Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7CoCsp-31-2022.pdf
PDF · 84.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/31/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., W. N. XXXX/X, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina z 27. januára 2022 č.k. 2Csp/201/2017-75, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. z o s t á v a nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úverová zmluva č. 4008005170 zo dňa 03.08.2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov (výrok I.). Výrokom II. určil, že úverová zmluva č. 4304080511 zo dňa 18.04.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Žalovaného zaviazal k povinnosti vydať žalobkyni z úverovej zmluvy č. 4008005170 zo dňa 03.08.2010 bezdôvodné obohatenie vo výške 1.072,74 eur s príslušenstvom (výrok III.). Žalovaného zaviazal k povinnosti vydať žalobkyni z úverovej zmluvy č. 4304080511 zo dňa 18.04.2013 bezdôvodné obohatenie vo výške 259,63 eur s príslušenstvom (výrok IV.). Podľa § 255 ods. 1 CSP úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok V.).
2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným: 1. zmluvu o úvere č. 4008005170 zo dňa 03.08.2010, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v celkovej výške 1.523,- eur, na ktorý podľa tvrdenia v žalobe uhradila celkove sumu 2.595,74 eur. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným 2. zmluvu o úvere č. 430408511 vo výške 1.600,- eur, na ktorú žalobkyňa uhradila celkovo sumu 1.859,63 eur. Pri skúmaní podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“) účinného ku dňu uzatvorenia predmetných zmlúv zistil, že obidve zmluvy neobsahujú jednoznačne stanovenú RPMN, ktorá bola žalobkyni oznámená až po poskytnutí úveru, na základe čoho nebola naplnená podmienka uvedená v § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Ďalej zistil, že v oboch zmluvách absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrok a iných poplatkov, na základe čoho dospel k záveru, že z dôvodu absencie podstatných náležitostí oboch zmlúv je dôvodné považovať obidva úvery podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ za bezúročné a bez poplatkov. Pokiaľ sa jedná o výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, vychádzal z tvrdení žalobkyne v podanej žalobe, že žalobkyňa za poskytnutý spotrebný úver č. 4008005170 vo výške 1.523,- eur zaplatila sumu 2.595,74 eur; za poskytnutý úver č. 4104080511 vo výške 1.600,- eur žalobkyňa zaplatila sumu 1.859,63 eur, ktoré tvrdenia žalovaný nerozporoval, a preto v súlade s § 151 ods. 1 CSP ich považoval za nesporné.
Z uvedených dôvodov preto nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle žaloby v plnom rozsahu vyhovel a priznal uplatneným nárokom aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 a § 3 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom v rozsudku nezdôvodnil, na základe čoho priznal žalobkyni bezdôvodné obohatenie z úverovej zmluvy č. 4008005170, ktoré nebolo v dostatočnom rozsahu podložené žiadnym relevantným dôkazom. Doložené platby poukazujú len na úhradu 49 splátok v sume 37,67 eur, čo jednoznačne nespĺňa výšku priznaného bezdôvodného obohatenia 1.072,74 eur. Taktiež v konaní vzniesol námietku premlčania, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol, v tejto súvislosti poukázal na ust. § 54a Občianskeho zákonníka. Poukázal na zásadu hospodárnosti konania, kedy súd prednostne posúdi v konaní vznesenú námietku premlčania. Každá splátka úveru má svoj deň splatnosti, od ktorého začína plynúť 3-ročná premlčacia doba, pokiaľ nedôjde k zosplatneniu úveru, k čomu v prípade žalovaného úverovej zmluvy nedošlo. Žalobkyňa uhrádzala splátky z úverovej zmluvy v období od 09.09.2010 - 10.03.2016, kedy uhradila poslednú splátku úveru. Pri posúdení premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal zo žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 05.10.2017. Aplikujúc 3-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy, ktorý si uplatňuje pred lehotou 05.10.2014, je premlčaný tak v 3-ročnej objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej dobe.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že trvá na svojom podaní zo dňa 05.10.2017.
5. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.
6. V predmetnom konaní rozhodoval súd prvej inštancie na základe podanej žaloby žalobkyne na určenie 1. že úverová zmluvy č. 4008005170 zo dňa 03.08.2010 a 2. úverová zmluva č. 4304080511 zo dňa 18.04.2013 je bezúročná a bez poplatkov, pričom súd prvej inštancie, vychádzajúc zo záverov uvedených v bodoch 16. - 20. odôvodnenia dospel k záveru, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre absenciu podstatných náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), k) ZoSÚ je dôvodné v zmysle § 11 ods. 1 ZoSÚ považovať za bezúročné a bez poplatkov. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť, keďže predmetné výroky neboli odvolaním žalovaného napadnuté.
7. Výrokom III. a výrokom IV. súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to z úverovej zmluvy č. 4008005170 zo dňa 03.08.2010 vo výške 1.072,74 eur s príslušným úrokom z omeškania (výrok III.) a z úverovej zmluvy č. 4304080511 zo dňa 18.04.2013 vo výške 259,63 eur s príslušným úrokom z omeškania (výrok IV.). Súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku bezdôvodného obohatenia v bode 25. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že žalobkyni priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v plnom rozsahu na základe žaloby, ktorého výšku v priebehu konania žalovaný nerozporoval. Odvolací súd sa stotožnil s vyslovenými právnymi závermi súdu prvej inštancie, keďže žalobkyňa v podanej žalobe (bod VII.) špecifikovala vo vzťahu k obidvom úverovým zmluvám, v akej výške jej úver bol poskytnutý a aká suma bola z jej strany na obidva úvery uhradená. Z priebehu konania na súde prvej inštancie odvolací súd zistil, že žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe z 20.11.2017, ale ani v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvej inštancie až do vyhlásenia rozhodnutia, skutkové tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe o uplatnenej výške bezdôvodného obohatenia na základe obidvoch úverových zmlúv, nerozporoval. Preto odvolací súd považoval právny záver súdu prvej inštancie o nespornosti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, vychádzajúc z procesných podmienok ust. § 151 ods. 1 CSP, za správny. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného k vecnej nesprávnosti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie za nedôvodné.
8. Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku III. rozsudku z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už vo vyjadrení k podanej žalobe z 20.11.2017. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia s námietkou premlčania nevysporiadal vôbec, na základe čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, keďže nenapĺňa podmienky uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
9. Vo vzťahu k posúdeniu premlčania práva v uzavretom spotrebiteľskom vzťahu odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 12. mája 2020 sp.zn. III. ÚS 43/2020, ktorý je publikovaný na stránke www.ustavnysud.sk <., prípadne na stránke www.najpravo.sk <.. V tomto konaní pred Ústavným súdom SR sa (okrem iných) riešila aj otázka posúdenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby s ohľadom na spotrebiteľský charakter sporu. Ústavný súd konštatoval, že rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 67/2011 (z ktorého záverov vychádzal aj súd prvej inštancie) a sp. zn. 5Cdo 121/2009, nedávajú odpoveď na otázku, či je namieste plynutie času subjektívnej premlčacej doby od znalosti spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (uplatnenie zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“) ani na otázku, či za takéhoto stavu je moment, kedy reálne dôjde k plneniu spotrebiteľa nad rámec zistený, je rozhodujúcim z pohľadu záveru o nadobudnutí skutočnej vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti Ústavný súd SR dal do pozornosti aj závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/12 o posúdení spotrebiteľskej otázky.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené sa javí, že bude potrebné posúdiť plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k predmetu uzavretého zmluvného vzťahu a aj k vykonaným platbám a rozhodnúť o dôvodnosti (výšky) uplatneného nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.
11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).