Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-23-2021.pdf
PDF · 94.6 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/23/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, V., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 27779/14, na vymoženie 1.678,97 eur s prísl. a trov exekúcie, o zastavení exekučného konania, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 14Er/1025/2014 - 22 zo dňa 19. februára 2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. Rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávnenej zo dňa 30.05.2014 súdny exekútor podal na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný titul tvorí rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 1469/06 zo dňa 19.05.2006. V súdnom spise sa na čl. 21 nachádza potvrdenie o lustrácii, ktorej predmetom je skúmanie podmienok konania. Z obsahu potvrdenia, ako aj z obsahu pripojeného súdneho spisu sp. zn. 12Er/584/2009 súd zistil, že v rovnakej veci, vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, na podklade rovnakého exekučného titulu a vo vzťahu k pohľadávke v rovnakej výške, už bolo skôr začaté exekučné konanie, ktoré je už t. č. právoplatne ukončené. Ide o exekučné konanie vedené pod sp. zn. 12Er/584/2009, ktoré bolo zastavené uznesením č. k. 12Er/574/2009 - 43 zo dňa 01.08.2011 z dôvodu, že exekučný súd v priebehu exekúcie zistil, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.06.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/224/2012 - 79. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, keďže v tomto exekučnom konaní ide o tú istú vec ako v konaní 12Er/584/2009, o ktorej už, ako to vyplýva z pripojeného spisu, bolo vo veci samej právoplatne rozhodnuté. Z dôvodu, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd exekučné konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená prostredníctvom právnej zástupkyne, v ktorom uviedla, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, podľa ktorého ide o odňatie možnosti konať pred súdom, ak exekučný súd preskočí postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastaví podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) v procesnej situácii, v ktorej neboli splnené procesné predpoklady na takýto postup. Namietla, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 ZoRK, aplikovať zásadu res iudicata. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí skončenie konania z procesných dôvodov, ale je nutné aby bola vec meritórne prejednaná. Exekučné konanie však nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Ide len o vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň Exekučný poriadok úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, na rozdiel od prekážky litispendencie, ktorá je uvedená v § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak by prekážka litispendencie mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by ju potrebné zakotviť priamo v Exekučnom poriadku. Vzhľadom na uvedené oprávnená navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p. § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p., § 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 á contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie vedené pod sp. zn. 14Er/1025/2014 z dôvodu prekážky res iudicata - prekážka veci už raz rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľný nedostatok konania.
8. Z obsahu spisu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 12Er/584/2009, vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 12Er/584/2009 - 22 zo dňa 12.03.2010, právoplatným dňa 08.04.2010, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 1.068,18 eur, v časti o vymoženie úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.672,97 eur od 20.12.2005 do zaplatenia a v časti vymoženia trov rozhodcovského konania 342,86 eur z dôvodu, že priznané plnenie vychádzajúce z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 1469/06 zo dňa 19.05.2006, nie je v súlade so zákonom, nakoľko povinného zaväzuje na plnenie z neplatného právneho úkonu, navyše plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, a teda na plnenie právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má po materiálnej stránky vady. Okresný súd Dunajská Streda poverením zo dňa
12.03.2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie iba sumy 610,77 eur a trov exekúcie. Uznesením č. k. 12Er/584/2009 - 42 zo dňa 01.08.2011, právoplatným dňa 15.08.2011, súd exekučné konanie v časti o vymoženie 1.068,18 eur, v časti o vymoženie úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 1.672,97 eur od 20.12.2005 do zaplatenie a v časti vymoženia trov rozhodcovského konania 342,86 eur zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Uznesením č. k. 12Er/584/2009
- 43 zo dňa 01.08.2011 Okresný súd Dunajská Streda exekúciu zastavil z dôvodu, že dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 1469/06 zo dňa 19.05.2006 nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka zakladajúca oprávnenie rozhodcovského súdu vec prejednať, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.06.2014 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoE/224/2014
- 79 zo dňa 28.06.2013.
9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
14. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
15. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
16. Podľa § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Cit. § 230 CSP (za účinnosti O.s.p. - § 159 ods. 3 O.s.p.) vyjadruje tzv. materiálnu právoplatnosť rozsudku, ktorou sa rozumie jeho záväznosť a nezmeniteľnosť, a ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci, tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) je považovaná za tzv. neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania podľa § 161 ods. 1 CSP, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 CSP.
18. Hoci Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP alebo O.s.p., pretože takýto záver by bol v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom v čase vydania uznesenia prvoinštančného súdu, ako i s § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016.
19. Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia CSP alebo O.s.p. účinnom v čase rozhodnutia, ale zároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných
dôvodov, napr. oprávnená navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenej prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podala znovu.
20. V konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/584/2009 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 1469/06 zo dňa 19.05.2006, exekučný súd dospel k záveru, že exekučný titul má vady po materiálnej stránke, je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.
21. Podľa § 45 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 3 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c), teda ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
22. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.
23. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie, ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie (končiace konanie), ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku (a tým je obdobné rozhodnutiu o zamietnutí návrhu v základnom konaní), ktorú v zmysle cit. § 230 CSP (za účinnosti O.s.p.- § 159 ods. 3 O.s.p.) nie je možné prejednávať znova.
24. Pretože v prejednávanej veci ide o exekúciu týkajúcu sa tých istých účastníkov a toho istého exekučného titulu, ktorý už raz bol súdom preskúmaný a z dôvodu jeho nespôsobilosti bola exekúcia právoplatne zastavená, odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci existuje prekážka res iudicata, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom konania, na ktorý súd musí podľa § 161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek za konania, a ktorý má za následok jeho zastavenie podľa § 161 ods. 2 CSP (§ 104 ods. 1 O.s.p. v čase zastavenia exekučného konania).
25. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.
26. V odvolacom konaní bol úspešný povinný a súdny exekútor a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by im preto odvolací súd mal priznať náhradu trov konania. V prejednávanej veci však možnosť priznania náhrady trov odvolacieho konania povinnému a súdnemu exekútorovi vylučovalo to, že im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto im ich náhradu odvolací súd nepriznal (čl. 4 ods. 1 CSP).
27. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).