Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/143/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu RBR Betón, a.s., Mudroňova 5, Žilina, IČO: 36 672 572, práv. zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Skuteckého 6, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574, proti žalovanému 1/ Dubai Holding s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 46 835 458, žalovanému 2/ E. C., F.. XX.X.XXXX, T. XXXX/XX, Ž. XXX XX, práv. zast. JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, Saratovská 2/A, Bratislava, IČO: 42 180 384, o zaplatenie 9.736,20 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -164 zo dňa 16.9.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -164 zo dňa 16.9.2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -190 zo dňa 11.11.2020 napadnutej zaväzujúcej časti potvrdzuje a v časti o nároku na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky mení tak, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,-EUR a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 9.736,20 EUR spolu s 9% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 3.896,16 EUR od 1.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.995,72 EUR od 11.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 3.332,64 EUR od 21.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 511,68 EUR od 20.7.2017 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 160,- EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.3.2017 medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako kupujúcim, na dodávku betónu a žalovaným 2/, ktorý v zmysle pristúpil k záväzku žalovaného 1/. Žalovaná istina pozostáva z nehradených faktúr č. 053 1700468 zo dňa 31.3.2017, č. 053 1700543 zo dňa 10.4.2017, č. 053 1700645 zo dňa 20.4.2017 a č. 053 1701351 zo dňa 19.6.2017. Žalovaní v podanom odpore namietali, že v zmysle článku 7. kúpnej zmluvy bolo dohodnuté kto je oprávnený preberať dodaný tovar. Z predložených dodacích listov vyplýva, že tieto nie sú podpísané konateľom žalovaného 1/ E. C., O. C. ako osobou oprávnenou ani inou osobou, ktorá je oprávnená konať v mene žalovaného 1/. Dňa 31.8.2017 žalovaní spoločne podpísali dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, kde spoločne uznali žalobcom uplatnený nárok v súdnom konaní a priznaný v platobnom rozkaze sp.zn. zo dňa

2.8.2017 čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. Žalovaní až v podanom odpore zo dňa 27.3.2018 namietali existenciu svojho záväzku. Žalovaní netvrdili, že ich záväzok nevnikol, neexistoval, len sa odvolávali na obchodné podmienky v rámcovej kúpnej zmluve. Záväzkový vzťah vzniká realizáciou jednotlivých obchodných prípadov. V danom prípade kúpna zmluva vznikla na základe dodania tovaru a za dodaný tovar žalobca vystavil daňové doklady. Skutočnosť, že dodacie listy v rozpore s bodom 7. Dohody neboli podpísané (ako tvrdia žalovaní), neznamená, že žalobca neplnil a nevznikol mu nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar v zmysle . Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaní pri podpise dohody vedeli o prebiehajúcom upomínacom konaní. V rámcovej kúpnej zmluve E. C. - žalovaný 2/ pristúpil k záväzku. Jeho meno je dopisované ručne, netvorí jednoliaty text, mal možnosť sa s uvedeným oboznámiť. Žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaní písomne uznali s účinkami podľa . S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vchádzal z uznania záväzku, žalovaní prevzali záväzok s vedomosťou prebiehajúceho súdneho konania uvedené v Dohode. V Dohode je presne špecifikovaný dôvod nároku. Obranu žalovaných považoval súd za účelovú.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neuviedol, z akých dôvodov nevyhovel žiadosti žalovaného 2/ o odročenie pojednávania konaného 16. septembra 2020. Žalovaný 2/ k odvolaniu priložil lekársku správu zo 16.9.2020, z ktorej vyplýva indikácia jeho zdravotných problémov s nutnosťou kľudového režimu. V čase konania pojednávania žalovaný 2/ nemohol predmetnú lekársku správu súdu predložiť, keďže jednak ešte nebola vyhotovená a jednak sa sám pojednávania nemohol zúčastniť. Žalovaný 2/ žiadal, aby bol súdom vypočutý, ešte v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Pri svojom výsluchu sa mienil vyjadriť najmä k otázke uzavretia samotnej kúpnej zmluvy č. z 28. 3. 2017 so žalobcom, ktorú žalovaný 2/ podpisoval ako vtedajší konateľ žalovaného 1/. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď tento vec prejednal a rozhodol na pojednávaní 16. septembra 2020 v neprítomnosti žalovaného 2/, ktorý žiadal byť vo veci súdom vypočutý a žiadal pojednávanie z dôvodu jeho zdravotných komplikácií odročiť, viedol k znemožneniu žalovanému 2/ v uskutočňovaní jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo predstavuje odvolací dôvod podľa , ktorý musí podľa vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti civilného súdneho konania viesť bez ďalšieho k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom. Podľa názoru žalovaného 2/ v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je vôbec uvedené, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, hoci ide o podstatnú náležitosť odôvodnenia rozsudku podľa . Zo zvukového záznamu z pojednávania konaného 16. septembra 2020 vyplýva, že súd prvej inštancie na pojednávaní neprečítal žiadnu listinu ani jej časť ani neoznámil obsah žiadnej listiny, označenej stranami sporu ako dôkaz. V danej veci pritom žalovaný 2/ opakovane spochybňoval dodacie listy resp. prílohy k faktúram žalobcu predloženým súdu; súd bol preto povinný vykonať dokazovanie týmito listinami spôsobom podľa časti vety pred bodkočiarkou , teda ich prečítaním alebo oznámením ich obsahu. Nevykonanie dôkazu zákonom predpísaným (riadnym) spôsobom treba vyhodnotiť ako vadu podľa . Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysvetliť, prečo tieto dôkazy nevykonal, čo sa nestalo. Je rozporné s právom na spravodlivé súdne konanie, ak súd automaticky odmietne vykonať všetky žalovaným navrhované dôkazy vo vzťahu k popieranej existencii záväzku iba s poukazom na to, že došlo k uznaniu záväzku žalovaným; uznanie záväzku takto v predstave súdu prvej inštancie zakladá nevyvratiteľnú domnienku existencie záväzku v okamihu jeho uznania. Súd prvej inštancie sa dopustil predovšetkým celkom nesprávneho poňatia uznania záväzku v zmysle , s ktorým si vystačil ako s prakticky jediným dôkazom, na ktorom založil svoje rozhodnutie, pričom nepripustil všetky dôkazné návrhy žalovaného 2/, ktorými sa žalovaný 2/ snažil preukázať, že záväzok v čase jeho uznania neexistoval, čo platné právo pripúšťa. Právna domnienka existencie záväzku v čase jeho uznania je totiž vyvratiteľná a dovoľuje dôkaz opaku. Právne účinky uznania záväzku nemožno absolutizovať a listinu obsahujúcu uznanie záväzku nadradiť nad všetky iné dôkazy. Kúpna zmluva č. z 28. marca 2017 má náležitosti kúpnej zmluvy podľa a nasl. a nepochybne bola pre žalobcu a žalovaného 1/ platná a záväzná a priamo na jej základe vznikli zmluvným stranám práva a povinnosti.

Podmienky vzniku práva predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny treba vždy posudzovať na základe obsahu uzavretej kúpnej zmluvy, a nie na základe faktu, že tovar bol fakticky odovzdaný a že predávajúci vystavil daňové doklady. Žalovaný 2/ trvá na tom, že dodávky tovaru neprevzali za žalovaného 1/ žiadne osoby, ktoré by na to boli oprávnené z kúpnej zmluvy ani zo zákona, a to na základe akéhokoľvek právneho titulu. Tovar tak nebol dodaný žalovanému 1/ a nemohla vzniknúť povinnosť žalovaného 1/ (ani žalovaného v 2/) zaplatiť za takýto tovar žalobcovi kúpnu cenu. Dodacie listy č. 20497 a 20498 z 29. marca 2017 nie sú dokonca za odberateľa podpísané nikým, takže ide len o jednostranné dokumenty vyhotovené žalobcom bez akejkoľvek dôkaznej relevancie, nepreukazujúce, že v nich uvedené dodávky vôbec nejaká osoba prevzala. Z dodacieho listu č. 20508 z 29. marca 2017, č. 20785, č. 20786 z 3.4.2017 a pre dodací list č. 20795 z 3.4.2017 vyplýva, že dodávku prevzala za odberateľa osoba, ktorá nebola oprávnená preberať dodávky v mene žalovaného v 1/. Z dodacieho listu č. 21387 z 13.4.2017 vyplýva, že dodávku prevzala za odberateľa osoba, ktorá nebola oprávnená preberať dodávky v mene žalovaného v 1/. Na dodacích listoch č. 21389, 21390, 21399 a 21406 z 13.4.2017 sa za odberateľa nachádzajú iba neidentifikovateľné podpisy bez uvedenia mena a priezviska osôb, ktoré vlastne dodávky prevzali; ani v týchto prípadoch nešlo o osobu oprávnenú preberať dodávky v mene žalovaného v 1/. V dodacom liste č. 24438 zo 16.6.2017 žalovaný v 1/ ani nie je uvedený ako odberateľ, ale ide o dodací list pre odberateľa menom C. E.. Uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny voči žalovanému v 1/ nevznikol, je vylúčené aj spoludlžníctvo žalovaného v 2/ k takejto (neexistujúcej) pohľadávke, keďže pristúpiť je možné iba k záväzku, ktorý existuje. Súd prvej inštancie sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal aj so samostatne uplatnenou námietkou absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ v prejednávanom spore. Žalovaný 2/ podpísal kúpnu zmluvu výlučne ako konateľ žalovaného 1/ ešte predtým, než do nej boli zo strany žalobcu dopísané v bode 11 osobné údaje žalovaného 2/ ako „pristupujúceho dlžníka“, čo vylučuje platnosť takejto „dohody“ o pristúpení k záväzku. Žalobca si voči žalovaným uplatnil svoje pohľadávky (hoci aj viaceré) jednou žalobou, ide o jedno „uplatnenie“ pohľadávky resp. pohľadávok, a preto podľa názoru žalovaného 2/ môže byť žalobcovi priznaná iba jedna paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a nie štyri takéto paušálne náhrady. Štyri paušálne náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky by žalobcovi patrili iba v prípade, ak by sa úhrady každej zo štyroch pohľadávok domáhal samostatne. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie voči žalovanému 2/ podľa a zrušil a vec mu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý tvrdenia žalovaného 2/ považuje v celom rozsahu za tendenčné, zavádzajúce a nepravdivé s jednoznačným cieľom vyhnúť sa povinnosti uhradiť splatný solidárny dlh, ktorý má spolu so žalovaným 1/ voči žalobcovi. K namietanému nesprávnemu procesnému postupu Okresného súdu Bratislava III ako súdu prvej inštancie v konaní, keď tento vec prejednal a rozhodol na pojednávaní 16. septembra 2020 v neprítomnosti žalovaného 2/, ktorý žiadal byť vo veci súdom vypočutý a žiadal pojednávanie z dôvodu jeho zdravotných komplikácií odročiť, čo viedlo k znemožneniu žalovanému 2/ v uskutočňovaní jemu patriacich procesných práv (práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo predstavuje odvolací dôvod podľa , ktorý musí podľa vzhľadom na zásadu dvojinštančnosti civilného súdneho konania viesť bez ďalšieho k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom žalobca uviedol, že súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku nemá byť sumarizáciou celého obsahu súdneho spisu alebo všetkých písomných podaní sporových strán. Do odôvodnenia rozsudku je potrebné skoncentrovať vždy iba podstatný obsah tých procesných úkonov a prednesov sporových strán, ktoré sú relevantné pre konanie a rozhodnutie. To platí rovnako aj pre vykonané dôkazné prostriedky (NSSR:R 37/1993 a pod R 125/1999). Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Podľa ustálenej judikatúry platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Vzhľadom na znenie ust. , ak žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zamýšľal vyvolať právne následky predpokladané ust. , bolo povinnosťou žalovaného 2/ uvedenú skutočnosť oznámiť konajúcemu súdu prvej inštancie bezodkladne. V danom prípade sa

nemožno stotožniť s názorom Žalovaného v rade 2/, že svoju povinnosť v zmysle vykonal bezodkladne. Žalobca má ďalej za to, že keby k náhlym zdravotným problémom žalovaného 2/ došlo v krátkom časovom období pred začiatkom pojednávania, Žalovaný 2/ by sa nezúčastnil lekárskeho vyšetrenia v Univerzitnej nemocnici v Martine, keďže mesto Martin sa nenachádza na trase medzi mestami Žilina a Bratislava. Vzhľadom na vyššie uvedené sa žalobca domnieva, že tvrdenia žalovaného 2/ o náhlom zhoršení zdravotného stavu majú špekulatívny a obštruktívny charakter, s cieľom bezdôvodného predlžovania konania zo strany žalovaného 2/. Poukázal na rozhodnutie NSSR sp. zn. , sp. zn. . Z vykonaného dokazovania v konaní bolo jednoznačne ustálené, že dňa 31.8.2017 podpísali žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne Dohodu o uznaní záväzku a splátkovom kalendári, kde spoločne uznali žalobcom uplatnený nárok v súdnom konaní a priznaný platobným rozkazom, sp. zn.: zo dňa 2.8.2017 čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. Tento záväzok sa zaviazali splácať formou pravidelných mesačných splátok, ktorých rozpis je uvedený v článku 3 bode 3.2.1. predmetnej Dohody o uznaní záväzku a prvá splátka vo výške 922,67 EUR mala byť uhradená dňa 30.9.2017. Uznanie záväzku zakladá uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že v dobe uznania záväzok v uznanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal s účinkami podľa . S ohľadom na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom (v dôsledku prechodu dôkazného bremena), aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Ak žalovaný 2/ tvrdí, že mal záujem o výsluch svedkov v konaní, tak v súlade s prejednacím princípom, ktorý dôsledne ovláda kontradiktórne sporové konanie, mal aj zabezpečiť prítomnosť týchto svedkov na pojednávaní bez ohľadu na skutočnosť, či by bol alebo nebol osobne prítomný na pojednávaní, nakoľko bol na pojednávaní právne zastúpený. Na nariadenom pojednávaní v konaní dňa 16.9.2020 sa však za žalovaného 2/ zúčastnil len právny zástupca bez prítomnosti navrhovaných svedkov. Žalobca sa preto dôvodne domnieva, že argumentácia žalovaného 2/ v súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov a domnelým porušením práva na spravodlivý proces je len účelová. Žalobca trvá na svojich tvrdeniach, že sa žalovaný 2/ mýli, ak tvrdí, že žalobca tovar žalovanému 1/ nedodal. Podľa čl. 7 kúpnej zmluvy „Dodávateľ je však oprávnený plnený betón vyložiť na požadovanom mieste aj vtedy, ak mu jeho prevzatie na dodacom liste potvrdí osoba, ktorá bežne v mieste vykládky betón ukladá, resp. spracováva, ak sa preukáže poverením na prevzatie dodávky udeleným objednávateľom.“ Žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2/ nikdy nenamietali, nespochybňovali a nereklamovali dodanie tovaru - betónovej zmesi a nedovolávali sa porušenia kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Žalobcom vystavené faktúry za dodanie tovaru - betónových zmesí zaevidoval žalovaný 1/ vo svojom účtovníctve, čo žalovaný 1/ a 2/ potvrdili aj v podanom odpore zo dňa 27.3.2018. Navyše, faktúry žalovaný 1/ žalobcovi nikdy nevrátil a nenamietal či už samotné dodanie tovaru alebo akékoľvek iné vadné plnenie zo strany žalobcu. Dodávky betónu boli riadne a včas dodané a potvrdené osobami, ktoré v mieste vykládky s betónom pracovali a boli zo strany žalobcu považované aj ako osoby splnomocnené v zmysle čl. 7 Kúpnej zmluvy. je nepochybné, že Žalobca tovar - betónovú zmes žalovanému 1/ riadne dodal, všetky dodacie listy boli podpísané oprávnenou osobou žalovaného 1/, nárok na zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi vznikol a tento záväzok žalovaný 2/ spoločne so žalovaným 1/ čo do dôvodu a výšky navyše aj písomne spoločne uznali. Dôkazné bremeno vzhľadom na uzavretie Dohody o uznaní záväzku zaťažuje žalovaného 2/ a žalovaného 1/, pričom žalobca má za to, že týmto uznaním záväzku vykonanom v čase po vydaní platobného rozkazu uznali spoločný záväzok a súčasne potvrdili, že betónová zmes (tovar) bola zo strany žalobcu riadne dodaná a túto prevzali k tomu oprávnené osoby. Žalobca trvá na tom, že žalovaný 2/ je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Žalobca odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/ predovšetkým z titulu kumulatívnej intercesie, ktorá vznikla pristúpením žalovaného 2/ k záväzku vyplývajúceho z Kúpnej zmluvy, čím sa žalovaný 2/ stal (spolu)dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi žalovanom 1/ a obaja sú voči žalobcovi zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalobca rovnako a podporne odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/ aj z titulu uzavretej platnej a účinnej Dohody o uznaní záväzku, ktorou spoločne žalovaný 2/ a žalovaný 1/ uznali žalobcom uplatnený nárok v súdnom konaní a priznaný platobným rozkazom, spis. zn.: zo dňa 2.8.2017, čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. Žalobca navrhol, aby príslušný odvolací súd postupom podľa napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16.9.2020, č. k. ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.7.2022. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku v napadnutej časti nie je možné vyhovieť.

6. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca poskytol žalovanému 1/ plnenie na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 28.3.2017 na dodávku betónu, medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako kupujúcim, a žalovaným 2/, ktorý v zmysle pristúpil k záväzku žalovaného 1/. Žalovaná istina pozostáva z nehradených faktúr č. 053 1700468 zo dňa 31.3.2017, č. 053 1700543 zo dňa 10.4.2017, č. 053 1700645 zo dňa 20.4.2017 a č. 053 1701351 zo dňa 19.6.2017.

8. Čo sa týka vznesenej námietky žalovaného 2/ v tom, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 16.9.2020 napriek ospravedlneniu právneho zástupcu žalovaného 2/ na pojednávaní a jeho žiadosti o odročenie pojednávania dospel odvolací súd k názoru, že táto námietka procesného postupu súdu prvej inštancie je nedôvodná. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Ak súd vzhľadom na preukázaný skutkový stav považuje navrhované dôkazy za nepreukazujúcu podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci tak vykonanie navrhnutého dôkazu zamietne. Súd prvej inštancie výsluch E. C., O. C. a vodiča žalobcu pána R. zamietol. Odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). Podľa názoru súdu boli v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s odôvodnením odvolacieho súdu poskytnuté odpovede na zásadné otázky pre posúdenie uplatnených nárokov.

9. Čo sa týka odvolacej námietky týkajúcej sa dodania betónu a jeho prevzatia zo strany žalovaného 1/ dospel odvolací súd k názoru, že v súlade s čl. 7 kúpnej zmluvy bolo možné aby dodaný betón vzhľadom na jeho fyzikálne vlastnosti ( tvrdnutie ) bol dodaný a vyložený na mieste označenom žalovaným 1/ alebo osobami ktoré na stavenisku priamo pracovali. Je nesporné, že betón bol žalovanému 1/ dodaný. žalovaní 1/ a 2/ nenamietali, že by betón nebol dodaný v množstve a v kvalite dohodnutými v zmluve. Žalovaní 1/ a 2/ dodaný betón u žalobcu nereklamovali čo do kvality a množstva. Predmetné faktúry boli zaradené do účtovníctva žalovaného 1/ a žalovaní 1/ a 2/ túto skutočnosť nepopierali. Čo sa týka samotnej dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári zo dňa 31.8.2017 je nesporné, že žalovaní 1/ a 2/ mali vedomosť o dôvode a výške dlžnej sumy, mali vedomosť o upomínacom konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. a podpísali predmetnú dohodu v ktorej uznali dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy a dohodli si splátkový kalendár. Pasívna vecná

legitimácia žalovaného 2/ vyplýva z titulu kumulatívnej intercesie, ktorá vznikla pristúpením žalovaného 2/ k záväzku vyplývajúceho z Kúpnej zmluvy, čím sa žalovaný 2/ stal (spolu)dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi žalovanom 1/ a obaja sú voči žalobcovi zaviazaní spoločne a nerozdielne ako aj z titulu uzavretej platnej a účinnej Dohody o uznaní záväzku. Za situácie, že žalovaný 1/ nepodal odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -164 zo dňa 16.9.2020 sa javí argumentácia žalovaného 2/ a ním uvádzané odvolacie dôvody ako účelové v snahe oddialiť splnenie zmluvnej povinnosti.

10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ktorým uložil žalovanému 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi istinu a príslušenstvo pohľadávky ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným.

11. Čo sa týka namietanej výšky paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 160,-EUR dospel odvolací súd k názoru, že táto námietka je dôvodná. Z ust. Obch. zák. v spojení s nariadenia vlády SR č. je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40,- EUR jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. V predmetnom konaní bola uplatnená jedna pohľadávky v sume 9.736,20EUR a teda žalobcovi patrí náhrada v sume 40,-EUR a to bez ohľadu nato, že uplatnená pohľadávky je súčtom 4 samostatných faktúr.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).