Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Ek-4042-2021.pdf
PDF · 91.73 KB
No categories available
19Ek/4042/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Potraviny Kačka, a.s. „v konkurze", Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec IČO: 36 620 319, zastúpený správcom konkurznej podstaty: LawService Recovery, k.s., Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 817 003, zast.: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO:47 252 952 proti povinnému: K. D., R.: XX.X.XXXX, XXX XX K. o vymoženie 62,24 EUR s príslušenstvom, pred súdnym exekútorom: Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom exekútorského úradu Čsl. armády 1, 036 01 Martin, pod sp. zn. 154 EX 10/22, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 36,- Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.11.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 62,24 Eur na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Martin sp.zn.5Cpr/3/2014 zo dňa 24.08.2018, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.03.2019 (ďalej len "exekučný titul").
2. Súd na základe návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 04.01.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Milanovi Somíkovi, so sídlom exekútorského úradu Čsl. armády 1, 036 01 Martin.
3. Dňa 12.02.2022 súdny exekútor doručil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa§ 61k ods.1 Exekučného poriadku, v ktorom uvádza, že nakoľko po vzniku vymáhaného nároku nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a to vyhlásenie osobného bankrotu. Nakoľko Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 27.01.2022 a návrh nazastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 02.02.2022, ma súd zato, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je podaný v zákonom stanovenej lehote,t.j. včas.
4. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa dňa 07.02.2022 vyjadril oprávnený, ktorý uvádza, že judikovaný nárok spolu s príslušenstvom predstavuje nedotknutú pohľadávku podľa zákonného ustanovenia § 166c ods. 1 písm. f) ZKR - pracovnoprávny nárok žalobcu (oprávneného) voči žalovanému (povinnému), a to konkrétne peňažnú pohľadávku vzniknutú titulom náhrady za schodok na zverených hodnotách (manko), ktorej sa oddlženie povinného žiadnym spôsobom netýka a vymáhateľnosť tejto pohľadávky sa zachováva v celom rozsahu tak počas oddlžovacieho konania žalovaného (povinného), ako aj po jeho skončení. Povinný ďalej uvádza, že sa jedná v rámci vymáhateľnosti
judikovanej pohľadávky o pracovnoprávny nárok oprávneného voči žalovanému oprávnený preukazoval v základnom konaní Okresnému súdu Martin, ktorý na podklade žalobného návrhu následne vydal exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie predmetné exekučné konanie.
5. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
6. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 166c ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 16. 07. 2022 (ďalej len „ZKR“), oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi.
13. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
14. Podľa 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
15. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
16. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
17. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
18. Podľa § 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
20. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t. j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
21. Súd odkazuje na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 01.07.2022 sp.zn. 80Ek/3794/2021, v ktorom súd v bode 8 uvádza nasledovné: "Oprávnený pohľadávku voči povinnej, vzniknutú z pracovnoprávnych nárokov považuje za oddlžením nedotknutú, nakoľko má judikovaný nárok, v pozícii oprávneného ako zamestnávateľa voči povinnej ako zamestnankyni, titulom náhrady za schodok na zverených hodnotách (manko). Sporným je však právne posúdenie veci, a teda či sa ustanovenie § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR o nedotknutých pohľadávkach týka oprávneným vymáhaný nárok, a teda či je exekúciu možné proti povinnej na základe návrhu oprávneného viesť, alebo sa oddlžením povinnej stala nevymáhateľnou. Ustanovenie § 166c ods. 1 ZoKR upravuje osem skupín pohľadávok, ktoré ostávajú aj napriek oddlženiu dlžníka vymáhateľnými. Predstavujú tak výnimku zo všeobecného pravidla, podľa ktorého je úpadca (dlžník) zbavený oddlžením a následným konkurzom na jeho majetok, všetkých svojich dlhov. Ako vyplýva z dôvodovej správy, podľa úmyslu zákonodarcu, cit.: „existuje však kategória nárokov, ktoré by napriek oddlženiu mali byť ich veriteľovi zachované.“. Z jednotlivých skupín pohľadávok vyplýva, že ide o osobitné skupiny pohľadávok, v ktorých sa chránia práva veriteľa na uspokojenie vybraných pohľadávok, pred záujmami dlžníka, ktorý má záujem zbaviť sa všetkých dlhov. Ich úprava reaguje na všeobecné ponímanie spravodlivosti v spoločnosti a vyjadruje tak úmysel zákonodarcu vyňať špecifikované skupiny pohľadávok z oddlženia, teda z ich hmotnoprávneho zániku oddlžením úpadcu. Spoločným menovateľom uvedených skupín (snáď s výnimkou pohľadávky uvedenej pod písmenom b) a pohľadávky krytej záložným právom pod písmenom c) je ochrana veriteľa, ktorý má postavenie „slabšej zmluvnej strany“. Napríklad fyzická osoba, od ktorej nemožno spravodlivo požadovať kontrolovať obchodný vestník (písm. a), poškodený na zdraví, či úmyselným konaním (písm. d), osoba odkázaná na výživné (písm. e) a podobne. V prípade pracovnoprávnych nárokov bolo úmyslom zákonodarcu za nedotknuté považovať iba tie nároky, ktoré má zamestnanec (ako tzv. slabšia zmluvná strana), voči zamestnávateľovi. O uvedenom svedčí nepochybne spresnenie uvedeného ustanovenia novelou vykonanou zákonom č. 111/2022 Z.z., podľa ktorej s účinnosťou od 17.07.2022 ustanovenie § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR znie, cit.: „Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi.“. Podľa dôvodovej správy k uvedenej zmene, cit.: „Na účely spresnenia zákonného ustanovenia sa explicitne vyjadruje, že nedotknuteľnosťou pohľadávky sú chránené pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka ako ich zamestnávateľa. V opačnej situácii prípadné pracovnoprávne nároky zamestnávateľa voči dlžníkovi, ako jeho zamestnancovi, nemajú spadať pod takúto ochranu.“. Ústavnokonformný výklad právnych noriem nemôže byť výsledkom iba jazykovej metódy výkladu, ale vyžaduje kombináciu viacerých metód výkladu. K používaniu výkladových metód sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v
náleze sp. zn. III. ÚS 341/07, cit.: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.". Aj keď doslovným gramatickým výkladom by sme mohli dospieť k záveru, že pohľadávka oprávneného je pohľadávkou nedotknutou, kombináciou s metódou teleologickou a historickou možno dospieť k záveru opačnému. Ako vyplýva z komparácie s ostatnými skupinami nedotknutých pohľadávok, ktoré chránia „slabšiu zmluvnú stranu“ a z historického porovnania, právnej úpravy, ktorá bude účinná od 17.07.2022, možno teleologickým výkladom dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu bolo považovať za nedotknuté pohľadávky podľa § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR len tie, ktoré sú pracovnoprávnymi nárokmi zamestnancov, voči zamestnávateľovi v prípadoch, kedy zamestnávateľ bude oddlžený. Zákonodarca sa dopustil zrejmej nesprávnosti, keď pri definícii nedotknutých pohľadávok uviedol, cit.: „pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi“, namiesto „pracovnoprávne nároky voči zamestnávateľovi.“. Nesprávne použitie slov „voči dlžníkovi“, má za následok nesprávny gramatický výklad. Pokiaľ by mal byť výklad, aký presadzuje oprávnený v sťažnosti, teda akýkoľvek pracovnoprávny nárok, potom by formulácia mala znieť „pracovnoprávne nároky“. Bolo nadbytočné uvádzať do ustanovenia § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR slovné spojenie o tom, voči komu majú byť pracovnoprávne nároky uplatňované. Je samozrejmé, že vždy pôjde o nároky voči dlžníkovi, veď práve a jedine dlžník prechádza procesom oddlženia (a následne konkurzným konaním). Uvedené ustanovenie by nemalo význam, ak by bolo uvedené napríklad „voči veriteľovi“. Rovnako tak uvedené spojenie „voči dlžníkovi“ stráca svoje opodstatnenie v iných písmenách uvedených v odseku 1, keď napríklad ustanovenie § 166c ods. 1 písm. e) ZoKR, by potom malo správne znieť: „pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky voči dlžníkovi“. Výkladom ad absurdum by tak bolo možné dospieť k záveru, že tým, že iba ustanovenie § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR obsahuje slovné spojenie „voči dlžníkovi“, ostatné písmená nespôsobujú nedotknutosť pohľadávky, keď nie je uvedené voči komu smeruje pohľadávka. Absurdný výklad treba podľa názoru súdu vždy odmietnuť. O uvedenej nesprávnosti svedčí následná novela (zákon č. 111/2022 Z.z.), ktorá uvedenú nesprávnu pôvodnú formuláciu zákonodarcu (zákon č. 377/2016 Z.z.) spresňuje tak, že nedotknutými pohľadávkami budú iba „pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi“. "
22. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že v predmetnom konaní ide o pohľadávku, ktorú je možné (bolo možné) uspokojiť iba v konkurze. V predmetnom konaní ide o pohľadávku podľa § 166a ods. 1 ZoKR a nejde o pohľadávku konkurzom nedotknutú podľa § 166c ods. 1 písm. f) ZoKR, keď ide o pohľadávku zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý bol oddlžený, vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka (povinnej) podľa § 167e ods. 1 ZoKR sa táto stala podľa § 166e ods. 2 ZoKR nevymáhateľnou, nakoľko v tomto rozsahu bola povinná konkurzným súdom zároveň aj zbavená dlhov.
23. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd v súlade s § 61k ods.1 písm.d) Exekučného poriadku túto exekúciu v celom rozsahu zastavuje. (I.výrok)
24. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súdexekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
25. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkovexekučného konania a trovy štátu.
26. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patríexekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedenímkonania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženiepráva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výškuvymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľaosobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patriamu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
30. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovyexekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovaniev exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhompovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené spodaním návrhu na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako prevymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom premaloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení navykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovaniev exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
34. V zmysle § 22ods. 2 Vyhlášky ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenieexekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvodna ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50% a ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa náhradavýdavkov o daň z pridanej hodnoty. Súd zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36,- Eur oprávneného. (II.výrok)
35. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pričom sa jedná o dôvod na zastavenie exekúcie, ktorý možno pričítať oprávnenému, keď sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcievoči povinnému, na vymoženie pohľadávky, ktorá bola uhradená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie (III.výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.