Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Katarína Arnouldová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. Y., nar. XX. V. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky: N. Y., nar. X. W. XXXX, bytom J. Z. X, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa a otca: N. Y., nar. X. W. XXXX, bytom J. Z. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Foltán, so sídlom SNP 708, Galanta, o zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -359 zo dňa 27. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil výživné otca na maloletú O. Y., zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne, počnúc od 1. júna 2021, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky; výrokom II. dlžné výživné za obdobie od 1. júna 2021 do 27. januára .2022 vo výške 480,- eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 27. januára 2022, k rukám matky maloletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok; výrokom III. schválil rodičovskú dohodu v znení: „Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom: každý nepárny týždeň v stredu od 15,00 hod. do 19,00 hod. a od piatku od 15,00 hod. do pondelka do 8,00 hod., kedy maloleté dieťa odovzdá v školskom zariadení, ktoré dieťa navštevuje; každý párny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod.; počas vianočných sviatkov, každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 10,00 do 25.12 do 10,00 hod. a od 31.12. od 10,00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 13,00 hod.; počas veľkonočných sviatkov, každý nepárny kalendárny rok od Veľkého piatku od 10,00 hod. do pondelka do 18,00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa v určený čas, prevezme pred bydliskom matky a po skončení styku maloleté dieťa matke v určenom čase, okrem pondelka v každom nepárnom kalendárnom týždni matke odovzdá“, výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. -60 zo dňa 27. januára 2020 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca a úpravy styku otca s maloletým dieťaťom a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , a , a , , až ods. 5, , prvá veta, o rodine (ďalej len „“); a , (ďalej len „“) a (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že po vykonaní dokazovania výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu sp. zn. , potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa,

mal za preukázané, že maloletá je na základe rodičovskej dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Galanta z 27. januára 2020 č.k. -60 v osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletého dieťaťa na výživné vo výške 100 eur mesačne a styk otca s maloletou ostal neobmedzený. Matka v čase ostatného rozhodovania o výživnom okrem maloletej O. mala vyživovaciu povinnosť k synovi z predošlého manželstva G. N., nar. XX. X. XXXX, žila spolu so svojimi deťmi a so svojou starou matkou v spoločnej domácnosti v rodinnom dome. Matka bola v tom čase zamestnaná v cukrárskej výrobe S. I. v J. Z. ako výrobná pracovníčka s priemerným mesačným príjmom cca 500 eur. Toho času je matka naďalej zamestnaná ako výrobný pracovník - cukrárka u zamestnávateľa S. I., J. Z. s priemerným čistým mesačným príjmom 429,51 eur, býva s dvomi maloletými deťmi v 3- izbovom obecnom nájomnom byte v J. Z., kde za bývanie platí 270 eur mesačne vrátane energií. V domácnosti s ňou a deťmi býva aj jej matka, ktorá pracuje v Nemecku, v domácnosti vypomáha nákupom potravín, drogérie a podobne. Matkin príjem pozostáva výlučne z príjmu zo zamestnania a rodinných prídavkov na dve deti a výživného na maloletého G.. Výdavky na maloletú O. predstavujú 240 - 265 eur mesačne. Obaja rodičia maloletej si hradia náklady na bývanie, resp. ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života. V čase ostatného rozhodovania o výživnom malo maloleté dieťa 6 rokov a 6 mesiacov, navštevovalo materskú školu, toho času má 7 rokov a 6 mesiacov, navštevuje 2. ročník základnej školy. V čase ostatného rozhodovania otec okrem maloletej inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pracoval ako živnostník v oblasti stavebníctva a opravy vozidiel, jeho príjem predstavoval mesačne cca 800 až 1.000 eur. Otec aj toho času pracuje ako živnostník v oblasti stavebných dokončovacích prác, s priemerným čistým mesačným príjmom podľa vlastného vyjadrenia 1.200 eur. Aktuálne nemá taký príjem aký mal pred pandémiou, asi polroka žil zo svojich našetrených peňazí, ktoré mal asi vo výške 3.000 až 4.000 eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou slobodnou, zamestnanou partnerkou a jej maloletým dieťaťom, ktoré má 16 rokov a na výživu ktorého otec dieťaťa neprispieva. Vlastníkom nehnuteľnosti je partnerka otca maloletého dieťaťa N. Q., mesačné výdavky na bývanie v tejto nehnuteľnosti platia partneri spolu, každý v jednej polovici. Partnerkin príjem predstavuje cca 70 eur mesačne. Partnerka otca je však konateľkou a spoločníčkou vo viacerých obchodných spoločnostiach, pričom funkcia konateľa v zmysle je obdobným mandátnym pomerom, ktorý je odplatným právnym úkonom, čo zakladá v zmysle Zákona o rodine predpoklad príjmu osoby, ktorá žije v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa. Otec je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Volkswagen Golf, r. v. 2001 a vlastníkom ornej pôdy v kat. území W. vo výmere cca 6 árov. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že od ostatnej úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu došlo nepochybne k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je staršia a táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu ostatného rozhodnutia o výživnom. Navyše maloletá je už žiačkou 2. ročníka Základnej školy v J. Z. s čím sa nepochybne zvýšili mesačné náklady vo všetkých oblastiach jej života. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti na strane maloletej uplatnil valorizačnú klauzulu s poukazom na vývoj životných nákladov, ako objektívnej okolnosti, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie zároveň bral do úvahy aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a matkou vykázané výdavky týkajúce sa maloletého dieťaťa, ktoré matka vyčíslila v sume 265 eur, a s ktorými sa súd stotožnil, a preto ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Súd prvej inštancie zistil, že na strane matky od ostatného rozhodnutia o výživnom nedošlo k zvýšeniu jej príjmu, práve naopak zvýšili sa jej výdavky na domácnosť a náklady na potreby maloletej. V konaní bolo zistené, že otcovi nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, naďalej má vyživovaciu povinnosť iba vo vzťahu k maloletej O., naďalej pracuje ako živnostník, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie je ako živnostník schopný si svoje príjmy sám moderovať. Zohľadnením všetkých skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že primerané je zvýšenie výživného pre maloletú na sumu 160 eur mesačne. Takáto výška zvýšeného výživného podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie jeho vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že otec vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že podáva daňové priznanie. Súd tak vychádzal pri určovaní jeho možností a schopností z potenciality jeho príjmov, keď sa stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne matky a kolízneho opatrovníka. Pokiaľ otec prispeje na výživu O. mesačne sumou 160 eur, a matka prispeje polovicou, t.j. sumou 80 eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletú a pripočíta sa k tomu aj suma prídavku na maloletú, tak na strane maloletej vznikne finančná čiastka na jej výdavky vo výške 265,50 eur mesačne (160 + 80 + 25,50) ), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletej. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1. júna 2021 do 27. januára 2022 na maloletú vo výške 480 eur (zvýšené výživné zo sumy 100 eur na sumu 160 eur mesačne, t. j. zvýšené o 60 eur, ( 60 x 8 mesiacov (6 -

12/2021, 1/2022) = 480,- Eur) súd zaviazal otca na jeho úhradu v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 27.1.2022 k rukám matky maloletého dieťaťa, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebe maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom na šenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Otec odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie a . Namietal, že odo dňa podania návrhu na zvýšenie výživného, t. j. od 1. júna 2021 do rozhodnutia súdu 27. januára 2022 pravidelne platil výživné vo výške 100 eur, a nad rámec určenej vyživovacej povinnosti dobrovoľne zabezpečil maloletej knihy, zošity, hračky, oblečenia a viackrát zaplatil maloletej aj školskú jedáleň, a to celkom vo výške 590,10 eur. Z toho dôvodu navrhoval, aby súd prvej inštancie tieto výdavky odpočítal zo spätného výživného, t. j. od 1. júna 2021 do 27. januára 2022. Má za to, že veci zabezpečené nad rámec určenej vyživovacej povinnosti boli nevyhnutné pre maloletú. Podľa názoru otca súd prvej inštancie pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy tieto skutočnosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa v nedostatočnej miere zaoberal jeho argumentmi a taktiež aj s ostatnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, na ktoré bolo poukazované. Súdy, ak majú dať spravodlivému procesu zadosť sú povinné svoje konečné rozhodnutia dostatočným spôsobom, jasne, určito a presvedčivo odôvodniť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za dostatočné.

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na to, že v konaní nebolo preukázané, že by otec realizoval plnenia nad rozsah výživného v zmysle listín, ktoré predložil až na pojednávaní dňa 27. januára 2022 spolu v hodnote predložených bločkov z registračnej pokladne 626,29 eur a ktoré žiadal započítať na plnenie výživného. Z listín nevyplývalo, že by boli vynaložené na mal. dieťa, a matka o nich vedomosť nemala žiadnu. Matka nesporovala výdavok na stravu v škole, pričom ona rovnako túto položku na mal. dieťa hradí, a preto toto plnenie vnímala ako dobrovoľné plnenie otca, ktoré nie je pravidelným výdavkom (otec predložil iba 1 čitateľný doklad o úhrade stravného zo dňa 13. januára 2022). Po bližšom oboznámení sa s obsahom týchto listín je zrejmé, že ide o nešpecifikované položky (napr. oblečenie zakúpené v následných dňoch po sebe 6. novembra 2021, 16. novembra 2021, ktoré otec vôbec nevedel špecifikovať a identifikovať pri svojom výsluchu, teda aké oblečenie - druh, množstvo, farba, veľkosť a pod.) alebo o položky, ktoré sa netýkajú mal. dieťaťa (najmä knihy o poľovníctve, stolový kalendár o psoch, vreckový diár a pod.), alebo ide o výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie výživy mal. dieťaťa (napr. skicár, detský sliz a pod.), čo mal súd prvej inštancie nesporne za preukázané, nielen z listín samotných, ale aj z tvrdení otca samotného na pojednávaní, ktorý tieto výdavky nevedel vôbec špecifikovať a uviesť o aké konkrétne položky ide. Ďalej uviedla, že otec ani v podanom odvolaní bližšie nešpecifikoval druh výdavkov, účelnosť a ani inak ich nekonkretizoval. Samotné predloženie bločkov z registračnej pokladne neznamená, že súd automaticky má tieto výdavky za preukázané a bude ich započítavať na dlžné výživné. Má za to, že dlžné výživné predstavuje „refundáciu“ nevyhnutných a účelných výdavkov spojených s výživou mal. dieťaťa, ktoré neboli hradené v rozhodnom období povinným rodičom, a boli už spotrebované, a preto nie je dôvodné, aby boli na tento nárok započítané akékoľvek „nepotrebné“ výdavky, ktoré neslúžili na zabezpečenie riadnej výživy maloletej a jej oprávnených potrieb v rozhodnom období. Otcom predložené doklady sú za obdobie od 26. augusta 2021 do 16. novembra 2021 spolu v sume 575,41 Eur z čoho je zrejmé, že nejde ani o pravidelné výdavky otca, ktorými by prispieval na výživu maloletého dieťaťa, a sú vždy uvádzané v inej sume (na pojednávaní v sume 626,29 eur, v odvolaní v sume 590,10 eur, podľa reálneho súčtu sú v sume 575,41 eur). Namietala, že ona nevyhnutné výdavky na maloletú špecifikovala (v bode 3 a 5 rozsudku) a ani jeden z výdavkov predložených otcom, o ktorom tvrdí, že ho vynaložil na maloletú, nemá žiadny súvis s jej vynakladanými a nevyhnutnými výdavkami na maloletú. Za nevyhnutné a účelné výdavky na maloletú je potrebné považovať podľa ustanovenia výdavky najmä na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu, zdravotnú starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, prepravu dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Poukázala na rozhodnutie KS Trenčín sp. zn. , KS Bratislava sp. zn. , KS Trnava sp. zn. . Akúkoľvek existenciu týchto výdavkov otec neuvádzal ani pri opakovaných pohovoroch zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pri ktorých súčasne uviedol že keď uhradí za maloletú stravné v škole odpočíta tento výdavok od výživného a matke v danom mesiaci uhradí znížené výživné.

Úhradu takýchto výdavkov tvrdených otcom v odvolaní a na pojednávaní konanom dňa 27. januára 2022 počas konania nepotvrdila ani maloletá O., ktorá bola opakovane vypočúvaná zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dodala, že z ustálenej rodinnoprávnej judikatúry vyplýva zásada, že rodič, ktorý nemá deti zverené do starostlivosti, stretáva sa s nimi v rámci styku určeného súdom, ale aj styku, ktorý je založený na dohode rodičov, náklady z uskutočňovaní tohto stretávania hradí sám a v zásade nemôžu ovplyvňovať vyživovaciu povinnosť tohto rodiča. Z uvedeného vyplýva, že tieto výdavky sú príležitostné. Druhý rodič, ktorý má deti zverené do starostlivosti sa nepodieľa na rozhodovaní o ich vynaložení, o ich efektivite, o ich nevyhnutnosti a ak sa tak stane, tak len na základe dohody oboch rodičov. Logické vyústenie tejto zásady spočíva v tom, že rodič, ktorý je podľa rozhodnutia súdu poverený starostlivosťou o maloleté deti pre zabezpečenie ich základných životných potrieb primeraných životnej úrovni oboch rodičov, by mal mať k dispozícii finančné prostriedky na tento účel, aby mohol svoju úlohu súdnym rozhodnutím mu zverenú zodpovedne plniť (rozhodnutie KS Košice sp. zn. , v znení ). V závere svojho vyjadrenie matka uviedla, že aj keby boli tieto výdavky v konaní preukázané, vzhľadom na ich druh a čas plnenia je zrejmé, že ide výlučne o výdavky príležitostné, dobrovoľné, ktoré by otec vynaložiť na oprávnené potreby maloletého dieťaťa účelne nemusel (nie sú spôsobilé ovplyvniť reálnu výživu mal. dieťaťa), nejde o výdavky pravidelné a nevyhnutné, a nemusia byť ani v budúcnosti dobrovoľne vynakladané (čo potvrdzuje frekvencia týchto otcom tvrdených výdavkov), a preto nie je daný žiadny skutkový či právny dôvod, aby ovplyvnili vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu v časti zročného výživného.

4. K vyjadreniu matky k odvolaniu otca sa vyjadril otec maloletej. S tvrdeniami matky vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožňuje. Má za to, že jeho odvolanie je dôvodné. K argumentu matky, že položky nie sú špecifikované, uviedol, že takúto špecifikáciu považuje za nadbytočnú, nakoľko z obsahu predložených bločkov jednoznačne vyplýva ich špecifikácia. Položky, ktoré sa netýkajú mal. dieťaťa napr. knihy o poľovníctve nie sú zahrnuté v sume, ktorú žiada odpočítať. Má za to, že veci zabezpečené nad rámec určenej vyživovacej povinnosti boli nevyhnutné pre maloletú v zmysle ustanovenia , nakoľko výdavky boli najmä na ošatenie, na školské potreby a na náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, otcom maloletého dieťaťa ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania ( a ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku II. o dlžnom výživnou vo výške 480 eur a v závislom výroku IV. a V. o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. bolo rozhodovanie o zvýšení výživného otca a o úprave styku otca s maloletou O. Y..

7. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie námietky otca preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým určil dlžné výživné za obdobie od 1. júna 2021 do 27. januára 2022 vo výške 480 eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 27. januára 2022, k rukám matky maloletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok.

8. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

9. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním

sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ( ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Otec namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces spočívajúce v riadnom neodôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Porušenie práva na spravodlivý (riadny) proces nie je však možné vykladať tak, že by sa odvolateľovi garantoval úspech v konaní, či sa zaručovalo právo na rozhodnutie zodpovedajúce jeho predstavám (). Okolnosť, že odvolateľ so závermi či názormi súdu prvej inštancie nesúhlasí, nemôže sama osebe založiť dôvodnosť odvolania.

11. Medzi práva strany sporu (účastníka) civilného súdneho konania na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu odôvodniť rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením , je odrazom práva strany sporu (účastníka) na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vyrovnáva so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby (návrhu), ako aj so špecifickými námietkami proti nej. Porušením uvedeného práva strany sporu (účastníka konania) na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia opravných prostriedkov. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca (navrhovateľ) domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný (účastník) a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán (účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil otcom maloletého tvrdené porušenie práva. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie popísal obsah podstatných skutkových tvrdení účastníkov a dôkazov vykonaných v konaní, uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odôvodnenie súdu prvej inštancie sa náležite zaoberá so všetkými podstatnými okolnosťami prehodnotenia výšky vyživovacej povinnosti a jej zvýšenia, ako i vypočítanie nedoplatku na už zročnom výživnom a i dôvody nezapočítania výdavkov otca na maloletú nad rámec bežného výživného. Myšlienkový postup súdu prvej inštancie je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Nesúhlas odvolateľa s týmito skutkovými a právnymi závermi nemôže viesť k záveru o porušení jeho práva na spravodlivý proces, pretože do tohto práva nepatrí právo účastníka na to, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

13. V posudzovanom prípade teda obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by porušil právo účastníka na spravodlivý súdny proces.

14. Z obsahu odvolania otca maloletej vyplýva, že napáda len výrok II. rozsudku, t.j. výrok o zročnom výživnom. Odvolací súd vyhodnotil ako správny postup súdu prvej inštancie pri posúdení podmienok na zvýšenie výživného, určenia jeho výšky ako i určenia nedoplatku na už zročnom výživnom. Otec v odvolaní i pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že maloletej prispel na niektoré nevyhnutné výdavky ako knihy, zošity, hračky, oblečenie a viackrát zaplatil maloletej aj školskú jedáleň. Na základe

toho požadoval, aby boli tieto výdavky odpočítané zo zročného výživného, za obdobie od 1. júna 2021 do 27. januára 2022.

15. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo šiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo šenie výživného možné len na návrh.

17. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku otca za irelevantnú. Súd prvej inštancie správne zvýšil výživné odo dňa začatia súdneho konania od 1. júna 2021, pri výpočte nedoplatku otca na už zročnom výživnom správne nezapočítal otcom prezentované výdavky na maloletú nad rámec bežného výživného celkom vo výške 590,10 eur. I odvolací súd dospel k záveru, že išlo o príležitostné plnenia, ktoré isto boli v záujme maloletej, avšak svojou povahou neboli nevyhnutné na zabezpečenie výživy maloletej. Občasné plnenia otca nad rámec výživného nemôžu povinnému otcovi poľahčovať a nemôže nimi docieliť nezvýšenie výživného, resp. poníženie nedoplatku na už zročnom výživnom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu SR - R 44/1966.

19. Odvolací súd riadiac sa vyššie uvedeným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 1. júna 2021 do 27. januára 2022 vo výške 480 eur, vrátane závislého výroku IV. o zmene ostatného rozsudku a výroku V. o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody nesprávnosti), podľa ustanovenia z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , pretože ide o konanie, v ktorom si každý z účastníkov platí trovy konania sám ( ) a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu výnimiek podľa alebo podľa . V danej veci si priznanie náhrady trov konania nevyžadovali okolnosti prípadu a z nich plynúca potreba spravodlivého usporiadania veci.

21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného dovolania ( ).