Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-60-2021.pdf
PDF · 125.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/60/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Obec Kunerad, IČO: 00 648 892, so sídlom Hlavná ulica 60/37, 013 13 Kunerad, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., IČO: 47 232 072, so sídlom Žilina, Sládkovičova 167/13, proti žalovanému: Construction s.r.o., so sídlom Nadlice 64, IČO: 31 106 064, právne zastúpeného: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, IČO: 42 025 753, v spore o zaplatenie 12.126,25,- Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe; o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. septembra 2020 č.k. 3Cb/32/2017-379, vydaného v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. mája 2021, č.k. 3Cb/32/2017-424, takto
rozhodol:
I. Podľa § 156 z.č. 7/2005 Z.z. je konanie o nároku žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 12.136,25 Eur rozhodnuté v napadnutom rozsudku výrokom I. zastavené zverejnením uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.4.2021 č.k. 38R/4/2020-1216 o skončení reštrukturalizácie žalovaného v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.4.2021.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. p o t v r d z u j e .
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., III. a V. z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol výrokom I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 12 136,25 Eur. Výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. Výrokom III. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému titulom vzájomnej žaloby 5 000 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. zvyšok vzájomnej žaloby zamietol a výrokom V. priznal žalovanému, pokiaľ ide o vzájomnú žalobu, náhradu trov konania vo výške 67,48 %.
1.2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 5.613,67 Eur s prísl. a náhrady trov konania.
1.3. Žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola dňa 11.06.2016 uzatvorená zmluva o dielo č. 01/2014 na základe ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ diela zaviazal za podmienok dohodnutých v zmluve zrealizovať stavebné práce na diele „nadstavba materskej školy v Kunerade“ za dohodnutú cenu 111.161,81 Eur vrátane DPH. Podľa čl. III: ods. 3.1 zmluvy malo byť dielo dokončené do 31.08.2014. Podľa čl. III. ods. 3 zmluvy bolo dohodnuté, že zhotoviteľ nie je v omeškaní s termínom ukončenia
diela po dobu, po ktorú nemohol povinnosť realizovať dielo následkom okolností, ktoré vznikli na strane objednávateľa a z vyššej moci. Dielo bolo žalobcovi odovzdané až 10.12.2014. O odovzdaní bol spísaný protokol dňa 10.12.2014. Žalovaný v protokole neodôvodnil omeškanie odovzdania diela. Podľa čl. VIII. ods. 8.1.1 zmluvy zhotoviteľ zaplatí za každý deň omeškania dohodnutého ukončenia a odovzdania diela zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela. Žalovaný bol v omeškaní s odovzdaním diela 101 dní.
1.4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, dôvodiac, že dielo realizoval riadne včas. Na základe pôvodnej zmluvy malo byť dielo ukončené do 31.08.2014, avšak boli podpísané ďalšie zmluvy o dielo a podľa poslednej zmluvy o dielo č. 7/2014 zo dňa 30.10.2014 bol termín odovzdania dohodnutý na deň 30.11.2014, pričom dielo bolo odovzdané 05.12.2014. Po odstránení drobných vád bolo dielo odovzdané dňa 10.12.2014. Zároveň žalovaný podal vzájomnú žalobu na vyplatenie zádržného vo výške 5.000 Eur, keďže zo strany žalovaného došlo k odstráneniu drobných vád.
1.5. Žalobca v priebehu sporu okrem iného uviedol, že pokiaľ ide o vzájomnú žalobu o vrátenie 5.000 Eur zádržného, poukazuje na právnu skutočnosť, že výška vzájomnej žaloby nepresahuje petit pôvodne žalovanej sumy, teda nemôže ísť o vzájomnú žalobu. Ak by malo ísť o započítanie voči žalovanej sume, táto vec sa týka doteraz prebiehajúceho mimosúdneho sporu o odstránenie vád diela, preto zádržné žalobca právom zadržuje. Ide o samostatný spor nesúvisiaci s predmetom tejto žaloby a miestna príslušnosť k tomuto sporu bude daná Okresným súdom v Žiline. Na viac, vzhľadom k okolnostiam tohto sporu, je názoru, že nie je možné tieto veci spojiť do tohto konania.
1.6. Dňa 29.05.2018 doručil žalovaný podanie označené ako „rozšírenie vzájomnej žaloby žalovaného“, ktorým podal vzájomnú žalobu o zaplatenie 5.666,10 Eur na podklade faktúry č. 201805010 zo dňa 15.05.2018, splatnej dňa 18.05.2018 a už skôr uplatneného nároku na vyplatenie zádržného vo výške 5.000 Eur.
1.7. Dňa 13.06.2018 doručil žalobca vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalovaného v ktorom uviedol, že žalovaný v súvislosti s reklamáciami vád žalobcu vyslal na ich odstránenie dňa 15.05.2018 svojich zamestnancov. Tí zistili, že reklamácia nie je dôvodná. Následne žalovaný faktúrou č. VF201805010 zo dňa 15.05.2018 vyúčtoval žalobcovi sumu 666,10 Eur predstavujúcu cestovné a mzdové náklady zo dňa 15.05.2018 za nedôvodnú reklamáciu vád. Keď žalovaný zistil, že uplatnenie sumy 5.000 Eur je len procesnou obranou a nie vzájomnou žalobou, účelovo dňa 15.05.2018 vycestoval do miesta vyhotovenia diela, pričom skonštatoval, že reklamácia je nedôvodná a vyfakturoval náhrady spojené so šetrením vo výške 666,10 Eur, aby mohol následne rozšíriť vzájomnú žalobu na sumu 5.666,10 Eur. Zdôraznil, že vzájomná žaloba nespĺňa zákonné požiadavky a nemá žiadnu skutkovú súvislosť s nárokom žalobcu. Preto by sa mal nárok žalobcu prejednávať samostatným konaním.
1.8. Dňa 21.08.2018 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúru zo dňa 15.05.2018 na základe toho, že reklamácia nebola dôvodná. Vzhľadom na skutočnosť, že v protokole o odovzdaní zo dňa 10.12.2014 neboli okrem dosiatia trávy uvedené žiadne iné vady a reklamácie, je nelogické, aby sa žalobca neustále dovolával odstránenia vád a nedorobkov. Žalobca počas konania vady diela nekonkretizoval a ani ich nepreukázal, z toho vyplýva, že požiadavka na odstránenie vád diela je nedôvodná. Preto je dôvodná požiadavka žalovaného na úhradu zádržného vo výške 5.000 Eur. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. VF201612016 zo dňa 31.12.2016, splatnú dňa 14.01.2017 vo výške 304,25 Eur. S poukazom na túto faktúru rozšíril svoju žalobu na sumu 5.970,35 Eur.
1.9. Na pojednávaní dňa 04.09.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o dve faktúry, ktorých uhradenie si žalovaný uplatňuje, ide o dve cesty pracovníkov žalovaného na zistenie vád diela, ktoré faktúry a sumy neuznáva. Rozšíril petit pôvodnej žaloby po kvantitatívnej stránke a navrhol, aby žalovaný bol zaviazaný okrem žalovanej sumy 5.613,67 Eur aj k zaplateniu sumy 500 Eur fakturovanej žalovanému faktúrou zo dňa 27.07.2015. Ide o úhradu spotreby elektrickej energie, ktorú žalovaný nezaplatil z dôvodu, že tieto náklady neboli zahrnuté v zmluve o dielo a teda za spotrebu elektrickej energie pri zhotovovaní diela žalovaný nezodpovedá a nenesie túto zodpovednosť. Ide o faktúru č. 8/2014 zo dňa 08.12.2014. Rozšírenie žalobného návrhu o túto sumu skutkovo súvisí
s prejednávanou vecou. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by znalec stanovil vznik vád diela, ktoré namietal žalobca a nie sú uvedené v protokoloch o odovzdaní zo dňa 05.12.2014 a zo dňa 10.12.2014.
1.10. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 04.09.2018 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie žaloby o 500 Eur a rozšírenie vzájomnej žaloby o 304,25 Eur.
1.11. Dňa 22.04.2020 doručil žalobca návrh na rozšírenie žaloby, v ktorom uviedol, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný žalobcovi fakturoval sumu 6.522,58 Eur na základe zmlúv č. 6/2014 a č. 7/2014 duplicitne, nakoľko takéto stavebné práce boli predmetom zmluvy č. 1/2014 v dohodnutej cene 111.161,81 Eur. Preto žalobca rozširuje návrh na sumu 6.522,58 Eur a celkovo žiada zaplatiť 12.136,25 Eur.
1.12. Dňa 07.07.2020 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu k znaleckému posudku v ktorom vzniesol aj námietku premlčania voči nároku z rozšírenej žaloby.
1.13. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24.09.2020 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil rozšírenie žaloby na sumu 12.136,25 Eur. 1.14. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav. Dňa 11.06.2014 bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená zmluva o dielo č. 01/2014. Predmetom zmluvy bolo zrealizovanie prác na diele „Nadstavba materskej školy v Kunerade“. Termín ukončenia prác bol v zmluve dohodnutý na 31.08.2014. Podľa čl. III. bod 3.3 zhotoviteľ nie je v omeškaní s termínom ukončenia diela po dobu, po ktorú nemohol vykonávať realizáciu diela následkom okolností, ktoré vznikli na strane objednávateľa a z vyššej moci. Cena diela bola určená na sumu 111.161,81 Eur. V čl. VIII. bod 8.1.1 je upravená zmluvná pokuta vo výške 0,05% z ceny diela, ktorú je povinný žalovaný uhradiť žalobcovi za každý deň omeškania s odovzdaním diela podľa zmluvy až do jeho prevzatia objednávateľom. Dňa 18.09.2014 uzatvorili strany sporu zmluvu o dielo č. 6/2014 predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác na nadstavbe materskej školy v Kunerade. Termín ukončenia realizácie bol dohodnutý na 18.10.2014. Dňa 30.10.2014 uzatvorili strany sporu zmluvu o dielo č. 7/2014 predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác na nadstavbe materskej školy v Kunerade. Termín ukončenia realizácie bol dohodnutý na 31.11.2014. Dňa 05.12.2014 bol vyhotovený protokol o odovzdaní diela, ktorým objednávateľ potvrdil prevzatie diela, zároveň namietol vady, ktoré mal žalovaný odstrániť. Dňa 10.12.2014 bol vyhotovený protokol o odovzdaní diela, ktorým objednávateľ potvrdil prevzatie diela. Žalovaný vyfakturoval práce na diele faktúrami č. VF201410001 zo dňa 10.10.2014, splatnou dňa 09.11.2014 vo výške 60.994,90 Eur; č. VF201420004 zo dňa 04.12.2014, splatnou dňa 03.01.2015 vo výške 55.237,72 Eur; č. VF201412005 zo dňa 04.12.2014, splatnou dňa 18.12.2014 vo výške 6.345,36 Eur; č. VF201412006 zo dňa 04.12.2014, splatnou dňa 18.12.2014 vo výške 1.200 Eur, celkovo sumu 123.777,98 Eur. Listom zo dňa 24.11.2014 žalovaný oznámil novému obecnému zastupiteľstvu žalobcu dôvod predĺženia termínu realizácie stavby. Dodatkami č. 1 a č. 2 k zmluve o dielo č. 01/2014 malo byť dohodnuté predĺženie termínu ukončenia stavby do 30.11.2014. Predložené dodatky podpísané nie sú. Listom zo dňa 08.10.2016 podal žalobca reklamáciu vád. Žalovaný sa k reklamácií vyjadril listom zo dňa 02.01.2017, ktorým ju neuznal v celom rozsahu. Faktúrou č. VF201507007 zo dňa 13.07.2015, splatnou dňa 27.07.2015 žalovaný vyfakturoval žalobcovi spotrebované energie v sume 500 Eur. Listom zo dňa 05.02.2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na odstránenie vád v lehote do 28.02.2018. Žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 666,10 Eur faktúrou č. VF201805010 zo dňa 15.05.2018, splatnou dňa 18.05.2018 za náklady spojené s ohliadkou údajných vád vykonanej na podklade reklamácie žalobcu. Faktúrou č. VF201612016 zo dňa 31.12.2016, splatnou dňa 14.01.2017 žalovaný vyfakturoval žalobcovi náklady spojené s ohliadkou údajných vád vykonanej na podklade reklamácie žalobcu vo výške 304,25 Eur. Zo znaleckého posudku č. 3/2019 vyplýva, že žalovaný nad rámec zmluvy č. 01/2014 vykonal práce v cene 6.093,60 Eur s DPH. Na zistených vadách diela sa nedá potvrdiť zodpovednosť zhotoviteľa za vady.
1.15. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 536 ods. 1 Obch. zák.,§ 537 ods. 1 Obch. zák., § 1 ods. 2 Obch. zák., § 107 ods. 2 Obč. zák., § 147 ods. 1, ods. 2 CSP a uzavrel nasledovné.
1.16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 5.613,67 Eur s príslušenstvom. Neskôr žalobu rozšíril o zaplatenie 6.522,58 Eur z titulu vykonania duplicitnej platby žalovanému a o zaplatenie 500 Eur za zaplatené energie spotrebované počas realizácie diela.
1.17. Súd prvej inštancie posudzoval žalobcov nárok na uplatnenú zmluvnú pokutu. Žalobca si nárok uplatnil z dôvodu, že v zmluve č. 01/2014 bol dohodnutý termín konečného vykonania diela do 31.08.2014. Tento termín žalovaný nedodržal a k odovzdaniu diela došlo až 10.12.2014. Žalovaný sa bránil tvrdením, že boli uzatvorené ďalšie zmluvy na vykonanie diela, ktorým bol termín vykonania diela predĺžený do 31.11.2014. Zároveň sa bránil tým, že počas vykonávania diela bolo zlé počasie, počas ktorého sa dielo vykonávať nemohlo. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k zmene termínu vykonania diela došlo spôsobom upraveným v pôvodnej zmluve o dielo č. 01/2014, teda písomnou formou uzatvorenými dodatkami žalobcom a žalovaným. Keďže žalovaný s odovzdaním diela nebol v omeškaní, žalobcov nárok na zmluvnú pokutu nie je dôvodný a preto žalobu v tejto časti zamietol.
1.18. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na sumu 6.522,58 Eur z titulu vykonania duplicitnej platby žalovanému za vykonané práce. Tento nárok si žalobca uplatnil rozšírením žaloby doručeným súdu dňa 22.04.2020, proti ktorému nároku žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie v tejto časti posúdil námietku premlčania za dôvodnú a preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.
1.19. Posledným nárokom žalobcu bol nárok na zaplatenie 500 Eur. Žalobca a žalovaný sa údajne dohodli, že spotrebované energie pri vykonávaní diela mal zaplatiť žalovaný. Uhradil ich však žalobca. Žalovaný takúto dohodu so žalobcom poprel a zároveň sa povinnosť žalovaného uhradiť spotrebované energie počas výkonu diela nie je upravená v žiadnej z predložených zmlúv. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázal, že by došlo k dohode medzi stranami sporu, že cenu za spotrebované energie pri výkone diela má uhradiť žalovaný. Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobu zamietol.
1.20. O náhrade trov konania čo sa týka žaloby, súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
1.21. Súd prvej inštancie sa v ďalšom zaoberal uplatnenými nárokmi žalovaného voči žalobcovi. Ten si najprv na pojednávaní dňa 29.03.2018 uplatnil sumu 5.000 Eur, ktorá bola zadržaná žalobcom pre namietané vady. Prvoinštančný súd uviedol, že v tomto prípade išlo len o procesnú obranu a nie o vzájomnú žalobu, keďže si žalovaný uplatnil nárok v nižšej sume ako bola žalovaná suma. Následne si podaním 29.05.2018 uplatnil nárok vo výške 5.666,10 Eur pozostávajúci už z vyššie uvedenej sumy a z nároku na náhradu nákladov spojených so šetrením vád. Toto podanie už spĺňalo podmienky vzájomnej žaloby, pretože si podaním uplatnil pohľadávky vo vyššej sume ako bola žalovaná suma. Na pojednávaní dňa 04.09.2018 si uplatnil ďalší nárok v sume 304,25 Eur takisto z titulu nákladov spojených so šetrením vád.
1.22. K nároku žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie sumy 5.000 Eur súd prvej inštancie uviedol, že žalobca namietal zadržanie finančných prostriedkov vo výške 5.000 Eur z dôvodu vzniknutých vád diela. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného znaleckého posudku v rámci ktorého znalec konštatoval, že nie je možné potvrdiť zodpovednosť zhotoviteľa za zistené vady. Preto sa na dielo hľadí ako by bolo vykonané bezvadne, pričom zdôraznil, že dielo bolo na základe protokolu o odovzdaní zo dňa 10.12.2018 riadne odovzdané, a ako jediná vada bolo uvedené nedosiatie trávnika. Z vyššie uvedeného teda dielo bolo vykonané riadne, žalobca neoprávnene zadržiaval cenu diela, ktorú mal žalovanému za vykonanie diela zaplatiť. Preto v tejto časti vzájomnej žalobe vyhovel.
1.23. Následne sa zaoberal nárokmi na náklady spojené s vykonaním obhliadok údajných vád zo dňa 31.12.2016 a 15.05.2018 v celkovej výške 970,35 Eur. Konštatoval, že v zmluve o dielo nie je špecifikované, že by takéto náklady znášal žalobca, a to ani v prípade ak by došlo k zisteniu, že na diele vady nie sú. Podľa obchodných zvyklostí náklady spojené s reklamáciami znáša zhotoviteľ, v tomto prípade žalovaný. Ten zároveň vyčíslené náklady nijakým spôsobom nepreukázal. Preto súd prvej inštancie v tejto časti vzájomnú žalobu zamietol.
1.24. O náhrade trov konania vzájomnej žaloby súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 67,48 %, čo predstavuje jeho čistý úspech vo veci.
2.1. Žalobca dňa 12.11.2020 podal proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie proti všetkým jeho výrokom odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Napadnutý rozsudok považoval za nezákonný a porušujúci právo žalobcu na spravodlivý proces.
2.2. V časti o zaplatenie sumy 12.136,25 Eur považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny, vydaný v rozpore so skutkovým stavom a listinnými dôkazmi, pričom v odvolaní pod bodmi A/, B/ a C/ rozpísal podrobne dôvody odvolania. Vzhľadom ku skutočnosti, že v tejto časti konania došlo k jeho zastaveniu ex lege, odvolací súd sa týmito odvolacími dôvodmi nemohol zaoberať.
2.3. V odvolaní žalobca v ďalšom namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s uplatnenými nárokmi žalovaného voči žalobcovi, keď tieto posudzoval ako vzájomnú žalobu aj napriek tomu, že uplatnený nárok žalovaného nedosahoval výšku žalobcom uplatneného nároku. Namietal účelové rozširovanie nároku žalovaného v konaní, s ktorým sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal. Z uvedeného dôvodu považoval výroky III. a IV. napadnutého rozsudku za zmätočné.
2.4. V odvolaní žalovaný namietal aj spôsob výpočtu trov konania súdom prvej inštancie keď mal za to, že nárok žalovaného uplatnený v konaní nebolo možné považovať za vzájomný návrh, ale len ako námietku započítania a domáhal sa aplikácie ust. § 257 CSP.
3.1. Proti rozsudku podal dňa 24.11.2020 odvolanie žalovaný voči výrokom IV. a V. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV. a V. zmeniť, žalovanému priznať nárok na zaplatenie 970, 35 Eur ako aj trovy konania v plnej výške, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec tomuto vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.2. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie vykonanej reklamácie a nákladov vynaložených v súvislosti s nimi. Tvrdil, že náklady spojené s reklamáciou, teda náklady vynaložené na odstránenie vád diela, ktoré nie sú opodstatnené má uhrádzať objednávateľ t.j. žalobca. Pri tomto tvrdení sa opieral o logický výklad obchodných zvyklostí. Taktiež namietal nesprávne právne posúdenie preukázania nákladov, ktoré podľa neho boli dostatočne vyčíslené faktúrami priloženými v súdnom spise. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že dielo nemalo vady, o čom má svedčí aj znalecký posudok znalca v prvoinštančnom konaní. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považoval za nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. Na základe týchto skutočností žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní v tom smere, že uplatnený nárok žalovaného nespĺňal procesné predpoklady uplatnenia vzájomnej žaloby. Mal zato, že súd prvej inštancie správne neuznal žalovaným uplatnenú sumu 970,35 Eur z titulu nákladov vzniknutých žalovanému ako mzdové a cestovné náklady súvisiace s odstraňovaním vád diela. Povinnosť úhrady týchto nákladov žalobcovi nevyplýva ani zo zmluvného ani zo žiadneho zákonného ustanovenia. Naviac žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal a nešpecifikoval výšku týchto nákladov. Zároveň vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku z roku 2016.
5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu žalobcom a žalovaným podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP.
7. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 8.1. K výroku I. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd konštatoval, že podľa § 156 z.č. 7/2005 Z.z. je konanie o nároku žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 12.136,25 Eur rozhodnuté v napadnutom rozsudku výrokom I. zastavené zverejnením uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.4.2021 č.k. 38R/4/2020-1216 o skončení reštrukturalizácie žalovaného v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.4.2021, uvádza odvolací súd nasledovné.
8.2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobcu voči žalovanému o zaplatenie 12 136,25 Eur.
8.3. Proti rozsudku okresného súdu proti výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8.4. Podľa § 118 ods. 1 ZoKR, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
8.5. Podľa § 118 ods. 4 ZoKR, súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods.1 a § 124 ods. 4.
8.6. Podľa § 156 ZoKR, zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.
8.7. Odvolací súd z verejne dostupných údajov, teda údajov z Obchodného vestníka č. 142/2020 dňom vydania 24.7.2020, pod č. K057458 zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 38R/4/20202-115 zo dňa 20.7.2020 právoplatné dňa 25.7.2020 povolil reštrukturalizáciu dlžníka Construction s.r.o., ktorý v prejednávanej veci vystupuje v procesnom postavení žalovaného.
8.8. Odvolací súd konštatuje, že predmetom sporu je peňažný nárok, ktorý si žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému v sume 12.136,25 Eur z titulu nároku na zaplatenie ceny z medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o dielo. Momentom povolenia reštrukturalizácie nastáva zákonný následok vyplývajúci z ustanovenia § 118 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú. Odvolaním napadnutý výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 24.9.2020, teda už v čase, kedy bolo konanie o tomto nároku ex lege prerušené. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 12.11.2020. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku (§ 118 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
8.9. Odvolací súd z Obchodného vestníka ďalej zistil, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 9.4.2021 sp. zn. 38R/4/2020 výrokom III. tohto uznesenia potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka Construction s.r.o., o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.3.2021 a výrokom III. uznesenia súd ukončil reštrukturalizáciu spoločnosti. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2021 pod č. K017185 dňa 16.4.2021.
8.10. Odvolací súd s poukazom na horeuvedenú skutočnosť, ktorá nastala po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, avšak skôr, ako toto rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, mal povinnosť procesne sa vysporiadať s hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu. Odvolací súd mal listinne preukázané, že uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 9.4.2021 sp. zn. 38R/4/2020, ktorým súd ukončil reštrukturalizáciu žalovaného, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2021 dňa 16.4.2021, čím zanikli účinky začatia reštrukturalizačného konania a ex lege boli zastavené konania dovtedy prerušené podľa § 118 ods. 4 ZoKR.
8.11. Vzhľadom na predmetné zákonné ustanovenia a s ohľadom na charakter žalobou uplatneného peňažného plnenia, boli naplnené predpoklady na základe ktorých je konanie v časti ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia 12.136,25 Eur podľa § 156 ZoKR, zo zákona zastavené. Z dôvodu výskytu zákonnej prekážky ďalšieho postupu odvolacieho konania, už odvolací súd nemôže vo veci konať, nemôže v rozsahu podaného odvolania preskúmať napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a musí procesne akceptovať ex lege ukončenie konania zastavením konania. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom svojom ustanovení neupravuje osobitne procesnú situáciu, kedy je konanie ex lege zastavené napriek neprávoplatnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu zákonnej prekážky, vyplývajúcej z inej zákonnej úpravy (osobitnej právnej normy). Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že odvolací súd nemá v ex lege zastavenej veci oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ v štádiu prvoinštančného konania takáto zákonná prekážka ešte nenastala a takéto oprávnenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia procesnej normy.
9.1. K výroku II. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola vo zvyšku zamietnutá vzájomná žaloba o zaplatenie 970,35 Eur, uvádza odvolací súd nasledovné.
9.2. Predmetom tejto časti uplatneného nároku bola žalovaným voči žalobcovi uplatnená suma 970,35 Eur, ktorá pozostávala z nákladov spojených s vykonaním obhliadok údajných vád zo dňa 31.12.2016 a 15.05.2018 v celkovej výške 970,35 Eur. Súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že v zmluve o dielo nie je špecifikované, že by takéto náklady znášal žalobca, a to ani v prípade ak by došlo k zisteniu, že na diele vady nie sú. Podľa obchodných zvyklostí náklady spojené s reklamáciami znáša zhotoviteľ, v tomto prípade žalovaný. Ten zároveň vyčíslené náklady nepreukázal.
9.3. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že tieto dostatočným spôsobom preukázal, presne vyčíslil vo vystavených faktúrach, ktoré založil do spisu; tieto náklady vyplývajú aj zo svedeckej výpovede štatutárnej zástupkyne žalobcu, ktorá potvrdila, že žalovaný sa vždy na výzvu žalobcu dostavil na miesto realizovaného diela, kde bolo preukázané, že vady diela nie sú opodstatnené, čo v konečnom dôsledku bolo preukázané aj znaleckým posudkom. Žalovaný odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti považoval za nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné, nespĺňajúce náležitosti ust. § 220 CSP.
9.4. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu v tejto časti zamietol. Špecifikáciu výšky žalovaným uplatneného nároku v tejto časti výlučne len predložením faktúr bez ďalších podkladov a dôkazov považoval aj odvolací súd za nedostatočnú, nespĺňajúcu podmienky riadne uplatneného nároku, preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Na správnosti záveru súdu prvej inštancie nemení nič ani skutočnosť, že konateľka žalobcu potvrdila, že žalovaný sa vždy na výzvu na odstránenie vád dostavil. Táto výpoveď totiž nemôže preukázať výšku uplatneného nároku. Argumentácia znaleckým posudkom rovnako nie dôkazom o dôvodnosti či nedôvodnosti výšky uplatneného nároku žalovaného v tejto časti. Naviac v záveroch znaleckého posudku bolo znalcom vyslovené len to, že vzhľadom na možné príčiny vzniku vád sa nedá potvrdiť zodpovednosť dodávateľa za vady, nie že za tieto dodávateľ nezodpovedá, pričom v jednom prípade bola zodpovednosť dodávateľa za vady konštatovaná. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v súdenej veci niet zmluvného či zákonného ustanovenia, na základe ktorého by bolo možné žalovanému tento nárok priznať.
9.5. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje odvolací súd v tejto časti za odôvodnený síce veľmi stručne, avšak výstižne, spĺňajúc tak predpoklady ustanovenia § 220 CSP. Jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a preto nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s argumentáciou strán sporu, uviedol dôvody pre ktoré aplikoval jednotlivé ustanovenia, ako aj myšlienkové pochody na základe ktorých dospel k jeho právnym záverom.
9.6. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
9.7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v tejto časti riadne zistil skutkový stav veci, žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny.
10.1. K výroku III. rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie, v časti ktorou zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanému titulom vzájomnej žaloby sumu 5.000 Eur, uvádza odvolací súd nasledovné.
10.2. Podľa § 147 ods. 1, 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
10.3. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie sa v konaní pred súdom prvej inštancie dopustil procesného pochybenia, keď po pripustení rozšírenia žaloby žalobcom na pojednávaní dňa 24.9.2020 na sumu 12.126,25 Eur, nárok žalovaného ďalej prejednával ako nárok zo vzájomnej žaloby a nie ako námietku započítania žalovaného voči žalobcovmu nároku. Pripustením tejto zmeny sa suma v konaní uplatňovaná žalovaným voči žalobcovi stala nižšou než bol uplatnený nárok žalobcu. Preto v zmysle ust. § 147 ods. 2 CSP bolo tento nárok potrebné považovať len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Z uvedeného dôvodu musel odvolací súd zrušiť výrok III. napadnutého rozsudku. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude musieť vysporiadať s procesnou situáciou, keď konanie o nároku žalobcu je ex lege zastavené. Odvolací súd v tomto kontexte považuje za potrebné uviesť, že k vzniknutej procesnej situácii prispel súd prvej inštancie opakovaným pripúšťaním rozširovania žaloby a vzájomnej žaloby na oboch stranách sporu o nárokoch buď nesúvisiacich alebo súvisiacich len okrajovo s predmetom pôvodnej žaloby, ktoré presahovali zásadu hospodárnosti konania. Odvolací súd dáva prvoinštančnému súdu do pozornosti, že aj vzájomná žaloba musí spĺňať všetky náležitosti podania vo veci samej podľa § 123 ods. 2 CSP, § 127 CSP a § 132 CSP. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému bola bývala uložená poplatková povinnosť za podanie vzájomnej žaloby a jej rozšírenia. Rovnako zo spisu nevyplýva uloženie povinnosti žalobcovi za podanie návrhu na rozšírenie žaloby.
10.4. Pretože rozsudok súdu prvej inštancie nie je v tejto časti z hľadiska odvolacích dôvodov, správny, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
11. Odvolací súd zrušil výroky II. a V. súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov ako výroky viazané k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).