Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Co-35-2022.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/35/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Ľubomíra Šablu a JUDr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava- Petržalka, proti žalovanému: J. J., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, P. P., o zaplatenie 1.071,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17C/58/2019-111 zo dňa 23. septembra 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17C/58/2019-125 zo dňa 9. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 17C/58/2019-111 zo dňa 23. septembra 2021 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 17C/58/2019-125 zo dňa 9. novembra 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.071,69 Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 16.11.2018 do zaplatenia a sumu 1,70 Eur ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu (prvá výroková veta), žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhá výroková veta); dopĺňacím rozsudkom doplnil tretí výrok, ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 64,26 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.071,69 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím zo dňa 4.10.2016, právoplatným dňa 31.10.2016 a vykonateľným 16.11.2016, uznal žalovaného vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že dňa 19.10.2015 v čase okolo 15.00 hod. v Laskomerskej doline v Banskej Bystrici fyzicky napadol poistenkyňu žalobcu J. R., ktorej poškodenie zdravia si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti; žalobca príslušným zdravotníckym zariadeniam uhradil náklady vo výške 1.071,69 Eur. Žalobca listom zo dňa 10.10.2018 vyzval žalovaného na náhradu vynaložených liečebných nákladov, výzvu síce prevzal dňa 31.10.2018, ale v 15 dňovej lehote na dobrovoľné splnenie povinnosti nereagoval, od 16.11.2018 je tak žalovaný v omeškaní; bez reakcie zostala aj opätovná výzva žalobcu zo dňa 26.10.2018.
1.2 Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a ním uvedený dlh neexistuje. Rozhodnutie okresného úradu mu bolo doručované na adresu R. XX, P. P., na ktorej sa v tom čase nezdržiaval; pri doručovaní tak bola uplatnená fikcia doručenia, ktorú žalovaný vyhodnotil ako nesprávnu a nezákonnú, pretože v roku 2011 nadobudol byt na L. ulici v P. P., ktorý je v jeho vlastníctve a v ktorom sa od roku 2013 zdržuje.
1.3 Súd prvej inštancie si vyžiadal spis Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-BB-OVVS2-2016/023352 (2016/231788/LA), preskúmal predložené rozhodnutie zo dňa 4.10.2016, ktorým bol žalovaný ako obvinený uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Okresný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 10.6.2020 podal žalovaný proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 4.10.2016 odvolanie a žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty a o navrátenie lehoty na podanie odvolania; odbor všeobecnej vnútornej správy okresného úradu dňa 10.9.2020 rozhodol tak, že žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty zamietol s odôvodnením, že odvolanie predstavuje úkon nevykonaný v zákonnej lehote; o odvolaní nebolo vydané samostatné rozhodnutie, vec bola vybavená listom dňa 7.7.2021 s tým, že odvolanie bolo podané po zákonom stanovenej lehote a s poukazom na ustanovenie § 68 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) nemôže byť rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s priestupkovým spisom Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica-západ, ktorý je súčasťou spisového materiálu Obvodného úradu Banská Bystrica; zo záznamu o podaní vysvetlenia zo strany žalovaného zistil, že tento dňa 9.3.2016 na útvare policajného zboru uviedol, že sa k ničomu nevyjadrí a nič nepodpíše. Súd na prejednanie veci vytýčil pojednávania, oboznámil sa aj s vyčíslenými nákladmi žalobcu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
1.4 V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného z dôkazov predložených žalobcom; ak žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, bolo na ňom, aby v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalobcovi nevzniklo právo na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistenkyni žalobcu, že konaním žalovaného nebola spôsobená žalobcovi ujma v žalovanej výške a príčinnú súvislosť medzi vznikom ujmy a konaním žalovaného.
1.5 Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) uviedol, že rozhodnutím okresného úradu zo dňa 4.10.2016 je viazaný; v zmysle predmetného rozhodnutia bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o priestupkoch“), za spáchanie ktorého mu bola uložená pokuta vo výške 25,- Eur.
1.6 Okresný súd, prihliadajúc na predmet konania spočívajúci v posúdení, či žalobca má právny nárok na úhradu nákladov vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho poistenca, dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný, nakoľko bolo v konaní preukázané, že zdravotná poisťovňa vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a tieto náklady boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného, ktorý skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že dňa 19.10.2015 v čase okolo 15.00 hod. v Laskomerskej doline v Banskej Bystrici žalovaný dobehol a fyzicky napadol J. R., čím jej spôsobil pomliaždenie tváre, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie v Nemocnici F.D.Roosevelta s dobou liečenia 6 dní, v priebehu konania nepoprel, preto ich súd považoval za pravdivé.
1.7 Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.071,69 Eur od 16.11.2018, nakoľko dňa 15.11.2018 uplynula 15 dňová lehota na dobrovoľné plnenie. Súčasne sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1,70 Eur, ktorá predstavuje náklady spojené s uplatnením nároku, súd prvej inštancie návrhu žalobcu aj v tejto časi vyhovel.
1.8 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal; žalobca bol síce v konaní úspešný, ale žiadne trovy mu v konaní nevznikli, žalovanému nárok na ich náhradu ani nevznikol.
1.9 Dopĺňacím rozsudkom okresný súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Banská Bystrica súdny poplatok vo výške 64,26 Eur; nakoľko žalobca je v zmysle ustanovenia § 4 ods.2 písm.a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „zákon č.71/1992 Z.z.“) oslobodený od poplatkovej povinnosti, zaviazal okresný súd s poukazom na ustanovenie § 2 ods.2 zákona o súdnych poplatkoch žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Z jeho obsahu vyplýva, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. d) a f) C.s.p., nakoľko tvrdil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.1 Odvolateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 4.10.2016, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Namietol, že predmetné rozhodnutie mu bolo doručené na adresu jeho trvalého bydliska, kde sa však nezdržuje a nadobudlo právoplatnosť fikciou doručenia, nakoľko sa vrátilo ako neprevzaté. Fikcia doručenia tak bola podľa jeho tvrdenia použitá nezákonne a tým, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, bol z konania vylúčený.
2.2 Žalovaný sa vyjadril aj k záznamu o podaní vysvetlenia; policajnú správu zo dňa 9.3.2016 označil za falzifikát, nakoľko žiadne vysvetlenie k veci na polícií nepodal. Uviedol, že keď je neplatným tento záznam, neplatnými sú aj všetky naň nadväzujúce úkony, a teda aj rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 4.10.2016; na základe uvedeného konštatoval, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie.
2.3 K odvolaniu doložil aj záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 9.3.2016, v súvislosti s ktorým namietal, že nebolo preukázané, na základe čoho sa dostavil na Obvodné oddelenie PZ; za nepravdivý označil aj zápis v zázname, že sa nebude k ničomu vyjadrovať ani nič nepodpíše; z predmetného dokumentu súčasne nie je zrejmé, v akom procesnom postavení prišiel vypovedať.
3. Žalobca sa v písomnom vyjadrení v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktorý je vecne správny, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne aplikoval a interpretoval príslušné právne normy. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť.
4. K vyjadreniu žalobcu podal vyjadrenie (repliku) žalovaný; zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. V ďalšom vyjadrení žalovaný vzniesol námietku premlčania tvrdiac, že právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sa premlčalo uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa dozvedela, kto poškodenie zdravia spôsobil. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania a výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
6.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo; oboznámil sa s podaným odvolaním a podstatnými odvolacími námietkami. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
7.1 Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade s ustanovením § 220 ods.2 C.s.p. odôvodnený; je preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a odôvodnil, z akého dôvodu žalobcovi priznal žalobou uplatnený nárok. Odvolací súd sa s postupom a zo závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v konkrétnostiach na ne poukazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.). Reagujúc na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti:
8. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy jedna strana sporu predstavuje subjekt práva a strana druhá je subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procese používa pojem vecná legitimácia. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie „také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29.6.2010). Nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, znamená, že strana nie je nositeľom práva (alebo povinnosti), o ktoré v konaní ide a vedie vždy k zamietnutiu žaloby. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie sa s namietaným nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dostatočne vysporiadal. Aktívnu vecnú legitimáciu mal preukázanú listinnými dôkazmi; z týchto je zrejmé, že žalobca vynaložil náklady na poskytnutie zdravotnej starostlivosti svojej poistenkyne, k poškodeniu zdravia ktorej došlo protiprávnym konaním žalovaného; uvedené vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 4.10.2016, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ako aj z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia zavineného treťou osobou. Keďže žalobca v konaní preukázal, že práve jemu patrí procesné právo uplatňovať si daný nárok, a teda že on je nositeľom práva, nemožno vyvodiť iný záver než ten, že mu v tomto spore svedčí aktívna vecná legitimácia.
9. Žalobca ako zdravotná poisťovňa si v tomto konaní uplatňuje regresný nárok voči tretej osobe (žalovanému), zavineným protiprávnym konaním ktorej došlo k poškodeniu zdravia poistenca žalobcu (ustanovenie § 42 ods.4 písm.a/ zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení účinnom ku dňu úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť). V prejednávanej veci boli splnené predpoklady pre úspešné uplatnenie regresného nároku. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, nebolo tak sporné, že žalobca vyplatil poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti náklady za ošetrenie a hospitalizáciu jeho poistenkyne; sporné súčasne nebolo, že dňa 19.10.2015 došlo v Laskomerskej doline v Banskej Bystrici k úmyselnému narušeniu občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví poistenkyne žalobcu, a to práve konaním žalovaného. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 4.10.2016, proti ktorému žalovaný nepodal v zákonom stanovenej lehote odvolanie a ktoré nadobudlo dňa 31.10.2016 právoplatnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia sa rozumie jeho nezmeniteľnosť a záväznosť; s poukazom na ustanovenie § 193 C.s.p. je súd rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal, viazaný.
9.1 Odvolací súd v súvislosti s tvrdenými protiprávnymi úkonmi okresného úradu a Obvodného oddelenia PZ v priestupkovom konaní zdôrazňuje, že rozhodnutie vydané správnym orgánom, ktoré nadobudlo právoplatnosť, a ani konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo nie je (a ani nemôže byť) predmetom prieskumu všeobecného súdu v tomto konaní. Odvolaciu argumentáciu žalovaného tak vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Opravné prostriedky voči rozhodnutiu správneho orgánu žalovaný nevyužil, resp. ich nevyužil včas.
9.2 Žalovaný namietal, že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica zo dňa 4.10.2016 vydané v priestupkovom konaní mu bolo doručované na adresu, na ktorej sa nezdržiaval a z ktorého dôvodu nemohla byť uplatnená ani fikcia doručenia. K uvedenému odvolací súd uvádza, že pri doručovaní písomností platí, že tieto sa adresátovi doručujú na adresu, ktorú sám uvedie alebo na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, ak ide o fyzickú osobu. Zo samotného odvolania žalovaného je zrejmé, že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica mu bolo doručované na adresu jeho trvalého pobytu („rozhodnutie z Okresného úradu doručované mne na adresu trvalého bydliska, kde sa ale nezdržujem“); žalovaný ani netvrdil, že správnemu orgánu uviedol inú adresu pre doručovanie zásielok; ak potom bola pri doručovaní na túto adresu uplatnená fikcia doručenia, v zmysle ktorej sa písomnosť doručovaná na adresu uvedenú v registri obyvateľov považuje za doručenú aj vtedy, ak
si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia; v takomto prípade sa posledný deň tejto lehoty považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel, táto bola uplatnená správne. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že od roku 2013 sa zdržiava vo svojom byte na Švermovej ulici, odvolací súd konštatuje, že len samotná skutočnosť, že si žalovaný kúpil nehnuteľnosť bez ďalšieho nepreukazuje, že sa v tej-ktorej nehnuteľnosti aj reálne zdržiava. V zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky je naviac povinnosťou každého občana na ohlasovni ohlásiť svoj trvalý pobyt, resp. prechodný pobyt, ak má pobyt mimo miesta trvalého pobytu trvať dlhšie ako 90 dní; uvedené si žalovaný preukázateľne nesplnil (ani to netvrdil).
10. Správnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu nebola spôsobilá zmeniť ani námietka premlčania vznesená žalovaným v odvolacom konaní. Na takto vznesenú námietku premlčania nebolo možné prihliadnuť pretože predstavuje novotu v odvolacom konaní (prostriedok procesnej obrany).
10.1 Podľa § 149 C.s.p. sú prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany (okrem iných) aj hmotnoprávne námietky. Všeobecná právna úprava premlčania je zakotvená v hmotnoprávnom predpise - Občianskom zákonníku, a teda námietka premlčania je hmotnoprávnou námietkou. Procesné úkony strán sporu (prostriedky procesného útoku a procesnej obrany) v civilnom procese podliehajú koncentrácií konania, a teda strana sporu ich musí vykonať v určitej fáze konania. Odvolacie námietky týkajúce sa nových skutočností sú prípustné len za splnenia dôvodov vymedzených v ustanovení § 366 C.s.p.; prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany možno v odvolacom konaní použiť, ak sa týkajú procesných podmienok (písm.a/), vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm.b/), ak má nimi byť preukázaná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (písm.c/) alebo ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm.d/). Žalovaný v podanom vyjadrení neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý tento prostriedok procesnej obrany (námietku premlčania) uplatnil až v odvolacom konaní, nekonkretizoval ani skutočnosť, pre ktorú nemohol námietku premlčania vzniesť už v priebehu konania na súde prvej inštancie. V zmysle ustanovenia § 366 C.s.p. tak odvolací súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným v odvolacom konaní ako neakceptovateľnú novotu. Navyše aj vo vzťahu k námietke premlčania platí ustanovenie § 373 ods.4 C.s.p., podľa ktorého v danom prípade prostriedky procesnej obrany neuplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť (za splnenia podmienok podľa § 366) najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Ak bol rozsudok žalovanému doručený dňa 12.11.2021 a námietka premlčania bola uplatnená v replike žalovaného doručenej okresnému súdu dňa 17.5.2022, je zrejmé, že námietka premlčania nebola uplatnené v lehote na podanie odvolania.
10.2 Ak by aj bola námietka premlčania ako prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní akceptovateľná, nemohol by odvolací súd konštatovať premlčanie nároku žalobcu. V zmysle ustanovenia § 21 ods.5 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) sa právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle § 9 ods.7 písm.c) premlčí uplynutím dvoch rokov odo dňa, keď sa zdravotná poisťovňa dozvie, kto poškodenie zdravia spôsobil, najneskôr uplynutím desiacich rokov odo dňa úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalobca sa o skutočnosti, kto poškodenie zdravia jej poistenkyni spôsobil, preukázateľne dozvedel až dňa 27.7.2018, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, zo dňa 4.10.2016, právoplatné dňa 31.10.2016, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Dňa 28.7.2018 tak začala žalobcovi plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá by márne uplynula dňa 28.7.2020; žalobca však podal žalobu dňa 9.9.2019, a teda pred uplynutím premlčacej doby.
11. Žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia ako aj naň nadväzujúce dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok; tento mal preukázaný aj súd prvej inštancie a odvolací súd, ktorý odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania a výroku o povinnosti zaplatenia súdneho poplatku v spore neúspešným žalovaným (keďže žalobca bol oslobodený od povinnosti zaplatenia súdneho poplatku). Voči tejto argumentácii súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania a súdnemu poplatku odvolateľ námietky nemal; preto sa odvolací súd obmedzil len na konštatovanie správnosti uvedených výrokov.
12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p. a nárok na náhradu trov konania priznal v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému žalobcovi, nakoľko napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd v celom rozsahu potvrdil.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).