Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoCsp/8/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. splnomocnekyňou: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, Bratislava, IČO: 52 451 747, proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, o zaplatenie 677 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -88 zo dňa 25.11.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 677 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 677 eur od 22.09.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom II. vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne , , , a , , , a a , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , .

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 677 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 677 eur od 22.09.2015 do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dňa 30.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220150261, na základe ktorej sa žalobkyňa v pozícii veriteľa zaviazala poskytnúť žalovanej finančné prostriedky vo výške 800 eur, a to v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy, úver bol poskytnutý s úrokom vo výške 20 % z istiny (t.j. 160 eur), servisný poplatok za poskytnutie zmluvy bol dojednaný vo výške 9 % z istiny (t.j. 72 eur), žalovaná sa zaviazala uhradiť dlžnú čiastku 1.032 eur (800 + 160 +72), v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4 eurá (splátky úroku) a ďalej v pravidelných mesačných 10-tich splátkach vo výške 102 eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka je splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bolo dojednanie o možnosti veriteľa žiadať od dlžníka vrátenie celej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. V záverečnej časti bola žiadosť dlžníka (t.j. žalovanej) o prevod sumy úveru vo výške 800 eur na číslo účtu J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Nakoľko žalovaná neplnila podľa zmluvy riadne a včas, žalobkyňa ju písomne upozornila

na možnosť zosplatnenia celého dlhu v zmysle ust. písomnosťou zo dňa 18.08.2015. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 22.10.2015 žalobkyňa oznámila žalovanej, že celý dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220150261 sa stal splatným dňa 21.09.2015 v sume 909 eur. Z amortizačnej tabuľky k zmluve vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo na úver sumu 123 eur, posledná úhrada bola vo výške 9 eur dňa 19.06.2015.

3. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 30.01.0215 úverovú zmluvu, resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to v zmysle , na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky v sume 800 eur na účet uvedený v žiadosti žalovanej. Podpísanie zmluvy žalovaná potvrdila. Čo sa týka poskytnutia finančných prostriedkov z predmetného úveru vo výške 800 eur, súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné odlišovať výšku úveru a vyplatenú sumu z tohto úveru. To že vyplatená (poskytnutá) môže byť iná (nižšia) suma, než je suma úveru, môže byť dané viacerými skutočnosťami. V tomto prípade tou skutočnosťou bola úhradu dlhu vo výške 443,09 eur zo zmluvy č. 220140709, ktorú uzatvorili taktiež strany sporu. Podľa súdu takýto postup nie je v rozpore s právnymi predpismi. Čo sa týka tvrdenia žalovanej o tom, že číslo účtu slúžiace na vyplatenie predmetu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220150261 je pre ňu neznáme, toto tvrdenie žalovanej ostalo v rovine nepreukázaného tvrdenia žalovanej, číslo účtu v žiadosti o prevod finančných prostriedkov z úveru je podpísané taktiež (osobitne) žalovanou. Napokon žalovaná v jej písomnom vyjadrení zo dňa 09.09.2021 potvrdila, že jej bol poskytnutý úver vo výške 800 eur. Úver sa žalovaná ako dlžník zaviazala splácať za podmienok dojednaných v predmetnej úverovej zmluve. Nakoľko žalovaná porušila dohodnuté zmluvné podmienky splácania, keď riadne neplnila v dohodnutých splátkach, žalobkyňa pristúpila k predčasnému splateniu úveru ku dňu 21.09.2015, a to v zmysle , čomu predchádzalo písomné upozornenia žalovanej listom zo dňa 18.08.2015. Žalovaná doručenie týchto listín nerozporovala. Žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy. Čo sa týka nároku na zaplatenie sumy 677 eur, táto suma je výsledkom rozdielu medzi výškou úveru (800 eur) a úhradou žalovanej vo výške 123 eur (posledná úhrada z 19.06.2015), a to bez úroku ako i akýchkoľvek poplatkov. Preto bolo bezpredmetným sa zaoberať výhradami žalovanej o tom, že predmetná zmluva neobsahovala zákonnom požadované náležitosti, nakoľko v prípade zistenia (preukázania) tejto skutočnosti by bolo právne posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkového. Námietku premlčania zo strany žalovanej súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže podľa je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Už len pri zohľadnení, že zmluva bola uzatvorená dňa 30.01.2015 a žaloba podaná na súd dňa 27.12.2017 je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že trojročná premlčacia doba uplynúť nemohla. Navyše ak by súd vychádzal z počiatku plynutia premlčacej doby dňa 19.06.2015 tak, ako na to poukazovala žalovaná (deň poslednej úhrady zo strany žalovanej), táto by skončila až dňa 19.06.2018, pričom žaloba bola podaná pred týmto dátumom, a to dňa 27.12.2017. Nakoľko súd nemal v konaní (zo strany žalovanej) preukázané, že by jej záväzok voči žalobkyni vo výške dlhu 677 eur splnila, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd neumožnil žalovanej splácanie tejto sumy, pričom prihliadol na to, že zo strany žalovanej nebola od 19.06.2015 vykonaná žiadna úhrada dlhu, doposiaľ uhradila len sumu 123 eur, teda neuhradila ani len sumu, ktorá jej mala byť (tvrdenie žalovanej) vyplatená, t.j. suma 222,91 eur. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, má žalobkyňa nárok aj na úrokov z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 677 eur v zmysle ust. , a nariadenia vlády SR č. 87/1995, a to od 22.09.2015, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej splatnosti úveru.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a a (ďalej len „“) tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa je tou stranou sporu, ktorá mala plný úspech vo veci, keďže žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené. Súd nepristúpil k aplikácii ust. , nakoľko zo strany žalovanej nebol preukázaný dôvod hodný osobitného zreteľa, na pojednávanie sa napriek predvolaniu nedostavila, jej tvrdenia o nepriaznivej situácii nepreukázala.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila tým, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu a bolo ním porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa

nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. uviedla, že ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov materiálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky odlíšil formálne a materiálne pojatie právneho štátu, pričom jasne vyjadril svoju afinitu k druhej z foriem právneho štátu. Zatiaľ čo prvá forma je založená na rýdzo procedurálnom a formálnom pojatí bez ohľadu na obsah a účel jednania štátnych orgánov, materiálny právny štát je naopak založený na určitých základných princípoch, ktoré je potrebné pri výkone štátnej moci. Podľa ustálenej judikatúry ÚS, k základnému právu na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (). Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež opakovane pripomína, že nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Podľa odvolateľky okresný súd na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu () a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z hľadiska hospodárnosti konania takýto postup súdu je svojvoľný a neakceptovateľný. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k ohrozeniu práv a právom chráneným záujmom žalovanej, pričom súd uprednostnil nároky žalobkyne nehľadiac na zásady spravodlivosti. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , , ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá tvorí súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky alebo tvorí súčasť takých medzinárodných zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, t. j. k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. , , , ). V rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s námietkou premlčania, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania, nakoľko sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý sa splácal splátkach preto súd mal vychádzať z paragrafu 103 , v zmysle ktorého každá splátka sa premlčuje samostatne. Žalovaná má za to, že všetky splátky do podania žaloby sú premlčané. Premlčanie začalo bežať od splátky 19.06.2015 a do podania žaloby do dňa 27.12.2017 sú premlčané. Žalobkyňa má nárok len na zvyšné splátky. Žalovaná žiada, aby jej súd umožnil zvyšné splátky, ktoré nie sú premlčané, zaplatiť formou splátok, nakoľko je na tom finančne zle, je len na opatrovateľskom príspevku s dcérou a má 4 deti. V súvislosti s výrokom o trovách konania poukázala na dôvody hodného osobitného zreteľa podľa . Uviedla, že je v zlej finančnej situácii, je nezamestnaná a momentálne bez príjmu. Prílohou odvolania žalobkyne boli rodné listy detí žalovanej: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. Q., nar. XX.XX.XXXX, J. C., nar. XX.XX.XXXX a P. C., nar. XX.XX.XXXX, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 19.11.2021 (o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je W. Q., nar. XX.XX.XXXX, a to vo výške 608,44 eur mesačne) a doklady o mesačných výdavkoch žalovanej.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

8. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

10. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

11. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

12. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

13. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

14. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 677 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 677 eur od 22.09.2015 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

17. Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľky uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne. Odvolateľka vo všeobecnej rovine namietala porušenie práva na spravodlivý proces bez toho, aby konkretizovala dôvody takéhoto porušenia, prípadne v čom mal spočívať ňou namietaný odklon interpretácie súdu od právnej praxe. Na základe skutočností uvedených v odvolaní nemožno urobiť záver o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci, keďže súd prvej inštancie daný spor i otázku premlčania žalobou uplatneného nároku správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

19. Žalovaná v podanom odvolaní namietala premlčanie všetkých splátok ešte pred podaním žaloby s poukazom na s tým, že premlčacia doba začala plynúť od splátky dňa 19.06.2015 a do podania žaloby do dňa 27.12.2017 sú premlčané. Zároveň ale uviedla, že

žalobkyňa má nárok len na zvyšné (nepremlčané) splátky. Odvolací súd v tejto súvislosti, podobne ako to urobil už súd prvej inštancie, poukazuje na to, že zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 30.01.2015 a žalovaná sa zaviazala uhradiť dlžnú čiastku v 13-tich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4 eurá (splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 102 eur, pričom splatnosť prvej splátky bola 10. deň po poskytnutí úveru a každej ďalšej splátky v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Z dôvodu omeškania s úhradou splátok žalobkyňa úver zosplatnila k 21.09.2015. Z uvedeného možno vyvodiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že trojročná premlčacia doba uplynúť nemohla už len pri zohľadnení tej skutočnosti, že zmluva bola uzatvorená dňa 30.01.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa 27.12.2017. I s prihliadnutím na okamih splatnosti prvej splátky (10. deň po poskytnutí úveru) a dátum zosplatnenia úveru (21.09.2015) je zrejmé, že námietka premlčania zo strany žalovanej bola podaná nedôvodne.

20. Žalovaná zároveň v odvolaní žiadala, aby jej súd umožnil nepremlčané splátky zaplatiť formou splátok s poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Takúto požiadavku predniesla už pred súdom prvej inštancie s tým rozdielom, že v priebehu prvoinštančného konania neprodukovala dôkazy preukazujúce jej majetkové, príjmové a sociálne pomery a učinila tak až v odvolacom konaní. Prvoinštančný súd pri rozhodnutí neumožnil žalovanej splácanie dlhu v splátkach, keď aplikoval ust. vety prvej , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Prihliadol na to, že zo strany žalovanej nebola od 19.06.2015 vykonaná žiadna úhrada dlhu, doposiaľ uhradila len sumu 123 eur, teda neuhradila ani len sumu, ktorá jej mala byť (tvrdenie žalovanej) vyplatená (t.j. suma 222,91 eur). V zmysle vety druhej súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Ostatne citované ustanovenie umožňuje v rozsudkoch na plnenie vo výnimočných a odôvodnených prípadoch stanoviť lehotu na plnenie dlhšiu ako je zákonná paričná lehota tri dni. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Ak má súd za to, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu, táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo odôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na plnenie lehotu dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (R 87/1966). Podľa ďalšieho judikátu R V/1968, ak súd povolí plnenie v splátkach, musí vždy presne určiť ich výšku a podmienky splatnosti, aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti v nedodržaní jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé. Pritom podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že súdom povolené splátky majú byť určené v takej výške, aby žalovaný dlh bol nimi uhradený najneskôr v horizonte troch rokov.

21. Po oboznámení sa so žalovanou predloženými dôkazmi majúcimi preukazovať pomery žalovanej (ktoré sú prílohou odvolania) odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na povolenie splácania rozsudkom priznanej sumy (s príslušenstvom) v splátkach, a to najmä s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia (677 eur s príslušenstvom), na platobnú schopnosť žalovanej (preukázaný príjem 608,44 eur), na postoj žalovanej k splneniu záväzku a v neposlednom rade aj na celkovú dobu omeškania žalovanej (žalovaná z poskytnutého úveru uhradila celkovo 123 eur, jej posledná úhrada bola vo výške 9 eur dňa 19.06.2015, pričom k meritórnemu rozhodnutiu zo strany odvolacieho súdu došlo dňa 27.07.2022). Rozsudok súdu prvej inštancie v časti stanovenia tzv. zákonnej paričnej lehoty troch dní bol preto vecne správny.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

28. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje zásadou úspechu v spore, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci je vyjadrená v cit. . V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne bránil svoje subjektívne právo, alebo právom chránený záujem, by mal mať právo na náhradu trov konania, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti procesnej strane, ktorá do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahovala. Právo úspešnej procesnej strane voči neúspešnej strane konania na náhradu trov vychádza zo základného štrukturálneho princípu, ktorý sa v civilnom sporovom procese uplatňuje, t.j. zo systému dvoch strán v kontradiktórnom postavení, ktorého rámci strany vystupujú ako vzájomný odporcovia uplatňujúci v konaní protichodné záujmy. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných snaží pomocou prostriedkov procesného útoku a obrany docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Ak je procesná strana úspešná, mala by jej protistrana nahradiť trovy, ktoré pritom účelne vynaložila, lebo by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného práva procesného, pokiaľ by civilný proces neumožňoval odstrániť zmenšenie majetkovej sféry strany spôsobené len tým, že bola nútená dôvodne hájiť svoje práva, do ktorých niekto iný nedôvodne zasahoval. Také poňatie civilného procesu by bolo v rozpore s požiadavkou plnej a efektívnej súdnej ochrany a teda aj v rozpore s SR. Úspech v spore sa pritom zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Ak mala strana sporu plný úspech v konaní, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak mala strana v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov konania pomerne rozdelí. V prípade, ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon, pričom tieto sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa (por. napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.12.2004).

29. Súd je však povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Zákonná dikcia vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súčasne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických skutkových či sociálnych aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v zmysle ustanovenia by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti. Nakoľko použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia predmetného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (viď. R 34/1982). Nepriznať trovy konania je teda prípustné len výnimočne a v prípade, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane strán, pričom má súd vychádzať z posúdenia všetkých okolností v danej veci. Pri skúmaní, či dôvody hodné osobitného zreteľa existujú, súd prihliada k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Významné z hľadiska aplikácie sú rovnako okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v priebehu konania a ďalšie skutočnosti.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na vyššie uvedené, v predmetnej veci nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia , t. j. nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal byť v spore úspešnej žalobkyni proti žalovanej priznaný nárok na náhradu trov konania. Neuznanie dôvodov hodných osobitného zreteľa sa čiastočne prelína s argumentáciu odvolacieho súdu v časti nepriznania možnosti splácania rozsudkom priznanej sumy (s príslušenstvom) v splátkach, keď žalovaná nepreukázala s prihliadnutím na jej príjem a predmet konania tak výnimočné okolnosti na jej strane, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť aplikácie . Ako už bolo vyššie uvedené pri aplikácii ustanovenia je potrebné skúmať aj postoj protistrany v konaní, pričom žalovaná od 19.06.2015 neprejavila snahu o úhradu dlžnej čiastky a k zmene jej postoja nedošlo ani po podaní žaloby na súd. V danom prípade povinnosť žalovanej zaplatiť náhradu trov konania žalobkyni nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanej, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak nespravodlivým za daných okolností by bolo nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni, ktorá podala žalobu dôvodne. Správny bol preto záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku vo veci samej ako i výroku o náhrade trov konania) podľa , ako vecne správny potvrdil.

32. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná ( ) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a . O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).