Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-162-2019.pdf
PDF · 197.12 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/162/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Promed, s.r.o., so sídlom Za dráhou 472/3, 034 01 Ružomberok, IČO: 47 622 890, právne zast. Mgr. Elenou Szabóovou, advokátkou, so sídlom Y. L. č. X, XXX XX L. X., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: ZS 504/00012/2018/R, číslo spisu: 66566/657/2019/504 zo dňa 22.08.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25 číslo konania ZS 504/00012/2018/R, číslo spisu 66566/657/2019/504 zo dňa 22.08.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má p r á v o voči žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin rozhodnutím číslo konania: ZS 504/00012/2018, číslo spisu: 657/2019/504, číslo záznamu: 20002/2019 zo dňa 14.03.2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 800,- Eur podľa ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 581/2004 Z. z.) za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z. z.), ktoré bolo zistené skončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi S. K., nar. XXX, naposledy bytom X. 5, XXX XX O. - Y., SR (ďalej len „pacient“), keď účastník konania v dohliadanom období 22.10.2016 - 23.10.2016 pacientovi poskytol zdravotnú starostlivosť nesprávne, keď:
- neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby;
- absentovala akákoľvek diferenciálna diagnostika pri náhle vzniknutej bolesti v oblasti krku a chrbta bez jednoznačne vyvolávajúcej príčiny, nebolo vykonané EKG vyšetrenie ako základ diferenciálnej diagnostiky;
- ošetrujúci lekár nijako nekomentoval sprievodnú presorickú reakciu udávanej bolesti a pri celkovom hodnotení ju ignoroval. Po nezlepšení stavu a po podanej liečbe bolo odporúčané len neurologické vyšetrenie, o prípadnom doplnení kardiologického, resp. interného vyšetrenia lekár zrejme neuvažoval a náležitú pozornosť nevenoval ani zvýšenému krvnému tlaku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že skupina vykonávajúca dohľad vykonala u účastníka konania dohľad nad správnym poskytnutím zdravotnej
starostlivosti pacientovi na základe podnetu manželky pacienta, v ktorom vyjadrila nespokojnosť so zdravotnou starostlivosťou, ktorá bola poskytnutá jej nebohému manželovi zdravotníckymi pracovníkmi účastníka konania v dňoch 22.10.2016 - 23.10.2016. V záujme dôkladného posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi sa na posudzovaní správnosti zdravotnej starostlivosti v rámci výkonu dohľadu podieľala ako prizvaná osoba v súlade s § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. odborná konzultantka správneho orgánu C.. C. T., medicínsky odbor všeobecné lekárstvo. Podľa odborných stanovísk odborníka v špecializovanej medicínskej oblasti všeobecné lekárstvo prvostupňový správny orgán zistil, že účastník konania nepostupoval v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Skupina vykonávajúca dohľad v spolupráci s prizvanou osobou vypracovala Protokol č. 1337/2016 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 30.01.2018, ktorý bol účastníkovi konania doručený dňa 05.02.2018. Vykonaným dohľadom na mieste bol zistený celkový skutkový stav nasledovne: Pacient bol vo všeobecnej ambulancii pre dospelých sledovaný pre kombinovanú dyslipidémiu na diéte, mal konštatovanú incipientnú percepčnú poruchu sluchu vľavo, presbyopiu a mal viac rokov vážnejšie ťažkosti pohybového aparátu s CT a MR verifikovanými zmenami LS chrbtice (preforaminálna hernia L4 - 5 vpravo s kompresiou priľahlých nervových štruktúr). Od pôvodne odporúčanej neurochirurgickej intervencie bolo v roku 2013 po zlepšení jeho stavu konzervatívnymi prístupmi upustené. V roku 2016 navštívil pacient ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých celkom trikrát (03.08., 09.09. a 23.09.) kvôli bolestiam krčnej a bedrovej chrbtice, ktoré po podávaní analgetickej a myorelaxačnej liečby ustúpili. Dňa 22.10.2016 o 22:20 hod. bol pacient vyšetrení na ambulancii LSPP Ružomberok, službu konajúcim lekárom C.. I. D.. Podľa záznamu LSPP sa sťažoval na bolesti v oblasti krčnej chrbtice. Bol vyšetrený a bola mu ordinovaná analgetická a myorelaxačná p.o. liečba - Novalgin, Dorsiflex, Flector a i. m. mu bol podaný Novalgin. Pri zhoršení ťažkostí bolo doporučené neurologické vyšetrenie. Dňa 22.10.2016 o 23:50 hod. bol privolaný službukonajúci lekár LSPP C.. I. D. na obhliadku zomrelého pacienta. Podľa Listu o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí a ako aj podľa Správy o prehliadke mŕtveho
- pacient doma náhle odpadol, o 22:48 hod. bola privolaná RLP, zahájená bola KPR, ktorá však bola neúspešná a konštatovaný bol exitus letalis. Obhliadka bola vykonaná dňa 23.10.2016 o 00:30 hod.; asystólia, korneálny reflex vyhasnutý, apnoe, existus letalis dňa 22.10.2016 o 23:00 hod. Vzhľadom na úmrtie C.. I. D. doporučil zdravotno-bezpečnostnú pitvu. Ďalej prvostupňový správny orgán v odôvodnení poukázal na záznam z vyšetrenia pacienta na ambulancii LSSP Ružomberok 22.10.2016 o 22:20 hod., Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby - RLP DONsP Dolný Kubín ako aj patologicko- anatomickú diagnózu podľa vykonanej pitvy. Zároveň konštatoval, že zdravotná dokumentácia o poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientovi na ambulancii LSPP Ružomberok dňa 22.10.2016 je veľmi chudobná. Obsahuje len jediný zápis o ošetrení pacienta v ambulancii LSPP Ružomberok a fotokópiu ambulantnej knihy. Podľa dokumentácie prišiel pacient na ošetrenie na ambulanciu LSPP Ružomberok dňa 22.10.2016 o 22:20 hod. a v odseku subjektívnych ťažkostí je uvedené: „okolo 20. hod. bolesti v oblasti C chrbtice. Alergická anamnéza: „Guajacuran“. V objektívnom náleze ošetrujúci lekár popísal: „TK 140/100 torr, P: 76/min., afebrilný, PVS C chrbtice, hybnosť obmedzená, bolestivosť, DK bez opuchov.“ V diagnostickom závere je číselným kódom vyjadrená diagnóza N54.02 (Panikulitída krku a chrbta v krčnej oblasti). V odseku ordinovanej liečby ošetrujúci lekár zapísal: „Novalgin 500 mg inj. i.m., Dorsiflex 200 mg tbl. 3x1, Novalgin 500 mg tbl. 1-0-1, Flector 50 mg tbl. 1-0-1“. V závere je ešte uvedené odporúčanie: „Pri zhoršení neurológ. vyš.“. Nález je nečitateľne podpísaný, opatrený pečiatkou a kódom lekára (C.. I. C.) a všeobecnou pečiatkou ambulancie LSPP. V podaní manželky pacienta sú popisované bolesti v oblasti šije a pliec, ktoré prechádzali do celého chrbta so sprievodnou nevoľnosťou a tŕpnutím celých rúk. Práve v uvedených údajoch je zásadný rozdiel medzi informáciami v podaní a v zdravotnej dokumentácií, kde je popisovaná len bolesť v trvaní dvoch hodín v oblasti C chrbtice. Uvedený rozdiel je možné považovať za zásadný a nedá sa vylúčiť, že neúplné a skreslené anamnestické údaje mohli v konečnom dôsledku modifikovať hodnotenie objektívneho nálezu aj výsledný diagnostický záver. Predmetný zápis o ošetrení pacienta na ambulancii LSPP dňa 22.10.2016 je možné hodnotiť ako jednostranne zjednodušený a na základe predloženej dokumentácie poskytnutú zdravotnú starostlivosť ako nedostatočnú. Podľa prvostupňového správneho orgánu zásadným nedostatkom je absencia akéhokoľvek náznaku diferenciálnej diagnostiky. Pri údaji náhle vzniknutej bolesti v oblasti krku a chrbta bez jednoznačnej vyvolávajúcej príčiny s presorickou (hoci nevýraznou) reakciou už o 49-ročného muža je nevyhnutné vykonať zodpovednú diferenciálnu diagnostiku. V predmetnom prípade nevykonanie EKG vyšetrenia je kardiálnou chybou. Každá ambulancia LSPP má v povinnom materiálnom vybavení EKG prístroje. Skutočnosť, že službukonajúci lekár pri subjektívne udávaných ťažkostiach pacienta nedoplnil EKG vyšetrenie, ako snahu o základný diferenciálne diagnostický postup, nie je možné ospravedlniť. Ďalším nedostatkom pri hodnotení aktuálneho stavu pacienta je skutočnosť, že ošetrujúci lekár nijako nekomentoval sprievodnú presorickú reakciu udávanej bolesti a absolútne ju pri celkovom hodnotení
ignoroval. Náhle vzniknutá bolesť v oblasti krku s propagáciou do okolia a vzostupom tlaku krvi nemôže pozorného lekára viesť bez vylúčenia inej etiológie k jednoznačnému diagnostickému záveru cervikálnej vertebralgie. Ošetrujúci lekár pri svojom jednostranne zameranom pohľade na pacienta odporúčal pri nezlepšení stavu len doplnenie neurologického vyšetrenia, absolútne neuvažoval o prípadnom doplnení kardiologického alebo interného vyšetrenia pri zistenom klinickom náleze: nehľadal vysvetlenie príčiny bolesti v možnej atypickej koronárnej symptomatológii a nevenoval pozornosť ani zvýšenému krvnému tlaku. Pri celkovom hodnotení postupu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v predmetnom prípade je namieste pozastaviť sa aj pri nedodržaní pozorovania pacienta po injekčnom podaní lieku. Všeobecne platí zásada, že pacienta po parenterálnom podaní liečiva je nutné minimálne 10 minút sledovať. Toto pravidlo bolo podľa uvedených časových údajov v danom prípade jednoznačne porušené. Pacient podľa dokumentácie asi pol hodiny po ošetrení na ambulancii LSPP po príchode domov upadol do bezvedomia a ani po 35- minútovej resuscitácii sa ho už záchranárom nepodarilo oživiť. Vykonaná pitva potvrdila ako príčinu smrti akútny infarkt myokardu laterálnej steny ľavej komory, ruptúru aperosklerotického plátu s trombózou ramus circumflexus ľavej koronárnej artérie, pľúcny edém a aneuryzmu ascendentnej aorty. Pri spätnom pohľade na priebeh ochorenia s vedomím jeho definitívnej príčiny je možné s určitosťou konštatovať, že vývoj choroby u pacienta postupoval veľmi rýchlo. Bolesť, ktorú pacient pocítil asi okolo 20-tej hodiny večer dňa 22.10.2016, bola pravdepodobne prvým príznak chorobného stavu, ktorý v priebehu asi troch hodín vyústil do letálneho konca. Časový interval na zásadnú intervenciu bol veľmi krátky. Napriek tomu odborný konzultant úradu zastáva názor, že ani vopred zvažovaná alternatíva jednoznačnej infaustnej prognózy nemôže byť prijateľným vysvetlením pre nedostatočne vedenú diferenciálnu diagnostiku pri vyšetrení pacienta a ospravedlnením skutočnosti, že ošetrujúci lekár na ambulancii LSPP Ružomberok dňa 22.10.2016 nevykonal všetky potrebné úkony na správne určenie diagnózy a liečby pacienta. Účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, že neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, absentovala akákoľvek diferenciálna diagnostika pri náhle vzniknutej bolesti v oblasti krku a chrbta bez jednoznačne vyvolávajúcej príčiny, nebolo vykonané EKG vyšetrenie ako základ diferenciálnej diagnostiky. Ošetrujúci lekár nijako nekomentoval sprievodnú presorickú reakciu udávanej bolesti a pri celkovom hodnotení ju ignoroval. Po nezlepšení stavu a po podanej liečbe bolo odporúčané len neurologické vyšetrenie, o prípadnom doplnení kardiologického, resp. interného vyšetrenia lekár zrejme neuvažoval a náležitú pozornosť nevenoval ani zvýšenému krvnému tlaku. Účastník konania po doručení Protokolu dňa 15.02.2018 predložil v stanovenej lehote písomné námietky k zisteniam uvedeným v Protokole. Správny orgán čiastočne akceptoval námietky účastníka konania v bode 1, písm. b) a g). Čiastočná akceptácia uvedených námietok nemala vplyv na záver výkonu dohľadu - zdravotná starostlivosť nebola nebohému pacientovi poskytnutá správne. Listom č. z. 17549/2018 zo dňa 02.10.2018 v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku bolo začaté správne konanie o uloženie pokuty za spáchaný správny delikt - skutočnosti, že účastník konania poskytol pacientovi zdravotnú starostlivosť nesprávne. Správny orgán prvého stupňa ďalej zosumarizoval vyjadrenie účastníka konania ku začatiu správneho konania, doručené dňa 05.11.2018, v ktorom okrem iného namietal, že doplnenie EKG vyšetrenia ako základ diferenciálnej diagnostiky pri bolestiach krčnej chrbtice s obmedzením hybnosti a jednoznačne objektivizovaných paravertebrálnym spazmom po určitom type fyzickej činnosti u predisponovaného pacienta (a nie „pri náhle vzniknutej bolesti v oblasti krku a chrbta“) je podľa názoru účastníka konania neindikované. Pretože príčina smrti pacienta p. K. bola náhla, nemanifestovaná a nepredvídateľná, v čase vyšetrenia na LSPP nebohý pacient neprejavoval príznaky ochorenia, ktoré bolo priamou a bezprostrednou príčinou jeho smrti, ani v prípade, že by bola zdravotná starostlivosť poskytnutá spôsobom, akým naznačuje správny orgán, teda opísaním smerov obmedzenia hybnosti krku, jeho bolestivosti a PVS, „vykonaním EKG ako základ diferenciálnej diagnostiky“ bez odborného vyhodnotenia nálezu, a ani odporúčaním „pri nezlepšení stavu doplnením kardiologického resp. interného vyšetrenia“ by podľa účastníka konania nebolo možné predísť smrti pacienta, preto následok nie je v priamej príčinnej súvislosti s vytýkaným porušením povinností dohliadaného subjektu. Účastník konania žiada, aby správny orgán vo veci nariadil ústne pojednávanie podľa § 21, § 32 ods. 1, ods. 2 a súvisiace správneho poriadku, a tiež žiada, aby boli v správnom konaní vykonané nasledujúce dôkazy: Výsluchom svedka - službukonajúceho lekára a službukonajúcej zdravotnej sestry LSPP - C.. I. D., p. C. S., a členov kontrolnej skupiny vykonávajúcej dohľad, konfrontáciou odbornej konzultantky C.. C. T. so svedkom C.. I. D. a štatutárnym zástupcom účastníka konania. S poukazom na uvedené správny orgán listom č. z. 94912/2018 požiadal odbornú konzultantku úradu C.. C. T. o vypracovanie odborného stanoviska ku jednotlivým námietkam účastníka konania, ktoré mu bolo doručené dňa 06.02.2019. Dňa 06.03.2019 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie účastníka konania k predmetnému podkladu, ktoré správny orgán zosumarizoval
na stranách 8 až 10 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Ďalej správny orgán konštatoval, že skutkový stav bol ustálený a žiadne ďalšie dokazovanie vo veci nie je potrebné. Správny orgán je v predmetom konaní viazaný zásadou hospodárnosti, t.j. čo najrýchlejším a hospodárnym vybavením veci. V predmetnom správnom konaní a ukladaní sankcie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Správny orgán má za to, že z povahy veci nevyplýva nutnosť nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko účastník konania vo svojich vyjadreniach jasne manifestuje svoj postoj, a to opakovane, pričom sa nijako neodkláňa od ustálenej argumentácie. Podľa jeho názoru nariadenie ústneho pojednávania v predmetnej veci je v ohľadom na povahu veci zjavne nadbytočné a nehospodárne z dôvodu, že účastník konania argumentuje rovnako ako v samotnom výkone dohľadu, podanie námietok a vyjadrení sa ku správnemu konaniu, pričom jeho námietky boli vyčerpávajúco zodpovedané už pri samotnom prerokovaní námietok. Aj napriek uvedenému správny orgán na návrh účastníka konania zabezpečil nový dôkaz, hoci argumentácia účastníka konania sa opakuje a účastník konania neuvádza žiadne nové zásadné skutočnosti. Argumentácie účastníka konania, týkajúce sa nemožnosti EKG vyšetrenia správny orgán v celom rozsahu odmieta. V zmysle zákona je jasná povinnosť prístrojového vybavenia ambulancie pohotovostnej služby, a správny orgán opakovane konštatuje, že argumentácia účastníka konania o tom, že „prípadné natočenie EKG by s takmer istotou neobsahovalo zmeny v zmysle ter akútneho infarktu myokardu“ je neprijateľná, nakoľko bez samotného vyšetrenia EKG nemožno objektívne a relevantne vysloviť takýto záver. Neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy, nakoľko EKG je základom diferenciálnej diagnostiky. V predmetnej veci absentovala akákoľvek diferenciálna diagnostika. Správny orgán zotrváva na hodnotení vzniknutej bolesti u pacienta ako na akútnej. Hodnotenie bolesti je vysoko relatívne, avšak správny orgán v plnej miere odmieta argumenty účastníka konania o tom, ako si sám pacient odriadil auto na LSPP ako nedôvodné, nakoľko sú objektívne nepreskúmateľné. Každý organizmus má rozdielnu toleranciu bolesti a nemožno objektívne zhodnotiť, akých úkonov bol nebohý pri bolesti schopný. Zdôraznil, že zásadným podkladom pre výkon dohľadu a samotného vyslovenia záveru o správnosti/nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia. To nijako nevylučuje oprávnenie skupiny vykonávajúcej dohľad, aby k predmetnej veci uviedla aj vlastné, odborné stanovisko, tak, ako sa stalo v tomto prípade („zdravotná dokumentácia je veľmi chudobná“). Zdravotná dokumentácia formálne obsahuje základné náležitosti, avšak samotná dokumentácia podrobného vyšetrenia pacienta je neúnosne minimalizovaná, na čom sa skupina vykonávajúca dohľad zhodla jednomyseľne. Správny orgán konštatuje, že nebola venovaná adekvátna pozornosť všetkým ťažkostiam pacienta, neboli zabezpečené všetky bežne dostupné diagnostické metódy a postupy smerujúce ku komplexnému posúdeniu zdravotného stavu pacienta, liečba preto nebola cielená, dostatočná a komplexná, čím došlo zo strany účastníka konania k porušeniu § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacienta vedenej účastníkom konania a z odborného stanoviska odborníka zo špecializačného medicínskeho odboru všeobecné lekárstvo, prvostupňový správny orgán konštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi poskytnutá správne. Záverom tiež konštatoval, že rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty účastníkovi konania boli závery vykonania dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi. Záver Protokolu o vykonanom dohľade vychádzal z predloženej zdravotnej dokumentácie, vyjadrenie účastníka konania, odborných stanovísk prizvanej osoby v špecializovaných oblastiach všeobecné lekárstvo a stanoviská vykonávajúcej dohľad. Podkladmi pre rozhodnutie o uložení pokuty podľa správneho orgánu sú: Protokol o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 09.01.2018; zápisnica o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu zo dňa 04.07.2018; podklady pre vypracovanie protokolu o vykonanom dohľade na mieste (spisový materiál z výkonu dohľadu), a to: zdravotná dokumentácia pacienta z dohliadaného obdobia, vyjadrenia účastníka konania k podnetu manželky; stanoviská odbornej konzultantky z medicínskeho špecializačného odboru všeobecné lekárstvo (3x), ďalší spisový materiál; vyjadrenia účastníka konania ku správnemu konaniu, doručené v dňoch 15.10.2018, 05.11.2018 a 06.03.2019 spolu s prílohami. K výške pokuty dospel správny orgán v rámci správnej úvahy s prihliadnutím na skutočnosti spočívajúce v závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu, ak ide o právnickú osobu až do výšky 9.958,- Eur. Z hľadiska charakteru zistených nedostatkov a pri určení výšky pokuty hodnotí prvostupňový správny orgán postup účastníka konania za postup non lege artis z dôvodu, že pri vyšetreniach pacienta na ambulantnej pohotovostnej službe nebolo uvažované diagnosticky. Pacientovi nebola zabezpečená včasná a účinná liečba, s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia jeho stavu, so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy.
2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad zo dňa 23.04.2019, doručený správnemu orgánu dňa 24.04.2019. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej „predseda úradu“ alebo „predseda žalovaného“) ako subjekt príslušný na rozhodovanie o rozklade, rozhodol napadnutým rozhodnutím číslo konania: ZS 504/00012/2018/R, číslo spisu: 66566/657/2019/504 zo dňa 22.08.2019 tak, že na základe ustanovenia § 53 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. a § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia č. ZS 504/00012/2018 tak, že účastníkovi konania uložil pokutu vo výške 500,- Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., na základe záverov výkonu dohľadu v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi S. K., narodenému v roku XXXX, pričom porušenie spočívalo v tom, že účastník konania dňa 22.10.2016 u pacienta nevykonal diferenciálnu diagnostiku pri náhle vzniknutej bolesti v oblasti krčnej chrbtice a napriek zvýšenému tlaku krvi neuvažoval o doplnení interného vyšetrenia. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia okrem iného uviedol, že účastník konania v rozklade uviedol obdobné skutočnosti a argumenty ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, uviedol najmä, že „Úlohou ambulancie prvej pomoci nie je poskytnutie komplexnej zdravotnej starostlivosti na úrovni všeobecného zmluvného lekára - teda vrátane prevencie a celkového menežmentu pacienta. Preto trvá na tom, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne“. Ďalej uviedol, že pacient sa sťažoval na bolesť, ktorá bola vyvolaná špecifickým druhom fyzického zaťaženia (zber jabĺk), a teda nešlo o „náhle vzniknutú bolesť bez jednoznačne vyvolávajúcej príčiny“. Taktiež účastník konania konštatuje, že EKG vyšetrenie nie je základným diferenciálno-diagnostickým vyšetrením bolesti krčnej chrbtice, pri zistenom paravertebrálnom spazme, bez akýchkoľvek ďalších príznakov, s ústupom ťažkostí po podaní Novalginu, pričom správnosť záveru, že u pacienta išlo skutočne o izolovanú bolesť krčnej chrbtice svedčí okrem objektívneho zisteného skutkového stavu aj predchorobie pacienta. Pri poruche, ktorá viedla k smrti pacienta je presorická reakcia práve opačná, a teda smerujúca k hypotenzii a nie k zvýšeniu tlaku krvi so súčasným zvýšením pulzovej frekvencie. Účastník konania konštatuje, že prvostupňový správny orgán „nielenže nezistil presne a úplne skutočný stav, ale aj objektívne zistenia deformuje“, vyjadrenia manželky pacienta, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal je potrebné vzhľadom na jej zainteresovanosť verifikovať. Účastník konania poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán sa návrhmi účastníka konania na doplnenie dokazovania nezaoberal (výsluch svedkov, konfrontácia), a teda dôsledkom takéhoto postupu je, že rozhodnutie vychádza z dvoch písomných vyjadrení a to stanoviska prizvanej odbornej konzultantky a manželky nebohého. Rozhodnutie musí byť založené na presnom a úplnom zistení skutočného stavu veci, vymedzenie pochybení vo výroku je vágne, všeobecné, nekonkrétne a nenapĺňa kritériá náležitostí rozhodnutia podľa ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Znalec ustanovený správnym orgánom by mohol vychádzať len z objektívnych dôkazov a nemohol by bez rizika postihu pracovať s domnienkami. Účastník poukazuje na skutočnosť, že medzi vymedzením skutku v upovedomení o začatí správneho konania a vymedzením z trestaného skutku v rozhodnutí nie je daná totožnosť skutku z dôvodu, že upovedomenie o začatí správneho konania neobsahuje ani základnú náležitosť, a to dátum, kedy a mal účastník konania vytýkaného pochybenia dopustiť. Záverom účastník konania konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri rozhodnutí o výške pokuty postupoval v rozpore so zásadami správneho konania, a to v rozpore s ustanovením § 3 ods. 5 Správneho priadku. Predseda úradu sa s tvrdeniami účastníka konania uvedenými v rozklade zo dňa 23.04.2019 stotožnil sčasti. Akceptuje vyjadrenie účastníka konania uvádzané v rozklade týkajúce sa toho, že v zdravotnej dokumentácií z ambulancie LSPP sú v subjektívnych ťažkostiach uvedené bolesti v oblasti C chrbtice a nie v oblasti krku a chrbta, ako bolo uvádzané prvostupňovým správnym orgánom. K námietke účastníka konania vo veci zjednodušeného zápisu o ošetrení pacienta sa vyjadrila skupina vykonávajúca dohľad, ktorá predmetnú námietku v rámci prerokovania námietok uvedených v zápisnici č. 1337/2016 plne akceptovala. Žalovaný ďalej poukázal na výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 09.12.2014, ktorým sa mení výnos Ministerstva zdravotníctva SR z 10.09.2008 č. 09812/2018- OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov, z ktorého vyplýva, že „ak ide o ambulanciu všeobecného lekára pre dospelých, ktorá poskytuje lekársku službu prvej pomoci, je povinným prístrojovým vybavením aj EKG“, a teda EKG prístroj na ambulancii LSPP nie je len povinnou súčasťou ambulancie LSPP, ale slúži k lepšej diferenciálnej diagnostike pacientov, pričom jeho pomocou možno zistiť mnoho dôležitých informácií o funkcii srdca, vrátane porúch, ktoré je možné detekovať len na základe záznamu EKG. Nesúhlasí s tvrdením účastníka konania, že v prípade, ak pacient pociťoval bolesť cca dve hodiny, nie je možné hovoriť o náhle vzniknutej bolesti, v opačnom prípade by to znamenalo, že ak pacient pocíti bolesť v domácom prostredí a kým sa dostane k poskytovateľovi
zdravotnej starostlivosti, čo často trvá hodinu a viac, de facto by pacienti vlastne nepociťovali žiadny typ náhle vzniknutej bolesti. Nesúhlasí ani s tvrdením účastníka konania, že správnosť záveru, že u pacienta išlo skutočne o quasi izolovanú bolesť krčnej chrbtice svedčí okrem objektívne zisteného skutkového stavu aj predchorobie“, čo vyplýva zo zdravotnej dokumentácie všeobecného lekára, ktorého pacient navštevoval. Predseda úradu konštatuje, že skupina vykonávajúca dohľad, ako ak prizvaní konzultanti posudzujú postup lekárov pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti vždy s prihliadnutím na v tom čase aktuálny stav pacienta, ako aj s prihliadnutím na všetky údaje, ktoré mali lekári k dispozícii v čase rozhodovania, resp. ktoré mohli v rámci diagnostických vyšetrení získať vzhľadom na v tom čase aktuálny stav pacienta. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného konštatuje, že prvostupňový správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie uvedené v protokole, ktoré boli následne podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V súlade s odborným stanoviskom odbornej konzultantky zo špecializovaného medicínskeho odboru všeobecné lekárstvo uviedol, že lekár nevykonal všetky potrebné úkony na správne určenie diagnózy a následnej liečby pacienta, a to vzhľadom na náhle vzniknutú bolesť v oblasti krku a šije pri vzostupe tlaku krvi, čo nemôže u pozorného lekára viesť bez vylúčenia inej etiológie k jednoznačnému diagnostickému záveru cervikálnej vertebralgie. Podľa jeho názoru listiny/dôkazy nachádzajúce sa v spise, sú plne dostačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania a od výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv. Podľa žalovaného ak by aj prvostupňový či druhostupňový správny orgán prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj odbornej konzultantke úradu v príslušnom medicínskom špecializačnom odbore, a ktoré boli podkladom pre vypracovanie odborného stanoviska. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecké posudky mali vyššiu odbornú hodnotu, alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné stanoviská odborníkov v danom medicínskom odbore, pričom upriamil pozornosť na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžz/2/2013 zo dňa 13.01.2015, ako aj 3Szd/7/2009 z 23.03.2010. Podľa predsedu úradu napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je jasné, zrozumiteľné a náležite odôvodnené. V rozkladom napadnutom rozhodnutí sú obsiahnuté všetky podklady pre rozhodnutie a tieto sú aj náležite vyhodnotené. Skutkový stav veci predseda úradu považuje za správne zistený. Ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán neúplne zhodnotil vykonané dôkazy, preto bolo potrebné výrok rozhodnutia zmeniť, a to z dôvodu bližšej špecifikácie pochybenia, a taktiež na základe akceptácie v odôvodnení uvedených námietok účastníka konania. Predseda úradu taktiež zastáva názor, že aj keď v danom prípade bol krátky časový interval pre zásadnú intervenciu v súvislosti s veľmi rýchlym vývojom choroby a jeho fatálnym koncom, vždy je dôležitá dôsledná diferenciálna diagnostika, lekár musí vždy hľadať príčinu zvýšenia tlaku krvi, a to viac ak sú prítomné sprievodné, aj keď len sporadické prejavy bolesti. Predseda úradu tiež konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri identifikácii pochybenia nedostatočne vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, pričom ak by zistené pochybenie bolo dané do príčinnej súvislosti s úmrtím pacienta, odvodňovalo by to uloženie sankcie vo vyššom rozmedzí možnosti jej uloženia. Na základe vyhodnotení uvedených skutočností predseda úradu rozhodol o znížení uloženej pokuty, ktorej výšky stanovil na 500,- Eur. Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní predseda úradu dospel k názoru, že účastník konania v rozklade zo dňa 23.04.2019 neuviedol také skutočnosti ani argumenty, ktoré by vyvrátili zistený záver o porušení povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Zároveň konštatuje, že pokuta bola uložená v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 písm. a) a ustanovením § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z., pričom výška uloženej pokuty 500,- Eur je primeraná zisteným nedostatkom, preventívna, výchovná a nie likvidačná.
3. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote žalobu navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného a žiada zrušiť aj všetky rozhodnutia a opatrenia predchádzajúce žalobou napadnutému rozhodnutiu podľa § 191 ods. 1, ods. 3, ods. 4 SSP. Namieta, že zmena zdravotného stavu, pre ktorú pacient ambulanciu navštívil - bolesti krčnej chrbtice, ustúpili po podaní analgetika (Novalgin). Ani pred podaním analgetika, ani po jeho podaní a referovaní subjektívneho zlepšenia pacient iné ťažkosti neuvádzal. Úlohou ambulancie prvej pomoci nie je poskytnutie komplexnej zdravotnej starostlivosti na úrovni všeobecného zmluvného lekára - teda vrátane prevencie a celkového manažmentu pacienta ani maximálne „rozšírená“ diagnostika by v čase návštevy pacienta v ambulancii neviedla k záveru o fatálnej zmene zdravotného stavu (perakútny infarkt myokardu), ktorá nastala s časovým odstupom po odchode pacienta z ambulancie. Ani z primárnej zdravotnej dokumentácii pacienta sa nenachádzajú akékoľvek zmienky o pozitívnom predchorobí (v zmysle artériovej hypertenzie alebo ischemickej chorobe srdca) a potrebe interného vyšetrenia. Podľa žalobcu EKG vyšetrenie nie je základným diferenciálnodiagnostickým vyšetrením bolestí krčnej chrbtice, pri
zistenom paravertebrálnom spazme, bez akýchkoľvek ďalších príznakov, s ústupom ťažkostí po podaní Novalginu. Ďalej, ako aj už v podanom rozklade namieta, že posledná návšteva pacienta u všeobecného lekára bola mesiac pred vyšetrením na LSPP Ružomberok. V tej súvislosti potom vyvstáva podľa žalobcu otázka, prečo správny orgán ustaľuje „vinu“ na ambulancii LSPP, a nehľadá súvislosť medzi skoršími bolesťami krčnej chrbtice a „nedostatkom diferenciálnej diagnostiky“ v primárnej starostlivosti, keďže tam bol pacient vyšetrovaný a liečený opakovanie - 3x v priebehu roka? Vzhľadom k pitevným diagnózam je ale tento stav konkludentným potvrdením toho, že ochorenie srdca resp. obehového systému boli u pacienta bezpríznakové, „mĺkve“, keďže napriek rozsiahlym zmenám verifikovaným pitevným protokolom im nebola diagnosticky ani terapeuticky venovaná nielen primeraná, ale zrejme žiadna pozornosť. Správny orgán sa podľa žalobcu nielenže nevysporiadal, ale ani nevenoval pozornosť významu „presorickej reakcie“ v relácii s tým, že išlo o pacienta obézneho, kde presnosť merania je ovplyvnená aj týmto faktom, tým, že pacient bol vyšetrený takmer bezodkladne po príchode (a teda nie v kľude na lôžku), že každá bolesť je pre pacienta stresom - čo môže mať odraz aj na ukazovatele krvného tlaku - ale predovšetkým tomu, že pri poruche, ktorá viedla k smrti pacienta, je presorická reakcia práve opačná (smerom k hypotenzii, a nie zvýšeniu TK, so súčasným zvýšením pulzovej frekvencie
- v posudzovanej veci pulz bez odchýlky od normy). Rovnako nie je možné spájať „jednostranne zjednodušený“ zápis o ošetrení pacienta s „nedostatočne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou“. Buď záznam o poskytnutí zdravotnej starostlivosti spĺňa zákonom definované požiadavky - a teda je správny a v súlade so zákonom, alebo ich nespĺňa, a vtedy nie je „stručný“, ale je porušením zákonom ustanovenej povinnosti. „Subjektívne udávané ťažkosti“ nevyplývajú z ich uvedenia samotným pacientom, ale z dodatočného písomného podnetu jeho manželky, ktorá nebola pri vyšetrení pacienta v ambulancii LSPP. Preto nemožno údaje, uvádzané v dodatočnom písomnom podaní manželky nebohého pacienta, ktoré poskytovateľ nemal pri vyšetrení pacienta k dispozícií a tvrdí, že ani neexistovali, považovať za podklad pre rozhodnutie a pre trestanie účastníka konania. Napriek tomu, že účastník konania si riadne splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 34 ods. 3 Správneho poriadku, správny orgán sa s návrhmi účastníka konania (žalobcu) na doplnenie dokazovania nezaoberal. Žalobca namieta, že navrhoval vypočuť C.. I. D. a zdravotnú sestru C. S., správny orgán vykonanie tohto dôkazu pominul. Rovnako ako navrhovanú konfrontáciu účastníka konania, C.. I. D. a C.. T. ako odbornej konzultantky - podľa odôvodnenia rozhodnutia „z dôvodov hospodárnosti konania“. Tvrdená „hospodárnosť konania“ (bez bližšej špecifikácie, aká škoda, strata, aká nehospodárnosť by vznikla tým, že by sa svedkovia dostavili do sídla správneho orgánu) sa v tejto súvislosti rovná odňatiu spravodlivosti, s dôsledkom nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu. Správny orgán sa v podstate stotožňuje s údajmi uvádzanými v podaní manželky nebohého pacienta, ktorá ich nepodala ako účastník konania, nebola k veci vypočutá a nie je definované jej procesné postavenie v konaní. Ďalej žalobca namieta, že dôsledkom takéhoto postupu je potom rozhodnutie, ktoré je v podstate založené na dvoch písomných vyjadreniach - stanovisku konzultantky úradu C.. T., a na písomnom podnete manželky nebohého pacienta, s tým, že vykonanie ďalších dôkazov mimo tento rámec správny orgán nepripúšťa. Ide o odbornú polemiku, a teda nie o otázku, o ktorej si môže správny orgán vytvoriť názor voľnou úvahou. Preto by bolo na mieste zistiť skutočný stav znaleckým posudkom podľa § 36 Správneho poriadku, aj s prihliadnutím na to, že súdny znalec má pri podávaní znaleckého posudku zákonnú trestnoprávnu zodpovednosť za podanie nesprávneho znaleckého posudku, ktorú konzultant nemá. Znalec ustanovený správnym orgánom by mohol vychádzať len z objektívnych dôkazov a nemohol by bez rizika postihu pracovať s domnienkami napr. vytrvale správnym orgánom uvádzaná bolesť chrbta, propagácia bolesti do okolia, celková slabosť a podobne. Ak za daných okolností správny orgán tvrdí, že „má nad všetku pochybnosť za preukázané, že skutkový stav bol ustálený a žiadne dokazovanie vo veci nie je potrebné“, môže ísť len o subjektívny, avšak s obsahom správneho spisu a právnym stavom nekorešpondujúci subjektívny dojem správneho orgánu, ktorý ale nie je podložený spoľahlivým a úplným zistením materiálnej pravdy. Žalobca tiež namieta, že tvrdiť za tohto stavu, že ústne prejednanie veci pred správnym orgánom, a v prítomnosti účastníka konania, svedkov a odborného konzultanta, aby neprispelo k objasneniu veci, nemá oporu v objektívnej realite a je popretím tak práv účastníka konania, ako aj rezignáciou na účel správneho konania a povinnosti správneho orgánu. Hodnotenie závažnosti správneho deliktu, v tom aj kauzálny nexus medzi pochybením a následkom, má vplyv aj na rozhodnutie o druhu resp. výške uloženej sankcie. Z dôvodu, že v rozhodnutí napadnutom rozkladom, túto súvislosť správny orgán nielen nehodnotí, ale dokonca ju ani nezmieňuje, nemôže byť rozhodnutie správne, úplné a zákonné, a to najmä v časti vysporiadania sa so subjektívnou stránkou správneho deliktu (zavinením) a následkom, ani v časti ukladanej sankcie, jej druhu a výšky. Podľa žalobcu správny orgán žiadnym spôsobom nevyhodnocuje vo vzťahu k správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti a fatálnemu následku skutočnosť, že v zdravotnej dokumentácii je dokumentovaný dňa
03.08.2016 o 11:04 hod. krvný tlak 130/90 s P: 91/min. Pôvodcom tohto záznamu je ambulantné pracovisko C.. T., s odporúčaním „lokálne suché teplo, rehab. inivid., Diklofenak, Almiral“. Napriek evidentne zvýšenej pulzovej frekvencii v kombinácii s hodnotami TK neobsahuje záznam žiadne odporúčanie na interné resp. kardiologické vyšetrenie. Pritom práve ambulantná zdravotná starostlivosť a nie LSPP, je miestom celkového menežmentu pacienta. Zároveň z tohto záznamu vyplýva, že neb. pán K. bol pre bolesti krčnej chrbtice - teda pre ťažkosti, pre ktoré vyhľadal LSPP liečený min. v období od 03.08.2016 do 23.09.2016, teda mesiac pred vyšetrením v ambulancii LSPP, ktorú vyhľadal pre akútne zhoršenie, resp. recidívu stavu, na ktorý bol liečený minimálne od 03.08.2016 do 23.09.2016. Žalobca tiež namieta, že podanie (poznámka súdu: sprevádzajúcej osoby) nebolo podkladom pre vydanie rozhodnutia v správnom konaní - ani nemohlo byť, keďže sa v správnom spise v čase nahliadnutia nenachádzalo, je výhrada konzultantky, že „argumentácie poskytovateľa sa však opierajú výlučne o údaje zo zdravotnej dokumentácie“ neoprávnená, keďže poskytovateľ sa môže vyjadrovať a správny orgán posudzovať výhrade na základe objektívnych zistení, a nie na základne domnienok, predpokladov, hypotéz a právne neukotvených subjektívnych vyjadrení. Spôsob konania správneho orgánu žalobca označuje ako konanie, popierajúce základné práva účastníka konania v procese správneho trestania, popierajúce zásadu riadneho zistenia skutkového stavu (dokonca ex offo, aj bez návrhu účastníka konania), zásadu primeranosti trestania, zásadu prezumpcie neviny a ďalšie základné princípy správneho konania resp. správneho trestania. Pretože u pacienta nešlo ani o krvný tlak presahujúci 140/100 mmHg, ani o opakované zistenie zvýšených hodnôt krvného tlaku, žalobca trvá na tom, že u pacienta p. K. nešlo o artériovú hypertenziu, a ani o takú presorickú reakciu, ktorú by bolo potrebné diagnosticky (diferenciálnodiagnosticky) riešiť v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci. Žalobca opakovane uvádza, že sa nejednalo náhle vzniknuté bolesti v oblasti krčnej chrbtice, ale išlo o cca dve hodiny trvajúce bolesti pri akútnej exacerbácii chronickej VAS C chrbtice. Závislosť na námahe je daná v súvislosti s celodennou fyzickou aktivitou, avšak daná fyzická práca (zber jabĺk) je špecifická, nakoľko v tomto prípade sa hlavne jedná o mechanizmus zaťaženia pri práci a nie o jeho intenzitu, pri ktorej naviac dochádzalo k namáhaniu horných končatín a oblasti krčnej chrbtice u pacienta s chronickým polytopným VAS C a LS chrbtice. Na túto odvolaciu (rozkladovú) námietku žalobcu neposkytuje žalovaný adresnú odpoveď, a teda v tejto časti nie je výrok rozhodnutia podložený odôvodnením rozhodnutia. Žalobca polemizuje s tým, že by zdravotná dokumentácia mala byť jediným dôkazom resp. dôkazným prostriedkom vo veci správneho trestania podľa zákona č. 581/2004 Z. z. V súvislosti so znaleckým posudkom žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a to uznesenie NS SR sp. zn. 7So/133/2011 z 27.09.2012, rozsudky NS SR sp. zn. 7Sžso/13/2010 z 12.05.2011, sp. zn. 3Sžo/128/2015 z 24.05.2017, sp. zn. 4Sžz/2/2013 z 13.01.2015, sp. zn. 10Sžso/84/2014 zo dňa 30.11.2015, ďalej rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžsk/1/2018 zo dňa 29.05.2019. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že už vo svojich prvotných podaniach a vyjadreniach poukazoval na zjavnú nesprávnosť vyjadrení („zistení“) odborného konzultanta žalovaného, a preto je nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť zrejmé, že posudok, či stanovisko odborného konzultanta neboli revidované tak samotným odborným konzultantom, ako aj správnym orgánom na oboch stupňoch rozhodovania. Tvrdiť za takejto situácie, že nie je potrebné na odstránenie pochybností a vysporiadanie sa s výhradami žalobcu vykonaním ďalšieho dokazovania, vrátane dokazovania znaleckého, je v zásadnom rozpore s právnou úpravou správneho trestania. V tejto časti poukazuje na rozsudok Vrchního soudu v Praze zo dňa 25.02.1997, čj. 6 A 139/94-17, z ktorého cituje. Záverom žalobca s poukazom na § 61 ods. 1 Správneho poriadku, § 21 zákona č. 575/2001 Z. z. a § 17 zákona č. 581/2004 Z. z. konštatuje, že rozhodnutie žalovaného prostredníctvom predsedu žalovaného javí znaky rozhodnutia nepríslušným orgánom a je potrebné vysporiadať sa so spôsobom konania orgánu štátnej moci v zmysle, či správny orgán koná zákonom prezumovaným spôsobom a či kompetencia rozhodovať o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu pobočku Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydanému v prvom stupni neprináleží Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosti namiesto predsedu úradu, v konaní o odvolaní a nie v konaní o rozklade.
4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu dňa 06.07.2020 navrhol žalovaný žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V podrobnostiach odkazoval na skutkové a právne závery obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí. Na dôvažok uviedol, že v súlade s ustanovením § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. „predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie“, a teda opravným prostriedkom proti rozhodnutiam úradu je rozklad. Zákon č. 581/2004 Z. z. je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis, a teda „lex specialis derogat lex generalis“. Výkonom dohľadu sa posudzuje správnosť realizácie konkrétneho zdravotného výkonu v spojitosti s celkovým poskytnutím zdravotnej starostlivosti.
Priamo z ustanovenia § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že podkladom na výkon dohľadu a výkon kontroly správneho poskytovania zdravotnej starostlivosti je zdravotná dokumentácia vedená podľa osobitného zákona, a teda priamo zákon presne definuje podklad pre posudzovanie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný dáva do pozornosti odborné usmernenie MZ SR o vedení zdravotnej dokumentácie z 24.09.2009, číslo: 07594/2009-OZS ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť urobiť o každom poskytnutí zdravotnej starostlivosti písomný záznam, a teda rozhodujúcimi sú tie skutočnosti, ktoré sa preukázateľne stali alebo preukázateľne nenastali, a to či tieto skutočnosti nastali alebo nenastali je možné overiť iba na základe existencie konkrétneho záznamu v zdravotnej dokumentácii. Žalovaný konštatuje, že listiny/dôkazy nachádzajúce sa v spise, sú plne dostačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania a od výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv. Žalovaný považuje ďalej za nevyhnutné uviesť, že ak by aj prvostupňový správny orgán či druhostupňový správny orgán prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj odbornej konzultantke úrade v príslušnom medicínskom špecializačnom odbore, a ktoré boli podkladom pre vypracovanie odborného stanoviska. Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na posúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil aj odborné stanovisko odborníkov v danom medicínskom odbore. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžz/2/2013 zo dňa 13.01.2015 ako i sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010, z ktorých citoval. Žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav a takto zistený stav bol podkladom pre posúdenie veci. Prvostupňový správny orgán v rámci správneho konania zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie, uvedené v protokole, ktoré boli následne podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný zmenil prvostupňové správne rozhodnutie preto, že prvostupňový správny orgán neúplne zhodnotil vykonané dôkazy. Druhostupňový správny orgán pristúpil k zmene prvostupňového rozhodnutia z dôvodu bližšej špecifikácie pochybenia, a taktiež na základe akceptácie v odôvodnení uvedených námietok žalobcu. Žalovaný taktiež zastáva názor, že aj keď v danom prípade bol krátky časový interval pre zásadnú intervenciu v súvislosti s veľmi rýchlym vývojom choroby a jeho fatálnym koncom, vždy je dôležitá dôsledná diferenciálna diagnostika lekár musí vždy hľadať príčinu zvýšenia tlaku krvi, a to viac ak sú prítomné sprievodné, aj keď len sporadické prejavy bolesti. Žalovaný poukazuje na to, že prvostupňový správny orgán pri identifikácii pochybenia nedostatočne vyhodnotil všetky zistené skutočnosti, pričom ak by zistené pochybenie bolo dané do príčinnej súvislosti s úmrtím pacienta, odôvodňovalo by to uloženie sankcie vo vyššom rozmedzí možnosti jej uloženia. Žalovaný je toho názoru, že dôvody uloženia pokuty a jej výška v napadnutom rozhodnutí sú dostatočné a preukázané, žalovaný v rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
5. V replike doručenej správnemu súdu dňa 06.08.2020 zotrval žalobca na skutkovom a právnom zdôvodnení žaloby. U pacienta p. K. nešlo o bolesť chrbtice, ale konkrétneho úseku krčnej chrbtice, do ktorej sa (ani raritne) kardiálne bolesti nepropagujú. Preto pri bolesti krčnej chrbtice a paravertebrálnom spazme (kŕčovitom stiahnutí priliehajúcich svalov), s pacientom udávanou pozitívnou anamnézou a po tvrdenej fyzickej aktivite, nie je dôvod na vykonanie diferenciálnej diagnostiky na vylúčenie náhlej srdcovej príhody - rovnako ako by nebola dôvodom na takýto postup izolovaná bolesť chrbtice v driekovej alebo krížovej oblasti. Naviac bolesti, ktoré majú pôvod v ochorení srdca, nereagujú pozitívne na podanie Novalginu - naopak, svalové bolesti (paravertebrálne svalstvo) na podanie tohto lieku reagujú tak, ako to bolo zaznamenané aj u nebohého p. K.. Nebohý pacient p. K. nebol menežovaný všeobecným lekárom ani na základe situačných zistení, ani na základe výsledkov preventívnych prehliadok, smerom k diagnostike príčin zvýšeného tlaku krvi alebo smerom ku kardiologickému či cievnemu vyšetreniu - hoci na viac informácií o pacientovi má práve všeobecný lekár. Preto ani samotný pacient po príchode do ambulancie prvej pomoci neuvádzal, že by mal problémy s tlakom, so srdcom, dušnosťou, krvným tlakom a podobne. Závažná porucha zdravia p. K. nastala v dôsledku náhleho odlúpnutia sklerotického plátu veľkých rozmerov, čo je stav, ktorému nepredchádza žiadne typické predchorobie a ktorému by nezabránila a neverifikovala by ho ani bežná „rozšírená“ diagnostika v čase vyšetrenia pacienta v ambulancii prvej pomoci - a to ani žalovaným naliehavo tvrdené EKG vyšetrenie. Porucha zdravia, ktorá bola priamou a jedinou príčinou smrti pacienta, má z hľadiska hodnoty tlaku krvi tendenciu opačnú
- krvný tlak sa znižuje, a nie zvyšuje, popri tlaku krvi je dôležitým ukazovateľom pulzová (tepová) frekvencia (a jej zmeny), ktorá nevykazovala žiadne zmeny oproti normálnym hodnotám. Preto nie je možné spájať nespojiteľné veci, a z nepatrnej situačnej zmeny krvného tlaku spájať nesúvisiace a vyvodzovať ďalekosiahle následky. Bolesť, ktorá vyvoláva paravertebrálny spazmus, nevzniká „náhlym“
mechanizmom, ale vyvíja sa od „normálneho“ stavu postupným zvyšovaním bolestivosti. Nejde teda o náhly „skok“ z bolestivosti 0 do bolestivosti 10, ale o postupne nastupujúci spazmus (kŕčovité stiahnutie), ktorý sa (znova - postupne, a nie náhle) zhoršuje a rovnako postupne sa zvyšuje aj bolestivosť vyvolaná spazmom. Preto žalobca aj v tejto časti trvá na svojich vyjadreniach k žalobe. Ak zdravotná dokumentácia neobsahuje údaje o bolesti chrbta, ale konkretizovaného úseku a oblasti krčnej chrbtice, ak sa v písomnom zázname nenachádza údaj o iných ťažkostiach pacienta, nemôže ani žalovaný vychádzať z predpokladu, že „pravdepodobne“ takéto ťažkosti mal (len preto, lebo by to potvrdilo jeho chybný záver). Na základe uvedeného žalobca v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 28.07.2022 za splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 194 a nasl. v spojení s § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom nezistil dôvod na aplikáciu § 195 SSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemá v nich oporu.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.
Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne,40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).
Podľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 481/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9.958,- Eur, ak ide o právnickú osobu.
Podľa § 64 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. pokuty podľa odsekov 1 až 6 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,62) (Správny poriadok; pozn.) ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc za poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 36 veta prvá Správneho poriadku ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
Podľa § 39 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní prípadne zistené vady odstráni.
9. Správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že na základe podnetu C. K., manželky pacienta S. K., vykonal žalovaný u žalobcu dohľad nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorá bola poskytovaná pacientovi v dohliadanom období 22.10.2016 - 23.10.2016. Dňa 22.10.2016 o 22:20 hod. bol pacient vyšetrený na ambulancii LSPP Ružomberok službukonajúcim lekárom C.. I. D.. Podľa záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby - RLP DONsP Dolný Kubín dňa 22.10.2016 o 23:05 hod. bolo prevzaté hlásenie na zásah k pacientovi, ktorý bol resuscitovaný príbuznými, príchod na miesto zásahu bol o 23:17 hod., pacient bol v bezvedomí, nereagoval, bez dychovej frekvencie, bez hmatného pulzu, TK nemerateľný, asystólia, fotoreakcia zreníc nevýbavná, zahájená bola KPR, neúspešná, o 23:46 hod. konštatovaný exitus letalis. Za účelom prešetrenia správnosti žalobcom poskytnutej zdravotnej starostlivosti zabezpečil prvostupňový správny orgán odborné stanovisko konzultanta ÚDZS odbor všeobecné lekárstvo C.. C. T. z 03.03.2017 so záverom, že postup poskytovateľa pri poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti v LSPP pre dospelých v sledovanom prípade menovanému pacientovi nebol štandardný ani správny. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu a nebola poskytnutá správne. Dňa 30.01.2018 prvostupňový správny orgán vyhotovil pod č. spisu 8095/2018/502, PO1927/2016, č. záznamu: 8601/2018 Protokol o vykonanom dohľade na mieste so záverom, že zdravotná starostlivosť poskytnutá pacientovi pánovi S. K., nar. v roku XXXX poskytovateľom Promed, s.r.o. (žalobcom) v dohliadanom časovom období 22. - 23.10.2016 nebola poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Dňa 15.02.2018 podal žalobca voči predmetnému protokolu námietky považujúc záver uvedený v príslušnom protokole za neopodstatnený s tým, že zásadne oponuje záveru, že zdravotná starostlivosť poskytnutá dňa 22.10.2016 S. K. nebola poskytnutá správne a v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Dňa 13.05.2018 sa k námietkam žalobcu vyjadrila odborná konzultantka v odbore všeobecné lekárstvo C.. C. T., ktorá zotrvala na stanovisku, že postup poskytovateľa pri poskytovaní všeobecnej zdravotnej starostlivosti v LSPP pre dospelých v sledovanom prípade menovanému pacientovi nebol štandardný ani správny, zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu a nebola poskytnutá správne, pričom sa nestotožnila s tvrdením dohliadaného subjektu, že službukonajúci lekár vykonal u pacienta všetky potrebné úkony na správne určenie diagnózy a liečby pacienta. Súčasne odborná konzultantka ÚDZS C.. C. T. zastáva názor, že službukonajúci lekár podľa predloženej dokumentácie nevykonal potrebné objektívne vyšetrenie a všetky úkony tak, aby stanovil správny diagnostický záver a odvodil z neho pre pacienta potrebnú liečbu a ďalšie sledovanie tak, ako si to aktuálny zdravotný stav pacienta vyžadoval. Súčasťou obsahu administratívneho spisu je tiež zápisnica č. 1337/2016 zo dňa 04.07.2018 o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade na mieste, upovedomenie o začatí správneho konania, č. k. ZS 504/00012/2018, č. spisu 17549/2018/504, č. záznamu 79783/2018 zo dňa 02.10.2018, vyjadrenie žalobcu k upovedomeniu o začatí správneho konania doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 02.11.2018, tiež stanovisko odborného konzultanta k námietkam poskytovateľa k začatému správnemu konaniu zo dňa 14.01.2019 a vyjadrenie žalobcu k zaslaniu nového dôkazu a k stanovisku
konzultanta k námietkam poskytovateľa k začatému správnemu konaniu doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 06.03.2019. Dňa 14.03.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 50 ods. 2 písm. a) a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. uložil pokutu vo výške 800,- Eur a žalovaný správny orgán na podaný rozklad žalobcu zo dňa 23.04.2019, doručený žalovanému dňa 24.04.2019 vydal dňa 22.08.2019 pod číslom ZS 504/00012/2018/R, č. spisu 66566/657/2019/504 rozhodnutie, ktorým zmenil prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 14.03.2019 na základe ustanovenia § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z. a podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 500,- Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. na základe záverov výkonu dohľadu v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi S. K.. Porušenie spočívalo v tom, že žalobca dňa 22.10.2016 u pacienta S. K. nevykonal diferenciálnu diagnostiku pri náhle vzniknutej bolesti v oblasti krčnej chrbtice a napriek zvýšenému tlaku krvi neuvažoval o doplnení interného vyšetrenia.
10. Správny súd poukazuje na to, že zákonodarca zákonom č. 581/2004 Z. z. zriadil úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnickú osobu, do právomoci ktorej v oblasti verejnej správy zverujú vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením a dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad okrem iného vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a za podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo ukladá povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je upravený v ustanovení § 43 a nasl. tohto zákona, kde sa upravuje spôsob ako i postup výkonu uvedeného dohľadu. Výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa zisťuje, či táto bola správne poskytnutá a teda, či boli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Výkon dohľadu je teda osobitný proces upravený v piatej časti zákona č. 581/2004 Z. z., ktorý ustanovuje aj spôsob zisťovania skutkového stavu pri posudzovaní správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti úradom. Upravuje práva a povinnosti úradu ako i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pričom zistené nedostatky úrad uvedie v protokole o dohľade. Pre odborné posúdenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti úradom sa vyžaduje, aby najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti mala odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých sa má vykonávať dohľad a najmenej päť ročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Splnenie tejto podmienky úrad zabezpečuje prostredníctvom prizvanej osoby podľa § 43 ods. 2 alebo ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. Výkon dohľadu je skončený v deň prerokovania písomných námietok poskytovateľa zdravotnej starostlivosti proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Pokiaľ úrad zistí porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhne uloženie sankcie. Úrad upovedomí poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o začatí správneho konania, na ktorého postup sa vzťahuje zákon o správnom konaní, a umožní mu realizovať jeho procesné práva (oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie). Teda podkladom rozhodnutia sú aj návrhy a vyjadrenia účastníka konania. Zároveň má možnosť účastník konania vrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. V rozhodovacom procese orgánu verejnej správy zistenie skutočného stavu veci a za tým účelom zisťovanie relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia patrí k jeho ťažiskovým povinnostiam v správnom konaní. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4 Správneho poriadku). Aj keď zisťovanie podkladov pre rozhodnutie je ovládané zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, nemožno uplatňovaním týchto zásad popierať iné zásady ako napríklad zásadu materiálnej pravdy. Pred vydaním rozhodnutia v správnom konaní je za účelom dôkladného zistenia skutočného stavu žiadúce, najmä v prípade pokiaľ odborný záver tvorí jediný podklad pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez toho, aby správny orgán pristúpil k zisťovaniu a vykonaniu iných dôkazov, aby sa úrad dostatočne odborne v zápisnici o prerokovaní námietok k protokolu vysporiadal s námietkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti tak, aby pri právnom posudzovaní správnosti záveru správneho orgánu o porušení ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. v správnom konaní správnym súdom nevznikali pochybnosti o jeho riadnom a úplnom zistení. Podľa zákona je zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu
osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Záver správneho orgánu o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá „lege artis“ je záverom odborným a medicínskym, ku ktorému dospel správny orgán na základe správnej úvahy. Záver o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti („non lege artis“), ktorý zakladá protiprávnosť konania poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, je súčasne aj záverom právnym a táto protiprávnosť musí byť bez akýchkoľvek pochýb najmä vzhľadom na charakter posudzovanej otázky jasne preukázaná. V rámci správnej úvahy si preto správny orgán musí zabezpečiť relevantné dôkazné prostriedky, dôkazy vykonať, z týchto dôkazov vyvodiť skutkové a právne zistenia, ktoré následne pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a jeho medzí vyhodnotí jednotlivo ako i v ich súhrne a následne musí dospieť na základe logickej postupnosti k rozhodnutiu. Vykonávanie dôkazov patrí do právomocí úradu ako správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad v rozhodnutí o uložení sankcie musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Okrem toho pri konštatovaní protiprávneho konania t.j. postupe „non lege artis“ je nevyhnutné, aby bol postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti hodnotený „ex ante“ teda na základe poznatkov, ktoré mal lekár k dispozícii v čase svojho rozhodovania a toto musí z takéhoto záveru aj výslovne vyplývať.
11. Žalobca v rozklade okrem iného namietal, že prvostupňové rozhodnutie je v podstate založené na dvoch písomných vyjadreniach - stanovisku konzultantky úradu C.. C. T. a na písomnom podnete manželky nebohého pacienta, s tým, že vykonanie ďalších dôkazov mimo tento rámec nepripúšťa. Správny súd konštatuje, a to aj vzhľadom na vyjadrenie C.. C. T., odborného konzultanta úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pre odbor všeobecné lekárstvo v odbornom stanovisku konzultanta k námietkam dohliadaného subjektu z 13.05.2018, kde uviedla, že môže potvrdiť, že pri vypracovaní stanoviska zo dňa 03.03.2017 nevychádzala len z údajov v zdravotnej dokumentácií, ale akceptovala aj informácie podávané v podnete, že je potrebné, aby podnet manželky nebohého pacienta S. K. C. K. ako dôkaz bol v každom prípade súčasťou administratívneho spisu, pretože bol použitý ako podklad pre vydanie stanoviska odbornej konzultantky medicínskeho špecializačného odboru všeobecné lekárstvo, z ktorého vychádza prvostupňové rozhodnutie, ako i rozhodnutie žalovaného, ktorý v rámci odvolacieho konania posudzoval správnosť a zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 11 konštatuje, že žurnalizácia spisu je tvorená samotným obsahom spisu, v spise sa nachádzajú listiny a dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali a podľa ktorých v konaní postupovali, predmetný administratívny spis obsahuje všetky listiny/ dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, a rovnako aj pre vydanie rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, pričom účastník konania mal možnosť sa s nimi oboznámiť, tak potom uvedené konštatovanie nezodpovedá skutočnému obsahu administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, pretože podnet C. K. jeho súčasťou nie je. Kedy a akým spôsobom bol žalobca s predmetným dôkazom oboznámený, z administratívneho spisu nevyplýva.
12. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza (strana 12 odôvodnenia rozhodnutia), že listiny/ dôkazy nachádzajúce sa v spise, sú plne dostačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania a od výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv. Žalovaný nekonkretizuje, od akého výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv. Žalobca pritom už v podanom rozklade v bode VII. namietal, že správny orgán sa jeho návrhmi na doplnenie dokazovania nezaoberal. Namietal, že navrhol vypočuť C.. I. D. a zdravotnú sestru C. S. a domáhal sa konfrontácie s C.. C. T., čo správny orgán neakceptoval s poukazom na hospodárnosť konania. Takisto namietal, že nebola k veci vypočutá ani manželka nebohého pacienta C. K. a správny orgán poprel jeho právo ako účastníka konania na ústne prejednanie veci, keď argumentoval neverejnosťou konania. Podľa žalobcu tvrdiť za tohto stavu, že ústne prejednanie veci pred správnym orgánom v prítomnosti účastníka konania, svedkov a odborného konzultanta by neprispelo k objasneniu veci, nemá oporu v objektívnej realite a je popretím tak práv účastníka konania, ako aj rezignáciou na účel správneho konania a povinnosti správneho orgánu. O tom, že správny orgán navrhované dôkazy nevykoná, sa účastník konania dozvedel až z rozhodnutia správneho orgánu, čo tiež považuje za odňatie možnosti obrany účastníka konania, v zmysle znemožnenia navrhnutia iných dôkazov a použitia iných dôkazných prostriedkov, ak by o tomto postupe správneho orgánu mal vedomosť už pred rozhodnutím (bod XV. rozkladu). Správny súd poukazuje aj na bod 4. vyjadrenia žalobcu (bez dátumu) k podkladom na vydanie rozhodnutia v súvislosti so záznamom z vyšetrenia nebohého pacienta dňa 03.08.2016 o 11:04
hod., ambulantné pracovisko C.. T., že napriek evidentne zvýšenej pulzovej frekvencii v kombinácii s hodnotami TK neobsahuje záznam žiadne odporúčanie na interné resp. kardiologické vyšetrenie, a pritom práve ambulantná zdravotná starostlivosť, a nie LSPP, je miestom celkového menežmentu pacienta. Pacient teda pre ťažkosti, pre ktoré vyhľadal LSPP, bol liečený minimálne v období od 03.08. do 23.09.2016, teda mesiac pred vyšetrením v ambulancii LSPP, ktorú vyhľadal pre akútne zhoršenie resp. recidívu stavu, na ktorý bol liečený minimálne od 03.08.2016 do 23.09.2016. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, týkajúce sa vyhodnotenia námietok žalobcu uvedených v rozklade, nemožno mať potom za to, že žalovaný sa s týmito riadne a náležite vysporiadal. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nakoľko odvolacie správne konanie (konanie o rozklade) tvorí jeden celok s konaním na prvom stupni, účastníci konania môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní (tu rozklade) uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. Týmito navrhovanými skutočnosťami a dôkazmi je orgán rozhodujúci o odvolaní (rozklade) povinný sa zaoberať, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Súd však zdôrazňuje, že aj v prípade, ak správny orgán tieto skutočnosti/dôkazy vyhodnotí ako nedôvodné, je povinný sa touto ich nedôvodnosťou riadne zaoberať a vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu správny súd preto dospel k záveru, že nakoľko sa žalovaný správny orgán skutočnosťami namietanými žalobcom v priebehu rozkladového konania nedostatočne zaoberal a nedal na ne náležitú odpoveď, rozhodnutie žalovaného trpí tiež vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, majúcou za následok jeho nezákonnosť. V oblasti správneho trestania (po vzore trestného postihu v zmysle trestnoprávnom) nie je miesto pre žiadne domnienky. To či sa určitá osoba dopustila porušenia svojich povinností musí byť preukázané jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností. Žiadna otázka spôsobilá vniesť pochybnosť čo do ustálenia a vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči určitej osobe nesmie zostať nezodpovedaná.
13. Ako nedôvodnú však správny súd vyhodnotil námietku žalobcu ohľadom nevykonania znaleckého posudku. K tomu je potrebné uviesť, že žalovaný vzhľadom na potrebu odborného zistenia skutkového stavu vo veci prizval do výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou tzv. konzultanta (§ 43 zákona o zdravotných poisťovniach), pričom zákonná úprava s takouto možnosťou výslovne počíta. Prizvanými osobami sú zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom, odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor. V danom prípade týmto odborom bol medicínsky odbor všeobecného lekárstva. Podľa odborného stanoviska odborníka v tomto špecializovanom medicínskom odbore potom žalovaný zosumarizoval zistený skutkový stav, ktorý podrobne uviedol v Protokole č. 1337/2016 o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 30.01.2018, ktorý bol podpísaný vedúcim skupiny vykonávajúcej dohľad. Súčasťou protokolu boli aj zistené nedostatky pri výkone dohľadu a záver, že zdravotná starostlivosť poskytnutá dotknutému pacientovi dohliadaným subjektom nebola poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Protokol pri posúdení poskytovaní zdravotnej starostlivosti v oblasti všeobecného lekárstva vychádzal z odborného stanoviska konzultanta zo špecializovaného medicínskeho odboru všeobecné lekárstvo C.. C. T.. Ak za tejto situácie žalobca s odborným stanoviskom C.. C. T. nesúhlasí, potom správny súd musí poukázať aj na jeho oprávnenie zadovážiť si znalecký posudok v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, najmä ustanovenie § 2 ods. 2 v spojení s § 12 ods. 1 citovaného zákona. Predložením tohto znaleckého posudku by potom žalobca popri bremene tvrdenia uniesol aj svoje dôkazné bremeno. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v citovanom znení znalec, tlmočník alebo prekladateľ podľa ods. 1 písm. a) vykonáva svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu (ďalej len „zadávateľ“). Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. v citovanom znení znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname nesmie bezdôvodne vykonať úkon.
14. Pokiaľ žalobca v žalobe s poukazom na ustanovenie § 61 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj ustanovenie § 21 zákona č. 575/2001 Z. z. a § 17 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. namieta, že rozhodnutie žalovaného prostredníctvom predsedu žalovaného javí znaky rozhodnutia nepríslušným orgánom, správny súd hodnotí túto námietku ako nedôvodnú a to s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 ako i § 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 581/2004 Z. z.
15. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil na dôvodoch, ktoré riadne a zvlášť pre žalobcu dostatočným spôsobom bližšie nezdôvodnil. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky bude potrebné, aby vo veci bolo riadne vykonané dokazovanie a uskutočnilo sa také konania,
v ktorom sa žalobcovi vytvorí priestor, aby sa ku všetkým vykonaným dôkazom mohol vyjadriť a výsledky vykonaného dokazovania správny orgán vyhodnotí v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov jednotlivo i v ich súhrne zákonným spôsobom, pričom s námietkami žalobcu sa riadne vysporiada i žalovaný, pretože nepostačuje len stručné odôvodnenie, že od výsluchu nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci a účinnejšie uplatnenie procesných práv a že listiny/dôkazy nachádzajúce sa v spise, sú plne dostačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania.
16. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného a svoje rozhodnutie v dotknutej časti riadne a náležite odôvodniť.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pretože žalobca mal vo veci úspech.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.