Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4SaZ/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: U. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť U., cestovný pas U. XXXXXXXX, číslo národnej identifikačnej karty XXXX-XXXX-XXXXX,adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v meste S., sídlisko N.-e-E., číslo ulice 2, provincia S., U., toho času pobytom na adrese E. 1, XXX XX O., zastúpenej: JUDr. Petrom Kuzmom, advokátom, Duklianska 8, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-311-28/2021-Ž zo dňa 09.02.2022 o neudelení azylu žalobkyni, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania vo žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovaného

1. V zmysle rozhodnutia vlády SR o humanitárnej pomoci občanom Afganistanu pricestovala na Slovensko 25.08.2021 vládnym špeciálom SR žalobkyňa, ktorá dňa 01.10.2021 požiadala o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život, lebo Taliban dostal pod kontrolu celý Afganistan a jej život bol ohrozený.

2. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobkyne bol s ňou 12.10.2021 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie. Taktiež uviedla, že nebola nikdy trestne stíhaná, väznená a nemala žiadne problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi či neštátnymi orgánmi. O udelenie azylu požiadala z dôvodu obavy o svoj život, kvôli spolupráci s inštitúciou Afghan Film, v ktorej pracovala spoločne so svojimi ďalšími súrodencami. Okrem toho je vzdelaná žena. a ako je známe Taliban nesúhlasí s tým. aby ženy v Afganistane pracovali, študovali a nesúhlasí ani s výrobou zábavných programov. Pred tým. ako sa Taliban zmocnil celej krajiny, žila bežným životom a relatívne v bezpečí. V Kábule ukončila v roku 2021 bakalárske štúdium na Kardan University, zameranie politické vedy a medzinárodné vzťahy. Popri štúdiu, koncom roka 2020, sa zamestnala v inštitúcii Afghan Film, kde podpísala pracovnú zmluvu pre prípravu na produkciu dokumentárneho filmu, v ktorom mala stvárniť dcéru hlavnej postavy, avšak kvôli prevzatiu moci Talibanom sa tento film nedokončil. V uvedenej organizácii boli zamestnaní aj jej súrodenci (traja bratia a jedna sestra), okrem toho jej bratia vlastnili v Afganistane aj stavebnú firmu, ktorá sponzorovala výrobu filmov v Afghan Film. Po tom, ako Taliban ovládol celú krajinu, sa žalobkyňa začala obávať o svoju bezpečnosť, pretože vedela o tom, že Taliban nesúhlasí s tým, aby ženy v Afganistane účinkovali vo filmoch a vôbec, aby pracovali. Okrem toho sa obávala aj toho, že po nástupe

Talibanu nebude slobodná a nebude môcť ani sama vychádzať z domu. Preto sa rozhodla, že spoločne s troma bratmi a jednou sestrou krajinu pôvodu opustí a vycestuje do Európy. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

3. V administratívnom spise sa nachádza Správa o krajine Afganistan - polytematická, č. p.: MU- ODZS-2021/000184-044 zo dňa 04.11.2021, ktorá obsahuje informácie týkajúce sa afganskej filmovej inštitúcie Afghan Film pred a po prevzatí moci Talibanom v Afganistane so zameraním sa na postoj Talibanu po prevzatí moci voči inštitúcii Afghan Film a jej zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, na postoj Talibanu po prevzatí moci všeobecne voči osobám, ktoré za predchádzajúceho režimu pracovali v kultúrnom priemysle a ich rodinným príslušníkom, voči ženám, všeobecne pracujúcim vo sfére kultúry a osobitne voči herečkám, a voči kultúre ako takej.

4. V administratívnom spise je založená aj Správa o krajine Afganistan - polytematická, č.p.: MU- ODZS-2021/000184/040 zo dňa 18.10.2021, ktorá obsahuje informácie ohľadom postoja Talibanu po prevzatí moci voči osobám hazarskej národnosti, voči osobám vyznávajúcim šítsku vetvu islamského vierovyznania, všeobecne voči ženám, voči pracujúcim ženám.

5. Obsah administratívneho spisu tvorí aj Správa o krajine Afganistan - polytematická, č.p.: MU- ODZS-2021/000184-038 zo dňa 27.09.2021, ktorá popisuje bezpečnostné incidenty v Afganistane po prevzatí moci Talibanom ako aj možnosť slobody pohybu v rámci krajiny, cestovania do zahraničia, slobody emigrácie a repatriácie, vrátane správania sa k navrátilcom.

6. Dňa 09.02.2022 vydal žalovaný rozhodnutie ČAS: MU-PO-311-28/2021-Ž (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) žalobkyni neudelil azyl a súčasne jej podľa ust. a poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že z výpovede žalobkyne je zrejmé, že svoju žiadosť o azyl zakladá na obave o vlastnú bezpečnosť pred Talibanom, ktorý sa v auguste 2021 dobytím hlavného mesta Kábul zmocnil v podstate celej krajiny. Informácie, ktoré si migračný úrad do konania zaistil, potvrdzujú jej výpoveď o tom, že v auguste 2021 došlo skutočne k podstatnej zmene politicko- bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu, keď Taliban vtrhol do Kábulu a bez akéhokoľvek odporu mesto ovládol. Tieto informácie na jednej strane mohli vzbudzovať obavy žalobkyne o svoju bezpečnosť, avšak nutne nemusia zakladať relevantný dôvod na udelenie azylu. Pri preukázaní opodstatnenosti obáv z prenasledovania je potrebné v konaní skúmať mieru takéhoto strachu, a to v súvislosti s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením menovanej alebo jej príslušnosťou k určitej sociálnej skupine tak, ako je to uvedené v . K prvku „strach“, ktorý predstavuje stav mysle a subjektívne kladenú podmienku, pristupuje formulácia „opodstatnený“. To znamená, že to nie je iba stav mysle dotyčnej osoby, ktorý je rozhodujúci pre štatút utečenca, ale musí byť aj podložený objektívnou situáciou. Keďže formulácia „opodstatnený strach“ obsahuje subjektívny i objektívny prvok, pri rozhodovaní o existencii opodstatneného strachu je nutné uvažovať o oboch jeho zložkách. Z výpovede žiadateľky musí byť zjavné, že v jej prípade je prítomný ..strach“ ako subjektívny prvok, avšak zároveň musí byť tento strach „odôvodnený“ na základe jej objektívnych dôkazov.

8. Čo sa týka objektívnych prvkov definície prenasledovania, všeobecne by mal byť strach žiadateľa považovaný za opodstatnený, ak je schopný primeraným spôsobom dokázať, že tento bezprostredne súvisí s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či príslušnosťou k určite sociálnej skupine. Takáto objektívna situácia však v prípade žalobkyne neexistuje a nevyplýva ani z jej samotnej výpovede. Z nej je zrejmé, že počas jej pobytu v krajine pôvodu nemala nikdy s nikým žiadne problémy, nebola nikdy trestne stíhaná, odsúdená alebo uväznená a jej bezpečnosť nebola nikým bezprostredne ohrozená. Vo svojej výpovedi uviedla, že celá jej rodina žila pred nástupom Talibanu k moci bezstarostným životom a aj keď všeobecná situácia v krajine nebola úplne pokojná, ich rodina žila v úplnom bezpečí. Podstatná zmena v jej živote nastala až po tom, ako sa bezpečnostno- politická situácia v krajine zmenila po tom, ako sa Taliban v auguste 2021 chopil moci v krajine. Vyššie uvedená zmena v osobnom živote žalobkyne sa najvýraznejšie prejavila v súvislosti s jej zamestnaním, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia, v Kábule pred nástupom Talibanu k moci spolupracovala s inštitúciou Afghan Film. Tu jej bola ponúknutá možnosť zahrať si v dokumentárnom

filme, a kvôli týmto svojim aktivitám sa obáva o svoj život pred hnutím Taliban. Za účelom preverenia opodstatnenosti obáv menovanej v súvislosti s jej zamestnaním vo filmovom štúdiu Afghan Film si migračný úrad zaistil aktuálne informácie, z ktorých je zrejmé, že po náhlom prevzatí moci Talibanom v krajine sa afganský filmový priemysel úplne zastavil.Viacerí zamestnanci filmového štúdia Afghan Film, vrátane generálnej riaditeľky W. S., po zmene politicko-bezpečnostnej situácie z bezpečnostných dôvodov z krajiny utiekli.

9. Podľa vyjadrenia pána G. Q., ktorý sa pasuje do role ministra kultúry, sú obavy ľudí z filmovej branže o svoju bezpečnosť neodpostatnené. Sám verejne vyhlásil: „chceme vybudovať budúcnosť a zabudnúť na to, čo sa stalo v minulosti.“Odmietol šíriace sa obavy, že Taliban už vykonáva pomstu na tých, ktorí sa mu postavili, keď pred 20 rokmi vládli v krajine. V. Q. sa vo svojom vyjadrení snažil vyjadriť oveľa tolerantnejší obraz Talibanu, potvrdil však jednu správu, že hudba na verejnosti nebude povolená. Dúfa však, že sa mu podarí presvedčiť ľudí, aby takéto veci na verejnosti nerobili, namiesto toho, aby na nich tlačili. Z jeho vyjadrenia je zrejmé, že určité obmedzenia v oblasti kultúry možno v budúcnosti očakávať, avšak nejestvujú žiadne informácie o tom, že by Taliban pristúpil k húfnemu prenasledovaniu ľudí z kultúrnej branže. Vychádzajúc z uvedených informácií dospel žalovaný k záveru, že obavy žalobkyne z prenasledovania Talibanom kvôli jej aktivitám vo filmovom štúdiu Afghan Film nemožno považovať za opodstatnené.

10. Z pohovoru so žalobkyňou je zrejmé, že rozhodujúcim dôvodom, pre ktorý sa rozhodla odísť z Afganistanu, bola obava z nestabilnej politicko-bezpečnostnej situácie, ktorá nastala po tom, ako z krajiny odišli Spojenecké vojská a k moci sa vrátilo hnutie Taliban. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že takáto situácia sama o sebe nenapĺňa kritéria prenasledovania v zmysle a nezakladá žiadny relevantný dôvod na udelenie azylu. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území SR v zmysle , nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obava, pre ktorú odišla z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Zároveň v jej prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa , teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Vzhľadom na to, že v prípade žalobkyne neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu na území SR, bolo potrebné tiež posúdiť, či spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Vzhľadom na predchádzajúcu negatívnu skúsenosť žien s vládou Talibanu je ďalší vývoj situácie v tomto smere ťažko predvídateľný a preto sa žalovaný priklonil k záveru, že napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu napätie v Afganistane pretrváva a preto v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle , a to vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Preto žalovaný rozhodol, že je potrebné žalobkyni poskytnúť doplnkovú ochranu na území SR.

II.

Žaloba

11. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 28.03.2022, sa žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia v časti o neudelení azylu z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to viacnásobným porušením povinnosti správneho orgánu vyhodnotiť skutočnosti v pochybnostiach v prospech žalobkyne podľa .

12. Poukazuje na nesprávne právne posúdenie , nakoľko žalovaný nepovažoval skutočnosť, že žalobkyňa je vzdelaná aktívna žena, ktorá presadzuje ľudské práva, osobitne práva žien a účasť žien vo verejnom živote, za relevantnú pre naplnenie dôvodov podľa (politické dôvody a príslušnosť k určitej sociálnej skupine, napokon aj uplatňovanie politických práv a slobôd). Nesprávne právne posúdenie aj v tom, že obavy žalobkyne z prenasledovania Talibanom v spojitosti s jej angažovaním sa vo filmovom priemysle žalovaný nepovažoval za opodstatnené.

13. Žalobkyňa uviedla že je vzdelaná žena a ako je známe Taliban nesúhlasí, aby ženy v Afganistane pracovali, študovali. Obávala sa, že po nástupe Talibanu sama bude neslobodná, nebude môcť ani sama vychádzať z domu. Žalobkyňa v konaní predložila dôkazy o svojom športovom angažovaní, bola kapitánka školského volejbalového tímu, ktorý viedla k viacerým úspechom. Na Kardan univerzite v Kábule študovala politické vedy a aktívne sa zapájala do rôznych školských aktivít aj na univerzite. V budúcnosti chcela byť líderka, pôsobiť vo verejnom živote a pomôcť ženám a iným zraniteľným osobám afganskej spoločnosti. Z pohovoru so žalobkyňou vyplýva, že ona svoje obavy z prenasledovania všeobecne neformulovala. Naopak, zdôrazňovala svoje osobitné postavenie ako vzdelanej aktívnej ženy, a svoje obavy vysvetľovala v nadväznosti na zaobchádzanie Talibanu so ženami, ich názory na postavenie a správanie žien a z neho vyplývajúceho potlačovania práv žien. Nejde o všeobecný strach ani strach zo všeobecného vývoja situácie, ani nejde o zaobchádzanie s obyvateľstvom bez ohľadu na vek a ich pôvod, vzdelanie či ich aktívny politický názor na postavenie žien. Naopak všetky tieto konania Talibanu proti ženám je potrebné citlivo vnímať skrze rodové hľadisko. Ženy nie sú terčom násilia náhodne, ale preto lebo sú v postavení slabších, a v tejto pozícii majú byť dlhodobo mocensky udržiavané. Taliban ženy obmedzuje na veľmi úzko zadefinované teritórium, kde majú svoje limitované roly. Aktívne a samostatné ženy túto myšlienku nabúravajú, preto ich cielene vyhľadáva a rôznymi spôsobmi sa ich usiluje umlčať. Situáciu žalobkyne je nutné hodnotiť skrz jej individuálne okolnosti. Žalobkyňa by bola dnes v rovnakej situácii ako ženy, ktoré boli unesené, zabité alebo obťažované Talibanom, keby bola zostala v Kábule a jej život a sloboda by boli ohrozené. Vzhľadom na to, že podmienky azylu sa skúmajú prospektívne, je nevyhnutné dospieť k záveru o opodstatnenosti jej obáv z takéhoto zaobchádzania.

14. Je zrejmé, že žalobkyňa má konkrétne politické názory na postavenie žien v Afganistane, ako aj na politiku Talibanu, ktorá sa ich týka. Jej postoj je kritický a protirečivý k politickým názorom Talibanu. Pre ženy presadzuje slobodu, rovnosť s mužmi a účasť vo verejnej sfére, čo sa s prísnymi politikami Talibanu vylučuje. Žalobkyňa sa o práva žien v Afganistane zaujímala, plánovala sa v budúcnosti zúčastňovať na verejnom živote, preto študovala politické vedy, podporovala vzdelávanie žien a rovnoprávnosť s mužmi. Z uvedeného vyplýva že v tejto súvislosti mala žiadateľka o azyl názory, ktoré možno označiť za politické, ktoré by pôvodca prenasledovania, Taliban, vnímal ako opozičné a nepriateľské. Okrem toho je tiež potrebné z ich povahy vyhodnotiť, že ide o názory natoľko hlboko vnorené vo svedomí ľudskej bytosti, že nemožno od nej požadovať, aby sa ich výmenou za svoju bezpečnosť vzdala. Na žalobkyňu, ktorá pracovala pre Afghan film sa dá okrem toho hľadieť aj ako na štátnu zamestnankyňu, t.j. ako osobu, ktorá je spojená s bývalou vládou. Všetky známe informácie o zaobchádzaní Talibanu s umelcami svedčia v prospech opodstatnenosti obáv ľudí z filmovej brandže, a osobitne aj žalobkyne, a to z dôvodu politického presvedčenia o právach žien, ktoré manifestovala aj vlastným zamestnaním pre Afghan film, a ktoré jej, ako možno legitímne očakávať, Taliban pripísal

15. V tomto prípade žalobkyňa patrí aj do určitej sociálnej skupiny, ktorú predstavuje množina Afgancov a Afganiek presadzujúcich dodržiavanie ľudských práv, osobitne práv žien a ich rovnoprávnosti. Presvedčenie o rovnosti mužov a žien je jednoznačne presvedčením, ktoré je tak závažné pre svedomie žalobkyne, že by sa ho napriek ohrozeniu Talibanom hľadiac na budúcnosť afganských žien, nedokázala vzdať a nemožno to ani od nej požadovať. V prípade žalobkyne boli jednoznačne preukázané súvislosti medzi jej strachom z Talibanu a politickými dôvodmi, respektíve jej uplatňovaním politických práv ako ženy, a napokon aj v súvislosti s jej príslušnosťou k určitej sociálnej skupine Afgancov a Afganiek, ktoré podporujú ľudské práva osobitne práva žien v Afganistane. Všetky tieto dôvody sa prelínajú. Pokiaľ žalovaný dospel k opačnému názoru, mýli sa, vec nesprávne právne posúdil a mal žalobkyni udeliť azyl

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 07.04.2022 uviedol, že pri vydaní svojho rozhodnutia vychádzal hlavne z tvrdení, ktoré v pohovore zo dňa 12.10.2021 uviedla žalobkyňa, ako aj zo všeobecne dostupných informácií o Afganistane, ktoré žalovaný zabezpečil prostredníctvom odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Zistené informácie a tiež tvrdenia žalobkyne vyhodnotil žalovaný v súlade so , pričom k danej veci, k jednotlivým dôkazom, pristupoval individuálne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa s príslušníkmi hnutia Taliban priamo do kontaktu nikdy neprišla ani nebola nimi bezprostredne ohrozovaná. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa nebola členom alebo podporovateľom žiadnej politickej strany, organizácie alebo hnutia, nebola nikdy trestne stíhaná a v krajine pôvodu nemala žiadne problémy s bezpečnostnými alebo inými zložkami štátu. Ak by mal byť jej prípad posudzovaný z hľadiska Ženevského dohovoru z roku 1951 a ona by mala byť posudzovaná ako utečenec, museli by byť súčasne splnené tak subjektívne ako aj objektívne prvky opodstatnenosti jej obáv súčasne. V jej prípade však absentuje objektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto dohovore, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska udelenia azylu podstatná, čo sa však v jej prípade nepreukázalo. V danom prípade taktiež nemožno ani hovoriť, že by čelila nejakej forme prenasledovania zo strany neštátnych subjektov tak, ako to upravuje . Počas jej pobytu v krajine pôvodu neprišla k žiadnej ujme a takisto z uvedeného nevyplýva, že by bola nejakým spôsobom ohrozená. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.10.2019.

17. Žalovaný vzhľadom na rozdielnosť dostupných informácií týkajúcich sa zaobchádzania príslušníkov hnutia Taliban s osobami pracujúcimi v oblasti kultúry, vychádzal okrem zistených informácií taktiež z výpovede žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že by mohla mať problémy s hnutím Taliban kvôli tomu, že sa zúčastnila na nahrávaní filmu pre filmovú spoločnosť Afghan film. Treba uviesť, že určité opatrenia zo strany hnutia Taliban v oblasti kultúry možno do budúcna očakávať, avšak nie sú známe žiadne informácie, ktoré by potvrdzovali, že by toto hnutie cielene masívne prenasledovalo Afgancov z oblasti kultúry, preto ani prenasledovanie žalobkyne, tak ako sa to snažil predostrieť právny zástupca žalobkyne, nie je pravdepodobné. Čo sa týka zaradenia žalobkyne pre jej angažovanie sa vo filmovej oblasti do skupiny Afgancov a Afganiek, ktorú pre jej podporu práv afganských žien na emancipáciu možno označiť za určitú sociálnu skupinu uviedol, že pojem sociálna skupina je ťažko identifikovateľný a vzbudzuje dojem, že sa môže jednať o akúkoľvek skupinu osôb. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.2.2007. Žalovaný postupoval aj podľa usmernenia UNHCR k potrebe medzinárodnej ochrany pre osoby utekajúce z Afganistanu, na ktoré poukázal aj právny zástupca v správnej žalobe. Žalovaný je toho názoru, že informácie týkajúce sa navrátilcov do Afganistanu, po tom, čo hnutie Taliban prevzalo v krajine moc, nie sú v súčasnosti dostatočné, pričom je obtiažne predvídať vývoj situácie v súvislosti s ich návratom. Z tohto dôvodu žalovaný poskytol žalobkyni doplnkovú ochranu, ktorá je v danom prípade dostatočnou formou medzinárodnej ochrany, nakoľko v prípade jej návratu do krajiny pôvodu by jej mohlo hroziť vážne bezprávie v zmysle ods. f ) . Správnu žalobu navrhol zamietnuť.

IV.

Replika a duplika

18. Žalobkyňa v replike zo dňa 18.05.2022 k vyjadreniu žalovaného uviedla, že pre prípad žalobkyne je skôr typická situácia, v ktorej jej Taliban pripisuje určitý nepriateľský politický názor, a to skrz jej pôvodu z prostredia, ktoré bolo takýmito názormi Talibanu známe. Má za to, že témy a príbehy, ktoré publiku predkladajú filmy Afghan filmu a režisérky W., možno chápať ako “umeleckú produkciu odporujúcu politike Talibanu a výkladu práva šária“. Práve blízkosť s prominentnou afganskou režisérkou, W. S., jej filmová tvorba a prezentované názory, ktoré podporovala rodinná firma žalobkyne a aj žalobkyňa sama svojím pôsobením v Afghan filme a napokon aj vlastné presvedčenia žalobkyne súvisiace s postavením žien v Afganistane, ju v očiach Talibanu ako pôvodcu prenasledovania vyčleňujú ako súčasť určitej sociálnej skupiny odlišujúcej sa pre Taliban neprijateľným politickým presvedčením. Má za to, že nedostatok “masívnosti” nie je odôvodnená námietka a sama osebe nepreukazuje neopodstatnenosť obáv z prenasledovania. Podmienky z definície podľa sú v prípade žalobkyne splnené. Žalobkyňa patrí do sociálnej skupiny, ktorej predstaviteľov spája politické presvedčenie. Zároveň je táto skupina okolitou spoločnosťou vnímaná ako odlišná práve pre jej názory. Táto odlišnosť Afganiek a Afgancov presadzujúcich dodržiavanie ľudských práv, osobitne práv žien a ich rovnoprávnosti, má v afganskej spoločnosti za následok aj dostatočnú viditeľnosť. Vzhľadom na rozľahlosť a rôznorodosť krajiny možno konštatovať, že nejde o prevládajúce presvedčenie v okolitej spoločnosti. Naopak je to skôr presvedčenie, ktoré vzhľadom na dostupné informácie vystavujú žalobkyňu zvýšenému riziku prenasledovania. Možno súhlasiť, že ženy nie sú terčom násilia zo strany Talibanu náhodne, ale preto, lebo sú v postavení slabších a v tejto pozícii majú byť dlhodobo mocensky

udržiavané. Žiada zohľadnenie usmernenia UNHCR, ktoré odporúča pozastaviť vydávanie rozhodnutí žiadateľom o azyl z Afganistanu, u ktorých nemožno určiť, že daná osoba je utečencom v zmysle dohovoru, a to v prospech žalobkyne.

19. Žalovaný v duplike zo dňa 02.06.2022 uviedol, že argument právneho zástupcu žalobkyne o všeobecnom politickom motíve, ktorý má byť základom požiadavky Talibanu v súvislosti s umeleckou scénou, nevedie automaticky k záveru, že Taliban vníma prácu každého jednotlivca v tejto sfére ako politickú. Žalobkyňa sama uviedla, že koncom roka 2020 podpísala pracovnú zmluvu na výrobu (tvorbu) filmu s názvom Kocha-e-hamam-e-zanana, kde mala stvárniť ďalšiu dcéru hlavnej postavy pána S. W.. Na filme síce začala pracovať, ale jej tvár nebolo vidieť a neodznelo tam ani meno jej postavy. Žalobkyňa reálne nenatočila žiadny film, nevystupovala na afganskej ani medzinárodnej umeleckej scéne, nepísala knihy, nemaľovala obrazy, nehrala na hudobnom nástroji, neorganizovala, ani sa nezúčastňovala besied alebo iných umeleckých akcií s cudzincami a ani nespolupracovala so západnými veľvyslanectvami. Je toho názoru, že Talibanu nemôžu byť známe ani politické názory žalobkyne, a teda Taliban jej nemôže politický názor ani prisudzovať, a to ani skrz jej pôvodu z prostredia, ktoré je takýmito názormi Talibanu známe. Námietku, že sociálna skupina, ktorú právny zástupca definoval už v správnej žalobe, je okolitou spoločnosťou vnímaná ako odlišná pre svoje názory, a teda podmienky definície sociálnej skupiny uvedenej v sú kumulatívne splnené, považuje za nedôvodnú. A to z toho dôvodu, že prenasledovanie, ktorého sa žalobkyňa obáva (nemožnosť pracovať, študovať, chodiť von) nemôže byť rozlišujúcou charakteristikou, nakoľko tieto obmedzenia zo strany Talibanu majú byť namierené voči všetkým ženám a nie iba voči skupine, ktorú definoval právny zástupca. Pre „viditeľnosť skupiny v spoločnosti“ je potrebné, aby bola určitá skupina spoločnosťou, resp. určitou časťou spoločnosti nejakým konkrétnym spôsobom vnímaná. Inak nemôžeme hovoriť o existencii sociálnej skupiny, a teda ani príslušnosti k nej. Navyše podľa usmernenia UNHCR o medzinárodnej ochrane riziko prenasledovania nemôže byť jedinou spoločnou charakteristikou, hoci môže byť faktorom, ktorý skupinu zviditeľňuje alebo odlišuje. V súvislosti s usmernením UNHCR žalovaný nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu, že v týchto prípadoch je zmluvný štát Dohovoru o právnom postavení utečencov povinný konať a štatút utečenca (azyl) bezodkladne udeliť. Uvedené usmernenie UNHCR nie je právne záväzným dokumentom a má len odporúčací charakter. Usmernenie UNHCR len odporúča pozastavenie všetkých rozhodnutí okrem udelenia postavenia utečenca, v prípade, ak príjemcovia iných foriem medzinárodnej ochrany nie sú schopní podať žiadosť o plný status utečenca, keď sa situácia v Afganistane dostatočne stabilizuje a budú k dispozícii potrebné informácie na prijímanie rozhodnutí o potrebe medzinárodnej ochrany vo forme azylu. Žalovaný má za to, že dokonca ide nad rámec tohto usmernenia, nakoľko tým, že žalobkyni poskytol doplnkovú ochranu, poskytol jej väčší okruh práv, ako keby bola „len“ žiadateľkou o udelenie azylu a posudzovanie jej žiadosti by bolo pozastavené. Žalovaný sa priklonil k záveru, že napriek ukončeniu ozbrojeného vnútroštátneho konfliktu napätie v Afganistane pretrváva, situácia je svojim spôsobom nová a je náročné predpokladať, ako sa bude vyvíjať, a preto v prípade návratu žalobkyne do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty vylúčiť, že by nemohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle , a to vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a z tohto dôvodu žalovaný poskytol žalobkyni na území SR doplnkovú ochranu. Pri posudzovaní prípadu žalovaný postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobkyňou, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobkyne, jej postavenie a osobné pomery vrátane pôvodu, pohlavia a veku. Napadnuté rozhodnutie žalovaný považuje za vecne správne a zákonné.

V.

Relevantné právne predpisy

20. Podľa (ďalej len „“), žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

21. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

22. Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa .

23. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

24. Podľa , správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

25. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

26. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

27. Podľa , prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v , . konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

28. Podľa a , ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

29. Podľa , ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa alebo nespĺňa podmienky podľa .

30. Podľa , ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa , ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa .

32. Podľa , a , ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

33. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

34. Podľa , ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu. 7a) Poznámka súdu : Odkaz pod 7a - .

35. Podľa , pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

36. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne, miestne a kauzálne príslušný podľa , , v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa , podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania.

37. Návrhu právneho zástupcu žalobkyne na ustanovenie súdneho tlmočníka na konanie pred súdom správny súd nevyhovel, a to odkazom na tretia veta , podľa ktorého znenia s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka. Podľa druhá a tretia veta , ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná. S prihliadnutím na uvedené, správny súd doručoval predvolanie na pojednávanie len právnemu zástupcovi žalobkyne, a nie žalobkyni, ktorej výsluch správny súd vzhľadom na obsah administratívneho spisu nepovažoval za potrebný a jej osobnú prítomnosť na pojednávaní nepovažoval súd za nevyhnutnú. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že výsluch žalobkyne za prítomnosti ustanoveného tlmočníka bol vykonaný v administratívnom konaní v dostatočnom rozsahu z hľadiska skutkového aj právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci nepribral tlmočníka do súdneho konania, keďže prítomnosť tlmočníka by bola neúčelnou a nehospodárnou. Iná situácia by nastala, pokiaľ by správny súd zistil, že správny orgán v administratívnom konaní k výsluchu žalobkyne nepribral tlmočníka alebo v prípade, ak by obsah administratívneho spisu zakladal dôvod pre potrebu výsluchu žalobkyne prípadne nevyhnutnosť osobnej prítomnosti žalobkyne v konaní pred súdom. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.

38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-311-28/2021-Ž zo dňa 09.02.2022, ktoré žalobkyňa napadla správnou žalobou v časti rozhodnutia o neudelení azylu podľa .

39. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v . Udelenie azylu na území Slovenskej

republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení , t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo z dôvodu prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta ). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.08.2009).

40. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.07.2009). Zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifickým tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie dôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia , potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia , potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich podporujú. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,, v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,, benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.05.2015).

41. Správny súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého: „môžu byť za prenasledovanie považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, a tiež

musia vychádzať zo skutočností uvedených v čl. 1A Ženevského dohovoru, teda z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom. Ohrozenie slobody alebo života z vyššie uvedených dôvodov predstavuje perzekúciu, t.j. činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru, vykonávanú prostredníctvom úradov krajiny alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, ak je úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť potrebnú ochranu perzekvovaných“. Správny súd konštatuje, že v prípade žalobkyne neboli zistené také znášané alebo obávané akty, dostatočne závažné svojím charakterom alebo opakovaním sa, preukázateľne brániace žalobkyni ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu, ktoré by vychádzali z príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, inej sociálnej skupine alebo politickým názorom.

42. Správny súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 02.10.2010, podľa ktorého: „Samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Tieto v konaní pred odporcom rovnako ani v konaní pred súdom totiž nešpecifikoval. Keďže nebola splnená podmienka poznania jeho politických názorov zo strany štátnych orgánov v krajine jeho pôvodu, pretože v prípade navrhovateľa tieto neboli verejne proklamované, nebolo možné za daných okolností sa domnievať, že došlo k prenasledovaniu navrhovateľa za politické názory zo strany štátnych organov.“

43. V obdobnom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 súd skonštatoval: „aj v prípade, že by sťažovateľ odlišné politické názory mal, tieto v žiadnom prípade neprezentoval. Na druhej strane, ani v zmysle ust. pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.“

44. Správny súd vo vyššie uvedenom kontexte právnych záverov Najvyššieho súdu SR konštatuje, že žalovaný správne právne vyhodnotil, že žalobkyňa, pokiaľ má politické názory, tieto v krajine pôvodu neprezentovala a nie sú jej ani prisudzované pôvodcom prenasledovania v krajine pôvodu - Talibanom, na základe čoho neboli splnené podmienky udelenia azylu uvedené v .

45. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.10.2019 bol vyslovený tento právny záver: „Podstatný význam pri posudzovaní nároku na udelenie štatútu utečenca zohrávajú individuálne okolnosti prípadu konkrétneho žiadateľa. Samotná domnienka, že osoba s prisudzovaným politickým názorom môže potrebovať medzinárodnú ochranu je preto nedostatočná pre udelenie azylu. V danom prípade nič nenasvedčovalo tomu, že by sťažovateľ v krajine pôvodu čelil prenasledovaniu v súvislosti s vnímaným (prisudzovaným) politickým názorom, nakoľko počas pobytu v Afganistane ho nekonfrontoval nijaký subjekt, či už fyzická osoba alebo predstavitelia Talibanu a nečelil v krajine nijakým reálnym problémom (...). Neexistuje indícia, ktorá by čo i len naznačovala, že mu bolo spoločnosťou, respektíve časťou spoločnosti prisudzované nejaké politické presvedčenie, či názor.“ Uvedený právny záver správny súd aplikoval aj na žalobkyňu, ktorá nikdy nečelila v krajine pôvodu prenasledovaniu spojenému s vnímanými, prisudzovanými politickými názormi, za takéto názory nebola konfrontovaná štátnou mocou či neštátnymi subjektami a nečelila v krajine pôvodu reálnym problémom. Z administratívneho spisu správny súd nezistil indíciu, ktorá by čo i len naznačovala, že žalobkyni bolo spoločnosťou, respektíve časťou spoločnosti prisudzované nejaké politické presvedčenie, či názor

46. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd neprisvedčil námietke žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom žalovaného o tom, že žalobkyňa opustila krajinu pôvodu síce z obavy o svoju bezpečnosť, avšak bez toho, aby tam bola prenasledovaná z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd, a preto nesplnila podmienky pre udelenie azylu podľa ani podľa . V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na podrobné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v napadnutom rozhodnutí, kde žalovaný uvádza na základe akých úvah a po vyhodnotení akých správ o krajine pôvodu dospel k záveru, že žiaden z dôvodov uvedených žalobkyňou v konaní o azyle nie je možné subsumovať pod ust. ani . Správny súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania v administratívnom konaní bolo možné dospieť k záveru, ktorý učinil

žalovaný, že je nesporné, že žalobkyňa v Afganistane nečelila žiadnym problémom s Talibanom, nebola prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd, a rovnako neboli v administratívnom konaní zistené opodstatnené obavy z prenasledovanie z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine založené na objektívnych zisteniach. Tento záver potvrdzujú aj vyhlásenia samotnej žalobkyne na pohovore, ktorý sa konal v administratívnom konaní. Žalobkyňa ani jej rodina do kontaktu s Talibanom neprišla.

47. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa zaoberal aj možnosťou prenasledovania z dôvodu prisudzovania politického názoru v súvislosti s pôsobením žalobkyne pre Afghan Film, v rámci ktorého žalovaný správne právne a skutkovo vyhodnotil, že počas pobytu žalobkyne v krajine pôvodu nemala nikdy s nikým žiadne problémy, nebola nikdy trestne stíhaná, odsúdená alebo uväznená a jej bezpečnosť nebola bezprostredne ohrozená. Podstatná zmena v živote žalobkyne nastala až po tom, ako sa bezpečnostno- politická situácia v krajine zmenila po tom, ako sa Taliban v auguste 2021 chopil moci v krajine. Táto zmena sa v osobnom živote žalobkyne najvýraznejšie prejavila v súvislosti s jej zamestnaním, nakoľko podľa vlastného vyjadrenia, v Kábule pred nástupom Talibanu k moci spolupracovala s inštitúciou Afghan Film. Tu jej bola ponúknutá možnosť zahrať si v dokumentárnom filme, a kvôli týmto svojim aktivitám sa obáva o svoj život pred hnutím Taliban. Za účelom preverenia opodstatnenosti obáv žalobkyne v súvislosti s jej zamestnaním vo filmovom štúdiu Afghan Film žalovaný zaistil aktuálne informácie, z ktorých je zrejmé, že po náhlom prevzatí moci Talibanom v krajine sa afganský filmový priemysel úplne zastavil. Žalobkyňa sama uviedla, že koncom roka 2020 podpísala pracovnú zmluvu na výrobu (tvorbu) filmu s názvom Kocha-e-hamam-e-zanana, kde mala stvárniť ďalšiu dcéru hlavnej postavy pána S. W.. Na filme síce začala pracovať, ale jej tvár nebolo vidieť a neodznelo tam ani meno jej postavy. Žalobkyňa reálne nenatočila žiadny film, nevystupovala na afganskej ani medzinárodnej umeleckej scéne, nepísala knihy, nemaľovala obrazy, nehrala na hudobnom nástroji, neorganizovala, ani sa nezúčastňovala besied alebo iných umeleckých akcií s cudzincami a ani nespolupracovala so západnými veľvyslanectvami. Talibanu nemôžu byť známe politické názory žalobkyne, a teda Taliban jej nemôže politický názor ani prisudzovať, a to ani skrz jej pôvodu z prostredia, ktoré je takýmito názormi Talibanu známe.

48. Správny súd poukazuje na to, že v administratívnom spise je založený preklad zmluvy pre prípravu a produkciu dokumentárneho filmu Kocha hammam zanana (slovenský preklad Ulica ženských kúpeľov), ktorým sa preukazuje, že film sa pripravuje pod vedením Afghan filmu a zmluvnou stranou je žalobkyňa, ktorej je pridelená rola dcéry strýka W., pričom uvedená zmluva neobsahuje dátum, obsahuje však poznámku, že je platná od doby začatia natáčania filmu. Správny súd konštatuje, že v súvislosti s plánovanou vedľajšou rolou v pripravovanom dokumentárnom filme nemožno bez ďalšieho spájať opodstatnené obavy žalobkyne z prenasledovania spojené s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo jej príslušnosti k sociálnej skupine.

49. K námietke žalobkyne, že ňou zadefinovaná sociálna skupina, ktorú predstavuje množina Afgancov a Afganiek presadzujúcich dodržiavanie ľudských práv, osobitne práv žien a ich rovnoprávnosti, sú vnímané Talibanom ako odlišné od ostatných žien správny súd uvádza, že takto zadefinovaná sociálna skupina nespĺňa znaky sociálnej skupiny podľa . Prenasledovanie, ktorého sa žalobkyňa obáva (nemožnosť pracovať, študovať, chodiť von) nemôže byť rozlišujúcou charakteristikou, a to z toho dôvodu, že tieto obmedzenia zo strany Talibanu majú byť namierené voči všetkým ženám a nie iba voči skupine definovanej žalobkyňou, bez ohľadu na to, či sú zžité so spôsobom života v zmysle predstáv a nariadení Talibanu.

50. Určitá sociálna skupina v zmysle je skupinou osôb, ktorá sa vyznačuje spoločnou charakteristikou, objektívne danou alebo ktorú spoločnosť aspoň takto vníma. Táto charakteristika má spravidla povahu vrodenej, nezmeniteľnej podoby alebo je inak zásadná pre ľudskú identitu, svedomie alebo výkon ľudských práv dotknutých osôb. Spravidla preto pôjde o skupinu osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí a obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Sž-o-KS 60/2006). Vzhľadom k uvedeným charakteristikám sociálnej skupiny správny súd konštatuje, že v prípade žalobkyne neboli naplnené pojmové znaky definície sociálnej skupiny podľa . V prípade žalobkyne nejde a o osobu, ktorá by mala v Afganistane určitý mocenský vplyv, a ktorá by bola všeobecne známou ako súčasť konkrétneho spoločenstva ľudí, objektívne vnímateľného a odlíšiteľného od zvyšku spoločnosti.

51. Správny súd uvádza, že právny zástupca žalobkyne na výzvu sudkyne položenej na pojednávaní, aby sa sústredil na definíciu charakteristických znakov sociálnej skupiny žalobkyne uviedol, že v prípade žalobkyne sa jedná o zdieľané politické presvedčenie, odlíšiteľné a vnímateľné okolím vrátane pôvodcu prenasledovania. Tomuto tvrdeniu správny súd neprisvedčil z dôvodu, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobkyňa svoje politické názory zdieľala a takým spôsobom sa vyhranila a exponovala ako osoba objektívne vnímateľná okolím ako príslušníčka osobitnej sociálnej skupiny.

52. Správny súd neprisvedčil ani námietke žalobkyne, že došlo k viacnásobnému porušeniu povinnosti žalovaného vyhodnotiť skutočnosti v pochybnostiach v prospech žalobkyne podľa , a to v súvislosti s minulosťou Talibanu, ktorý je známy svojou neúctou k umeniu a nekultúrnosťou, pričom za predchádzajúcej vlády ničil vzácne umelecké diela, likvidoval pamiatky, prenasledoval a trestal umelcov, aktivistov, vzdelané a samostatné ženy, na základe čoho je podľa žalobcu uvedené dostatočnou vážnou indíciou opodstatnenosti obáv, že sa podobné môže aj teraz diať osobám, ktoré sa podieľali na filmovej tvorbe. Správny súd poukazuje na to, že základ argumentácie žalobkyne ohľadom jej obáv z prenasledovania za angažovania sa vo filmovom priemysle spočíval v prenasledovaní známej afganskej režisérky, W., s ktorou mala žalobkyňa spolupracovať. Správny súd uvádza, že domáhať sa medzinárodnej ochrany udelením azylu za použitia stavu eventuálneho prenasledovaním inej osoby, považuje správny súd za neprípustné. Azyl nie je putovná ochrana, ale ochrana úzko viazaná na konkrétnu osobu, čeliacu prenasledovaniu a nemožno si na jeho udelenie „požičať“ status inej osoby. Smrť zamestnankýň Afghan filmu podieľajúcich sa na výrobe animovaného filmu, ako aj prenasledovanie známej režisérky môže vyvolávať v osobe žiadateľa subjektívny strach, ochranu pred ktorým má však zabezpečenú udelením doplnkovej ochrany.

53. Správny súd zistil, že žalobkyňou uvádzané dôvody v jej žiadosti o udelenie azylu nemožno podradiť pod pojem existencie opodstatnených obáv v krajine pôvodu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálne skupine, alebo existencie prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd v krajine pôvodu. Taktiež je podľa správneho súdu v kontexte vyjadrení žalobkyne v konaní o udelenie azylu správne vyhodnotenie predložených dôkazných prostriedkov zo strany žalovaného. Správny súd tu poukazuje na to, že subjektívna stránka opodstatnených obáv žalobkyne ako žiadateľky o azyl z prenasledovania nemohla byť vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaným svojvoľne dokreslená „vnútornou predstavou“ žalobkyne. Námietky žalobkyne sú založené na jej subjektívnom pocite, ktorý ničím nepodložila a odvoláva sa len na všeobecnú situáciu v krajine.

54. Správny súd uzavrel, že žalovaný pri posudzovaní prípadu postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobkyňou, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobkyne, jej postavenie a osobné pomery. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Z uvedeného správny súd uzavrel. že žalovaný správne vyhodnotil zistený skutkový stav a na tento správne aplikoval ustanovenia majúc za to, že žalobkyňa nesplnila podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle ust. a . Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa podrobne zaoberal všetkými dôvodmi a skutočnosťami relevantnými pre konanie, situáciu z hľadiska vyslovených obáv a správ o krajine pôvodu vyhodnotil nielen z retrospektívneho hľadiska, ale posúdil možnosť prenasledovania žalobkyne aj smerom do budúcnosti, po návrate do krajiny pôvodu, čo správne prispelo k udeleniu doplnkovej ochrany. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácií dospel k záveru, že v jej prípade neboli splnené zákonné podmienky na udelenie azylu na území Slovenskej republiky v zmysle , nakoľko sa ničím nepreukázalo, že obavy, pre ktoré odišla z Afganistanu, by mali akúkoľvek súvislosť s jej rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd. Zároveň v jej prípade neboli splnené ani podmienky na udelenie azylu podľa zákona o

azyle, teda na udelenie azylu za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže žalobkyňa nemá na území Slovenskej republiky žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom.

55. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

56. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ust. a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by mu dôvodne vynaložené trovy konania vznikli a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).