Z. z., nie je však rozhodnutím v správnom konaní a nenahradzuje povolenie ani súhlas orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch“ (zákon o odpadoch platný v čase vydania vyjadrenia). Žalovaný odkázal na ust. § 135 ods. 17 zákona o odpadoch, v zmysle ktorého bol ten, kto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších predpisov potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ale na ktorej výkon je potrebné rozhodnutie podľa tohto zákona, povinný podať návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom, t. j. za protiprávnu. Vzhľadom na túto zmenu na úseku odpadového hospodárstva zavedenú účinnosťou nového zákona o odpadoch od 01.01.2016 vyjadrenie, ktorým žalobca preukazoval, že vykonávanie činnosti spätnej rekultivácie stavebnými odpadmi je v súlade s platnými právnymi predpismi, stratilo platnosť (§ 135 ods. 17 zákona o odpadoch). Tvrdenie žalobcu, že pri spätnej rekultivácii, to znamená postupnom zapĺňaní dobývacieho územia stavebnými odpadmi uvedenými vo vyjadrení Obvodného úradu životného prostredia Žilina, pracovisko Bytča, nejde o využitie odpadu na povrchovú úpravu terénu a že súhlas na využitie odpadu na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch bude potrebovať až pri „likvidácii štrkoviska“, je v rozpore s právnymi predpismi platnými na úseku odpadového hospodárstva. Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z. ustanovuje v § 20 podrobnosti o odpadoch vhodných na využívanie na povrchovú úpravu terénu. V súlade s ust. § 20 ods. 4 uvedeného predpisu sa pri povrchovej úprave terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banských diel a lomov, môže použiť výlučne inertný odpad, ktorý je vhodným spôsobom upravený na tento účel a spôsob jeho využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženého inertného odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvov. Žalobca preto od momentu začatia nakladania s odpadmi, ktoré využíval v dobývacom priestore pri rekultivácii vyťaženého priestoru, bol povinný sa riadiť a konať v súlade so zákonom o odpadoch a nadväznými právnymi predpismi a disponovať k tomu potrebnými dokumentmi vydávanými príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Žalovaný ďalej odkázal na rozhodnutie Okresného úradu Bytča č. OU-BY-OSZP-2017/000464-4/Cur zo dňa 21.07.2017, v ktorom bol žalobca upozornený, že rekultiváciu banského diela inertným odpadom môže vykonávať až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Žalobca síce dňa 29.06.2016 požiadal príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o udelenie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, avšak dňa 30.08.2016 bolo konanie vo veci udelenia súhlasu na povrchovú úpravu terénu - likvidácia lomu v lokalite Sihoť k. ú. C. zastavené z dôvodu späťvzatia žiadosti žalobcom. Žalobca poukázal na to, že podanie tejto žiadosti o súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu bolo považované zo strany banského dozoru za predčasné, a preto mu bolo odporučené vziať žiadosť späť, čo aj urobil. K tomu žalovaný uviedol, že pre akékoľvek nakladanie s odpadmi platia právne predpisy odpadového hospodárstva, ktoré riadia a majú v rozhodovacej kompetencii výlučne orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nie banské úrady. Tvrdenie žalobcu, že kontinuálne vykonával spätnú rekultiváciu s využívaním odpadov v dobývacom území v súlade s povoleniami od roku 2005 platnými do 31.12.2021 a Projektom spätnej rekultivácie z mája 2005 tiež nie je pravdou. Z dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že v Projekte spätnej rekultivácie z mája 2005 schválenom Stavebným úradom obce Kotešová nie je uvedená možnosť vykonávania rekultivácie odpadmi. Táto možnosť je uvedená len v aktualizovanom Projekte spätnej rekultivácie z júla 2011, ale tento projekt nebol schválený žiadnym orgánom štátnej správy, to znamená, že nebola schválená rekultivácia ťažobného priestoru stavebnými odpadmi. Ďalej žalovaný odkázal na list Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 24.08.2018, kde sa okrem iného uvádza, že zavážanie výplňového materiálu na dotknutom území nie je možné považovať za činnosť vykonávanú banským spôsobom, pričom následné vyplnenie priestoru odpadom je v kompetencii príslušného orgánu odpadového hospodárstva. Zároveň konštatoval rozpor so schváleným Plánom využívania ložiska v tom, že predmetná platná dokumentácia stanovuje taxatívne výplňový materiál, ktorý sa môže ukladať na miesto po vydobytom ložisku priebežne s postupom dobývania a ktorým v danom prípade sú len výperky ílovitých a hlinitých zložiek suroviny po jej mokrej úprave a zeminy pochádzajúcej z výkopov pri výstavbe komunikácií, resp. realizácii iných stavebných
objektov. Z uvedeného vyplýva, že nie stavebných, resp. iných odpadov. Za to, že pri obhliadke boli na mieste zistené aj iné odpady ako stavebné (objemné odpady - matrace, biologicky rozložiteľné odpady - drevo, konáre, odpadové plasty, škvara, odpadové pneumatiky a znečistené obaly), nenesie zodpovednosť „nezodpovedný dodávateľ“ stavebných odpadov, ako to uvádza žalobca v odvolaní, ale sám žalobca ako ten, ktorý takýto odpad vedome prevzal a vedome ho použil na vyplnenie vyťaženého priestoru. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 13 písm. d) zákona o odpadoch pre uloženie pokuty podľa ust. § 117 ods. 6 zákona o odpadoch. Žalovaný rovnako považoval úvahu prvostupňového správneho orgánu zdôvodňujúcu výšku uloženej pokuty za náležitú, dostatočnú a v súlade so zákonom o odpadoch. Zdôraznil, že na uloženie sankcie za správny delikt je postačujúce zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že sa vyžaduje úmyselné zavinenie. U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zároveň navrhol, aby mu bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným je sporné, čo sa považuje za povrchovú úpravu terénu podľa zákona o odpadoch v súvislosti s činnosťou, ktorú vykonáva žalobca. Žalovaný v rozhodnutí o odvolaní žalobcu nespochybnil, že žalobca vykonáva činnosť vykonávanú banským spôsobom - dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemku C-KN parcela č. 1904/2 k. ú. C. povolenú na základe dokumentov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Žalobca vyslovil názor, že závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nesprávne a nezákonné, pretože v kontrolovanom období a definovanom mieste v katastrálnom území C. žalobca vykonával činnosť spätnej rekultivácie, to znamená, že postupne zapĺňal dobývacie územie vyhĺbené po vydobytí štrkopieskov, teda nejednalo sa o využitie odpadu na povrchovú úpravu terénu. Žalobca vyslovil názor, že súhlas na využitie odpadu na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, ktorý vyžadoval prvostupňový správny orgán v kontrolovanom období, bude potrebovať až pri „likvidácii štrkoviska“ v prípade využitia odpadov na povrchovú úpravu terénu. Žalobca namietal a považoval za nesprávne aj stanovisko žalovaného, ktorý tvrdil, že zavážka ťažobnej jamy sa mala uskutočňovať výlučne prírodnými materiálmi, tak ako je to uvedené v projekte spätnej rekultivácie na strane 8 a nie stavebnými odpadmi. Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne tvrdí, že ani jeden z dokumentov sa nezmieňuje a nevzťahuje na rekultiváciu vyťaženého priestoru náhradným zavážkovým materiálom
- stavebnými odpadmi alebo inými odpadmi. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Projekt spätnej rekultivácie z júla 2011, kde na strane 8 a 9 je uvedený technologický postup prác pri rekultivácii, pričom v časti „Vyplnenie vyťažených priestorov zavážkovým materiálom“ je na strane 9 uvedená odvolávka na stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo 14.06.2010, ktorý vydal súhlas na použitie niektorých odpadov kategórie „O“ - ostatný odpad na zavezenie vyťažených jám. Projekt spätnej rekultivácie z júla 2011 bol schválený rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo dňa 12.10.2014 vo výroku II. Uvedený dôkaz preukazuje nepravdivosť tvrdenia žalovaného o tom, že Projekt spätnej rekultivácie z roku 2011 nebol schválený žiadnym orgánom štátnej správy, teda že nebola schválená rekultivácia ťažobného priestoru stavebnými odpadmi. Následne Obvodný banský úrad v Prievidzi rozhodnutím zo dňa 11.01.2012 povolil predĺženie doby platnosti rozhodnutia z 12.09.2007 o povolení zmeny č. 1 povolenej činnosti vykonávanej banským spôsobom, v ktorom sa odvoláva aj na predložené vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 26.10.2011, v ktorom nemá námietky k predĺženiu výkonu ČVBS v lokalite Oblazov - Sihoť na predmetných pozemkoch do 31.12.2021 za dodržania podmienok uvedených vo vyjadrení tohto úradu k ochrane prírody a krajiny v konaní v roku 2005. Žalobca poukázal na skutočnosť, že orgánom príslušným na povolenie likvidácie lomu bez ohľadu na spôsob likvidácie je banský úrad. Pokiaľ sa likvidácia vykonáva spôsobom povrchovej úpravy terénu s využitím odpadu, vzťahujú sa na túto činnosť predpisy odpadového hospodárstva. V zmysle § 99 ods. 1 písm. e) zákona o odpadoch orgány štátnej správy odpadového hospodárstva sa vyjadrujú k plánu likvidácie lomov predkladaných v konaní o povolení banskej činnosti, ak sa pre likvidáciu lomov plánuje použitie odpadu. Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch sa vyžaduje súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Žalobca uviedol, že stavebnými odpadmi vyplnil banský priestor nielen v roku 2017 ale kontinuálne od roku 2011. Oblasť využívania odpadov na úpravu terénu v tom čase nebola v právnej úprave odpadového hospodárstva osobitne riešená. Žalobca pri výkone svojej činnosti plnil povinnosti uložené dotknutými subjektmi, najmä povinnosť vypĺňať vyťažené priestory a zarovnať celú plochu po ťažbe vrátane ťažobných jám naplnených vodou, to znamená uviesť terén po
ťažbe štrkov do pôvodného stavu. Nielenže bolo potrebné od roku 2012 vykonávať zásyp a spätnú rekultiváciu aj počas priebehu ťažby štrkov, ale bolo potrebné zabezpečiť aj dodávku a využitie ostatných stavebných odpadov a zeminy a v súlade so schváleným Projektom spätnej rekultivácie z júla 2011 tak, aby nevznikali vodné plochy. Z tohto dôvodu sa realizovalo vyplnenie priestoru po ťažbe štrkov aj počas ich ťažby a ostatný stavebný odpad a zemina sa využívali a využívajú ako „výplňový materiál“ až do doby schválenia plánu likvidácie štrkoviska a konečných úprav terénu využívaného na ťažbu štrkov. Na využívanie stavebných odpadov na povrchovú úpravu terénu za účelom likvidácie, sanácie alebo rekultivácie banských diel a lomov stačilo vyjadrenie príslušného úradu životného prostredia. Žalobca mal za to, že pri vypĺňaní štrkoviska stavebnými odpadmi kontinuálne od roku 2011 nebolo potrebné pri existencii povolení platných do konca roku 2021 požadovať nové vyjadrenia alebo ďalšie súhlasy podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch. Žalobca poznamenal, že vypĺňal banský priestor po vydobytí štrkopieskov náhradným materiálom (odpadmi kategórie „O“ - ostatný odpad) podľa záväzného stanoviska vydaného vyjadrením Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, pracovisko Bytča zo dňa 14.06.2010, ktoré bolo vydané podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. V roku 2010 neplatilo zákonné ustanovenie v oblasti odpadového hospodárstva, na základe ktorého by bolo potrebné udeliť súhlas pre vypĺňanie priestoru po ťažbe zavážkovým materiálom (v tomto prípade stavebnými odpadmi). Vyjadrenie zo dňa 14.06.2010 bolo podkladom k schválenému Plánu spätnej rekultivácie do roku 2021, ktorý je stále platný. Vo vyjadrení úrad životného prostredia neuložil žalobcovi podmienku, aby pri vypĺňaní štrkoviska stavebnými odpadmi požiadal o udelenie súhlasu podľa § 7 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo c) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a ani v súčasnej dobe neupozornil na skutočnosť, že pri vypĺňaní štrkoviska stavebnými odpadmi potrebuje súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, pritom dňa 29.06.2016 žalobca z opatrnosti o takýto súhlas Okresný úrad v Bytči požiadal. Po prerokovaní skutočností preukazujúcich nedôvodnosť podanej žiadosti zobral žalobca žiadosť späť. Záväzným stanoviskom vydaným vyjadrením Obvodného úradu životného prostredia v Žiline, pracovisko Bytča zo dňa 14.06.2010 bol aktualizovaný Projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy na „Ťažbu štrkov v dobývacom priestore č. 1 lokalita Sihoť, Kotešová
- Oblazov“ z roku 2005 a v aktualizovanom projekte, ktorý vypracoval T.. Z. A. v júli 2011 je uvedený nový postup spätnej rekultivácie vrátane využitia stavebných odpadov zaradených podľa katalógu odpadov v celom rozsahu záväzného stanoviska, ktoré bolo vydané vyjadrením zo dňa 14.06.2010. Projekt spätnej rekultivácie z júla 2011 bol podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 12.10.2011 o dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy Obvodným pozemkovým úradom v Žiline. Projekt spätnej rekultivácie z júla 2011 s uvedením zoznamu odpadov zaradených podľa katalógu odpadov povolených ako náhradný materiál na vyplnenie vydobytého územia bol pozemkovým úradom akceptovaný a de facto aj schválený. Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo dňa 12.10.2011 bolo podkladom k predĺženiu územného rozhodnutia zo dňa 07.09.2011 a banského povolenia zo dňa 11.01.2012 o povolení predĺženia doby platnosti rozhodnutia z 12.09.2007 o povolení zmeny č. 1 povolenej činnosti vykonávanej banským spôsobom v katastrálnom území C.; povolením sa predlžuje časová platnosť rozhodnutia obvodného banského úradu z 12.09.2007. Podľa schváleného Plánu spätnej rekultivácie z roku 2011 má žalobca povinnosť ukončiť zasypanie štrkoviska v roku 2021. Šesť mesiacov pred ukončením zasýpania bude mať povinnosť predložiť banskému úradu plán likvidácie banského diela - štrkoviska. V tomto prípade pri využívaní stavebných odpadov je žalobca povinný požiadať príslušný úrad životného prostredia o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch - na využitie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Žalobca od roku 2018 vykonáva prípravu na likvidáciu predmetného banského diela. Na tento účel podal na Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie kraja, úsek odpadov žiadosť zo dňa 26.11.2018 o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu. Žalobca uviedol, že v súlade so schváleným Plánom spätnej rekultivácie vykonáva zavážanie, vypĺňanie štrkoviska - banského diela priebežne, pričom až pred začiatkom poslednej etapy zásypu (približne 1 meter od povrchu) je daný dôvod podať žiadosť o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch v spojení s § 39 vyhlášky č. 371/2015 Z. z. Žalobca ďalej uviedol, že už v roku 2018 zadal spracovanie zámeru činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Účelom navrhovanej činnosti je realizácia rekultivácie vyťaženého územia po ťažbe štrkopieskov na dotknutom území. Konanie v uvedenej veci je vedené na Okresnom úrade Bytča pod sp. zn. OU-BY-OSZP-2018/000381-17-Koc. Stanovená podmienka súhlasu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch vychádza okrem iného z ust. § 39 ods. 2 vyhlášky č. 371/2015. Žalobca v danom prípade nie zneškodnil ale využil v štrkovisku stavebné odpady v rozsahu schváleného Plánu spätnej rekultivácie z roku 2011 a vypĺňal stavebnými odpadmi banský priestor podľa schváleného Projektu spätnej rekultivácie od roku 2011 za nezmenených podmienok zo strany povoľujúcich orgánov.
O činnosti preberania ostatných stavebných odpadov a ich využívaní na vyplnenie štrkoviska každoročne za predchádzajúce ročné obdobie informoval príslušné úrady predkladaním vyplnených tlačív, napríklad hlásení o vzniku a nakladaní s odpadom. Až do ohlásenia podnetu neboli zo strany štátnych inštitúcií k vyplneniu štrkoviska ostatnými stavebnými odpadmi žiadne námietky alebo pripomienky. Žalobca teda tvrdil, že pri vykonávanej činnosti, ktorá bola predmetom kontroly, t. j. pri realizácii zavážania banského diela, nevykonával ani jednu z činností uvedených v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch, na ktorú by potreboval udelenie súhlasu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, teda neporušil zákaz podľa § 13 písm. d) zákona o odpadoch. Žalobca tiež namietal, že právna úprava neobsahuje výklad pojmu „využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu“ ani definíciu pojmu „povrchová úprava terénu“. Táto oblasť nebola v právnej úprave odpadového hospodárstva osobitne regulovaná, pričom podľa názoru žalobcu takáto medzera v zákone je v praxi zneužívaná na vydávanie nezákonných rozhodnutí, tak ako je to aj v tomto prípade. Zákon o odpadoch osobitne nevymedzil vzťah medzi súhlasom podľa § 97 ods. 1 písm. s) a vyjadreniami orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydanými podľa § 99 zákona o odpadoch, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu a neprospech subjektov vykonávajúcich činnosti, na ktoré sa zákon o odpadoch vzťahuje. Aktuálne je v legislatívnom schvaľovacom procese návrh novely zákona o odpadoch, ktorá obsahuje zaradenie novej definície do zákona v ust. § 3 ods. 20, a to vymedzenie pojmu „spätné zasypávanie“. Žalobca mal za to, že namietanú neúplnosť zákona nebolo možné odstrániť prostredníctvom interpretácie práva. V predmetnom prípade, ak by v dôsledku medzery v zákone malo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti, resp. by mala vzniknúť alebo sa udržať situácia, ktorá by bola zjavne nespravodlivá a ktorá by zasahovala negatívne do základných práv a slobôd žalobcu, je potrebné vyplniť takúto medzeru prostredníctvom rozhodovacej činnosti súdu. Žalobca namietal tiež stanovenie výšky pokuty, pričom uviedol, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný zneužili medzeru zákona o odpadoch v neprospech žalobcu tým, že mu uložili neprimeranú likvidačnú pokutu za porušenie práva, ktoré nie je v zákone jednoznačne definované. Žalovaný žiadnym spôsobom žalobcovi nepreukázal, že by sa dopustil poškodzovania životného prostredia, prírodných zdrojov alebo kultúrnych pamiatok, v rozhodnutí nebrali do úvahy, že žalobca pri svojej činnosti neohrozil zdravie ľudí ani nepoškodil životné prostredie, jeho činnosťou nedošlo k riziku znečistenia vody, ovzdušia, pôdy, horninového prostredia a ohrozenia rastlín a živočíchov, obťažovaniu okolia hlukom alebo zápachom ani nepriaznivému vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného významu. Odôvodnenie rozhodnutia o výške pokuty je nezákonné, nedostatočne zdôvodnené a nepreskúmateľné. Tiež poukázal na iné prípady ukladania pokút Inšpektorátom životného prostredia Bratislava, Banská Bystrica, Košice a Žilina, ktoré od roku 2017 do 30.06.2019 neuložili pokutu vyššiu ako 35 000 eur.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že žalobca nenamietal skutočnosť zistenú prvostupňovým správnym orgánom, a teda že v období od 01.01.2017 do 31.12.2017 zasypal priestor vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu odpadom v celkovom súhrnnom množstve 294 372,84 ton. Predmetná činnosť žalobcu nie je medzi žalobcom a žalovaným sporná, avšak spornou je otázka, či predmetná činnosť je terénnou úpravou využitím odpadov, a teda či žalobca potreboval súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Do vyriešenia predmetnej spornej skutočnosti, či žalobca mal žiadať o súhlas orgán štátnej správy odpadového hospodárstva na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu je potrebné zodpovedať otázku, čo sa považuje za „rekultiváciu“ a „povrchovú úpravu terénu“. Pojem „rekultivácia“ upravuje ust. § 4 ods. 8 zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, podľa ktorého „rekultivácia je taká úprava územia ovplyvneného úložiskom, ktorá umožní návrat do uspokojivého stavu s osobitným dôrazom na kvalitu pôdy, voľne žijúce živočíchy a voľne rastúce rastliny, prirodzené biotopy, sladkovodné ekosystémy, krajinu a vhodné využitie územia“. Pojem „povrchová úprava terénu“ je upravený v § 20 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, podľa ktorého „pri povrchovej úprave terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banských diel a lomov, sa môže použiť výlučne inertný odpad, ktorý je vhodným spôsobom upravený na tento účel a spôsob jeho využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženého inertného odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvov“. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pojem „povrchová úprava terénu“ je širší ako pojem „rekultivácia“, keďže pojem „povrchová úprava terénu“ v sebe zahŕňa aj samotnú rekultiváciu. Žalovaný považoval uvedené ustanovenia za jednoznačné a nespôsobujúce pochybnosti o možnom výkladovom, resp. aplikačnom probléme. Všetky argumenty žalobcu smerujúce k tomu, že jeho činnosť, keď zasypával priestor vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov, je spätnou rekultiváciou, a preto nepotreboval súhlas podľa ust. § 97 zákona o odpadoch, sú zavádzajúce a snažiace sa vyhnúť zodpovednosti za porušenie zákona o odpadoch. Žalovaný poukázal na skutočnosť,
že žalobca ničím nepodložil svoje tvrdenia a z tohto dôvodu považoval podanie správnej žaloby za účelové. Žalovaný pre prehľadnosť označil dokumenty, ktoré žalobca predložil žalovanému v rámci správneho konania: povolenie Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 12.09.2007 a zo dňa 11.01.2012, územné rozhodnutie vydané Obecným úradom Kotešová na využívanie územia pozemkov KN-C parc. č. 1904/2, 1904/3 k. ú. C. zo dňa 15.07.2005 s platnosťou do 31.12.2021 v znení jeho zmien na základe rozhodnutí zo dňa 01.10.2008 a 07.09.2011, rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo dňa 12.10.2011, schválený Plán využívania ložiska z februára 2005 Stavebným úradom obce Kotešová zo dňa 05.07.2005 a povolený Obvodným banským úradom v Prievidzi dňa 13.09.2005 a schválený Projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy z mája 2005 Stavebným úradom obce Kotešová zo dňa 15.07.2005. Predmetné doklady oprávňujú žalobcu na výkon činnosti vykonávanej banským spôsobom - dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov podľa „Plánu využívania ložiska“ a spätnej rekultivácie podľa „Projektu spätnej rekultivácie“. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nedisponuje žiadnym súhlasom vydaným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva vydávaným podľa zákona o odpadoch, ktorý by ho oprávňoval zhodnocovať alebo zneškodňovať odpady, resp. využívať odpady na povrchovú úpravu terénu, teda na nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch. Žalobca disponuje iba súhlasom na zber odpadov vydaným rozhodnutím Okresného úradu Bytča zo dňa 21.07.2017 podľa ust. § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov do 22.03.2018, pričom v tomto rozhodnutí boli žalobcovi uložené nasledovné podmienky: vykonávať len povolené druhy činností v prevádzke, a to zber, zhromažďovanie, triedenie povolených odpadov podľa druhov odpadov, pričom iná činnosť, napríklad týkajúca sa úpravy, spracovávania, zneškodňovania, resp. zhodnocovania odpadov nebola predmetom tohto rozhodnutia, stavebné odpady a odpady v demolácii, aj keby boli inertným odpadom, sa na rekultiváciu banského diela nesmú použiť, ak vzhľadom na ich pôvod a zloženie je ich možné zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie (napríklad betóny), pričom tieto druhy odpadov musia byť odovzdané oprávnenej osobe k zhodnoteniu (recyklácii), za účelom rekultivácie banského diela môžu byť použité inertné odpady až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch spolu s odborným posudkom v predmetnej veci a záverečným stanoviskom z procesu EIA po posúdení vplyvov na životné prostredie, pričom tie druhy odpadov, ktoré nebudú povolené rozhodnutím o súhlase na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na rekultiváciu banského diela a budú v zariadení zberané, budú odovzdávané zmluvne zabezpečenému odberateľovi na zhodnotenie. Žalovaný poukázal na vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Žilina, pracovisko Bytča zo dňa 14.06.2010, ktoré bolo žalobcovi vydané na „spätnú rekultiváciu vyťaženého dobývacieho priestoru“ podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, teda na rovnakú činnosť, ktorá je predmetom žalobou napadnutých rozhodnutí a na ktorú sa podľa súčasne platného zákona o odpadoch vyžaduje súhlas podľa ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Žalobca bol zároveň upozornený Okresným úradom Bytča v rozhodnutí zo dňa 21.07.2017, že rekultiváciu banského diela inertným odpadom môže vykonávať až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Žalobca síce dňa 29.06.2016 požiadal príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva o udelenie súhlasu podľa ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, avšak rozhodnutím Okresného úradu Bytča zo dňa 30.08.2016 bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žiadosti. Žalobca dňa 26.11.2018 podal na Okresnom úrade Žilina, odbore starostlivosti o životné prostredie kraja žiadosť o udelenie súhlasu na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, ktorý by ho oprávňoval využívať odpady na povrchovú úpravu terénu v priestore vydobytého ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov. V danej veci okresný úrad prerušil konanie kvôli neúplnosti žiadosti. Žalobca si dané konanie úradu mylne vysvetlil tým, že požadovaný súhlas nie je možné zo strany príslušného správneho orgánu vydať, pričom však dôvodom na prerušenie konania bola neúplná žiadosť predložená žalobcom. Ďalej žalovaný uviedol, že Obvodný banský úrad v Prievidzi listom zo dňa 24.08.2018 uviedol, že „priebežné zavážanie výplňového materiálu na pozemkoch parcela č. KN-C 1904/2 a 1904/3 k. ú. C. - ložisko Sihoť nie je možné považovať za činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. (likvidácia banských diel a lomov)... Predmetom povolenia činnosti vykonávanej banským spôsobom - likvidácie lomu (štrkoviska) je finálna technická príprava miesta priestoru po vydobytom ložisku nerastu, pričom jeho následné vyplnenie odpadom (množstvo, druh, spôsob) je v kompetencii príslušného orgánu odpadového hospodárstva“. Obvodný banský úrad v Prievidzi zároveň v danom liste konštatoval rozpor so schváleným Plánom využívania ložiska v tom, že predmetná platná dokumentácia stanovuje taxatívny výplňový materiál, ktorý sa môže ukladať na miesto po vydobytom ložisku, priebežne
s postupom dobývania a ktorým v danom prípade sú len výperky ílovitých a hlinitých zložiek suroviny po jej mokrej úprave a zeminy pochádzajúce z výkopov pri výstavbe komunikácií, resp. realizácii iných stavebných objektov. Žalobca v kontrolovanom období od 01.01.2017 do 23.05.2018 nedisponoval súhlasom na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, hoci ním disponovať mal. Žalobcovo tvrdenie, podľa ktorého nie je potrebné pri existencii povolení platných do konca roku 2021 požadovať nové vyjadrenia alebo ďalšie súhlasy podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch, nemá oporu v právnom poriadku. Zákonodarca v zákone o odpadoch z roku 2015 myslel aj na situácie, kedy osoby vykonávali pred účinnosťou zákona o odpadoch z roku 2015 a zároveň aj po nadobudnutí účinnosti zákona o odpadoch z roku 2015 činnosť, na ktorú sa podľa novej právnej úpravy vyžaduje súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, avšak predmetný súhlas nebol potrebný podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Práve z tohto dôvodu zákonodarca ustanovil v § 135 ods. 17 zákona o odpadoch povinnosť týchto osôb podať návrh na začatie konania o udelenie súhlasu orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva najneskôr do 30.06.2016, pričom nesplnením predmetnej povinnosti sa jeho činnosť považuje za konanie v rozpore so zákonom o odpadoch. Žalobca mal zákonnú povinnosť požiadať o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch až nadobudnutím jeho účinnosti, t. j. k 01.01.2016, najneskôr však k 30.06.2016. Žalobca si navyše protirečí, keď argumentuje tým, že súhlas nepotreboval z dôvodu, že jeho činnosť je spätnou rekultiváciou a na túto sa súhlas nevyžaduje a zároveň uvádza, že súhlas nepotreboval, pretože už disponoval skorším povolením, ktoré má platnosť do roku 2021. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný zneužil medzeru v zákone. Akýkoľvek tieto polemiky sú irelevantné, keďže právna úprava zákona o odpadoch je v tomto smere jednoznačná, keď stanovila povinnosť orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, teda aj Slovenskej inšpekcii životného prostredia, uložiť pokutu za zistené porušenie zákona o odpadoch. Žalobcova polemika o novele zákona o odpadoch, resp. o medzerách predmetného zákona, nie je z pohľadu žalovaného pre správne konanie a prebiehajúce správne súdne konanie relevantná a z tohto dôvodu sa k nej žalovaný nemienil vyjadrovať, keďže predmetná novela zákona o odpadoch nenadobudla ešte ani účinnosť. Pokiaľ žalobca namietal výšku uloženej pokuty, k tomu žalovaný odkázal na judikatúru slovenských i českých súdov, ktoré vo viacerých rozhodnutiach konštatovali nevyhnutnosť individualizácie sankcie, a to tak, aby bola primeraná závažnosti skutku a okolnostiam vlastným páchateľovi deliktu. Prvostupňový správny orgán prihliadol pri určovaní výšky pokuty na skutočnosť, že žalobca realizoval zasypanie banského priestoru po ťažbe štrkov v roku 2017 kontinuálne (podľa jeho vyjadrení vykonával spätnú rekultiváciu s využitím odpadov v dobývacom území od roku 2005), pričom len v roku 2017 použil na zasypanie priestorov po vyťažení štrkov odpad vo veľkom množstve, a to 294 372,84 ton. Z fotodokumentácie vyhotovenej v deň kontroly, t. j. 23.05.2018 vykonanej prvostupňovým správnym orgánom v súčinnosti s príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiline je zrejmé, že na vyplnenie vyťaženého priestoru bol použitý aj iný ako stavebný, resp. inertný odpad, a to napríklad objemné odpady - matrace, biologicky rozložiteľné odpady - drevo, konáre, odpadové plasty, škvara, odpadové pneumatiky a znečistené obaly (aj sudy). Do úvahy vzal aj skutočnosť, že žalobca pokračoval v činnosti v rozpore so zákonom o odpadoch aj po ukončení kontroly. Výška pokuty tak zodpovedala spôsobu spáchania iného správneho deliktu, správaniu žalobcu a zároveň je riadne odôvodnená a zákonná. Žalovaný dodal, že výška pokuty v sume 38 000 eur tvorí 10,8 % hodnoty zákonného rozpätia výšky pokuty, ktorá sa za predmetný iný správny delikt môže uložiť. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán mali skutkový stav veci dostatočne preukázaný, pričom nie sú pochybnosti o naplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 117 ods. 6 zákona o odpadoch.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu opakovane navrhol, aby bolo žalobe vyhovené. Uviedol, že v priebehu kontrolovaného obdobia nevykonával ani jednu z činností uvedených v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch, pričom tvrdil, že súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch bude potrebovať až pri likvidácii štrkoviska v prípade využitia odpadov na povrchovú úpravu terénu. Žalobca po ťažbe štrkov pri zasypaní vyťaženého priestoru povolenými stavebnými odpadmi neprevádzkoval zariadenie na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie odpadov, ani nevyužíval odpady na povrchovú úpravu terénu, nevykonával žiadne činnosti, na ktoré by bol potrebný niektorý zo súhlasov ustanovených v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch. Príslušné okresné úrady odbory starostlivosti o životné prostredie do 30.11.2017 namiesto súhlasov na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch vydávali pre zasypávanie starých banských diel a lomov a iných priestorov stavebnými odpadmi buď vyjadrenia podľa § 99 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch: k výstavbe týkajúcej sa odpadového hospodárstva, a to k dokumentácii v konaní o povolení terénnych úprav, ak sa pri ich uskutočňovaní predpokladá použitie stavebného odpadu a odpadu z demolácie podľa § 40c ods. 1 alebo vyjadrenia podľa § 99 ods. 1 písm. e) zákona o odpadoch: k dokumentácii
alebo Plánu likvidácie banských diel a lomov a k Plánu likvidácie starých banských diel predkladaných v konaní o povolení banskej činnosti, ak sa pri likvidácii banských diel alebo starých banských diel plánuje použitie odpadu. Uvedená prax bola zaužívaná z dôvodu problematického udeľovania súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch kvôli ust. § 39 ods. 2 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., z ktorého vyplývalo, že prílohou k žiadosti o súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, ak ide o povrchovú úpravu terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a lomu, je záverečné stanovisko z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie alebo rozhodnutie zo zisťovacieho konania k zámeru alebo k oznámeniu o zmene, ak sa na túto činnosť vyžaduje. S poukazom na uvedené príslušné okresné úrady, odbory starostlivosti o životné prostredie spätné zasýpanie starých banských diel a lomov, ako aj priestorov popri banskej činnosti, riešili vydávaním vyjadrení v zmysle § 99 ods. 1 písm. b) alebo písmeno e) zákona o odpadoch. Žalobca zotrval na stanovisku, že udeľovanie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu popri banskej činnosti alebo pri zasypávaní starých banských diel a lomov bolo nejednotné a nejednoznačné najmä z dôvodu chýbajúceho výkladu pojmu „povrchová úprava terénu“, ktorý je uvedený v § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Žalobca sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení k výkladu pojmov „rekultivácia“ a „povrchová úprava terénu“ vo vzťahu k činnosti, ktorú vykonával žalobca. Mal za to, že je to názor žalovaného, ktorý nedoložil žiadnym relevantným dôkazom. Dal do pozornosti, že v čase kontroly disponoval schváleným aktualizovaným Plánom spätnej rekultivácie, ktorý obsahoval druhy stavebných odpadov určených ako náhradný zavážkový materiál pri spätnej rekultivácii po ťažbe štrkov v zmysle vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia Žilina zo dňa 14.06.2010, ktoré bolo záväzným stanoviskom. V uvedenom vyjadrení boli zavážkové materiály vyšpecifikované a zaradené podľa vtedy platného katalógu odpadov ako odpady kategórie „O“ - ostatný odpad. Podmienky stanovené v citovanom vyjadrení boli nasledovné: povinnosť viesť evidenciu druhov odpadov uvedených v záväznom stanovisku, po ukončení spätnej rekultivácie vydokladovať množstvo a druhy odpadov a na spätnú rekultiváciu sa nemôžu využiť odpady zaradené do kategórie „N“ - nebezpečný odpad. Projekt z roku 2005 bol aktualizovaný v roku 2011, pričom v Projekte spätnej rekultivácie z roku 2011 je zavážkový materiál uvedený podľa vyjadrenia zo dňa 14.06.2010 ako ostatný odpad kategórie „O“. Projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy na „Ťažbu štrkov v dobývacom priestore č. 1 lokalita Sihoť, Kotešová - Oblazov“ so zapracovaným vyjadrením zo dňa 14.06.2010 schválil v bode II výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 12.10.2011 Obvodný pozemkový úrad v Žiline. Uvedené rozhodnutie bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 11.01.2012 o povolení predĺženia doby platnosti rozhodnutia zo dňa 12.09.2007. Vyjadrenie zo dňa 14.06.2010 bolo síce len záväzným stanoviskom vydaným podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, ale vzhľadom na skutočnosť, že uvedené bolo podkladom k schválenému aktualizovanému Plánu spätnej rekultivácie do roku 2021, žalobca vykonával spätnú rekultiváciu povolenými druhmi stavebných odpadov a nie povrchovú úpravu terénu. Z toho vyplýva, že nepotreboval ďalšie povolenia podľa zákona o odpadoch, keďže povolenia súvisiace s banskou činnosťou a spätnou rekultiváciou povolenými druhmi stavebných odpadov platili do konca roku 2021. V roku 2017 Okresný úrad Bytča udelil žalobcovi súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. b) zákona o odpadoch rozhodnutím zo dňa 21.07.2017. Úrad vo výrokovej časti uviedol, že stavebné odpady, ktoré budú predmetom zberu, môžu byť použité na spätnú rekultiváciu len v rozsahu inertných odpadov a až po vydaní súhlasu na ich využívanie na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, pričom nevzal do úvahy platnosť povolení žalobcu na realizáciu spätnej rekultivácie pred povrchovou úpravou terénu. Súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov nesúvisel so spätnou rekultiváciou pri činnosti vykonávanej banským spôsobom. Žalovaný nevzal do úvahy stanoviská odborných banských dozorov žalobcu, ktoré osobne doručil konateľ žalobcu do administratívneho spisu žalovaného dňa 10.08.2018. S týmito stanoviskami sa žalovaný nezaoberal, neakceptoval ich, ani neuviedol na tieto stanoviská svoj názor, pričom tieto potvrdzujú, že žalobca neporušil zákon o odpadoch a nepotreboval súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Ďalej žalobca odkázal na novelizáciu ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch účinnú od 01.01.2019, z ktorej vyplýva, že osoby disponujúce banskými povoleniami nemôžu dostať súhlas v zmysle uvedeného ustanovenia, keďže tento je vyhradený len vlastníkom pozemkov. Ďalej žalobca poukázal na novelu zákona o odpadoch č. 460/2019, ktorá používa pojem spätné zasypávanie. Žalobca zdôraznil, že realizácia spätnej rekultivácie náhradným zavážkovým materiálom popri činnosti vykonávanej banským spôsobom nemohla byť jednoznačne regulovaná ust. § 97 ods. 1 zákona o odpadoch. Prihliadnuc k absencii výkladu pojmu „povrchová úprava terénu“ v zákone o odpadoch a k úplnému nahradeniu tohto pojmu v zákone č. 460/2019 Z. z. jednoznačným pojmom „spätné zasypávanie“ mal žalobca za to, že pri spätnej rekultivácii stavebnými odpadmi v rámci činnosti
vykonávanej banským spôsobom na základe schváleného Projektu spätnej rekultivácie z roku 2011, ktorého podkladom bolo príslušné vyjadrenie úradu životného prostredia s explicitným vymenovaním jednotlivých druhov stavebných odpadov vhodných ako náhradný zavážkový materiál, žalobca počas roku 2017 do ukončenia kontroly v máji 2018 nemal zákonnú povinnosť požiadať o súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, pretože nevykonával povrchovú úpravu terénu a súhlas v zmysle ustanovenia sa netýkal oprávnenia vykonávať spätnú rekultiváciu alebo využívanie odpadov na spätné zasypávanie. K výške uloženej pokuty žalobca uviedol, že žalovaný neuložil žalobcovi pokutu za množstvo uloženého odpadu ani za to, že by ukladal iný odpad, ako mal dovolený, ani za to, že pokračoval v činnosti po ukončení kontroly, ale za administratívne porušenie povinnosti teda za to, že žalobca podľa tvrdenia žalovaného nemal na výkon činnosti súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, pričom uviedol, že tento súhlas podľa stanoviska žalovaného žalobca potreboval k 30.06.2016. Žalovaný ani prvostupňový orgán v napadnutom rozhodnutí neuložili žalobcovi žiadne administratívne opatrenie, ktorým by mu uložili povinnosť alebo zákaz vo vzťahu k činnosti vykonávanej žalobcom, ktorá bola predmetom kontroly, ak boli toho názoru, že konaním môže ohroziť alebo poškodiť zložky životného prostredia. Odôvodnenie rozhodnutia o výške pokuty tým, že protiprávne konanie žalobcu mohlo ohroziť alebo poškodiť zložky životného prostredia, je nepreskúmateľné pre nedostatok konkrétnych dôvodov, ktorými mal prvostupňový orgán odôvodniť, ako konkrétne konanie žalobcu mohlo ohroziť alebo poškodiť zložky životného prostredia. Zároveň žalobca navrhol vypočuť svedka T.. B. U..
6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na návrhu, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že pojmy „rekultivácia“ a „povrchová úprava terénu“ sú definované priamo zákonmi, resp. podzákonnými právnymi predpismi a žalovaný ich vo vyjadrení citoval bez uvedenia svojvoľného výkladu. Ide o právne normy, z ktorých správny orgán počas celého správneho konania vychádzal a ktoré sú právne záväzné tak pre žalovaného ako aj pre žalobcu. Žalovaný sa teda nemohol stotožniť s názorom žalobcu, podľa ktorého absentuje výklad pojmu „povrchová úprava terénu“, keďže nie je právne relevantné, či sa definícia pojmu nachádza priamo v zákone alebo v podzákonnej právnej norme, prostredníctvom ktorej sa zákonné ustanovenia vykonávajú. Žalobca nedisponuje žiadnym súhlasom vydaným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva vydávaným podľa zákona o odpadoch, ktorý by ho oprávňoval využívať odpady na povrchovú úpravu terénu, teda na nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch. Žalobca disponuje iba súhlasom na zber odpadov v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Bytča zo dňa 21.07.2017. V uvedenom rozhodnutí Okresný úrad Bytča upozornil žalobcu, že rekultiváciu banského diela inertným odpadom môže vykonávať až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Pokiaľ žalobca poukazoval na stanoviská odborných banských dozorov žalobcu, k tomu žalovaný uviedol, že predmetné stanoviská nemôžu za žiadnych okolností suplovať súhlas, ktorý mal byť vydaný príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní v súlade s princípom materiálnej pravdy vyjadreným v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Žalobca vo svojom vyjadrení opätovne polemizoval o novele zákona o odpadoch účinnej od 01.01.2019, avšak uvedené nesúvisí s prejednávanou vecou, keďže pre posúdenie správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je dôležité kontrolované obdobie, a teda obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, v ktorom bolo zistené porušenie ustanovení zákona o odpadoch. Hoci žalobca uvádza, že náhrada pojmu „povrchová úprava terénu“ pojmom „spätné zasypávanie“ spôsobuje pochybnosti o výkladovom aj aplikačnom probléme pojmu „povrchová úprava terénu“, žalovaný vyjadruje nesúhlas s takýmto tvrdením, keďže predmetná zmena predstavuje iba spresnenie terminológie, pričom pojem „spätné zasypávanie“ je pojmom širším ako „povrchová úprava terénu“ a zahŕňa v sebe povrchovú úpravu terénu. Opakovane žalovaný odkázal na znenie ust. § 135 ods. 17 zákona o odpadoch, ktoré vyžadovalo zosúladenie dotknutej činnosti žalobcu do 30.06.2016. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že v rozhodnom čase bola právna úprava nejednoznačná, neúplná, zavádzajúca a nerealizovateľná v praxi, k tomu žalovaný odkázal na názor Okresného úradu Bytča vyjadrený v rozhodnutí zo dňa 21.07.2017, kde sa jednoznačne vyjadril, že rekultiváciu banského diela inertným odpadom môže žalobca vykonávať až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Žalovaný napokon nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na nesprávnosť úvahy žalovaného i prvostupňového správneho orgánu, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty za správny delikt. Zdôraznil, že všetky činnosti, ktoré sú uvedené v ust. § 97 zákona o odpadoch, predpokladajú určitú mieru ohrozenia životného prostredia a práve z tohto dôvodu sa zákonodarca rozhodol podmieniť výkon týchto činností získaním súhlasu od príslušného orgánu. Z
uvedeného dôvodu si žalovaný nemyslí, že je osobitne potrebné zdôvodňovať, akým spôsobom mohlo protiprávne konanie žalobcu ohroziť alebo poškodiť zložky životného prostredia.
7. V ďalšom podaní zo dňa 24.09.2020 žalobca odkázal na znenie ust. § 195 SSP. Poukázal na základné zásady správneho trestania a vzniesol námietku nezákonnosti vykonanej kontroly. Zdôraznil, že predpokladom vykonania kontroly je predovšetkým písomné poverenie na vykonanie kontroly, bez ktorého zamestnancom orgánu kontroly nevznikajú oprávnenia a povinnosti na vykonanie kontroly. V podrobnostiach odkázal na jednotlivé ustanovenia zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe (ďalej „zákon o kontrole v štátnej správe“). Z administratívneho spisu k vykonanej kontrole ani zo samotného protokolu nevyplýva, že by pracovníci vykonávajúci kontrolu P.. M. O., vedúci OIOH a T.. N. W., inšpektor, boli poverení na výkon štátneho dozoru v súlade s § 9 zákona o kontrole. V administratívnom spise sa písomné poverenie na výkon kontroly nenachádza. Keďže pracovníci správneho orgánu neboli poverení na výkon štátneho dozoru podľa zákona o kontrole v spojení so zákonom o odpadoch, predmetná kontrola bola začatá nezákonne, a preto aj všetky úkony, podklady a zistenia z tejto kontroly je potrebné považovať za nezákonné. Vzhľadom na to, že ako dôkaz v správnom trestaní môže slúžiť len to, čo je získané zákonným spôsobom, protokol a jeho výsledky sú zaťažené vadou nezákonnosti, preto nemohli slúžiť ako podklad pre uloženie pokuty. Z vykonanej kontroly ako aj z protokolu je zrejmé, že kontrola sa začala na základe podnetu Okresného riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 23.05.2018, pričom kontrola sa začala v ten istý deň a bez predchádzajúceho oznámenia žalobcovi. Vykonaná kontrola bola vykonaná správnym orgánom ako neohlásená kontrola. Podľa zákona o kontrole je možné vykonať neohlásenú kontrolu len výnimočne a len za podmienky, že by oznámenie kontroly mohlo viesť k zmareniu jej účelu, čo správny orgán netvrdil a ani z administratívneho spisu nevyplýva. Žalobca ako kontrolovaný subjekt nebol pracovníkmi kontroly o splnení týchto podmienok upovedomený pri začatí kontroly a ani v spise neexistuje žiaden záznam ani odôvodnenie, prečo správny orgán považoval predchádzajúce upozornenie za také, že by zmarilo účel kontroly. Podľa protokolu kontrola bola zameraná na prešetrovanie zneškodňovania odpadov skládkovaním, takže je vysoko nepravdepodobné u žalobcu predpokladať, že by bol schopný domnelú skládku odpadov zlikvidovať, a tak zmariť účel kontroly, keďže kontrola sa mala vykonať na pozemkoch, ktoré majú súhrnne takmer 5 hektárov. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 7Sž/139/01, ak je zrejmé, že kontrola bola začatá v rozpore so zákonom o kontrole, potom je potrebné takúto kontrolu považovať za nezákonnú a jej výsledky zrušiť. Správny orgán úplne rezignoval na akékoľvek dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a bez akýchkoľvek pochybností preukázanie viny žalovaného za správny delikt. Správny orgán si nesplnil povinnosť obstarávať z úradnej povinnosti aj dôkazy, ktoré svedčia v prospech žalobcu a objasňovať s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace nielen proti žalobcovi, ale aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech. Vzhľadom na to, že žalobca nebol vyzvaný správnym orgánom v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia a nemal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania, bolo rozhodnuté o jeho vine a bola mu uložená pokuta vo výške 38 000 eur v správnom trestaní bez toho, aby mal možnosť sa k podkladom rozhodnutia vôbec vyjadriť. Z dikcie ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že nejde len o pasívne právo žalobcu ako účastníka administratívneho konania, ale prvostupňový orgán musí byť v tejto záležitosti aktívny a musí žalobcu vyzvať na vyjadrenie k podkladom prvostupňového rozhodnutia. Na podporu svojho názoru žalobca odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010. Ďalej žalobca argumentoval, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný nepreukázali bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu. Vzhľadom na to, že výklad právnej normy ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch bol v čase od 01.07.2020 nejasný, a táto nejasnosť nemôže byť na úkor žalobcu, vyslovil žalobca presvedčenie, že správny orgán nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností, že jeho činnosť - zasypávanie vyťaženej jamy bolo bezpochyby možné považovať za povrchovú úpravu terénu. Ďalšie pochybnosti spôsobuje aj fakt, že oprávnené orgány štátnej správy odpadového hospodárstva vydávali viaceré rozhodnutia, kde na samotné zasypávanie jamy po banskej činnosti sa súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch nevyžadoval a vyžadoval sa až skutočne pri povrchovej úprave terénu, teda v poslednej fáze likvidácie banského diela pri zásype približne 1 meter nad povrchom, alebo kde sa vykonávala vyslovene likvidácia banského diela na základe plánu likvidácie. Už zo samotného gramatického výkladu pojmu „povrchová“ úprava terénu vyplýva, že ide o činnosti vykonávané „na povrchu“ a nie „pod povrchom“, pričom činnosť žalobcu, keďže ide o činnosť vykonávanú banským spôsobom, je činnosť vykonávaná „pod povrchom“. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že jeho konanie v súvislosti s riešením získania súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch bolo plne v súlade s pokynmi a odporúčaniami zodpovedného vedúceho pracovníka T.. B. U., ktorý
je na základe osvedčenia č. 654-1662/2011 vydaného Obvodným banským úradom v Banskej Bystrici odborne spôsobilý na výkon funkcie vedúceho lomu s ročnou ťažbou nižšou ako 500 000 ton. Počas celej doby svojej činnosti, kedy žalobca používal odpad na zasypávanie vyťaženého priestoru v súlade s rozhodnutiami a povoleniami príslušných správnych orgánov, vykonával v súlade s platnými právnymi predpismi aj ohlasovanie o vzniku odpadu a nakladanie s ním, a to dokladom typu M - držiteľ odpadu, a taktiež evidenčným listom zariadenia na zhodnocovanie/zneškodňovanie odpadov za príslušné roky. Z uvedených dokladov vychádzal aj správny orgán v rámci protokolu, takže je zrejmé, že všetky relevantné správne orgány vedeli a boli informované o činnosti žalobcu, a teda využívaní odpadov na zasypávanie vyťaženého priestoru. Žalobca mal teda legitímne právo domnievať sa, že jeho činnosť je plne v súlade so všetkými právnymi predpismi, keďže správne orgány vedeli o jeho činnosti, každoročne podával k svojej činnosti ohlásenia a viedol evidencie v súlade s právnymi predpismi. Správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný nepreukázali, že by činnosť žalobcu spôsobila negatívny následok. Žalobca využíval povolené druhy odpadov na zasypávanie vydobytého priestoru na to, aby sa najmä nevytvárali po vydobytí vodné plochy tak, ako mu to prikázal letecký úrad. Na tento účel je možné používať rôzne materiály, pričom právne predpisy umožňujú, aby sa na tento účel využívali aj odpady. Týmto spôsobom dochádza k zhodnocovaniu odpadov. Z hľadiska hierarchie je zhodnocovanie odpadov na vyššej pozícii ako zneškodňovanie odpadov. Činnosť žalobcu priniesla pre odpadové hospodárstvo jednoznačne pozitívny následok, keďže zhodnotil uvedené množstvá odpadov, ktoré by inak skončili na skládke, pričom pri zhodnocovaní postupoval plne v súlade s vyjadrením Obvodného úradu životného prostredia, ktoré mu umožnilo využívať odpady (vyjadrenie OUŽP Žilina zo dňa 14.06.2010). Ďalej žalobca argumentoval, že pojem „povrchová úprava terénu“ nemá legálnu definíciu v zákone o odpadoch ani v podzákonných právnych aktoch. Ako pomôcku možno použiť ust. § 71 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého žalobca vyvodil, že v prípade pojmu „povrchová úprava terénu“ ide o terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia. Zároveň z uvedeného ustanovenia vyplýva, že za „terénne úpravy“ sa nepovažujú ťažobné a im podobné práce. Žalobca vykonával zasypávanie jamy po ťažbe na základe schváleného Plánu využívania ložiska z roku 2005 a Projektu spätnej rekultivácie dočasne odnímane poľnohospodárskej pôdy z mája 2005, tzn. jeho činnosť je možné považovať za ťažobné a im podobné práce a nie terénne úpravy. Jednoznačná definícia pojmu „povrchová úprava terénu“ nevyplýva ani z vyhlášky č. 371/2015. Možno vyvodiť len záver, že povrchovou úpravou terénu je okrem iného aj „likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banského diela a lomu“. Ďalej žalobca odkázal na ust. § 10 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, z ktorého vyplýva, že „po ukončení alebo pri trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch je organizácia povinná vykonať ich likvidáciu a rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov“, a to na základe plánu ich zabezpečenia a likvidácie, ktorý schvaľuje príslušný banský úrad. Tiež odkázal na ust. § 31 ods. 4 a 5 banského zákona. Konštatoval, že vyhláška k zákonu o odpadoch nesprávne narába aj s pojmom rekultivácia, pretože ho spája s „rekultiváciou banských diel a lomov“, avšak takéto pojmy ani banský zákon, ani zákon o banskej činnosti nepozná. Pravdepodobne mal zákonodarca na mysli rekultiváciu poľnohospodárskej pôdy a v tomto prípade je teda badateľné, že výklad pojmu „povrchová úprava terénu“ je nejasný a mätúci. Tiež odkázal na zákon č. 222/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Konštatoval, že činnosť odňatia poľnohospodárskej pôdy predchádza samotnej ťažbe, teda ako príprava dobývacieho priestoru a spätná rekultivácia poľnohospodárskej pôdy sa vykoná až po likvidácii hlavného banského diela, resp. ako súčasť likvidácie banského diela, a to na základe rekultivačného plánu, resp. projektu spätnej rekultivácie. Žalobca mal za to, že za „povrchovú úpravu terénu“, tak ako to uvádza vyhláška k zákonu o odpadoch, sa považuje činnosť, ktorá nasleduje až po ukončení dobývania banského diela. Opakovane odkázal na novelu zákona o odpadoch účinnú od 01.07.2020 a novozavedený pojem „spätné zasypávanie“. Z dôvodovej správy vyplýva, že „nakoľko povrchová úprava terénu, t. j. terénne úpravy sú zahrnuté pod spätné zasypávanie, bolo potrebné upraviť aj znenie súhlasu uvedeného v § 97 ods. 1 písm. s)“. Z uvedenej precizácie právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že rekultivácia vyťažených oblastí, teda zasypávanie ťažobnej jamy, nepatrilo do 01.07.2020 pod pojem povrchová úprava terénu. Pojem „spätná rekultivácia“ je teda pojem širší ako pojem „povrchová úprava terénu“ a zahŕňa okrem „terénnych úprav“ aj „rekultiváciu vo vyťažených oblastiach“. Žalobca tiež zdôraznil, že konanie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je v rozpore s princípom legitímneho očakávania upraveného ako právom Európskej únie, tak aj judikatúrou Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že v čase kontroly vykonával len prvú fázu tzv. dobývanie nerastu a nie likvidáciu banského diela (lomu), ktorej súčasťou je aj rekultivácia poľnohospodárskej pôdy. Žalobca svoju činnosť vykonával banským spôsobom podľa podmienok uvedených v rozhodnutí Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 13.09.2005 a jeho zmenách zo dňa 12.09.2007 a 11.01.2012. Obvodný úrad životného prostredia v
Žiline vo svojom súhlasnom stanovisku uviedol, že po skončení ťažby je potrebné pozemok zrekultivovať pre pôvodné využitie. Obvodný banský úrad v Prievidzi v povolení na ťažbu však uvedenú podmienku nemohol zahrnúť do výrokovej časti, keďže problematika rekultivácie nie je predmetom konania o povolení na dobývanie ložiska, ale bude riešená až následne pred ukončením samotného dobývania v samostatnom konaní na základe žiadosti organizácie o povolenie likvidácie predmetného ložiska. V rozhodnutí Leteckého úradu zo dňa 20.09.2007 bola pre dobývanie nevyhradeného priestoru v lokalite Sihoť pre žalobcu stanovená podmienka, a to, že bude priebežne vykonávať zavezenie vyťažených jám tak, aby tam nevznikali súvislé vodné plochy vhodné na hniezdenie vodného vtáctva, ktoré by mohli ohrozovať leteckú dopravu. Zavážanie vyťaženej jamy nie je činnosťou likvidácie banského diela alebo lomu ani spätnou rekultiváciou poľnohospodárskej pôdy. Preto podľa názoru žalobcu v kontrolovanom období ani nemal povinnosť žiadať o vydanie súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, keďže jeho činnosť zasypávania jamy po ťažbe v žiadnom prípade nebola likvidáciou banského diela alebo lomu, ani rekultiváciou poľnohospodárskej pôdy. Vzhľadom na to, že žalobca predpokladal nedostatok zavážkového materiálu, vypracoval Zmenu plánu spätnej rekultivácie, ktorý bol schválený ako súčasť rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy príslušným pozemkovým úradom v roku 2011. K uvedenej zmene vydal Obvodný úrad životného prostredia v Žiline vyjadrenie zo dňa 14.06.2010, v ktorom súhlasil s možnosťou využitia nasledovných odpadov kategórie „O“ - ostatný odpad na využitie v rámci Zmeny plánu spätnej rekultivácie ako zavážkový materiál, a to betón, tehly, obkladačky, dlaždice a keramika, zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky, zemina a kamenivo, výkopová zemina, štrk zo železničného zvršku, zmiešané odpady zo stavieb a demolácií. Žalobca teda postupoval plne v súlade so všetkými povoleniami a rozhodnutiami, ktoré sa na jeho činnosť v danom čase vzťahovali a ktoré boli právoplatné. Vykonával dobývanie a úpravu nerastu a súbežne zasypával jamu po ťažbe zavážkovým materiálom, ktorý mal schválený príslušným orgánom. Príslušné správne orgány vydávali v inkriminovanom čase roku 2016 opatrenia, z ktorých vyplývalo, že na totožnú činnosť, ako vykonáva žalobca, nie je potrebný súhlas v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch a bude sa vyžadovať až v čase likvidácie banského diela, keď sa bude vykonávať rekultivácia poľnohospodárskej pôdy v poslednej vrstve a nie na zavezenie jamy po ťažbe. Ako vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Martin zo dňa 29.06.2016, „následne v poslednej etape (cca 1 m) sa vykoná v súlade s touto dokumentáciou zásyp o hrúbke 30 cm z pôvodného filtračného materiálu - štrkopiesku, a potom sa uskutoční zhutnený zásyp zeminy. Podmienkou začatia realizácie tejto etapy je vydanie a správoplatnenie rozhodnutia orgánu ŠS OH vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s)...“. Aj z ďalších rozhodnutí príslušných orgánov z daného obdobia vyplýva, že súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch je potrebný len v prípade, že sa odpady využívajú v procese likvidácie banského diela alebo v bývalom dobývacom priestore. K uvedenému odkázal na rozhodnutie Okresného úradu Pezinok zo dňa 28.09.2016, rozhodnutie Okresného úradu Trenčín zo dňa 07.11.2017 a vyjadrenie Okresného úradu Púchov zo dňa 18.05.2016. Napokon žalobca namietal výšku pokuty, ktorá mu bola uložená a ktorú považoval za neprimeranú a likvidačnú. Tiež uviedol, že pokiaľ by správny orgán prvého stupňa alebo žalovaný zistil nedovolené ukladanie odpadov, bol povinný postupovať podľa § 15 zákona o odpadoch.
8. V ďalšom podaní zo dňa 09.06.2021 žalobca poukázal na princíp materiálneho právneho štátu a jeho interpretácie v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR ako aj na princíp sebalimitácie štátnej moci a jej orgánov v Slovenskej republike právom a zákonnosťou. Zdôraznil, že žalovaný má zákonné oprávnenie vyvodzovať zodpovednosť vo vzťahu k žalobcovi v rámci administratívnych vzťahov na úseku štátnej správy starostlivosti o životné prostredie vo vzťahu k žalobcovi, avšak výlučne v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že princípy správneho trestania vyjadrujú univerzálne právne idey, ktoré sa musia v právnom a demokratickom štáte uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy administratívneho trestania právnických a fyzických osôb. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípade nedodržania zásad trestného konania [§ 195 písm. c) SSP]. Podľa § 112 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch sú osoby vykonávajúce štátny dozor pri plnení svojich úloh oprávnené v sprievode povereného zamestnanca kontrolovanej osoby a v súlade s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontrolovanej osoby platnými pre jeho pracoviská a priestory voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby; ak kontrolovaná osoba bezodkladne nezabezpečí povereného zamestnanca, ktorý má poskytnúť súčinnosť osobe vykonávajúcej štátny dozor, je osoba vykonávajúca štátny dozor oprávnená voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby v spolupráci s orgánom Policajného zboru. Osoby vykonávajúce štátny dozor - pracovníci správneho orgánu prvého stupňa dňa 23.05.2018
prišli na miesto výkonu kontroly v sprievode pracovníkov Policajného zboru. Keďže išlo o kontrolu neohlásenú, pri vstupe do priestorov žalobcu ich nikto nečakal. Pracovníci správneho orgánu prvého stupňa zaparkovali svoje motorové vozidlo pred rampou, ktorá ohraničuje prevádzkový priestor žalobcu a bez jej zdvihnutia sami vošli do prevádzkových priestorov žalobcu. Pracovníci správneho orgánu prvého stupňa tak postupovali v rozpore s ust. § 112 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch. Rovnako tento vstup do daného priestoru odporoval ust. § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe. Vzhľadom na to, že konanie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného bolo nezákonné, v rozpore s procesnými predpismi, dôkazy získané v tomto konaní treba považovať za získané nezákonne. Napokon uviedol, že žalobcovi bol Okresným úradom Žilina rozhodnutím zo dňa 06.05.2021 udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na využívanie odpadov na spätné zasypávanie.
9. V podaní zo dňa 26.01.2022 žalobca opakovane poukázal na výklad ust. § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch v znení účinnom do 31.12.2018 a následne v znení účinnom od 01.01.2019 a od 01.07.2020. Zopakoval, že jeho činnosť v relevantnom čase sa vykonávala pod povrchom, preto nemohlo ísť v danom prípade o povrchovú úpravu terénu. Poukázal na rozhodnutie Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 19.10.2021, ktorým bola žalobcovi povolená činnosť vykonávaná banským spôsobom - likvidácia štrkoviska v katastrálnom území C., lokalita Sihoť - Oblazov.
10. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniam žalobcu zotrval na právnej argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadreniach predložených súdu. Podľa jeho názoru žalobca v doplňujúcich podaniach neuvádza, žiadne nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného uvedené v špecifikovaných vyjadreniach k správnej žalobe, a preto nepovažoval za dôležité sa vyjadrovať ku každému bodu, ktorý je predkladaný v rámci doplňujúcich podaní. V súvislosti s poukazom žalobcu na nesprávny procesný postup inšpekcie (prvostupňového správneho orgánu) pri výkone kontroly žalovaný považoval túto argumentáciu za čisto účelovú, nepravdivú a snažiacu sa odvrátiť pozornosť od predmetu sporu, keďže kontrolovaný subjekt takúto skutočnosť nenamietal, nepoukázal na ňu ani pri začatí kontroly, počas jej priebehu ani po jej ukončení, a tento postup nebol predmetom ani odvolacích dôvodov žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.06.2019. Žalovaný pri výkone kontrolnej činnosti postupuje výlučne v rozsahu svojich oprávnení a kompetencií, ktoré mu vyplývajú najmä z ust. § 112 zákona o odpadoch, ako aj z ustanovení zákona o kontrole v štátnej správe. Preto aj v prípade kontroly, ktorá je predmetom tohto sporu, žalovaný konal výlučne v súlade s platnými právnymi predpismi SR, ktoré žalobca až do momentu súčasného doplnenia predmetnej správnej žaloby právne nenamietal a ani nepoukázal na nesprávny procesný postup, a teda s vykonaným administratívnym postupom žalovaného súhlasil. Kontrolnú činnosť žalovaný vykonal na základe písomného podnetu zaslaného elektronicky Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline zaevidovaného dňa 23.05.2018 a jej priebeh, ako aj výsledky sú riadne zdokumentované v protokole z kontroly, ktorý bol vypracovaný dňa 10.09.2018 a prerokovaný dňa 20.11.2018. Žalovaný zdôraznil, že jediným orgánom štátnej správy oprávneným právoplatne rozhodnúť vo veci udelenia súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na využívanie odpadov na spätné zasypávanie (súčasné znenie citovaného ustanovenia) je výlučne príslušný okresný úrad v sídle kraja [§ 107 písm. t) zákona o odpadoch]. Žiaden iný orgán štátnej správy ani v minulosti a ani v súčasnosti nie je oprávnený povoliť využívanie odpadov, napríklad na likvidáciu štrkoviska, teda ani príslušný banský úrad. Predmetné rozhodnutie banského úradu, na ktoré sa žalobca odvoláva, nenahrádza súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, na vydanie ktorého je oprávnený výlučne príslušný okresný úrad v sídle kraja. Preto predmetné rozhodnutie banského úradu nenahrádza rozhodnutie príslušného okresného úradu v sídle kraja podľa uvedeného ustanovenia zákona o odpadoch. Banský úrad nie je oprávnený povoliť akúkoľvek činnosť nakladania s odpadmi, aj keby sa jednalo o „likvidáciu štrkoviska“. Banský úrad je oprávnený povoliť činnosť vykonávanú banským spôsobom „likvidáciu štrkoviska“, avšak bez toho, aby pri tejto likvidácii pojednával o odpadoch, inak by prekročil svoje právomoci. Iba príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva môže povoliť nakladanie s odpadom (aj inertným), napríklad ide o činnosť využívania odpadov na spätné zasypávanie, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o nakladanie s odpadom „na povrchu“ alebo „pod povrchom“. Žalobca sa priznal, že kontinuálne vykonával spätnú rekultiváciu s využívaním odpadov v dobývacom území v súlade s povoleniami platnými od roku 2005 do 31.12.2021. Žalovaný zdôraznil, že uvedené povolenia, na ktoré sa žalobca odvoláva, neboli a nie sú povoleniami, ktoré ho oprávňujú nakladať s odpadmi, resp. nie sú to povolenia vydané orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané v zmysle platnej právnej úpravy podľa zákona o odpadoch, ktoré by ho oprávňovali zhodnocovať alebo zneškodňovať odpady, resp. využívať odpady na povrchovú
úpravu terénu, teda na nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch. Žalobca v spornom období nedisponoval žiadnym oprávnením na „využívanie odpadu“. Z tohto dôvodu je jeho argumentácia, že až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia banského úradu môže štrkovisko podľa Plánu likvidácie štrkoviska zasypávať inertným odpadom, v rozpore s platným právnym stavom, teda v rozpore so zákonom o odpadoch. Odpady nemôže ktokoľvek, kedykoľvek, v akejkoľvek fáze svojich aktivít využívať/ používať bez toho, aby mu k tomu bol udelený súhlas príslušným orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva, teda nie banským úradom. Žalovaný dal opätovne do pozornosti dokumenty (na ktoré žalovaný poukázal aj v predloženom spisovom materiáli a v predkladaných vyjadreniach) vzťahujúce sa na činnosť žalobcu vykonávanú banským spôsobom, t. j. dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov v lokalite Sihoť katastrálne územie C., ktoré sa týkajú činnosti vykonávanej žalobcom banským spôsobom - dobývania ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov podľa „Plánu využívania ložiska a spätnej rekultivácie“ a podľa „Projektu spätnej rekultivácie“, kedy sa zavážka ťažobnej jamy mala uskutočňovať výlučne prírodnými materiálmi, tak ako je uvedené v Projekte spätnej rekultivácie na strane 8 a nie stavebnými odpadmi.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakoval svoje argumenty prezentované v skorších podaniach s akcentom na nezákonný postup správneho orgánu v danej veci. Poukázal na plnú jurisdikciu správneho súdu, ktorý musí prihliadať na vytýkané procesné nedostatky. Uviedol, že Obvodný banský úrad v Prievidzi rozhodnutím zo dňa 19.10.2021 rozhodol o povolení likvidácie dotknutého štrkoviska.
12. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorým predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183, § 195 SSP), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov.
13. Z hľadiska vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti boli pre posúdenie veci relevantné ustanovenia príslušných predpisov v ich znení účinnom v čase spáchania skutku (01.01.2017-31.12.2017).
14. Podľa § 2 ods. 1 zákona o odpadoch odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.
15. Podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch zakazuje sa vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje.
16. Podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu.
17. Podľa § 112 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch osoba vykonávajúca štátny dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená v sprievode povereného zamestnanca kontrolovanej osoby a v súlade s pokynmi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontrolovanej osoby platnými pre jeho pracoviská a priestory voľne a kedykoľvek vstupovať na pozemky, do prevádzkových priestorov, stavieb, zariadení a iných priestorov kontrolovanej osoby.
18. Podľa § 112 ods. 8 zákona o odpadoch pri výkone štátneho dozoru sa postupuje podľa osobitného predpisu (poznámka k uvedenému ustanoveniu odkazuje na zákon o kontrole v štátnej správe), ak v odsekoch 1 až 7 nie je ustanovené inak. Ustanovenia osobitného predpisu nie sú odsekmi 4 a 6 dotknuté.
19. Podľa § 113 ods. 1 zákona o odpadoch ak nie je v tomto zákone výslovne ustanovené inak, na konanie sa podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
20. Podľa § 117 ods. 6 zákona o odpadoch pokutu od 4 000 eur do 350 000 eur uloží príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší povinnosť podľa § 13; § 16 ods. 5; § 19 ods. 1 písm. f), § 21 ods. 2; § 21 ods. 3 písm. f), g); § 25 ods. 1, 7; § 33; § 43; § 53 ods. 3; § 62 ods. 6; § 76 ods. 4; § 79 ods. 16, 24; § 84 ods. 3, 5.
21. Podľa § 135 ods. 17 zákona o odpadoch kto vykonáva činnosť, na ktorú nebolo podľa doterajších predpisov potrebné rozhodnutie orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ale na ktorej výkon je potrebné rozhodnutie podľa tohto zákona, podá návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva do 30. júna 2016, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.
22. Podľa Prílohy č. 2 zákona o odpadoch je uloženie odpadov do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov) považované za zneškodňovanie odpadov (D1).
23. Podľa § 20 ods. 4 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, pri povrchovej úprave terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banských diel a lomov, sa môže použiť výlučne inertný odpad, ktorý je vhodným spôsobom upravený na tento účel a spôsob jeho využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženého inertného odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvov.
24. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uskladnení kovovej ortuti inertný odpad je odpad, pri ktorom nedochádza k žiadnym významným fyzikálnym, chemickým alebo biologickým premenám. Inertný odpad sa nerozpúšťa, nehorí ani inak fyzicky alebo chemicky nereaguje, nepodlieha biologickému rozkladu ani škodlivo neovplyvňuje iné látky, s ktorými prichádza do styku tak, aby mohlo dôjsť k znečisteniu životného prostredia alebo k poškodeniu zdravia ľudí. Celková vylúhovateľnosť a znečistenie obsiahnuté v odpade a ekotoxicita výluhu musia byť zanedbateľné a nesmú ohrozovať kvalitu povrchových alebo podzemných vôd. Limitné hodnoty látok nesmú prekročiť hodnoty ukazovateľov pre triedu vylúhovateľnosti I podľa prílohy č. 1.
25. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
27. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistený nasledovný skutkový stav.
28. Z obsahu Protokolu č. 79/18 zo dňa 10.09.2018 vyplýva, že na základe miestnej ohliadky dobývacích priestorov prevádzkovaných kontrolovaným subjektom vykonanou dňa 23.05.2018 prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené ukladanie stavebných odpadov aj do vodnej plochy a na uložené stavebné odpady bola navážaná odpadová výkopová zemina, pričom žalobca je držiteľom týchto stavebných odpadov ako nájomca pozemkov parcela č. 1904/2 a 1904/3, na pozemku parcela č. 1904/2 bol zaznamenaný aj výskyt objemných odpadov (matrace, biologicky rozložiteľné odpady, drevo, konáre), odpadových plastov, odpadových pneumatík a znečistených obalov s tým, že žalobca je držiteľ popísaných odpadov ako nájomca pozemkov parcela č. 1904/2 a 1904/3, katastrálne územie C. a podľa prílohy č. 2 zákona o odpadoch je uloženie odpadu do zeme alebo na povrchu zeme (napríklad skládka odpadov) činnosťou zneškodňovania D1. Rovnako bolo zistené, že žalobca zneškodnil na dotknutom území odpad v celkovom množstve 294 372,840 tony, pričom počas kontroly nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vydané podľa § 97 ods. 1 zákona o odpadoch, ktoré by ho oprávňovalo zhodnocovať/ zneškodňovať odpady, resp. využívať odpady na povrchovú úpravu terénu v predmetnej lokalite. Z
protokolu ďalej vyplýva, že v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Bytča, OSŽP podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch bol žalobca oprávnený vykonávať len povolené druhy činnosti v prevádzke, a to: zber, zhromažďovanie, triedenie odpadov podľa druhov odpadov, pričom iná činnosť týkajúca sa úpravy, spracovávania, zneškodňovania, resp. zhodnocovania odpadov nebola predmetom tohto rozhodnutia. Z rozhodnutia tiež vyplýva, že za účelom rekultivácie banského diela môžu byť použité inertné odpady až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. V odôvodnení tohto rozhodnutia bolo okrem iného uvedené, že použitie druhov inertných odpadov na povrchovú úpravu terénu a zasypávanie banského diela bude možné až po vydaní právoplatného súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch. Protokol sa vysporiadal aj s vyjadrením zo dňa 14.06.2010 k Projektu spätnej rekultivácie po ťažbe štrkov v dobývacom priestore Kotešová - Oblazov lokalita Sihoť, v ktorom bolo žalobcovi vydané záväzné stanovisko podľa vtedy účinného § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, v ktorom Obvodný úrad životného prostredia v Žiline, pracovisko Bytča súhlasil s využitím odpadov uvedených katalógových čísel, pričom toto vyjadrenie podľa stanoviska prvostupňového správneho orgánu nemožno považovať za súhlas vydaný podľa aktuálneho znenia zákona o odpadoch. Žalobca bol zároveň Obvodným úradom životného prostredia v Žiline v predmetnom vyjadrení upozornený na skutočnosť, že „toto vyjadrenie je záväzným stanoviskom podľa § 140b stavebného zákona, nie je však rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa zákona č. 223/2001 Z. z.“. Prílohou protokolu je aj fotodokumentácia vyhotovená dňa 23.05.2018.
29. Povolenie na dobývanie ložiska nevyhradeného nerastu štrkopieskov na pozemkoch parcela č. 1904/2 a 1904/3, katastrálne územie C., lokalita Sihoť, okres Bytča bolo udelené žalobcovi na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Prievidzi zo dňa 13.09.2005, ktoré bolo následne zmenené rozhodnutím toho istého úradu zo dňa 12.09.2007, pričom povolenie uvedenej zmeny bolo predĺžené na obdobie do 31.12.2021, a to rozhodnutím zo dňa 11.01.2012.
30. Z Projektu spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy na „ťažbu štrku v dobývacom priestore č. 1 lokalita Sihoť“ z mája 2005 vypracovaného spoločnosťou EKOPED - ekologický a pedologický servis, z bodu 7.1 Zavážkový materiál vyplýva, že zavážka ťažobnej jamy musí byť realizovaná nekontaminovanými zeminami a horninovým kamenivom (napríklad ropné látky). Ako zdroje zavážkového materiálu sa uvádzajú: sedimentované materiály získané pri čistení korýt vodných tokov, horninové výperky získané pri mokrej úprave suroviny (štrkopieskov) a výkopové materiály získané pri realizácii stavieb nevhodné do zemných konštrukcií (napríklad nevhodné podložie pod pláňou diaľnice D1). Projekt následne v časti 8 a 9 rieši technickú rekultiváciu a biologickú rekultiváciu priestoru.
31. Obdobným spôsobom rieši rekultiváciu daného priestoru Projekt spätnej rekultivácie dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôdy na „ťažbu štrkov v dobývacom priestore č. 1 lokalita Sihoť, Kotešová
- Oblazov“ (aktualizácia pôvodného projektu z roku 2005) vypracovaný T.. Z. A., O.. v júli 2011.
32. Z rozhodnutia Okresného úradu Bytča č. s.: OU-BY-OSZP-2017/000464-4/Cur zo dňa 21.07.2017 vyplýva, že žalobcovi bol udelený súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 97 ods. 1 písm. d) zákona o odpadoch. Z rozhodnutia vyplýva zároveň kategorizácia odpadov, ktorých sa týka súhlas. Iná činnosť týkajúca sa úpravy, spracovávania, zneškodňovania, resp. zhodnocovania odpadov nie je predmetom tohto súhlasu. Za účelom použitia odpadov na rekultiváciu banského diela môžu byť zberané a použité na tento účel v zberni výlučne inertné odpady. Ak vznikne pochybnosť o tom, či odpad je inertným odpadom, je potrebné vykonať testovanie odpadu, ktorý sa má využiť na povrchovú úpravu terénu. Stavebné odpady a odpady z demolácií, aj keby boli inertným odpadom, sa na rekultiváciu banského diela nesmú použiť, ak vzhľadom na ich pôvod a zloženie je ich možné zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie (napríklad betóny). Tieto druhy odpadov musia byť odovzdané oprávnenej osobe k zhodnoteniu (recyklácii). Za účelom rekultivácie banského diela môžu byť použité inertné odpady až po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci súhlasu na využívanie odpadov, na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch spolu s odborným posudkom v predmetnej veci a záverečným stanoviskom z procesu EIA po posúdení vplyvov na životné prostredie. Tie druhy odpadov, ktoré nebudú povolené rozhodnutím v súhlase na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu v zmysle § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch na rekultiváciu banského diela a budú v zariadení zberané, budú odovzdávané zmluvne zabezpečenému oprávnenému odberateľovi na zhodnotenie.
33. Z vyjadrenia Obvodného úradu životného prostredia v Žiline č. s.: B2010/00269-002/Uri zo dňa 14.06.2010 vyplýva, že uvedený orgán vyslovil súhlas s možnosťou využitia označených odpadov kategórie „O“ - ostatný odpad zaradených podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa stanovuje katalóg odpadov, pod označené katalógové čísla (betón, tehly, obkladačky, dlaždice a keramika, zmesi betónu, tehál, obkladačiek, dlaždíc a keramiky, zemina a kamenivo, výkopová zemina, štrk zo železničného zvršku a zmiešané odpady zo stavieb a demolácií). Zároveň sa v uvedenom vyjadrení uvádza, že toto je záväzným stanoviskom podľa § 140b stavebného zákona, nie je však rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa zákona č. 223/2001 Z. z.
34. Z dokumentu označeného ako Odstúpenie časti podnetu - oznámenie o výsledku prešetrenia vydaného Obvodným banským úradom v Prievidzi dňa 24.08.2018 okrem iného vyplýva, že úprava pozemkov po ťažbe je riešená v projekte spätnej rekultivácie (EKOPED Žilina) a z hľadiska činnosti vykonávanej banským spôsobom bude predmetom Plánu likvidácie štrkoviska, ktorého spracovanie zabezpečí žalobca pred ukončením dobývania. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. likvidáciu štrkoviska je možné vykonávať iba na základe povolenia vydaného Obvodným banským úradom. Podľa doteraz zisteného stavu skutočností a predložených listinných dôkazov pre žalobcu nevyplýva v súčasnosti povinnosť uskutočniť likvidáciu štrkoviska. Žalobca nepodal žiadosť o vydanie povolenia na likvidáciu štrkoviska, ktorej súčasťou by bola vzťažná dokumentácia Plán likvidácie štrkoviska. Priebežné zavážanie výplňového materiálu na pozemkoch parcela C-KN č. 1904/2 a 1904/3, katastrálne územie C., lokalita Sihoť nie je možné považovať za činnosť vykonávanú banským spôsobom podľa § 3 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb. Predmetom povoľovania činnosti vykonávanej banským spôsobom - likvidáciou lomu (štrkoviska) je finálna technická príprava miesta priestoru po vydobytom ložisku nerastu, pričom jeho následné vyplnenie odpadom (množstvo, druh, spôsob) je v kompetencii príslušného orgánu odpadového hospodárstva. Kvantitatívna a kvalitatívna stránka posúdenia odpadu, ako aj režimu jeho nakladania z tohto hľadiska, či pri jeho umiestnení do vyťažených priestorov v lome ide o zneškodňovanie alebo zhodnocovanie v zmysle zákona o odpadoch, neprináleží orgánom štátnej banskej správy. Žalobca má umožnené v zmysle platnej dokumentácie ukladať do vydobytých priestorov počas realizácie dobývania ložiska ako výplňový materiál výperky ílovitých a hlinitých zložiek suroviny po jej mokrej úprave (čo je zdroj odpadu pochádzajúceho z ťažobnej činnosti v zmysle zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu) a zeminy pochádzajúcej z výkopov pri výstavbe komunikácií, objektov a podobne. Použitie iných vhodných výplňových materiálov, ktoré nie sú uvedené v Pláne využívania ložiska, je možné považovať za rozporné s predmetnou platnou dokumentáciou Plánu využívania ložiska.
35. K obsahu Protokolu č. 79/18 z kontroly vykonanej na základe podnetu zameraného na zneškodňovanie stavebných odpadov skládkovaním sa žalobca vyjadril v administratívnom konaní podaním zo dňa 05.10.2018, v nadväznosti na čo prvostupňový správny orgán reagoval písomne listom zo dňa 22.10.2018, pričom následne bol protokol prerokovaný, o čom svedčí Zápisnica zo dňa 20.11.2018.
36. V súvislosti s uvedenými zistenými porušeniami ustanovení zákona o odpadoch začal prvostupňový správny orgán správne konanie v súlade s § 18 Správneho poriadku, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 11.04.2019 obsahujúcim poučenie o možnosti vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v určenej lehote a nahliadnuť do týchto podkladov na správnom orgáne. Na základe žiadosti žalobcu bola lehota na vyjadrenie predĺžená až do času konania ústneho pojednávania.
37. Vo veci sa uskutočnilo ústne pojednávanie, a to dňa 16.05.2019, pričom rozhodnutie vydal prvostupňový správny orgán dňa 24.06.2019. Žalobca na ústnom pojednávaní prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že dňa 28.11.2018 podal žiadosť na Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie kraja, úsek odpadov o udelenie súhlasu na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu, pričom konanie o jeho vydaní ešte nebolo skončené. V danej veci účastník konania nevykonával počas kontrolovaného obdobia takú činnosť, ktorá je uvedená v § 97 ods. 1 zákona o odpadoch, a teda neporušil povinnosť regulovanú § 13 písm. d) zákona o odpadoch. Podľa názoru účastníka konania ním vykonávanou činnosťou, ktorou využíval odpad ako výplňový materiál do vydobytého priestoru v lome, odpad nezneškodňoval, ale používal ho na vyplnenie banského priestoru za účelom zabezpečenia jeho stability a následnej rekultivácie plochy zasiahnutej uskutočnenou ťažobnou činnosťou.
38. Podľa konštantnej judikatúry (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR: sp. zn. 2Sžo 2/2012 z 19.12.2012, 3Asan/11/2017 z 31.7.2018,) vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „Odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.
39. Preskúmanie administratívneho rozhodnutia ukladajúceho trest za správny delikt je možné v rozsahu žalobných bodov, ktoré možno dopĺňať v lehote podľa § 183 SSP s tým, že nad rámec tohto limitu je prípustné skúmať prípadné pochybenia správneho orgánu len na základe 195 SSP.
40. Prioritne považoval správny súd za potrebné reagovať na opakované žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a tiež na námietku jeho zástupcu vznesenú na pojednávaní dňa 26.07.2022, ktorý nesúhlasil s právnym názorom súdu o nesplnení podmienok pre odročenie pojednávania. Keďže (substitučný) zástupca žalobcu sa na pojednávaní zúčastnil, správny súd mal za to, že ochrana práv žalobcu bola v plnej miere zabezpečená. Odhliadnuc od uvedeného treba pripomenúť, že žalobca je zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária SEMANČÍN & PARTNERS s. r. o., ktorá udelila substitučné plnomocenstvo advokátovi M.. et M.. M. K.. Predvolanie na pojednávanie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.06.2022. Prvá žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená elektronicky dňa 20.07.2022 a následne opakovane dňa 22.07.2022 a 25.07.2022. Podstatou týchto žiadostí bolo tvrdenie, že konateľ zástupcu čerpá v čase pojednávania plánovanú dovolenku a substitučný zástupca je práceneschopný. K žiadosti bola predložená lekárska správa týkajúca sa M.. et M.. M. K. zo dňa 15.06.2022, potvrdenie o jeho práceschopnosti s nečitateľným dátumom a potvrdenie o ubytovaní zo dňa 15.06.2022 zaslané na e-mailovú adresu L. A. bez označenia dátumu rezervácie a osôb, ktorých sa rezervácia týka. K druhej a tretej žiadosti o odročenie pojednávania bolo pripojené vyjadrenie konateľa žalobcu zo dňa 19.07.2022 o tom, že trvá na prítomnosti advokáta M. K. na pojednávaní.
41. Možnosť odročenia pojednávania upravuje ustanovenie § 115 SSP v spojení s § 183 CSP. Je vždy povinnosťou strany, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámiť dôvody odročenia pojednávania bezodkladne (§ 183 ods. 3 CSP). V danom prípade zástupca i substitučný zástupca prezentovali dôvody pre zrušenie nariadeného termínu pojednávania a vytýčenie nového dôvodmi, ktoré nastali zhodne dňa 15.06.2022, teda už v čase doručenia predvolania na pojednávanie mohli a bolo ich povinnosťou oznámiť
tieto súdu (možno akceptovať tvrdenie M.. et M.. M. K., že trvanie PN nie je možné vždy odhadnúť, čo však nevylučuje najmä v prípade advokáta istú mieru predvídavosti v snahe nezmariť nariadený termín pojednávania). Svoju zákonnú povinnosť však porušili a požiadali o odročenie pojednávania až krátko pred stanoveným termínom. Od advokáta pritom možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (§ 183 ods. 2 veta prvá CSP). Vyjadrenie konateľa žalobcu o tom, že trvá na prítomnosti substitučného zástupcu, neobsahovalo odôvodnenie, ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona. Vo vzťahu k plánovanej dovolenke konateľa zástupcu žalobcu (M.. A., LL.M.) treba len stručne uviesť, že predložené potvrdenie o rezervácii neobsahovalo termín tvrdenej dovolenky, ani osoby, pre ktoré bola rezervácia vykonaná. Termín dovolenky nebol uvedený v žiadnej z opakovaných žiadostí o odročenie pojednávania.
42. V kontexte námietky týkajúcej sa nezákonnosti procesu, na základe ktorého došlo k zisteniu uloženia odpadu na mieste ložiska na dobývanie nevyhradeného nerastu v lokalite Sihoť uvádza správny súd nasledovné.
43. Spôsob, rozsah a obsah vykonania kontroly v štátnej správe je upravený v ustanoveniach § 9 a nasl. zákona o kontrole v štátnej správe. Kontrolu vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci orgánu kontroly na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 9 ods. 3 zákona o kontrole v štátnej správe). Výsledok kontroly je príslušný orgán zachytiť v protokole, ktorý obsahuje a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, b) označenie kontrolovaného subjektu, c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, d) miesto a čas vykonania kontroly, e) predmet kontroly, f) kontrolované obdobie, g) preukázané kontrolné zistenia, h) zoznam príloh protokolu, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, m) prílohy k protokolu, n) správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu (úprava § 13 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe účinná v čase vykonania kontroly v aktuálnej veci). Ďalšie špecifické náležitosti sú upravené v § 13 ods. 2 až 5 zákona o kontrole v štátnej správe. Podľa odseku 6 uvedeného ustanovenia o prerokovaní protokolu vypracujú pracovníci kontroly zápisnicu, ktorá musí obsahovať dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, dátum prerokovania protokolu, mená prítomných na prerokovaní a ich vlastnoručné podpisy. Zápisnica o prerokovaní protokolu sa prikladá k protokolu o výsledku kontroly. V zápisnici sa uloží povinnosť vedúcemu kontrolovaného subjektu v určenej lehote a) prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly, b) určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky, c) predložiť orgánu kontroly správu o splnení opatrení na odstránenie nedostatkov a ich príčin a uplatnení právnej zodpovednosti, d) uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky. Podľa odseku 8 kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam, je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu.
44. Z uvedených ustanovení je teda zrejmé, že aj pri zákonom stanovenej povinnosti vyhotoviť príslušnému zamestnancovi poverenie na vykonanie kontroly, toto poverenie nie je súčasťou jednotlivých listín, ktoré sú výstupom z danej kontroly. Poverenie treba chápať ako doklad oprávňujúci zamestnanca na realizáciu jeho oprávnení, ktoré mu inak neprislúchajú [napr. oprávnenie na vstup do objektov, oprávnenie požadovať dokumenty a podobne - viď ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe, pričom podľa odseku 2 písm. a) sa zamestnanec týmto poverením musí preukázať]. Napokon sám konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 26.07.2022 pri svojom vyjadrení uviedol, že zamestnanci správneho orgánu (O. a W.) sa pri kontrole riadne legitimovali.
45. Obsah spisu konajúceho správneho orgánu nie je definovaný v žiadnom ustanovení Správneho poriadku, možno ho však nepriamo vyvodiť z jednotlivých ustanovení, ktoré upravujú konkrétne procesné povinnosti a práva správneho orgánu a účastníkov - má predovšetkým zachytiť podklad rozhodnutia, ktorý tvorí základ pre rozhodovaciu činnosť príslušného orgánu. V danej veci v súvislosti s kontrolou u žalobcu konali poverení pracovníci P.. O. a T.. W., ktorí zároveň prerokovali výsledky kontroly s
kontrolovaným subjektom - žalobcom. Ich oprávnenie konať voči žalobcovi bolo možné zo strany žalobcu preveriť kedykoľvek počas konania kontroly (k čomu aj došlo hneď pri kontrole na mieste), nešlo však o listinu, ktorá by mala tvoriť podklad pre rozhodnutie (obdobne to platí pre množstvo rôznych administratívnych konaní, ktoré sú na základe vnútorných predpisov správnych orgánov vybavované konkrétnym zamestnancom a ich oprávnenie konať v konkrétnej veci netreba osobitne skúmať).
46. Žalobca ďalej namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre uskutočnenie neohlásenej kontroly a že vstupom do priestoru ťažby boli porušené viaceré predpisy [§ 112 ods. 4 písm. a) zákona o odpadoch, § 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.]. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe pracovníci kontroly sú v súvislosti s výkonom kontroly povinní vopred oznámiť kontrolovanému subjektu predmet, účel a dobu trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť, ak to osobitný predpis neustanovuje inak; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly. Uvedené ustanovenie je subsidiárnym pravidlom k § 112 zákona o odpadoch, ktoré osobitne neupravuje inštitút neohlásenej kontroly.
47. Podľa obsahu administratívneho spisu bola kontrola zo strany príslušného správneho orgánu vykonaná na základe informácie, doručenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline, odboru kriminálnej polície dňa 23.05.2018 s vyslovením podozrenia na spáchanie trestného činu podľa § 302 ods. 1 a 4 písm. b) Trestného zákona, pričom podľa operatívnych informácií mal byť na dobývacom priestore ukladaný nebezpečný odpad a tento zasypávaný kalom a nepotrebným štrkom. Hneď v označený deň vykonal správny orgán (konajúci prostredníctvom vyššie spomínaných poverených zamestnancov) miestnu ohliadku, pri ktorej zistil, že na dotknutom mieste boli uložené stavebné odpady
- odpady zo stavieb a demolácií, tehly, izolačné stavebné materiály, betóny, asfaltové lepenky, minerálne vlny, dlaždice, obkladačky, objemné odpady (matrace, biologicky rozložiteľné odpady, drevo, konáre), odpadové plasty, škvary, pneumatiky a znečistené obaly. V priebehu tejto kontroly sa na miesto ohliadky dostavil aj konateľ žalobcu, ktorý bol požiadaný o predloženie dokladov oprávňujúceho ho nakladať s odpadmi, na čo tento reagoval prísľubom ich predloženia dodatočne, keďže v danom momente nimi nedisponoval.
48. Z hľadiska vymedzenia otázky, či bolo opodstatnené pristúpiť k tzv. neohlásenej kontrole, bolo namieste prihliadať na informáciu poskytnutú policajným orgánom, ktorý poukázal na operatívne údaje smerujúce k podozreniu zo spáchania trestného činu podľa § 302 ods. 1 a 4 písm. b) Trestného zákona, pričom označený odsek 4 vychádza zo spôsobenia škody veľkého rozsahu. Z hľadiska závažnosti skutku možno vyvodiť opodstatnenosť urýchleného postupu správneho orgánu, ktorý mienil zachytiť rozsah tvrdených škôd na životnom prostredí. Možno len čiastočne súhlasiť s názorom žalobcu, že s ohľadom na územie, na ktorom vykonával činnosť, nemožno predpokladať z jeho strany marenie výkonu kontroly. Treba ale zdôrazniť, že pri zdržaní v prípade jej oznámenia vopred by mal žalobca k dispozícii aspoň istý čas na sanáciu niektorých zásahov do životného prostredia, čím by pravdepodobne mohla následná kontrola vyznieť priaznivejšie, ako k tomu došlo v dôsledku neohlásenej kontroly. Pokiaľ teda poverení zamestnanci za daných okolností vstúpili na pozemky, kde prebiehala ťažobná činnosť, oprávnenie na taký postup im vyplynula priamo zo zákona a na základe udeleného poverenia, ktorým sa aj na mieste preukázali, pričom komunikovali jednak so zamestnancami žalobcu a následne aj so samotným konateľom žalobcu. Postup správneho orgánu nemožno kvalifikovať ako priestupok [§ 45a ods. 1 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.], pretože jeho konanie bolo zákonom aprobované.
49. Žalobca tiež namietal, že sa nebol vyzvaný na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a nemal možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania, čo odporuje obsahu spisu, keďže žalobcovi bolo riadne oznámené začatie konania, bola mu daná príležitosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia i vyjadriť sa k veci, a to aj na ústnom prerokovaní dňa 16.05.2019, kde bol prítomný nielen konateľ žalobcu, ale aj jeho zástupkyňa.
50. Z hľadiska namietaných procesných pochybení v postupe správneho orgánu, správny súd nezistil žiadne dôvody znamenajúce konštatovanie nezákonnosti podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku.
51. Treba zdôrazniť, že v posudzovanej veci žalobca nijako nepoprel zistenia správnych orgánov o uložení konkrétne vymedzených odpadov v priestoroch ložiska na dobývanie nevyhradeného nerastu
štrkopieskov v lokalite Sihoť na pozemkoch KN-C č. 1904/2, KN-C č. 1904/3, katastrálne územie C., obec Kotešová. Podstata argumentácia žalobcu bola zameraná na vysvetlenie neexistencie zodpovednosti za spáchaný správny delikt, keďže podľa jeho názoru nevykonával činnosť, ktorá je slovami zákona označená ako „povrchová úprava terénu“. Nemožno súhlasiť so žalobcom, že nevykonával činnosť spadajúcu pod obsah daného pojmu, pretože „vykonával spätnú rekultiváciu, pričom povrchová úprava terénu bude činnosťou vo finálnej fáze činnosti žalobcu“. Je totiž zrejmé, že žalobca použil na dotknutom území také hnuteľné veci alebo látky, ktorých sa jej držiteľ zbavuje, chce sa ich zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť (definícia pojmu „odpad“ podľa § 2 ods. 1 zákona o odpadoch). Akákoľvek aktivita týkajúca sa nakladania s odpadmi spadá pod režim právnych predpisov regulujúcich takéto činnosti a zároveň je pod kontrolou orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva (nie orgánov štátnej banskej správy).
52. Pokiaľ teda žalobca použil odpady a týmito zasypával jamy po ťažbe, možno túto činnosť považovať za povrchovú úpravu terénu. Keďže zákon o odpadoch priamo nedefinuje náplň tejto činnosti a hoci je z hľadiska gramatického jeho obsah celkom zjavný, podstatnou pomôckou pri jeho výklade je znenie § 20 ods. 4 vyhlášky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, a podľa ktorého pri povrchovej úprave terénu, ktorou je likvidácia, sanácia alebo rekultivácia banských diel a lomov, sa môže použiť výlučne inertný odpad, ktorý je vhodným spôsobom upravený na tento účel a spôsob jeho využitia musí zabezpečiť stabilitu takto uloženého inertného odpadu najmä s ohľadom na zabránenie zosuvov. Možno teda vyvodiť, že povrchová úprava terénu je všeobecný pojem, pod ktorý spadá aj rekultivácia banského diela, na ktorú činnosť poukazoval sám žalobca. Napokon aj Projekt spätnej rekultivácie z roku 2011 používa pojem „technická rekultivácia“, pod ktorou má na mysli aj zavážanie vyťažených priestorov (strana 8 označeného dokumentu). Zavážanie ťažobných jám predstavuje fakticky sanáciu zásahu do životného prostredia v dôsledku ťažby, ktorá činnosť mala byť vykonávaná v zmysle projektov spätnej rekultivácie z roku 2005 a 2011 len vymedzenými druhmi odpadov, pričom samotný projekt nemožno nijako považovať za povolenie použitia odpadov na tento účel (na tomto mieste správny súd osobitne akcentuje skutočnosť, že z daných projektov v žiadnom prípade nevyplýva možnosť zavážania ťažobných jám tými odpadmi, ktoré boli nájdené pri kontrole priestoru ložiska na dobývanie nevyhradeného nerastu štrkopieskov v lokalite Sihoť, k. ú. C.). Ťažko možno akceptovať výklad žalobcu smerujúci k neobmedzenému zavážaniu prostredia rôznymi druhmi odpadov a následne bližšie nešpecifikovanej rekultivácii po rokoch takejto činnosti, kedy škody na životnom prostredí môžu byť nezvratné.
53. Žalobca poukazoval v konaní na stanovisko Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 14.06.2010, z ktorého obsahu však jednoznačne vyplýva, že je iba záväzným stanoviskom podľa § 140b stavebného zákona, nie je však rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa zákona č. 223/2001 Z. z. Právna úprava účinná v čase spáchania skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu, jednoznačne a zrozumiteľne regulovala povinnosť vykonávať činnosť povrchovej úpravy terénu za použitia odpadov len za podmienky udelenia súhlasu orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákon o odpadoch. Akékoľvek spoliehanie sa žalobcu na nezáväzné stanoviská nie sú dôvodom na zbavenie zodpovednosti za činnosť, ktorá naplnila všetky znaky správneho deliktu podľa § 117 ods. 6 zákona o odpadoch.
54. Keďže žalobca opakovane poukazoval na zmenu právnej úpravy z hľadiska zmeny pojmu „povrchová úprava terénu“ správny súd odkazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 460/2019 Z. z., ktorým došlo okrem iného aj k novelizácii ustanovenia § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch: „Z dôvodu zavedenia novej definície v § 3 ods. 20, ktorá vymedzuje pojem ´spätné zasypávanie´, bolo potrebné upraviť a zosúladiť súhlas príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, ktorým sa udeľuje vlastníkovi pozemku oprávnenie na využívanie odpadov na povrchovú úpravu terénu s touto novou definíciou. Nakoľko povrchová úprava terénu, t. j. terénne úpravy, sú zahrnuté pod spätné zasypávanie, bolo potrebné upraviť aj znenie súhlasu uvedeného v § 97 ods. 1 písm. s). Aj naďalej platí, že v prípade uvedeného súhlasu sa jedná o činnosť zhodnocovania, pričom sa predmetný súhlas viaže s konkrétnou lokalitou/miestom/pozemkom [viď § 39 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky], v ktorej sa odpad na tento účel môže využiť a neoprávňuje jeho držiteľa na využívanie odpadu na ľubovoľnom území. Zároveň platí, že na spätné zasypávanie sa môže použiť výlučne inertný odpad, okrem inertných stavebných odpadov a odpadov z demolácií
(§ 77 ods. 1 zákon o odpadoch), ktoré je možné vzhľadom na ich pôvod a zloženie zhodnotiť recyklovaním alebo prípravou na opätovné použitie (viď § 20 vykonávacej vyhlášky)“. Aktuálne je konanie znamenajúce použitie odpadu na spätné zasypávanie (pôvodný pojem „povrchová úprava terénu“), stále disciplinárnym deliktom, z čoho vyplýva, že zodpovednosť žalobcu za protiprávne konanie nezanikla. Nová právna úprava zmenila iba formuláciu pojmov, čo však nemôže znamenať, že predchádzajúca úprava bola nejasná či neurčitá; výklad a myšlienkový postup tohto záveru uviedol správny súd vyššie.
55. Pokiaľ sa žalobca v priebehu konania snažil ospravedlniť svoje konanie dlhodobou činnosťou či odkazom na odborne spôsobilú osobu (T.. U.), nešlo o argumenty, ktoré by z hľadiska posúdenia zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu mali potrebnú relevanciu. V slovenskom právnom poriadku totiž platí zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje, čo vyplýva z § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. (O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.)
56. Z hľadiska primeranosti uloženej pokuty, považoval správny súd za kľúčové zistenie rozsahu ohrozenia životného prostredia v dôsledku množstva odpadu neoprávnene použitého na povrchovú úpravu terénu (294 372,840 tony), čo možno považovať za enormný zásah do verejného záujmu na ochrane životného prostredia. V danej veci predstavoval rozsah, v ktorom bolo možné uložiť pokutu, sumu 4 000 eur až 350 000 eur. Pokuta uložená žalobcovi dosahuje sumu na dolnej hranici zákonných možností na sankcionovanie protiprávneho konania. Uložený finančný postih znamenal jednak potrestanie žalobcu, jednak prevenciu (individuálnu i generálnu) páchania správnych deliktov. Nemožno akceptovať žalobcom predložené iné rozhodnutia vydané podľa § 117 ods. 6 zákona o odpadoch, pretože tieto sa jednoznačne netýkali skutkov, ktoré by boli porovnateľné so skutkom posudzovaným v aktuálnej veci [napríklad Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina uložil rozhodnutím zo dňa 25.09.2018 pokutu vo výške 5.000,- eur za porušenie povinnosti podľa § 97 ods. 1 písm. s) zákona o odpadoch, spočívajúcej v nedovolenom použití odpadu v rozsahu 1300 a 800 ton].
57. Akékoľvek uloženie odpadu nedovoleným spôsobom znamená ohrozenie prírody; postup nakladania s odpadmi je preto predmetom rozsiahlej právnej úpravy ukladajúcej podrobné povinnosti jednotlivým subjektom práv. Zľahčovanie daného konania popiera základné princípy ochrany verejného záujmu, ktorý je danými právnymi predpismi sledovaný. Preto správny súd nemohol prijať ani argumenty žalobcu, že tu nebolo preukázané ohrozenie či poškodenie životného prostredia. Skutková podstata správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, v sebe nezahŕňa vznik škody či konkrétne preukázanie ohrozenia životného prostredia. Už samotné porušenie povinnosti nakladať s odpadmi zákonom dovoleným spôsobom je základom pre konštatovanie naplnenia podmienok pre uloženie pokuty podľa § 117 ods. 6 zákona o odpadoch.
58. Správny súd na pojednávaní dňa 26.07.2022 zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov. Pre správny súd je totiž podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. V prejednávanej veci neboli ani splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie § 119 SSP, pre ktoré by správny súd mohol sám vykonať dokazovanie (t. j. dokazovanie nebolo nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného).
59. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania ako neúspešnému účastníkovi nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov žalovanému v zmysle ustanovenia § 168 SSP a contrario.
60. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.