Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_3To-79-2016.pdf
PDF · 105.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/79/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 6. októbra 2016 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Márie Urbanovej prejednal odvolania prokurátora a obžalovaného I. C. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/85/2014 z 25.4.2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/85/2014 z 25.4.2016 vo výroku o treste a výroku o náhrade škody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného I. C., nar. XX.X.XXXX v O., trvale bytom J. Y. XXXX/XXX, B. D., okres O.,
o d s u d z u j e :
podľa § 302 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. (§ 36 písm. j/) na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a obžalovanému zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. u s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. p r i k a z u j e obžalovanému v skúšobnej dobe na vlastné náklady odstrániť z pozemkov parc. č. CKN 6860/3, CKN 6894, CKN 6859, CKN 6861 v katastrálnom území O., ktoré sú vo vlastníctve Technických služieb Ružomberok, a.s. a J.K.B2 s.r.o., Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok, odpad v množstve 16.928,3 m3.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného J.K.B2 s.r.o., Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný I. C. uznaný za vinného zo zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, 4 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému J.K.B2, spol. s.r.o. so sídlom Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok, IČO: 36 381 420 škodu vo výške 125.356,- Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie prokurátor a obžalovaný.
Prokurátor odvolanie odôvodnil tak, že toto podáva proti výroku o treste a proti výroku o náhrade škody. Pokiaľ ide o výrok o treste, prvostupňový súd nepostupoval správne, keď obžalovanému v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zák. neuložil obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Je toho názoru, že súd je povinný obligatórne uložiť v rámci probačného dohľadu aj obmedzenia spočívajúce v zákaze alebo povinnosti spočívajúce v príkaze, a len tak môže byť dosiahnutý účel trestu podmienečne odloženého s probačným dohľadom. Ako vhodnú povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 Tr. zák. považuje uloženie povinnosti obžalovanému I. C. na vlastné náklady odstrániť odpad zo všetkých štyroch pozemkov a uložiť ho na miesto tomu určené a uviesť pozemky do pôvodného stavu. Poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, najmä ust. § 18 ods. 5, z ktorého vyplýva, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, náklady na činnosť smerujúcu k zneškodňovaniu odpadov a náklady na zneškodňovanie odpadov znáša držiteľ odpadu, pre ktorého sa zneškodňovanie odpadu vrátane zberu a úpravy odpadu vykonáva; ak takýto držiteľ odpadu nie je známy, znáša ich posledný známy držiteľ odpadu alebo výrobca, z ktorého výroby odpad pochádza. Vzhľadom na ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch má to byť práve obžalovaný I. C., kto bude povinný v každom prípade odpad z miesta odstrániť a uviesť miesto do pôvodného stavu, a to na vlastné náklady. Prokurátor ďalej v odvolaní uviedol, že nesúhlasí ani s výrokom o náhrade škody. Trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi v skutkovej podstate neobsahuje znak spôsobenia škody. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že žiadnemu poškodenému nevznikla žiadna škoda v zmysle ust. § 124 Tr. zák. Pokiaľ boli zástupcovia poškodených strán v prípravnom konaní vypočutí, boli vypočutí len v procesnom postavení poškodených bez možnosti uplatňovať si nárok na náhradu škody. Okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa 19.1.2015 najskôr poškodeného J.K. B2, spol. s.r.o. so sídlom Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok nepripustil do konania. Výrok, ktorým prvostupňový súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému J.K.B2 spol. s.r.o. škodu vo výške 125.356,-Eur a so zvyškom nároku ho odkázal na občianske súdne konanie považuje za nesprávny. Poškodený nepreukázal, v čom mu vznikla ujma na majetku. Poukázal, že spoločnosť J.K.B2 odkúpila pozemok aj s navozeným odpadom. K poškodeniu pozemkov nemohlo dôjsť, pretože všetky 4 pozemky sú určené rozhodnutiami orgánov štátnej správy práve na vybudovanie skládky. Pokiaľ súd priznal spoločnosti J.K.B2 náhradu škody vo výške 125.356,-Eur, o to viac mal priznať náhradu škody aj Technickým službám Ružomberok, ktoré podali trestné oznámenie. Splnomocnenec poškodeného Technické služby Ružomberok, a.s. Pivovarská 9, Ružomberok JUDr. Vereš sa domáhal škody. Zastáva názor, že v predmetnej veci nevznikla žiadna priama škoda žiadnemu poškodenému. Súd v rozsudku konštatuje, že škoda vo výške 125.356,-Eur vznikla z titulu znehodnotenia pozemkov. V rozsudku však taktiež konštatuje, že znalec neriešil otázku poškodenia pozemkov, nakoľko takáto otázka mu nebola položená a navyše sa k tomu ani nemohol vyjadriť, lebo nemal vedomosť, čo sa na týchto pozemkoch nachádzalo predtým. Tento zjavný rozpor spôsobuje, že týmto trestným činom nebola spôsobená žiadna škoda žiadnemu poškodenému. Pokiaľ súd dospel k záveru, že škoda vznikla, zrejme by išlo o súbeh trestných činov, čo sa však ani v skutkovej vete ani v právnej vete rozsudku neodrazilo. Ak je názor súdu taký, že bola spôsobená škoda na pozemkoch, preto je namieste uvažovať aj o spáchaní zločinu poškodzovania cudzej veci. Súd na jednej strane priznal náhradu škody za znehodnotenie pozemkov, ale toto konanie páchateľa vôbec nevyplýva zo skutkovej vety ani z právnej vety rozsudku. Podľa prokurátora však majetkový trestný čin spáchaný nebol. V prípade predaja vlastného pozemku s umiestneným odpadom v neskoršom období však nezakladá ani úvahu o spáchaní majetkového trestného činu, t.j. spôsobenie škody právnemu nástupcovi. Je preto rozhodné sa zaoberať otázkou, či v čase spáchania skutku spôsobil páchateľ škodu na pozemkoch alebo inú škodu. Je preukázané, že v čase spáchania skutku žiadnu škodu nespôsobil. Je preto absurdné prijať záver, že zmenou vlastníckych vzťahov k pozemkom bol spáchaný aj majetkový trestný čin, t.j. bola spôsobená škoda. Zmena vlastníckych vzťahov k pozemkom nemá žiadny vplyv na kvalifikované konanie páchateľa z hľadiska trestnej zodpovednosti. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obžalovaný odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že odvolanie podáva proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku. Z trestnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, sa necíti byť vinným. On K. E. nedával príkazy na manipuláciu s odpadom. Vývoz odpadu a jeho likvidáciu vykonávali firmy Marián Balun - BAPA a Nitravastav, prípadne ďalšie firmy na základe zmluvných vzťahov, ktoré podľa jeho vedomosti dohodol W. P.. W. P. so svojou manželkou mali rozhodujúce postavenie v spoločnosti Florance s.r.o. a oni dvaja rozhodovali o zásadných záležitostiach spoločnosti. V období od 9.3. do 22.3.2012, keď bol na dovolenke, bola bez jeho vedomia časť stavebného odpadu z výrobnej haly a hlina vyvezená do jamy, ktorá mala slúžiť ako skládka interného odpadu. Táto jeho obhajoba nebola vykonanými dôkazmi vyvrátená. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi. Pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti orgány činné v trestnom konaní nesprávne vychádzali zo zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení účinnom od 1.1.2013, konkrétne ide o ustanovenie § 2. Poukázal na novelizáciu tohto zákona zákonom č. 343/2012 Z.z., kde bolo upravené ustanovenie práve § 2 ods. 1. Vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že dával K. E. príkazy na nakladanie s odpadmi. V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov K. E., C. J., M. K. a P. M.. V súvislosti s posudzovaním jeho trestnoprávnej zodpovednosti poukázal na viaceré ustanovenia zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch. Marián Balun, ktorý podnikal pod obchodným menom Marián Balun - BAPA a ktorý má v predmete podnikania demolácie a zemné práce a podnikanie v oblasti nakladania s inými ako nebezpečnými odpadmi, mal postupovať v súlade so zákonom a nesie aj príslušnú zodpovednosť, aby s odpadmi nakladal v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Ďalšou spoločnosťou, ktorá nakladala s odpadmi, bola spoločnosť Nitravastav spol. s.r.o. Poukázal aj na rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Ružomberku, z ktorých vyplýva, že zodpovednými za umiestnenie odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch sú spoločnosti Nitravastav s.r.o. a Florance s.r.o. Z vykonaných dôkazov taktiež vyplýva, že nakladanie s odpadom v areáli bývalých Tehelní v Ružomberku vykonávali aj ďalšie podnikateľské subjekty, ktoré by mohli prichádzať do úvahy ako zodpovedné osoby za nakladanie s odpadom. Orgány činné v trestnom konaní však ním navrhované dôkazy nevykonali, a preto ďalšie podnikateľské subjekty neboli zistené. Vykonanými dôkazmi nebolo dostatočne preukázané ani obdobie, v ktorom došlo k nakladaniu s odpadmi. Pokiaľ v rozsudku je uvedené, že ku skutku došlo do presne nezistenej doby mesiaca februára 2012, výpoveďami svedkov M. a K. bolo preukázané, že k vývozu odpadu došlo aj v marci 2012, keď bol na zahraničnej dovolenke. Taktiež nebolo vykonané objasňovanie ďalších okolností, na základe jeho návrhov, keď sa domáhal zabezpečenia listinných dôkazov, a to účtovných a ďalších dokladov jednotlivých spoločností, ktoré pôsobili v rozhodnom čase v areáli bývalej Tehelne, či už ide o spoločnosti Florance, s.r.o. a Nitravastav spol. s.r.o., alebo firmu Marián Balun - BAPA. Z týchto dokladov by bolo možné zistiť, na akom zmluvnom základe vykonávali nakladanie s odpadmi tieto osoby, kto dohodoval takéto nakladanie s odpadmi a uzatváral tieto zmluvy a v akom čase a v akom rozsahu došlo k nakladaniu s týmto odpadom. Orgány prípravného konania a ani súd sa vôbec nezaoberali prípadným posúdením skutku podľa zákona č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu. V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov Ing. I. a J., z ktorých vyplývalo, že išlo o dobývací priestor a vyťažené ložisko, resp. sa vykonávala rekultivácia banského diela. Nesprávne posúdenie skutku potom mohlo mať vplyv aj na prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť. Pokiaľ ide o zisťovanie spôsobenej škody, orgány prípravného konania a súd sa uspokojili s odborným vyjadrením Ing. I. E., pričom toto odborné vyjadrenie nezodpovedá požiadavkám zákona. Ide o stručné odborné vyjadrenie spracované povrchne s viacerými chybami a osobou neoprávnenou na podanie takéhoto odborného vyjadrenia. Ing. E. pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal z porovnávania obdobia 24 rokov, pričom nebolo zisťované, či počas tohto obdobia na uvedený pozemok nebol navezený nejaký odpad. Ing. E. nie je oprávnený podávať odborné vyjadrenia pre oblasť vyčíslenia výšky škody na životnom prostredí. V takýchto zložitých prípadoch súdy priberajú znalcov z odboru životného prostredia, odvetvia odhad škôd v životnom prostredí. Aj v tomto prípade bolo potrebné pribrať takéhoto znalca. Vykonanými dôkazmi nebolo dostatočne preukázané ani v akom rozsahu a na akom mieste sa odpad z demolácie nachádza. Orgány prípravného konania a ani súd nevykonali ním navrhnuté dôkazy a jeho námietkami a návrhmi na doplnenie dokazovania sa súd v odôvodnení rozsudku ani bližšie nezaoberal. Za nezákonný považuje aj výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému J.K.B2, spol. s.r.o. so sídlom Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok. Pri trestnom čine podľa § 302 Tr. zák. je poškodenou stranou štát. Zástupca štátu však nebol vypočutý ako poškodená osoba. Ako poškodené osoby vystupovali iné právne subjekty, ako vlastníci pozemkov. Tieto osoby neboli oprávnené uplatňovať nárok na náhradu škody. Technické služby Ružomberok a.s. uviedli, že škoda na pozemkoch im nevznikla, ale vznikla im škoda s realizáciou projektu a podnikateľského zámeru a všetkých súvisiacich nákladov vo výške 280.000,-Eur. Tehelne a.s.
si žiadnu náhradu škody neuplatnili, nakoľko táto im nevznikla. Okresný súd najskôr spoločnosť J.K.B2 spol. s.r.o. nepripustil ako poškodeného na hlavné pojednávanie, avšak neskôr tohto poškodeného na hlavné pojednávanie pripustil. Dôvodom bola doručená dohoda o postúpení práv na náhradu škody uzatvorená 10.2.2014 medzi spoločnosťami Seta Tehelne a.s. a J.K.B2. Zástupcovia spoločností Seta Tehelne a.s. a J.K.B2 sa až do 13.2.2015 o takejto dohode nezmienili. Spoločnosť J.K.B2 nebola oprávnená uplatňovať nárok na náhradu škody. Táto spoločnosť nepreukázala, že by jej vznikla ujma na majetku, pretože už pri kúpe pozemkov vedela, že tieto pozemky sú zavezené materiálom v objektoch Tehelne. V tomto smere poukázal na príslušné ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2013. K poškodeniu pozemkov nemohlo dôjsť aj preto, že tieto pozemky sú určené rozhodnutiami príslušných orgánov štátnej správy práve na vybudovanie skládky interného odpadu. Okrem toho o náhrade škody rozhodoval prvostupňový súd na základe posudku, ktorý si dala vypracovať samotná spoločnosť J.K.B2 spol. s.r.o. a ktorý vychádzal z neobjektívnych podkladov. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a spod obžaloby ho oslobodil z dôvodov § 285 písm. b), c) Tr. por.
Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektami a že tieto sú čiastočne dôvodné.
Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil správne, v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku, aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1, 4 Tr. zák.
Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za dostatočne preukázanú. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tomto smere podrobné, zrozumiteľné a logické, a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň v celom rozsahu odkazuje. Skutočnosť, že odpad sa prepravoval a ukladal výlučne na základe pokynov obžalovaného, jednoznačne a nepochybne vyplýva najmä z výpovedí svedkov W. P., G. E., K. E. a O. D.. V tomto smere preto považuje krajský súd odvolacie námietky obžalovaného o tom, že nezodpovedá za navážanie odpadu, za neopodstatnené. Vzhľadom na dôkaznú situáciu považuje krajský súd za neopodstatnenú námietku, že odpad mohli navážať aj iné subjekty. Z vykonaných dôkazov, tak ako na ne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, bezpečne vyplýva, že k zberu, preprave a uloženiu odpadu v objeme 16 928,3 m3 došlo v období uvedenom v rozsudku na základe pokynov obžalovaného. Nesporným je aj fakt, že odpad bol navážaný na cudzie pozemky uvedené vo výroku rozsudku. V tejto súvislosti považuje krajský súd za neopodstatnené konštatovanie obžalovaného, že s odpadom nakladali viaceré spoločnosti, keďže je zrejmé, že sa tak dialo na základe pokynov obžalovaného. Jeho tvrdenie, že on nedával nikomu príkazy na nakladanie s odpadom, je vyvrátené najmä výpoveďami vyššie uvedených svedkov. Neobstojí ani námietka obžalovaného, že odpad sa navážal aj počas jeho dovolenky v Thajsku, nakoľko zo spisu jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa aj odpad navážal v neprítomnosti obžalovaného, bolo to vždy výlučne len na základe predchádzajúcich pokynov obžalovaného. Spoločnosti, ktoré sa podieľali na navážaní odpadu, nemali absolútne žiaden dôvod s týmto odpadom nakladať bez pokynov obžalovaného. Za neopodstatnenú považuje krajský súd aj námietku obžalovaného týkajúcu sa novelizácie zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch zákonom č. 343/2012 Z.z., nakoľko táto novelizácia nemala vplyv na posudzovanie materiálov, s ktorými sa nakladalo, ako odpadu. Obžalovaný sa nemôže zbaviť trestnoprávnej zodpovednosti s poukazom na skutočnosť, že s odpadom nakladali viaceré iné spoločnosti ním uvádzané v odvolaní, nakoľko zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že konali tak výlučne na základe pokynov obžalovaného, bez ktorých by tieto spoločnosti, ako vyplýva zo zabezpečených dôkazov, nemali absolútne žiaden dôvod v kritickom čase na mieste uvedenom v rozsudku sa zaoberať akýmkoľvek spôsobom týmito odpadmi. Pokiaľ obžalovaný namieta, že nebolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu, keď sa nezabezpečili listinné dôkazy a účtovné doklady jednotlivých spoločností,
ktoré nakladali s odpadom, z ktorých by bolo zrejmé, kto takéto nakladanie dohadoval, v akom čase a v akom rozsahu, považuje krajský súd aj tieto námietky za nedôvodné, nakoľko zo zadovážených dôkazov možno bezpochyby dospieť k záveru, že odpad v objeme uvedenom v napadnutom rozsudku bol prepravovaný na parcely uvedené v rozsudku v období uvedenom v rozsudku výlučne na základe požiadaviek obžalovaného. Zo spisu naviac vyplýva, že mnohé doklady už nie je možné ani zabezpečiť, nakoľko z vyjadrenia osôb, ktoré by mohli nimi disponovať vyplýva, že už nimi nedisponujú. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že skutkový stav tak, ako bol zistený prvostupňovým súdom a premietnutý do skutkovej vety napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva z už doposiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov. Za nedôvodnú námietku považuje krajský súd aj tú, keď obžalovaný poukazuje, že nakladaniu s odpadom malo dôjsť aj v mesiaci marec 2012, pričom v rozsudku je uvedené obdobie len do mesiaca februára 2012, keďže ako vyplýva z rozsudku toto obdobie je ohraničené presne nezisteným obdobím od októbra 2011 do presne nezisteného obdobia februára 2012. Pokiaľ teda došlo k nakladaniu s odpadmi aj v marci 2012, táto skutočnosť nemá vplyv na zachovane totožnosti skutku uvedenom v napadnutom rozsudku.
Krajský súd považuje za neopodstatnenú aj ďalšiu námietku obžalovaného, a to že prvostupňový súd sa nezaoberal prípadným posúdením skutku podľa zákona č. 514/2008 Z.z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, nakoľko zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že posudzovanie veci v zmysle tohto zákona nemá žiadne opodstatnenie, keďže nepochybne nešlo o odpad z ťažobného priemyslu. Takýto záver nespochybňujú ani výpovede svedkov Ing. Jeleníka a Budiaka, na ktoré poukázal v odvolaní obžalovaný. Zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, o aký odpad sa v predmetnej veci jedná a najmä že nejde o odpad z ťažobného priemyslu.
Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou obžalovaného ohľadom množstva zisteného odpadu, ku ktorému vypracoval odborné vyjadrenie Ing. Jozef Vrábel. Určenie množstva odpadu v objeme 16 928,3 m3 považuje aj krajský súd za správne, nakoľko zo zadovážených dôkazov je zrejmé, že skládka vznikala od jesene 2011 a zaváženie odpadom sa začalo výlučne na základe iniciatívy obžalovaného. Vzhľadom na podklady, ktoré mal k dispozícii Ing. Jozef Vrábel pri vypracovaní odborného vyjadrenia považuje aj krajský súd objem odpadu určený v množstve 16 928,3 m3 za objektívne preukázaný.
Za čiastočne opodstatnenú považuje krajský súd námietku obžalovaného týkajúcu sa výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej spoločnosti J.K.B2. V tomto smere napadol rozsudok prvostupňového súdu odvolaním aj prokurátor. Krajský súd sa však nestotožňuje s konštatovaním prokurátora, resp. obžalovaného, že konaním obžalovaného nemohla byť spoločnosti J.K.B2 ako vlastníkovi pozemkov, na ktoré bol navezený odpad, spôsobená škoda spočívajúca v poškodení pozemkov. Aj keď pozemky boli určené na vybudovanie skládky, je zrejmé, že v čase spáchania skutku obžalovaným ešte ako skládka neslúžili. Pokiaľ sa však hodnota pozemkov znížila v dôsledku ich navezenia odpadom, nemožno konštatovať, že takéto zníženie hodnoty pozemkov nie je možné považovať za škodu. Pokiaľ teda prvostupňový súd umožnil spoločnosti J.K.B2 uplatniť si v trestnom konaní nárok na náhradu škody, nepostupoval podľa názoru krajského súdu v rozpore so zákonom. Splnomocnenec poškodenej spoločnosti J.K.B2 už v prípravnom konaní v súlade s Trestným poriadkom uplatnil nárok na náhradu škody, a to vo výške najmenej 125.356,-Eur. Takýto postup zodpovedá ust. § 48 ods. 4 Tr. por., z ktorého vyplýva, že ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.
Zo spisu je zrejmé, že škoda vo výške 125.356,-Eur má predstavovať škodu spôsobenú znehodnotením pozemkov navezením odpadu. V tomto smere sa nestotožňuje krajský súd s námietkou prokurátora, že trestným činom neoprávneného nakladania s odpadmi nemohla byť poškodenému spôsobená škoda, keďže skutková podstata tohto trestného činu neobsahuje znak spôsobenia škody. Skutočnosť, že trestný čin neoprávneného nakladania s odpadmi vo svojej skutkovej podstate neobsahuje znak spôsobenia škody nevylučuje možnosť, že takýmto trestným činom môže byť reálne škoda spôsobená, v dôsledku čoho nemožno potom vylúčiť ani uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní poškodenou stranou. Úvahy prokurátora, že pokiaľ bola spôsobená na pozemkoch škoda, bolo namieste uvažovať aj o spáchaní zločinu poškodzovania cudzej veci, považuje v súčasnom štádiu krajský súd za neopodstatnené, nakoľko výrok o vine odvolaním prokurátora napadnutý nebol, pričom však nemožno vylúčiť ani takúto kvalifikáciu, avšak za predpokladu, že zo skutku by vyplývalo, v čom by spočívalo prípadné poškodenie cudzieho pozemku a o aký rozsah poškodenia by sa jednalo. Ako vyplýva zo skutku uvedeného v obžalobe, orgány prípravného konania sa dokazovaním v tomto smere ani nezaoberali.
Vzhľadom na špecifickosť trestného činu neoprávneného nakladania s odpadmi v súvislosti so spôsobením majetkovej škody, najmä, keď krajský súd doplnil výrok o treste o príkaz uložený obžalovanému v zmysle § 51 ods. 2 Tr. zák., bolo potrebné zrušiť na základe nielen odvolania prokurátora, ale aj obžalovaného celý výrok o náhrade škody a poškodenú spoločnosť J.K.B2, spol. s.r.o. Vyšné Matejkovo 28, Ružomberok, podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázať s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Takýto postup je odôvodnený aj doplnením výroku o treste, keď sa krajský súd stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora. Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď pri uložení probačného dohľadu nad správaním obžalovaného tomuto súčasne neuložil obmedzenia alebo povinnosti tak, ako to vyžaduje ust. § 51 ods. 2 Tr. zák. Toto pochybenie potom napravil krajský súd sám, keď sa stotožnil aj s návrhom prokurátora uložiť obžalovanému povinnosť na vlastné náklady odstrániť z pozemkov odpad, za ktorého navezenie je zodpovedný. Uloženie takejto povinnosti považuje krajský súd vzhľadom na charakter trestného činu a spôsobený následok za účelné a spravodlivé. Uloženie takejto povinnosti obžalovanému podľa názoru krajského súdu je v súlade aj s príslušnými ustanoveniami zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch.
Takto uložený trest obžalovanému považuje krajský súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru krajského súdu uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.