Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/292/2015

Potvrdené rozhodnutím 25Co/162/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcov: 1. B. G., rod. W. W., nar. XX.X.XXXX, Z., T. XX U.. XX, Maďarská republika, občianka MR, zastúpená advokátkou: JUDr. Jolana Černá, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203 a 2. W. V., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXXX Z., A. u. XB, Maďarská republika, občan MR, zastúpený splnomocnencom: G. B., bytom ako žalobkyňa 1., proti žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení: 1. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, 2. Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO: 36 038 351 a 3. Obvodný úrad v Trnave, so sídlom Trnava, Kollárova 8, IČO: 00 151 866, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcov 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12C/292/2015-182 zo dňa 10.10.2016, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1. a 2. v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcov: 1/ B. G., L.. W. W., I.. XX.XX.XXXX, Z., T. XX U.. XX, Maďarská republika, občianka MR, zastúpenej JUDr. Jolanou Černou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203 a 2/ W. V., I.. XX.XX.XXXX, Z., Á. U.. XB, Maďarská republika, občan MR, zastúpeného B. G., bytom ako žalobkyňa 1/, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení: 1/ Slovenský pozemkový fond, Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO 17 335 345, 2/ Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, Nám. SNP 8, IČO 36 038 351 a 3/ Obvodný úrad v Trnave, Trnava, Kollárova 8, IČO 00 151 866, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

(1) Žalobou zo dňa 01.06.2015 sa žalobcovia domáhajú určenia ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, evidovaného na žalovaného v správe jeho zástupcov. Žalobu odôvodnili tým, že žaloba sa týka nehnuteľností v kat. úz. V. vedených ako pozemky registra „E“ pôvodne na LV č. XXXX a LV č. XXXX v prospech ich právnej predchodkyne v podiele 1/6. Parcely vedené na LV č. XXXX boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke č. XX a parcely vedené na LV č. XXXX boli vedené pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XXX, právna predchodkyňa žalobcov svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach v 1/6 šestine nadobudla dedením v roku 1959. Vlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov k predmetným pozemkom bolo zrušené rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda č. X 49/2013 zo dňa 10.09.2013, ako podklad k zápisu bolo uvedené rozhodnutie ONV, odbor finančný Dunajská Streda č. Fin.4/29/1968-Vi zo dňa 30.05.1968. Katastrálne konanie č. X 49/2013 prebiehalo bez účasti žalobcov, právnej predchodkyni žalobcov bola ustanovená opatrovníčka - pracovníčka správy katastra. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a na základe tohto rozhodnutia bol vykonaný zápis vlastníckeho práva žalovaného. V rámci konania ROEP boli dotknuté parcely predpísané do listov vlastníctva, a to pod č. XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX - v správe zástupcu 1/, pod č. XXXX - v správe zástupcu 2/ a pod č. XXXX - v správe zástupcu 3/. Pozemky tvoriace predmet sporu boli v čase vydania rozhodnutia ONV Dunajská Streda v trvalom užívaní JRD Jahodná, dňom účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku došlo v zmysle § 22 ods. 1 k zániku niektorých vtedajších užívacích práv, podľa písmena e/ zaniklo aj právo trvalého užívania nehnuteľností vo vlastníctve štátu. Podľa odseku 2 vznikol dňom účinnosti tohto zákona, teda dňom 24.06.1991 nájomný vzťah. PD Jahodná má podiely právnej predchodkyne žalobcov dodnes v užívaní, od roku 1998 na základe nájomnej zmluvy uzavretej práve s právnou predchodkyňou žalobcov po zápise jej vlastníctva z pozemkovej knihy na list vlastníctva, ktorá (nájomná zmluva) bola uzavretá na dobu desiatich rokov. Nakoľko zmluva nebola vypovedaná, po uplynutí tohto obdobia sa predĺžila na ďalšie obdobie. Po zániku trvalého užívania družstvom teda právna predchodkyňa žalobcov s

nehnuteľnosťami nakladala ako s vlastnými - uzavrela na užívanie týchto nehnuteľností nájomnú zmluvu a v tomto nakladaní ničím rušená nebola. Zápis vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov na listy vlastníctva z pozemkovej knihy bol vykonaný na základe žiadosti právnej predchodkyne žalobcov a správa katastra tento zápis vykonala bez pripomienok. Aktívnu legitimáciu žalobcovia preukázali predložením Osvedčenia o dedičstve zo dňa 14.05.2013 v spojení s opravným osvedčením zo dňa 26.02.2012 (správne 2014) vydaného tunajším súdom v konaní č. 6D/2/2012 po poručiteľovi R. W., E.. XX.XX.XXXX, v ktorom rozhodnutí boli ako dedičia zo zákona označení obaja žalobcovia právom nebohej W. W.L., E.. O. L. XXXX, sestry poručiteľa (v spise na č. listu 28, 34)

(2) K žalobe sa vyjadrili zástupcovia žalovaného písomne:

(3) Podaním zo dňa 12.10.2016 zástupca 1/ (v spise na č. listu 47) uviedol, že je správcom poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve štátu a nesúhlasí s podanou žalobou, podľa ktorej mali žalobcovia nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržaním vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka žalobcami, ako aj ich právnou predchodkyňou, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť a nepretržitosť držby po celú vydržaciu dobu. Tvrdenia žalobcov a nimi predložené dôkazy splnenie uvedených podmienok nepreukazujú, teda či ich právna predchodkyňa nakladala s vecou ako vlastnou po celú vydržaciu dobu a či bola oprávnenou držiteľkou nehnuteľností z hľadiska jej dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti, že jej nehnuteľnosti patria. Nie je zrejmé, kedy a za akých okolností a z akých dôvodov právna predchodkyňa žalobcov opustila územie ČSR a vysťahovala sa do Maďarskej republiky, najmä či sa úmyselne a vedome vzdala svojho vlastníctva na území ČSR a či za jej vlastníctvo bola vyplatená náhrada. Žalovaný v tomto smere poukazuje na komentár k Občianskemu zákonníku z r. 2011 („Pri hodnotení dobrej viery je treba vždy zobrať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.“). Poukázal na skutočnosť, že k prechodu vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov na štát došlo na základe Protokolu medzi vládou ČSR a vládou Maďarskej ľudovej republiky o úprave niektorých majetkoprávnych otázok týkajúcich sa nehnuteľného majetku z 03.02.1964, ktorý sa vzťahoval vo všeobecnosti na ostatný nehnuteľný majetok československých občanov a maďarských občanov, ktorý leží na území druhej zmluvnej strany, a teda išlo o postup, ktorý bol uplatňovaný nielen voči právnej predchodkyni žalobcov, ale v rámci celej spoločnosti. V konaní je potrebné zaoberať sa stratou vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov a z titulu opustenia sporných nehnuteľností ňou samou. Právna predchodkyňa žalobcu sa vysťahovala v minulosti do Maďarska, nepoverila žiadnu osobu, aby v jej prospech spravovala sporné nehnuteľnosti (čl. 5 ods. 2 Protokolu). Následkom toho bolo vydané rozhodnutie ONV č, Fin. 4/229/1968-Vi o ich prechode do vlastníctva československého štátu. Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobcov uzatvorila na predmetné nehnuteľnosti nájomnú zmluvu nepreukazuje splnenie podmienky nakladania s vecou ako vlastnou, nakoľko nie je zrejmé, za akých okolností došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, či jej uzatvorenie iniciovala právna predchodkyňa žalobcov, vedomá si svojho vlastníctva alebo tretia osoba, vychádzajúc z nesprávnych údajov katastra nehnuteľností, resp. pozemkovej knihy. Nie sú zrejmé ani okolnosti zápisu vlastníckeho práva z pozemkovej knihy do katastra nehnuteľností, keďže k zápisu došlo bez uvedenia akýchkoľvek identifikačných údajov právnej predchodkyne žalobcov. Navrhol žalobu zamietnuť.

(4) Podaním zo dňa 14.10.2015 (č. l. 58) zástupca 2/ uviedol, že žalobcovia nespochybňujú, že žalovaný nadobudol platne vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Otázku vydržania treba posudzovať najmä z pohľadu oprávnenej držby preskúmaním všetkých objektívnych okolností, z ktorých možno zistiť, či niekto mohol alebo nemohol alebo môže byť alebo nemôže byť považovaný za dobrovoľného, že mu vlastnícke právo patrí. Ak by sa preukázalo, že štát nadobudol vlastnícke právo, je málo pravdepodobné, že by sa o tejto skutočnosti (pri náležitej obozretnosti, ktorú možno spravodlivo požadovať) právna predchodkyňa nedozvedela. Obdobne to platí aj pre žalobcov. Vydaniu rozhodnutia ONV predchádzali nasledovné dohody a protokoly medzi ČSR a Maďarskom - uzavreli dohodu o výmene obyvateľstva dňa 27.02.1946, podľa ktorej sa z každého štátu približne 75 tisíc osôb presídlilo do druhého štátu, tieto osoby sa sťahovali zásade aj so svojím majetkom. Zostatkové otázky súvisiace najmä s nehnuteľným majetkom týchto osôb sa riešili v nasledujúcich rokoch ďalšími dohodami - mierovou dohodou z 10. februára 1947, dohodou o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci zo 16. apríla 1949, protokolom

o konečnej úprave niektorých nerozriešených finančných a hospodárskych otázok z 25. júla 1949 a Protokolom z 03.02.1964, podľa ktorého článku 3 Československo zaplatilo Maďarsku 20.000.000 Kčs na usporiadanie všetkých nárokov maďarských občanov bývajúcich na území Maďarskej ľudovej republiky proti československému štátu a československým právnickým a fyzickým osobám, pokiaľ tieto nároky sa týkali majetku podľa protokolu. Prijatím Občianskeho zákonníka zákonom č. 141/1950 Zb. účinnosťou od 01.01.1951 zanikla na území dnešnej SR platnosť intabulačnej zásady, zápis do pozemkovej knihy nevychádzal z konštitutívneho princípu, ale bol nahradený princípom deklaratórnym. Prijatím Občianskeho zákonníka zákonom č. 40/1964 Zb. nedošlo k obnoveniu intabulačnej zásady v rámci evidencie pozemkovej knihy. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že najneskôr dňa 30.05.1968 sa predmetný nehnuteľný majetok stal vlastníctvom československého štátu. Oprávnená držba vedľa všeobecných znakov držby musí spĺňať požiadavku dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Nestačí len subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, dobrá viera musí byť podložená objektívnymi okolnosťami, z ktorých by sa dalo usudzovať na dôvodnosť presvedčenia držiteľa. Po zápise vlastníckeho práva na právnu predchodkyňu žalobcov titulom dedenia v roku 1958 došlo k vydaniu vyššie uvedeného rozhodnutia ONV zo dňa 30.05.1968. V roku 1968 došlo v oboch (pozemnoknižných) vložkách k zápisu o zmene. Je potrebné zistiť, aká zmena bola vykonaná. Z LV je pri titule nadobudnutia v prospech SR uvedené číslo záznamu 27/68, vynára sa potom otázka, kde a kedy bola táto zmena vykonaná. Právna predchodkyňa žalobcov vzhľadom na politickú situáciu, prijímané medzinárodné dohody, zákony a správne rozhodnutia, musela mať vedomosť alebo pri obvyklej miere opatrnosti mohla mať vedomosť, že majetok nadobudol štát. Podľa zástupcu 2/ je potrebné zistiť, či došlo k vysídleniu do Maďarskej republiky a či právnym predchodcom žalobcov bola za nehnuteľnosti v ČSR pridelená náhrada na území Maďarskej republiky. Navrhol zaobstarať listinné dôkazy zo štátneho archívu o tom, či právna predchodkyňa žalobcov bola ako osoba maďarskej národnosti presídlená do Maďarskej republiky podľa dohody o výmene obyvateľstva, či jej právny zástupca bol takto presídlený a či existuje konfiškačné rozhodnutie na majetok uvedených osôb. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

(5) Podaním zo dňa 02.10.2015 (č. l. 45) zástupca 3/ uviedol, že súhlasí so stanoviskom Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, sporné parcely v zmysle rozhodnutia číslo Fin. 4/229/1968- Vi zo dňa 30.05.1968 Okresného národného výboru Dunajská Streda, odbor finančný pod číslom zápisu 27/68 patria do vlastníctva štátu v zmysle ustanovenia článku 5 československo-maďarského protokolu zo dňa 03.02.1964.

(6) K vyjadreniam žalovaného sa vyjadrila písomne žalobkyňa 1/ cestou advokátky (č. l. 121) tým, že právna predchodkyňa sa na územie dnešnej MR nevysťahovala, po uzavretí manželstva a narodení dieťaťa v roku 1939 (teda v čase, kedy územie ich vtedajšieho bydliska - obec V. patrila k územiu MR) sa rodina usadila v Budapešti, kde manžel dostal zamestnanie. Počas druhej svetovej vojny právna predchodkyňa žalobcov aj s dieťaťom sa vrátila k svojím rodičom a po skončení vojny opäť do Budapešti k manželovi. Právna predchodkyňa sa teda nevysťahovala do MR, ale následkom povojnových medzinárodných zmlúv sa miesto jej vtedajšieho bydliska aj rodnej obce dostalo na územie dvoch rôznych štátov, bez ohľadu na jej vôľu. Poukázala na to, že právna predchodkyňa žalobcov mala bydlisko v Budapešti od roku 1939, pričom nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu, nadobudla dedením v roku 1959, a teda 20 rokov po tom, čo vraj opustila územie SR a v tom čase už všetky poľnohospodárske pozemky boli v užívaní vtedajších JRD. K procesu uzavretia nájomnej zmluvy uviedla, že uzavretie nájomnej zmluvy iniciovala právna predchodkyňa, pravdepodobne na požiadavku PD požiadala o zápis svojho vlastníctva z pozemnoknižnej vložky na listy vlastníctva, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia Správy katastra Dunajská Streda č. X 49/2013 zo dňa 10.09.2013 (na strane 3 rozhodnutia je uvedené: žiadosť od paní W. V. pod Z-5860/98, č. z. 178/98), po vykonaní zápisu boli listy vlastníctva predložené družstvu a následne družstvo jej oznámilo listom zo dňa 30.12.1998 prijatie dokladu o jej vlastníctve a predložil nájomnú zmluvu na podpis. List družstva preukazuje, že uzavretie nájomnej zmluvy iniciovala právna predchodkyňa žalobcov, a to v roku 1998 a nájomná zmluva bola predložená na podpis práve jej. Čas vyhotovenia zmluvy preukazuje aj príloha k nej

- výpis ocenenia pôdy ako výstup z počítačového programu z 29.12.1998. Na nájomnej zmluve sa právna predchodkyňa podpísala označením zaužívaným v jazyku maďarskom, rovnako je označená aj v úmrtnom v liste. Z čísla označeného na nájomnej zmluve - 303/10 vyplýva z čísla 10, že ide o nájomnú zmluvu uzavretú na dobu 10 rokov. K dobromyseľnosti držby poukázala na to, že rozhodnutie ONV z 30.05.1968 právnej predchodkyni doručené nebolo, v roku 1998 podala žiadosť o zápis vlastníctva z pozemkovej knihy na listy vlastníctva a tento bol bez pripomienok vykonaný, hoci správa katastra v

tom čase údajne už disponovala rozhodnutím ONV z roku 1968. Orgán štátu teda potvrdil vlastníctvo právnej predchodkyni žalobcov a preto žiadne pochybnosti ohľadne oprávnenosti jej vlastníctva vzniknúť nemohli. Štát sa o svoje nehnuteľnosti vôbec nestaral, napríklad vyše 40 rokov nezistil, či je jeho vlastníctvo zapísané na liste vlastníctva, pričom právna predchodkyňa žalobcov najneskôr od roku 1998 s nehnuteľnosťami nakladala ako s vlastnými a došlo k splneniu zákonom stanovených podmienok vydržania. K otázke intabulačnej zásady uviedla, že vlastníctvo sa nadobudlo rozhodnutím štátneho orgánu, nebolo však doručené právnej predchodkyni žalobcov a do evidencie nehnuteľností nebolo zapísané (na správe katastra o tomto rozhodnutí ešte ani v roku 1998, teda 30 rokov po jeho vydaní, nevedeli) a nebola na to právna predchodkyňa upozornená ani pri žiadosti o zápis jej vlastníctva, nemohla sa teda pri vynaložení všetkej opatrnosti dozvedieť, že nehnuteľnosti nadobudol štát. Keďže právnej predchodkyni bolo vlastníctvo v roku 1998 zapísané na list vlastníctva, vzhľadom na všetky okolnosti bola dobromyseľná, že jej tieto nehnuteľnosti vlastnícky patria. Jej dobrá viera nebola len subjektívnym presvedčením, ale bola podložená objektívnymi okolnosťami - platným listom vlastníctva. V prípade žalobcov, pri započítaní užívania ich právnym predchodcom od roku 1998, už v roku 2008 bolo splnené nerušené a dobromyseľné užívanie nehnuteľností, tvoriacich predmet tohto sporu a navrhla preto žalobe vyhovieť a rozhodnúť o vlastníctve podielov žalobcov po 1/12.

(7) Súd vo veci vykonal dokazovanie svedkom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

(8) Podľa pozemnoknižnej vložky č. 71 a pozemnoknižnej vložky č. 342 pre kat. úz. Jahodná (č. l. 5 a 10) sa právna predchodkyňa žalobcov stala v podiele 1/6 spoluvlastníčkou vedených nehnuteľností titulom dedenia s poukazom na právoplatné uznesenie Štátneho notárstva v Dunajskej Strede zo dňa 22.10.1956 č. D 245/56, vklady boli vykonané dňa 20.10.959 pod Čd. 1014. Obe vložky boli uzavreté zápisom o zmene pod č. NŠN 83/68 zo dňa 05.06.1968.

(9) Rozhodnutím Okresného národného výboru, odbor finančný, Dunajská Streda č. Fin. 4/29/1968-Vi zo dňa 30.05.1968 (č. l. 15) bolo ustálené, že majetok právnej predchodkyne žalobcov, ktorá vlastnila na území ČSSR nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. V. zapísané vo vložke č. 71 a vložke č. 342 v podiele 1/6 má charakter súkromného vlastníctva a nie je voľný v zmysle čl. 5 ods. 3 československo- maďarského protokolu zo dňa 03.02.1964 a preto za stal vlastníckom československého štát v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 3 protokolu. Súčasne sa predmetný majetok prevádza do správy ONV v Dunajskej Strede v trvalom užívaní JRD Jahodná. Rozhodnutie obsahuje aj návrh vkladu vlastníckeho práva československého štátu. Podľa prílohy k rozhodnutiu - záznamu o previerke nehnuteľného majetku maďarských štátnych príslušníkov podľa stavu 03.02.1964 sporné nehnuteľnosti užívalo JRD Jahodná od roku 1952.

(10) Správa katastra Dunajská Streda v konaní č. X 49/2013 vydala dňa 10.09.2013 rozhodnutie (č. l. 12) s poukazom na § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, podľa ktorého správny orgán rozhodol o zrušení zápisu vlastníčky W. W. so spoluvlastníckym podielom 1/6 na LV č. XXXX a LV č. XXXX pre kat. úz. Jahodná s titulom nadobudnutia Z 5860/98 zápis vlastníctva pkn. vložky č. 71 a pkn. vl. č. 342 a o zápise vlastníka - Slovenskej republiky titulom nadobudnutia „Rozhodnutie Fin. 4/229/1968-Vi- č. z. 27/68“. Podľa odôvodnenia rozhodnutia bolo pri zostavovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) zistené, že vlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov je vedené na listoch vlastníctva č. XXXX F. Č.. XXXX neoprávnene. Predmetné parcely boli pôvodne vedené v pozemnoknižných vložkách č. 71 a č. 342 od októbra 1959 vo vlastníctve právnej predchodkyne v spoluvlastníckom podiele 1/6. V roku 1968 bolo podané na zápis rozhodnutie č. Fin. 4/229/1968-Vi zo dňa 30.05.1968 Okresného národného výboru Dunajská Streda - odbor finančný pod č. z. 27/68, v zmysle ktorého sporné pozemky vlastnila právna predchodkyňa žalobcov, tento majetok má charakter súkromného vlastníctva a nie je voľný v zmysle čl. 5 ods. 3 československo-maďarského protokolu zo dňa 03.02.1964, z ktorého dôvodu sa uvedený majetok stal vlastníctvom československého štátu v zmysle ustanovenia čl. 5 ods. 3 protokolu a uvedený majetok sa previedol do správy ONV v Dunajskej Strede v trvalom užívaní JRD Jahodná. Napriek uvedeným skutočnostiam v roku 1998 bola do operátu katastra nehnuteľností prevedená žiadosť právnej predchodkyne žalobcov, ktorou žiadala o zápis svojho spoluvlastníckeho podielu na listy vlastníctva. Uvedené parcely registra „E“ už nemohli byť zapísané v prospech W. V. v podiele 1/6, nakoľko vtedy už boli vo vlastníctve štátu. V predmetnom správnom konaní bola právna predchodkyňa upovedomená o rozhodnutí verejnou vyhláškou a zastúpená opatrovníkom, ktorý rozhodnutie prevzal dňa 10.09.2013.

(11) Podľa predložených výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX F. Č.. XXXX (č. l. 18 až 23) pre kat. úz. V. je spoluvlastníkom na nich vedených pozemkoch - parciel registra „E“ v podiele 1/6 Slovenská republika podľa označeného titulu nadobudnutia - Rozhodnutie Fin. 4/229/1968-Vi - č. z. 27/68 a X 49/2013-3-rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operáte - č. z. 268/13.

(12) Nájomnou zmluvou č. 303/10 bez uvedenia dátumu (č. l. 24) s uvedením doby nájomného pomeru od 01.10.1998 do 01.10.2008 právna predchodkyňa žalobcov ako prenajímateľ Poľnohospodárskemu družstvu Jahodná ako nájomcovi poskytla s poukazom na § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 208/1994 Z. z. na dočasné užívanie poľnohospodárske pozemky za účelom poľnohospodárskej výroby, pozemky boli špecifikované v prílohe k nájomnej zmluve výpisom ocenenia pôdy v užívaní družstva zo dňa 29.12.1998 (č. l. 26). Za nájomcu označeného pečiatkou podpísala zmluvu len jedna osoba, v záhlaví je nájomca označený v zastúpení predsedom predstavenstva R.. J. Z. a členom predstavenstva bez označenia konkrétnej osoby. Z pripojeného listu vlastníctva č. XXXX vyhotoveného dňa 30.11.2010 (č. l. 27) vyplýva vlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov v 1/6 titulom nadobudnutia Z 5860/98 zápis vlastníctva pozemnoknižnej vložky č. 71. Listom zo dňa 30.12.1998 (č. l. 126 - ústny preklad na č. l. 152) družstvo v Jahodnej oznámilo právnej predchodkyni žalobcov schválenie vyplatenia nájomného po doložení (preukázaní) vlastníctva. Ďalej uviedlo, že v prílohe zasiela na podpis nájomnú zmluvu s tým, že nájomné bude platiť v súlade so zákonom na základe uzavretej zmluvy.

(13) Svedkyňa E. W. vo svojej výpovedi dňa 19.09.2016 (č. l. 152) uviedla, že v rokoch 1994 až 2000 pracovala v družstve v Jahodnej ako referent pôdy. Vo všeobecnosti mali znenie nájomnej zmluvy uložené v počítačovom programe, vždy ju podľa potreby vytlačili a zainteresovaná osoba bola potom prizvaná na podpis, kedy jej bolo vysvetlené znenie zmluvy. Na zmluve uzavretej s právnou predchodkyňou žalobcov je jeden podpis, podpísaná je ekonómka, ktorá bola členom predstavenstva. Proces uzavretia zmluvy bol taký, že družstvo pripravilo zmluvu, poslalo ju na oboznámenie druhej strane a následne bola druhá strana prizvaná na podpis zmluvy. Pamätala sa konkrétne aj na právnu predchodkyňu žalobcov, ktorá prišla na družstvo osobne (bez výzvy) odovzdať všetky potrebné dokumenty, bolo jej povedané, čo zmluva obsahuje. Súhlasila s obsahom zmluvy, ako jej bola predložená. Pokiaľ niekto chcel nájomný vzťah vybaviť, musel predložiť list vlastníctva a identifikáciou parciel. Družstvo prenajíma asi 2400 parciel.

(14) Z výpisu z obchodného registra Poľnohospodárskeho družstva Jahodná (č. l. 134) vyplýva, že za družstvo v prípade písomného právneho úkonu je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

(15) Protokolom zo dňa 3. februára 1964 (č. l. 52) na medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Maďarskej ľudovej republiky boli upravené niektoré majetkoprávne otázky týkajúce sa nehnuteľného majetku. Protokol okrem iného ustanovuje, čo je považované za voľný osobný nehnuteľný majetok maďarských občanov bývajúcich v Maďarskej ľudovej republike a ležiaci na území v ČSSR - majetok, ktorý fyzická osoba bývajúca na území ČSSR ku dňu podpisu protokolu na účet maďarského občana (vlastníka) spravuje alebo užíva (článok 2 protokolu). V zmysle článku 3 sa československá vláda zaviazala zaplatiť maďarskej vláde za nehnuteľný majetok maďarských občanov bývajúcich na území Maďarskej ľudovej republiky, ktorý ku dňu podpisu protokolu nie je voľný, sumu 20.000.000 Kčs. Zaplatením predmetnej čiastky budú vyporiadané všetky nároky maďarských občanov a taký majetok je československým vlastníctvom. Podľa oddielu III článku 5 bodu 3 protokolu sa nehnuteľný majetok, ktorý nie je voľný, považuje za vlastníctvo zmluvnej strany, na ktorej území majetok leží. To platí aj o majetku, ktorý spravuje alebo úplne či prevažne užíva socialistická organizácia štátu, na ktorého území majetok leží.

(16) Z listu Ministerstva financií SR zo dňa 29.05.2014 adresovaného Slovenskému pozemkovému fondu (č. l. 149) vyplýva, že usporiadanie dotknutého majetku (tzv. nie voľného nehnuteľného majetku podľa protokolu) do vlastníctva štátu, po prešetrení právneho stavu nehnuteľností, vykonával finančný odbor Okresného národného výboru, ktorý vydal rozhodnutie o tom, že tento majetok sa stal vlastníctvom československého štátu. Rozhodnutia finančných odborov ONV neboli doručované dotknutým osobám, dotknutý majetok maďarských občanov prešiel do vlastníctva štátu na základe ustanovení protokolu a rozhodnutia ONV iba deklarovali prechod majetku do vlastníctva štátu a boli potrebné, napr. na účely zápisu do evidencie nehnuteľností a pre potreby nakladania s týmto majetkom.

(17) Žalobkyňa 1/ v konaní trvala na svojom nároku s poukazom predovšetkým na to, že vydržaním od roku 1998 nadobudli žalobcovia nehnuteľnosti do svojho vlastníctva v dôsledku nerušenej držby, vtedy právna predchodkyňa žalobcov nájomnou zmluvou odovzdala nehnuteľnosti do užívania Poľnohospodárskemu družstvu Jahodná, táto zmluva nebola vypovedaná a po uplynutí nájomnej doby sa nájom zo zákona predĺžil a s poukazom na to, že orgán štátu - správa katastra v roku 1998 bez akejkoľvek pripomienky zapísal sporné nehnuteľnosti z pozemnoknižných vložiek č. 71 a č. 342 na listy vlastníctva.

(18) Žalovaný sa na pojednávaní dňa 02.06.2016 (č. l. 131) vyjadril prostredníctvom zástupcov tým, že podmienky vydržania, najmä podmienka dobromyseľnosti, neboli splnené, prepis vlastníckeho práva z pozemnoknižnej vložky do listu vlastníctva nie je spôsobilý na založenie vlastníckeho práva, pričom vlastníctvo právnej predchodkyne žalobcov prešlo na štát protokolom priamo jeho účinnosťou a rozhodnutie z roku 1998 už len deklarovalo stav. V zmysle protokolu mohol maďarský občan poveriť osobu správou svojich nehnuteľností, čo sa však v danom prípade nestalo. Nájomná zmluva nie je právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik vlastníckeho práva, rozhodujúcou podmienkou pre vydržanie je dobromyseľnosť, ktorá nebola v danom prípade splnená, lebo pri všetkej obozretnosti a s poukazom na historické okolnosti mala právna predchodkyňa žalobcov vedieť, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva slovenského štátu.

(19) V konečnom návrhu žalobkyňa 1/ zo dňa 28.09.2016 (č. l. 160) uviedla, že žalobcovia navrhujú určenie ich vlastníctva k spoluvlastníckym podielom z nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, ktoré vlastníctvo nadobudli vydržaním, desaťročným dobromyseľným a nerušeným užívaním týchto podielov z nehnuteľností. Za začiatok plynutia vydržacej lehoty určuje rok 1998, kedy ich právna predchodkyňa dala prepísať nehnuteľnosti z pozemkovej knihy na listy vlastníctva a dňa 17.12.1998 podala žiadosť družstvu o uzavretie nájomnej zmluvy. Najneskôr teda od tohto dňa začala plynúť lehota na vydržanie. Poukázala na to, že žalobcovia nespochybňujú vznik vlastníctva štátu k nehnuteľnostiam v roku 1964, ale štát sa až do roku 2012 ako vlastník nehnuteľnosti nesprával, Nedal zapísať svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam na list vlastníctva, ani po roku 1991 neuzavrel nájomnú zmluvu s užívateľom nehnuteľností. Právna predchodkyňa žalobcov sa naproti tomu najneskôr od roku 1998 ako vlastníčka správala, požiadala o zápis nehnuteľností z pozemkovej knihy na listy vlastníctva, podala žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy, túto aj uzavrela, čo sa podľa súdnej praxe považuje za užívanie vlastníkom, a teda držbu prostredníctvom detentora. Zástupcovia žalovaného nepredložili žiadny dôkaz o spochybnení vlastníctva právnej predchodkyne žalobcov a aj jej rušení v pokojnej držbe. Zápis vlastníctva štátu na list vlastníctva v rámci konania ROEP v roku 2012 bolo neoprávnené a štát si nemôže s poukazom na § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka dovoliť použiť ako podklad k zápisu svojho vlastníctva rozhodnutie vydané pred 44 rokmi vzhľadom na zmeny, ktoré počas tohto obdobia v spoločnosti nastali. K dobromyseľnosti právnej predchodkyne poukázala na to, že sa opierala o list vlastníctva vydaný orgánom štátu, o pravdivosti a správnosti ktorého nemala dôvod pochybovať. K otázke platnosti nájomnej zmluvy poukázala na to, že v zmysle § 243 Obchodného zákonníka môžu byť zastupovaním poverení aj ďalší členovia predstavenstva, ekonómka družstva ako členka predstavenstva zrejme konala v mene družstva oprávnene, okrem toho Občiansky zákonník nepožaduje k platnosti nájomnej zmluvy jej vyhotovenie v písomnej forme. Právne dôsledky vydržania nastávajú bez zreteľa na inak v zásade platný intabulačný princíp a k nadobudnutiu práva vyplývajúceho z vydržania dochádza bez zreteľa na vklad tohto práva v katastri nehnuteľností. Žalobcovia nepretržitým dobromyseľným užívaním nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, trvajúcim od 17.12.1998 najmenej 10 rokov (započítajúc aj užívanie ich právnej predchodkyne), najneskôr dňom 17.12.2008 nadobudli vlastníctvo k podielom z nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, vedených od roku 2012 vo vlastníctve žalovaného. K návrhu sa pripojil aj žalovaný 2/.

(20) Zástupcovia žalovaného v konečných návrhoch zhodne uviedli, že odmietajú nárok uplatnený žalobcami, na strane žalobcov neboli splnené podmienky vydržania a predovšetkým absentuje dobromyseľnosť, keďže žalobcovia nepreukázali nakladanie s vecou ako vlastnou. Právna predchodkyňa žalobcov nemohla vstúpiť do oprávnenej držby, nakoľko prepis vlastníctva z pozemkovej knihy na list vlastníctva nemôže byť automaticky právnym titulom vstupu do oprávnenej držby, najmä s poukazom na historické okolnosti a prijatý protokol. Podmienky vydržania musia byť splnené počas celej vydržacej doby, právna predchodkyňa žalobcov zomrela v roku 2000 a žalobcovia nemali vedomosť v tom čase o údajnom vlastníctve predmetných nehnuteľností zo strany právnej predchodkyne, o nich sa dozvedeli až po smrti svojho strýka v roku 2012. Uzavretie nájomnej zmluvy podmienku

dobromyseľnosti nepreukazuje. Právnej predchodkyni žalobcov muselo byť zrejmé, keďže bývala na území Maďarskej republiky, že svoje vlastníctvo stratila. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol štát na základe protokolu a všetky ďalšie právne úkony súvisiace s nakladaním majetku zo strany právnej predchodkyne žalobcov považuje za neplatné.

(21) Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

(22) Podľa § 134 ods. 1 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3 do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

(23) Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku zmluva o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností na dobu dlhšiu ako päť rokov sa uzatvorí písomne.

(24) Podľa § 243 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení - predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Podľa ods. 3 predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.

(25) Akceptácia záveru, že postačujúce pre nadobudnutie vlastníckeho práva k prevádzanej veci (nehnuteľnosti) je (len) dobrá viera nadobúdateľa v zápis do katastra nehnuteľností, by viedla k tomu, že v právnom poriadku by sa stal obsolétnym (t. j. zastaralý, nepotrebný, nepoužívaný, zbytočný) inštitút vydržania, podmieňujúci nadobudnutie veci tiež zákonom určenou dobou trvania (tri roky a u nehnuteľností desať rokov) oprávnenej držby tejto veci (porovnaj § 134 . [Rozsudok veľkého senátu NS ČR, sp. zn. 31 Odo 1424/2006]

(26) Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Podľa ods. 2 zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

(27) Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

(28) Základným predpokladom vydržania je existencia titulu prechodu vlastníckeho práva, ktorý možno definovať ako existenciu relevantného právneho úkonu, ktorého obsahom mal byť prevod vlastníckeho práva, ku ktorému prevodu však z iných dôvodov nedošlo, hoci za splnenia podmienok daných zákonom v čase vzniku daného titulu účinným, aby k prevodu vlastníckeho práva inak došlo. Absencia uvedeného titulu spôsobuje nemožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko je jeho základným predpokladom. S preukázaním titulu vzniku držby priamo súvisí aj preukázanie dobromyseľnosti držby ako ďalšieho predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, žalobcovia tento predpoklad však jednoznačne nepreukázali, keď za začiatok (dobromyseľnej a nerušenej) držby označili moment uzavretia nájomnej zmluvy po predložení listu vlastníctva, na ktorom bola ako vlastníčka sporných nehnuteľností označená právna predchodkyňa žalobcov.

(29) V danom prípade sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu Protokolom zo dňa 03.02.1964, ktorú skutočnosť deklarovalo Rozhodnutie finančného odboru ONV zo dňa 30.05.1968. Právna predchodkyňa žalobcov sa nemohla stať opätovne vlastníkom sporných nehnuteľností len na základe prepísania nehnuteľností z pozemnoknižnej vložky na list vlastníctva, čo bolo vykonané záznamom („Z“), ktorý nemá právotvorný účinok. Rovnako tak nemohol spôsobiť ani začatie plynutia vydržacej lehoty, nakoľko tu nebol preukázaný titul, z ktorého mohla právna predchodkyňa vyvodiť záver, že nehnuteľnosti jej patria. V žiadnom prípade potom nie je možné následne vyvodiť začiatok plynutia vydržacej lehoty ani

podpísaním nájomnej zmluvy, navyše neplatnej pre nedostatok podpisov na strane nájomcu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a preto ju zamietol.

(30) Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(31) Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(32) Žalovaný si v konaní náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .