Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-61-2021.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/61/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a JUDr. Mareka Olekšáka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C., o vymoženie peňažného plnenia vo výške 747,94 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/1144/2009 - 47 z 30. júla 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 7Er/1144/2009 - 47 z 30. júla 2012 ruší a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie a exekučný súd, odvolaním napadnutým uznesením označeným v záhlaví, vyhlásil exekučné konanie za neprípustné a konanie zastavil (výrok I.) a vyslovil, že o trovách exekučného konania rozhodne osobitným uznesením (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie uznesenie právne založil na ustanoveniach § 103 OSP (zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku), § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5, 54 ods. 1, ods. 2, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 568/2007 Z. z., § 57 ods. 1, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len ,, Exekučný poriadok“).
3. Uvedené uznesenie v podstate odôvodnil tým, že skúmal, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Preskúmal úverovú zmluvu č. 4720046 zo dňa 24.07.2008 ako aj predložené všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru a zistil, že v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorej znenie citoval. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú; takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob prípadného riešenia sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konania. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky; podpis na úverovej zmluve nemožno považovať aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Spotrebiteľ ako slabšia strana nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou; povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že ak v určitej veci nedošlo
k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na vyhlásenie exekučného konania za neprípustné a jeho zastavenie.
4. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol (celkom zrejme v rozsahu zastavenia exekučného konania, teda výroku I.) včas podaným odvolaním oprávnený ako odvolateľ.
5. Oprávnený v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. K nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo tým, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým účastníkov exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo OSP, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Mal za to, že došlo aj k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za procesnú vadu v tomto zmysle považoval aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na jeho vznik. Neposudzoval tak danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (§ 52 OZ) ani sa nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Rozhodnutie súdu je založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Podotkol, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s tým, že aplikáciou tohto ustanovenia, ktoré použil konajúci súd, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v ktorom vystupuje fyzická osoba, je zároveň vzťahom spotrebiteľským, lebo v pochybnostiach, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo nie, je nutné sa prikloniť k záveru o existencii vzťahu spotrebiteľského (argumentum ad absurdum). Súd však musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári, je v skutočnosti spotrebiteľom. Uviedol, že súd sa týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Postup súdu, ktorý zjednodušene zrušil celé rozhodnutie rozhodcovského súdu, považoval v rozpore so zásadou civilného práva, a to pacta sunt servanda. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 OSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v celom rozsahu zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (a nové rozhodnutie).
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.11.2009, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06908/09 z 02.10.2009, vydanému v rozhodcovskom konaní. Súdny exekútor následne žiadosťou doručenou súdu prvej inštancie ako exekučnému súdu dňa 11.12.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. 7Er/1144/2009 - 9 z 05.02.2010, ktorým rozhodol o odklade výkonu exekúcie do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie, voči ktorému oprávnený podal včas odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26CoE/183/2011 - 35 z 31.08.2011 uvedené uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolaním
napadnutým uznesením. Po prvotnom predložení veci odvolaciemu súdu na odvolací prieskum dňa 07.05.2021 bola vec prípisom z 24.06.2021 vrátená súdu prvej inštancie so záväzným pokynom, aby vyzval oprávneného na odstránenie vád odvolania v časti čísla konania a dátumu vydania rozhodnutia, ktoré takto napáda, čo súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Er/1144/2009 - 86 zo dňa 14.10.2021 urobil, na čo oprávnený reagoval podaním, v ktorom správne označil napádané rozhodnutie.
8. Podľa § 470 ods. 1, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
14. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorým rozhodcovský súd zaviazal žalovaného - povinného, aby zaplatil žalobcovi - oprávnenému sumu 747,94 eura spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 527,76 eura od 17.02.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v sume 219,70 eura do 3 dní od právoplatnosti predmetného rozsudku. Súd prvej inštancie na podklade oprávneným predložených písomností posúdil rozhodcovskú doložku, zakotvenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (článok 17), ako neplatnú s odkazom na právnu ochranu spotrebiteľa - povinného a na tomto základe exekučné konanie s poukazom na § 57 ods. 1, ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (s odkazom na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) zastavil. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie však odvolací súd považuje za nesprávny.
15. Vyššie citované ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. (týkajúce sa prípadov zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh) v konaní o výkon rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku. Z toho, že
citované ustanovenie nerobí rozdiel medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa Exekučného poriadku, možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa toto ustanovenie vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo znenia ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. možno vyvodiť, že sa týka rovnakej procesnej situácie, odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva záver, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku).
16. V procesnej situácii vyplývajúcej z obsahu spisu teda neboli dané procesné predpoklady pre postup súdu spočívajúci v zastavení exekučného konania, pretože v predmetnom exekučnom konaní pred rozhodnutím o jeho zastavení nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučné konanie sa nachádzalo v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda súd prvej inštancie mal o tejto žiadosti rozhodnúť v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to súdnemu exekútorovi buď udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo jeho žiadosť zamietnuť. Odvolací súd v tomto smere a v intenciách už uvedenej argumentácie dodáva, že pokiaľ teda mal súd prvej inštancie za to, že exekučné konanie nemožno viesť na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku, lebo nie je vykonateľným exekučným titulom, mal rozhodnúť o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v predmetnej veci však o podanej žiadosti súdneho exekútora nijakým spôsobom nerozhodol.
17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
19. Odvolací súd súčasne vo vzťahu k oprávneným uplatneným odvolacím námietkam ohľadom nedostatočnosti odôvodnenia v časti poukazovania na spotrebiteľský vzťah medzi ním a povinným konštatuje, že napadnuté uznesenie, okrem toho, že trpí vyššie uvedenými vadami (teda že je výsledkom nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie), je súčasne nepreskúmateľným a arbitrárnym, nezodpovedá požiadavke preskúmateľnosti upravenej v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, keďže v ňom absentuje úvaha súdu predchádzajúca záveru o spotrebiteľskom vzťahu medzi oprávneným a povinným. Súd prvej inštancie v tejto časti iba stroho odcitoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a pri svojich právnych úvahách priamo skonštatoval, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného. Práve riadne posúdenie charakteru vzťahu medzi oprávneným a povinným je však v danej veci smerodajným pre správnu aplikáciu príslušných zákonných ustanovení nielen právnych predpisov spotrebiteľského práva, ale aj Exekučného poriadku. 20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP v napadnutom výroku I. a súvisiacom (zároveň nadbytočnom) výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (a nové rozhodnutie). V ďalšom konaní súd prvej inštancie prioritne náležite a s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia posúdi, či sa v danej veci jedná o právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, od ktorého charakteru závisí aplikácia príslušných právnych predpisov spotrebiteľského práva a Exekučného poriadku a na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie buď jej zamietnutím, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) alebo vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).
21. Keďže odvolací súd zrušil odvolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP nerozhodoval.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je dovolanie prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení zákona č. 2/2017 Z. z. v spojení s absenciou prechodných ustanovení novelizačného zákona č. 2/2017 Z. z. k opravným konaniam; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 185/2018-15 z 12. apríla 2018).