Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/12/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobcu: B. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. Y. XXX, W., proti žalovanej: WM Consulting & Communication, s.r.o., IČO 34 127 798, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, zast. splnomocnenkyňou: Roman Kvasnica a partneri, s.r.o., IČO 36 866 598, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. -39 zo dňa 01.12.2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalobu na obnovu konania odmietol a výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou a (ďalej len „“). Vecne prvoinštančný súd argumentoval tým, že dňa 19.02.2021 bola súdu doručená žaloba na obnovu konania, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. (o zaplatenie sumy 8.062,76 eur s prísl.). Žalobu odôvodnil tým, že vo veci bolo rozhodnuté platobným rozkazom, v ktorom nie je uvedený dôvod, z akého právneho vzťahu si žalobca nárokuje žalovanú sumu, ani na základe akých skutočností súd rozhodol. Žalobca nemal vedomosť, že jeho zmluva o splátkovom úvere môže obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. Toto sa dozvedel až z písomného potvrdenia MS SR zo dňa 21.11.2018, o ktoré požiadal. Vyjadrenie MS SR nevedel využiť, ani nevedel na čo je. V decembri 2020 kontaktoval štatutárku Občianskeho združenia na pomoc spotrebiteľom, ktorá mu vysvetlila, čo sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a že ich obsahuje aj jeho zmluva o splátkovom úvere. Toto poznanie bolo impulzom na podanie návrhu o obnovu konania. Z platobného rozkazu Okresného súdu Senica č. k. -21 zo dňa 23.02.2018 prvoinštančný súd zistil, že predmetným platobným rozkazom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.062,76 eur s prísl. ako aj náhradu trov konania. Žalovaný nepodal proti platobnému rozkazu odpor a tento nadobudol právoplatnosť dňa 04.04.2018.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to: 1/ žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, 2/ musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, 3/ musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a 4/ žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ustanovenie upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej je potrebné podať

žalobu na obnovu konania. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa. Subjektívna lehota je trojmesačná a žalobcovi plynula najneskôr odo dňa, keď sa oboznámil s odpoveďou ministerstva zo dňa 21.11.2018 na jeho žiadosť o preskúmanie zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca toto právo v danej lehote nevyužil, žalobu podal až 19.02.2021, a preto súd jeho žalobu o obnovu konania odmietol ako podanú oneskorene v zmysle . O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalovanej priznal ich plnú náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, zjavne neodôvodnené, neprimerane prísne, nevyvážené a nezohľadňujúce argumenty navrhovateľa ani okolnosti v predmetnej veci. Uvedené rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavne požiadavky na súdnu ochranu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vo veci nebol úplne zistený stav veci. Odvolateľ v úvodnej časti odvolania poukázal na spotrebiteľský charakter zmluvy, potrebu ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, charakter neprijateľných zmluvných podmienok s tým, že súd je ex offo povinný skúmať prítomnosť neprijateľných zmluvných podmienok a už samotné porušenie tejto povinnosti je postupom súdu, ktorým odníma navrhovateľovi ako spotrebiteľovi, strane sporu, právo na spravodlivé preskúmanie veci - právo na spravodlivé súdne konanie. Zároveň, keďže v spotrebiteľskom spore, ktorý je prioritne upravený právom EÚ, je súd orgánom aplikácie práva EÚ, aj vnútroštátne právo teda musí vykladať eurokonformne, nielen v súlade s doslovným znením transponovaných smerníc, ale aj v súlade so zámerom a úmyslom zákonodarcu, v medziach judikatúry ESĽP a súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Európsky súdny dvor), keďže v takomto prípade je orgánom aplikácie práva EÚ, a nie len rozhodcom medzi stranami sporu podľa práva slovenského. Žalobca mal za to, že súd je povinný skúmať podľa žalovaný nárok v spotrebiteľskom spore úplne a dôsledne, môže (na rozdiel od iných druhov sporov) vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na ust. a nasl. a a . Žalobca ďalej uviedol, že nie je právne vzdelaný a jeho chybou bola jeho dôvera v spravodlivosť súdu, dôvera v to, že súd pozná právo. Vysvetlenie odpovede z Ministerstva spravodlivosti SR mu bolo poskytnuté až konateľkou Občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa, Centra Správnej Pomoci v Michalovciach, pani Q. X., ktorá mu vysvetlila, že tieto informácie Ministerstva spravodlivosti SR sú iba informatívneho charakteru, ako môže s nimi naložiť a čo vlastne znamenajú, že o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve môže rozhodnúť iba súd. Kanceláriu Občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa, Centra Správnej Pomoci v Michalovciach spolu s partnerkou Y. Y. navštívil dňa 27.12.2019. Žalobu o obnovu konania podal 19.02.2020 (v podaní zo dňa 07.07.2021 žalobca uvádzal dátumy 27.12.2020 a 19.02.2021 - pozn. odvolacieho súdu). Žalobca uviedol, že uvedené môžu pred súdom dosvedčiť Q. X. ako aj Y. Y.. Záverom odvolania konštatoval, že k znakom právneho štátu patrí požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. V súlade s základných princípov ako aj v súlade so zásadou právnej istoty a základného práva na súdnu ochranu a v súlade s SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov, poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, že predvídateľnosťou rozhodovania sa naplňuje materiálne chápanie právneho štátu a vylučuje priestor pre prípadnú svojvôľu. Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú právnu otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou právnej istoty.

4. Žalovaná v podaniach zo dňa 10.02.2022 a 17.06.2022 navrhla odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa názoru žalovanej súd postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu na obnovu konania podanú žalobcom odmietol z dôvodu zmeškania subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Z podanej žaloby na obnovu konania vyplýva, že žalobca sa o dôvode obnovy konania dozvedel dňa 21.11.2018, pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložil súdu dôkaz - odpoveď na žiadosť o posúdenie úverovej zmluvy zo dňa 21.11.2018. Žaloba na obnovu konania bola žalobcom podaná až dňa 19.02.2021, t.j. po uplynutí trojmesačnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, pričom z ustanovenia vyplýva, že zmeškanie tejto procesnej lehoty nie je možné odpustiť. Žalovaná má za to, že začatie plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty nemôže byť podmienené podaním vysvetlenia zo strany štatutárneho orgánu združenia na ochranu spotrebiteľa, tak ako to uvádza žalobca. Toto tvrdenie považuje žalovaná za zavádzajúce, nakoľko žaloba na obnovu konania bola podaná dňa

19.02.2021 a nie dňa 19.02.2020. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaná považovala za bezpredmetné vyjadrovať sa k ďalším tvrdeniam žalobcu uvedeným v podanom odvolaní, avšak z dôvodu právnej istoty tieto tvrdenia výslovne poprela s poukazom na to, že tieto mohol žalobca použiť v pôvodnom konaní, v ktorom zostal pasívny a nepodal odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Žalovaná ďalej uviedla, že zo strany súdu bolo prihliadnuté na spotrebiteľský charakter sporu, pričom súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v celom rozsahu.

5. Žalobca v podaní zo dňa 10.04.2022 zotrval na ním podanom odvolaní. Uviedol, že na internete sa dočítal o existencii sekcie MS SR - odboru na ochranu spotrebiteľa, a na možnosť požiadania o posúdenie spotrebiteľskej zmluvy. Požiadal o to, odpoveď dostal, ale ako neprávnik, bez adekvátneho právneho vzdelania, vôbec nevedel, ako ho využiť. O spotrebiteľský úver si požiadal kvôli zlej finančnej situácii. Koncom roku 2020 sa na internete skontaktoval s pani Q. X., ktorá sa aktívne, ako štatutárka Občianskeho združenia na pomoc spotrebiteľom, venuje aj kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Až ňou mu bolo dňa 27.12.2020 vysvetlené, čo sú to vlastne neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Posúdenie zmluvy, ktoré obdržal z MS SR, ale nepoukazovalo na tie neprijateľné podmienky v jeho Zmluve o splátkovom úvere, na ktoré upozornila pani X.. Toto poznanie bolo impulzom, že sa rozhodol vo februári 2021 podať na súd žalobu o obnovu konania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nebolo.

7. Podľa , proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

8. Podľa , žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

9. Podľa , žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

10. Podľa ods. 1 a 2, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť (1). Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (2).

11. Podľa , za splnenia podmienok podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak

a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, alebo c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

12. Podľa , odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné.

13. Podľa súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v alebo e) je zjavne nedôvodná.

14. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba na obnovu konania odmietnutá z dôvodu jej oneskoreného podania.

15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná. Žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd vyhovie alebo ju zamietne. Druhá fáza predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ust. až . Tento opravný prostriedok má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ustanovenie až f/ pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorým expressis verbis vymieneným zákonným dôvodom. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná. Zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Uvedené je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania.

16. Sporová strana určitú skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz nemohla bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, ak ani pri náležitej starostlivosti a opatrnosti sa nemohla dozvedieť o existencii alebo obsahu takej skutočnosti, dôkazu alebo rozhodnutia, alebo ak ich napriek náležitej starostlivosti nemohla v pôvodnom konaní predniesť, odkázať na ne alebo navrhnúť ich vykonanie. Uplatnenie tohto dôvodu je potrebné vykladať s ohľadom na povahu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Účelom žaloby o obnovu konania nie je opätovne otvárať otázku vecnej správnosti právoplatného rozhodnutia, ani dávať „druhú šancu“ strane, ktorá sa riadne nestarala o svoje záujmy v pôvodnom konaní. V zásade nemožno ako dôvod obnovy konania uplatňovať také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, o ktorých strana vedela (mohla ich zistiť pri náležitej starostlivosti o svoje práva) a mohla ich uplatniť v pôvodnom konaní v riadnom opravnom prostriedku (odpore, odvolaní, námietkach), ale bez náležitého dôvodu tak neurobila (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , judikát R 56/1999). Na sporovej strane je, aby dbala na ochranu svojich práv. Obnova konania je procesný prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má dôvod v tom, že v pôvodnom konaní nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Samotná prípadná vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania (ZSP 2/2000), nakoľko nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou odvolania alebo riadneho opravného prostriedku (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

17. Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby na obnovu konania, zákon ustanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je 3-mesačná;

jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v . Obe lehoty (subjektívna aj objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Z obsahu spisu súd zistil, že žaloba na obnovu konania bola doručená súdu dňa 19.02.2021, v danom prípade tak bola zachovaná objektívna lehota, t.j. žaloba bola podaná v rámci 3-ročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia dňa 04.04.2018 (ktorá skutočnosť sporná nebola). Subjektívna trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania plynula žalobcovi odo dňa, keď sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod obnovy uplatniť. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania musí byť dodržaná v rámci objektívnej trojročnej lehoty, ktorá plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania zákon nepripúšťa ( ). Začiatok 3-mesačnej subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť.

18. Žalobca v žalobe na obnovu konania nepreukázal, že bez svojej viny nemohol o zaujatie stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR k posúdeniu uzatvorenej zmluvy požiadať už v pôvodnom konaní, pričom na druhej strane je potrebné poukázať na to, že takéto posúdenie (a z neho plynúce závery) by s poukazom na ustanovenie článku 144 SR a nemohlo byť pre súd záväzné. Súčasne ani prípadný výklad akejkoľvek zmluvy nie je dôvodom na zásah do právnej istoty (právoplatného súdneho rozhodnutia), ktorým obnova konania nepochybne je, a preto musí byť limitovaná na mimoriadne situácie, kedy strana sporu z objektívnych dôvodov nemohla v pôvodnom konaní uplatniť určitý prostriedok procesného útoku či obrany, čo nie je prípad prejednávanej veci. Tvrdenie žalobcu, že sa o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve dozvedel až po návšteve konateľky Občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľa, Centra Správnej pomoci v Michalovciach, ktorá mu mala podať vysvetlenie odpovede MSSR, nemôže mať relevanciu vo vzťahu k obnove konania, keďže žalobca nepreukázal, že v čase pôvodného konania sa náležite o svoje práva staral, prípadne akú starostlivosť vyvinul na to, aby sa mohol dozvedieť okolnosti namietané v žalobe a čo mu prípadne bránilo v zistení a následnom namietaní v prebiehajúcom súdnom konaní o zaplatenie žalovanej sumy.

19. Z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením odmietol žalobu na obnovu konania z dôvodu jej oneskoreného podania ( ), postupoval správne a odvolací súd v súlade s ust. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

20. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje tiež na to, že z obsahu žaloby na obnovu konania vyplýva, že táto bola podaná z dôvodu podľa , pričom podľa názoru odvolacieho súdu podmienky prípustnosti obnovy konania v zmysle ust. splnené neboli, pretože účelom žaloby na obnovu konania nie je opätovne otvárať otázku vecnej správnosti právoplatného rozhodnutia, ani dávať „druhú šancu“ strane, ktorá sa riadne nestarala o svoje záujmy v pôvodnom konaní.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

22. Toto uznesenie bolo odvolacím súdom prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).