Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-21-2008.pdf
PDF · 127.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/21/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcov 1/ Y. I., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., Y. XXX/ XX, 2/ K. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. F., I.. R. XXX/XX, obidve zast. L.. Dušanom Kracinom, advokátom so sídlom Zvolen, Námestie SNP 80/22, proti žalovaným 1/ Z. F., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., Z. XXX/XX, 2/ C.. L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M.R. X. XXXX/ X, 3/ L. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., F. XX/XX, 4/ K. B., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V., F. XX, všetci zast. URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán Y. I., rod. H., K. H., rod. B., Z. F., rod. H., C.. L. H., rod. H., L. H., rod. H. a K. B., rod. H. k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková podstata parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere XXX mX - záhrady.
II. F. podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadáva tak, že žalobkyne Y. I., rod. H., nar. XX. 8. XXXX a K. H., rod. B., nar. XX. XX. XXXX sa s t á v a j ú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. M., parc. č. M. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely M. XXX na základe geometrického plánu č. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa XX. 5. XXXX, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou, znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a to v podieloch - Darina Ferienčíková v 1 v pomere k celku a K. H. v 1 v pomere k celku.
III. K. Z. F., rod. H., nar. XX. 3. XXXX, C.. L. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, L. H., rod. H., nar. XX. 1. XXXX a K. B., rod. H., nar. XX. XX. XXXX sa s t á v a j ú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku v k.ú. M., parc. M. č. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely M. č. XXX na základe geometrického plánu č. XXC 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou, znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a nehnuteľností - pozemkov v k.ú. Kováčová parc. M. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a to v podieloch - Z. F. v 1 v pomere k celku, C.. L. H. v 1 v pomere k celku, L. H. v 1 v pomere k celku a K. B. v 1 v pomere k celku.
IV. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno k pozemkom v k.ú. M., parc. M. č. XXX/X o výmere XXX mX a novovytvorenej parcele M. č. XXX/X o výmere XXX mX v hraniciach, vyznačených bodmi X,X,X,X,X,X tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 14C 21/2008-717, zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou, znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospech oprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. M., parcela M. XXX/X, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely M. č. XXX na základe geometrického plánu 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou, znalcom z odboru geodézia a kartografia, spočívajúce v práve umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako
aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutej miere na tieto pozemky. Povinní z uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. Kováčová parc. M. č. XXX/X a parc. M. č. XXX/X, ktorí sú povinní tieto práva oprávnených z vecného bremena strpieť.
V. F. žalobcom p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške XXX %.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 11. 2. 2008 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením veci na tom základe, že žalobcovia 1, 2 každý v 1- ine v pomere k celku sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu V. V., F. katastra K., na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková podstata - parcely registra „C“ evidované v katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere XXX mX -zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere XXX mX - záhrady. U. spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností sú odporcovia 1, 2, 3 a 4 a to každý v 1/8- ine. Žalovaní sú aj spoluvlastníkmi a to každý v 1-ine v pomere k celku nehnuteľností- stavby, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v B. V., F. katastra K., zapísaná v katastri nehnuteľností M. úradu v V. V., F. katastra K., na LV č. XXXX, k.ú. M. v časti A: U. podstata - stavby ako rodinný dom súd. I. XXX na parc. M. č. XXX/X. Vyššie uvedené pozemky užívajú len žalovaní s tým, že ich návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva neakceptovali. Z uvedených dôvodov požiadali JUDr. Dušana Kracinu o poskytnutie právnej pomoci v tejto veci. JUDr. Kracina listom zo dňa 14. 9. 2007 vyzval odporcov, aby sa dňa 24. 9. 2007 dostavili do jeho kancelária za účelom prejednania a zrušenia nášho podielového spoluvlastníctva . Dňa 24. 9. 2007 sa za účelom prejednania zrušenia a vyporiadania nášho podielového spoluvlastníctva do kancelária nášho právneho zástupcu dostavil len Ing. L. H., ktorý uviedol, že je ostatnými spoluvlastníkmi splnomocnený toto prejednať a dohodnúť s JUDr. Kracinom. Ing. L. H. odmietol návrh na zrušenie nášho spoluvlastníctva tak, že podielovými spoluvlastníkmi sa stanú len odporcovia, lebo nemajú na vyplatenie finančnej náhrady za naše spoluvlastnícke podiely. Na základe dohovoru s C.. L. H. dal JUDr. Kracina vypracovať geometrický plán na rozdelenie našich pozemkov. S týmto geometrickým plánom však Ing. H. napriek predchádzajúcemu dohovoru nesúhlasil a JUDr. Kracina dal geometrický plán prepracovať na základe jeho nových požiadaviek. Po vypracovaní a schválení geometrického plánu navrhol stretnutie za účelom uzavretia a podpísania dohody pričom Ing. H. bol na základe jeho požiadavky zapožičaný jeden exemplár geometrického plánu a pracovný návrh dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Od tejto doby (23. 11. 2007) Ing. H. dvakrát oznámil zrušenie dohodnutého stretnutia a keď mu JUDr. Kracina povedal, aby sa dohodli na termíne stretnutia najprv so žalovaným a my sa tomuto termínu prispôsobíme, Ing. H. oznámil, že p. F. sa nemôže stretnutia zúčastniť z údajného dôvodu jej choroby (napriek návrhu JUDr. Kracinu, že overenie jej podpisu zabezpečí v jej bydlisku). Nedošlo k dohode ani v tom, že podpísanie dohody o zrušení podielového spoluvlastníctva sa uskutoční samostatne jednotlivými spoluvlastníkmi, pretože Ing. H. nevedel potvrdiť podpísanie tejto dohody p. Sanitrárovou, napriek tomu, že uviedol, že proti pracovnému textu dohody nemali odporcovia námietky, alebo pripomienky. Na základe vyššie uvedených skutočností JUDr. Kracina pozval listom zo dňa 13. 12. 2007 žalovaných k uzavretiu a podpísaniu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na deň 9. 1. 2008 o 9.00 hod. žalovaní sa však k uzavretiu dohody nedostavili, napriek tomu, že boli písomne upozornení, že ak nedôjde k uzavretiu dohody budeme nútené požiadať o zrušenie a vyporiadanie nášho podielového spoluvlastníctva súd. JUDr. Kracina dňa 9. 1. 2008 o 9.10 hod. volal C.. H., či máme čakať na žalovaných. Ing. H. JUDr. Kracinovi oznámil, že žalovaní neprídu a na otázku , že z akého dôvodu, odmietol odpovedať.
2. Žalovaní pôvodne žiadali, aby súd podanú žalobu zamietol s odôvodnením, že sú výlučnými spoluvlastníkmi uvedených pozemkov iba žalovaní. V tomto smere podali aj žalovaní samostatnú žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Jurajovi H., ktorá sa viedla na Okresnom súde Zvolen 14C 135/2011. Táto žaloba žalovaných však bola v tomto konaní zamietnutá. Následne na to žalovaní najprv chceli, aby tieto nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalovaným. Potom, ako vo veci bol vypracovaný znalecký posudok na určenie ceny týchto nehnuteľností s týmto žalovaní nesúhlasili a žiadali nehnuteľnosti rozdeliť.
3. Súd z výpisu z Katastra nehnuteľností pre okres K., obec a kat. úz. M. LV č. XX zistil, že na tomto liste vlastníctva sa vedú pozemky parc. č. XXX/X o výmere XXX mX ako zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a XXX o výmer XXX mX ako záhrady. Na parcele č. XXX/X je vedená stavba, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX, ktorej spoluvlastníkmi sú žalovaní. Ako vlastníci týchto pozemkov sú vedení žalobca 1 v 1- ine, žalobca 2 v 1- ine, žalovaný 1 v 1/8- ine, žalovaný 2 v 1/8-ine, žalovaný 3 v 1/8- ine, žalovaná 4 v 1/8-ine.
4. Právny zástupca žalobcov uviedol, že spor medzi H. vznikol ešte medzi nebohým L. a nebohým L. H., keď dedili v roku 1956 po ich matke, ktorá zomrela 20. 1. 1956. Vtedy podľa zvykov chcel starší L. všetko zdediť s čím L. H. nesúhlasil. Na to sa L. H. urazil, všetko zdedil L. H. s tým, že priamo uznesením o dedičstve sa zaviazal, že otázku výplaty vyrieši z príležitosti usporiadania majetkových pomerov po ich otcovi staršom L. H.. Dňa 1. 1. 1968 zomrel ich starý otec L. H. st. po ktorom tiež nebol vyporiadaný majetok po matke L. H. a L. H.. V tomto dedičskom konaní sa L. zaviazal vyplatiť L. v lehote do 31. 12. 1968. Toto však nedodržal a výplatu uskutočnil až v roku 1970. V rámci tohto dedičského konania potom L. a L., ktorí už mali po 1-ine predmetnej parcely dedili opäť po 1-ine tejto parcely a to po svojom starom otcovi. Keby za túto parcelu boli už predtým zaplatili, nebola by táto parcela predmetom dedičského konania.
5. Pôvodný právny zástupca žalovaných uviedol, že dňa 7. 11. 1967 bola uzavretá zmluva medzi L. H., L. H. a L. H. st., na základe ktorej L. H. a L. H., st. darovali žalovanú parcelu L. H..
6. Svedkyňa U. L. uviedla, že je zamestnankyňou Katastrálneho úradu, Správa katastra K. od roku 1995. Po nahliadnutí do spisu na čl. 112, kde sa nachádza výpis z evidencie nehnuteľností pre LV č. XX uviedla, že prečo je na doklade uvedený ako vlastník L. H. v X/X- ine a na LV tam takýto údaj nie je, k tomu sa nevedela vyjadriť. Pre ňu je však záväzný ten doklad, ktorý je založený u nich ako originál. Na základe zápisu 8/67 bol urobený prvý zápis do LV. Je to vlastne zápis, urobený kvôli tomu, ktorý je uvedený pod písmenom C. Kvôli tomuto bol urobený zápis na LV. Je to ten zápis, ktorý je uvedený na doklade na čl. 86, s ktorým súvisí aj zmluva o pôžičke, ktorá sa nachádza na čl. 87. Uviedla, že ona výpis z evidencie nehnuteľností, ktorý sa nachádza na čl. 112 nikdy v origináli nevidela. Výpis z evidencie nehnuteľností na čl. 112 sa nezhoduje s originálom ani v tom čase sa nezhodoval s originálom. Na základe výpisu z LV môže povedať, že v týchto pozemkoch sa nikdy nepredávalo.
7. V priebehu konania potom, ako žalovaní uviedli, že žiadajú radiť žalované nehnuteľnosti len do ich vlastníctva s povinnosťou výplaty pre žalobcov, právny zástupca žalobcov navrhol uskutočniť výplatu tak, že cena pozemkov za 1 m2 bude určená vo výške 60,- Eur za 1 m2. S takto stanovenou cenou však žalovaní nesúhlasili. Z tohto dôvodu súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
8. Žalovaní ďalej podali návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia veci, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. značkou 14C 135/2011, pod ktorou sa viedol ich žalobný návrh na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Jurajovi H.. Tento návrh žalovaných súd zamietol uznesením č.k. 14C 21/2008-487 zo dňa 30. 5. 2012. Znalec Ing. Daniel Bartokovič vo svojom znaleckom posudku 28/2013 určil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností pozemku parc. M. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 na 10 134,- Eur, pozemku parc. KNC XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX vo výške XX 674,48 Eur a pozemok parc. KNC XXX záhrady o výmere XXX mX o výške 51 075,36 Eur.
9. Po podaní znaleckého posudku ohľadom ceny žalovaných nehnuteľností právny zástupca žalovaných uviedol, že oni nesúhlasia so zmeneným návrhom podľa ktorého by mali žalobcov vyplatiť, pretože žalovaní v súčasnej dobe vzhľadom na svoj zdravotný stav už nie sú schopní vyplatiť tie finančné prostriedky, ktoré by mali vyplatiť podľa znaleckého posudku. V čase pred týmto znaleckým posudkom bola iná situácia, tento spor sa však vedie dlhšiu dobu. Pokiaľ by bola v znaleckom posudku nižšia cena tak žalovaní mali záujem o tieto pozemky. Žiadali teda, aby súd rozhodol reálnou deľbou.
10. Následne na to súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, či je možné rozdeliť uvedené nehnuteľnosti.
11. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Vladislava Pražmu č. 308/2014 vyplýva, že posudzované pozemky je možné rozdeliť tak, aby bolo možné ich využívanie s tým, že poskytol alternatívu 1, kde
doterajšia žumpa nebude ďalej využívaná a splaškové vody z rodinného domu súp. č. XXX budú odvádzané do verejnej kanalizačnej siete novou kanalizačnou prípojkou. Ďalej poskytoval alternatívu č. 2, kde uvažoval s možnosťou, že žumpa na pozemku parc. KNC XXX bude naďalej využívaná a alternatívu č. 3 , kde uvažoval s možnosťou, že existujúca žumpa nebude ďalej využívaná a splaškové vody z rodinného domu č. XXX na pozemku parc. KNC XXX/X budú odvádzané do novej žumpy, prípadne septiku. Znalec uviedol, že napojiť na ostatné inžinierske siete elektrinu, vodu, plyn je technicky možné priamo na zadnú časť pozemku parc. KNC XXX. Napojenie na verejnú kanalizačnú sieť by bolo možné len cez prednú časť pozemku KNC XXX, pretože na ulicu J.C. Hronského nie je vybudovaná kanalizačná prípojka.
12. Právny zástupca žalovaných uviedol, že pokiaľ sa týka alternatívy 1, kde sa uvažuje, že sa vybuduje pomedzi existujúce rodinné domy pripojenie medzi múrmi o šírke 1 680 mm uviedol, že rodinné domy na tejto ulici (Tajovského) nie sú pripojené na vybudovanú splaškovú kanalizáciu, pretože výškovo sa to nedá zrealizovať tak, aby pri návale dažďa neboli domy spätne zatápané splaškami z kanalizácie. Na ulici Hronského sú v každom rodinnom dome, resp. dvore na dolnej strane ulice vybudované žumpy. Na hornej strane ulice rodinné domy majú zo žumpy vyvedené kanalizačné prípojky zaústené do existujúceho prícestného krytého rigolu. Pri alternatíve 2 uviedol, že tu sa uvažuje o možnosti, že odkanalizovanie rodinného domu č. 347 bude naďalej využívané tak, ako doteraz. Tento spôsob sa javí ako najprijateľnejší. Pri alternatíve 3, ktorá hovorí o odvádzaní splaškových vôd do novej žumpy, resp. septiku podľa nich uvedené riešenie nie je podľa Slovenskej technickej normy v obore kanalizácie možné. Znalec na pojednávaní uviedol, že pokiaľ bolo vybraté to riešenie, že by bola vedená kanalizácia, bolo by potrebné zriadiť vecné bremeno a toto by bolo potrebné riešiť na parcelách 704 a XXX/X alebo len XXX. Uviedol, že je samozrejmé mať kanalizačnú prípojku ale v obci, kde to jednoducho nie je možné sa to rieši cez septik alebo žumpu. Pokiaľ existuje technické riešenie, kde by sa bolo možné napojiť na verejnú kanalizáciu tak je to najideálnejšie riešenie. Pokiaľ sa týka žumpy, čo tam je tak on trativod nevidel. Nevedel povedať, či tam je alebo nie je. Pokiaľ sa týka starej žumpy, ktorá sa tam nachádza na pozemku č. XXX tak do budúcna, pokiaľ by tam boli dva domy, určite by to nebolo vhodné pre obidve domové nehnuteľnosti. Tú starú žumpu by mohla využívať iba jedna domová nehnuteľnosť. 13. Právny zástupca žalobcov uviedol, že čo sa týka riešenia kanalizácie, má za to, že v tomto roku je to jednoducho štandard, aby dom mal kanalizačnú prípojku, čo je najjednoduchšie riešenie. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaní najprv žiadali pozemok rozdeliť, potom chceli celý pozemok do svojho výlučného vlastníctva, potom znova chceli pozemok rozdeliť.
14. Žalovaná v I. rade uviedla, že pokiaľ sa týka starej žumpy, z tejto nevedie žiadny trativod, je to normálna kanalizačná prípojka, ktorá vedie k susedovi a od suseda vedie potom normálne cez potrubie kolmo na štátnu cestu.
15. Obec Kováčová vo svojej odpovedi zo dňa 11. 3. 2015 uviedla, že v obci spravuje splaškovú kanalizáciu Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. v blízkosti predmetnej parcely KNC XXX sa verejná splašková kanalizácia nachádza na ulici J.G. Tajovského. Na ulici J.C. B., s ktorou parcela XXX susedí, splašková kanalizácia vybudovaná nie je. Podľa ich informácií nevedie cez susediace parcely XXX/X, XXX/X, XXX atď. splašková kanalizácia, ktorá by bola napojená na kanalizačný zberač v parku na ulici Kúpeľnej. Ak sa tam nejaká kanalizácia nachádza, mala by byť využívaná iba na odvedenie dažďových vôd a zaústená je v tom prípade do potrubia dažďovej kanalizácie.
16. Znalec Ing. Vladislav Pražma uviedol, že k pozemku parc. KNC XXX nevedie verejná kanalizácia ani prípojka k verejnej kanalizácii. Z pozemku parc. M. XXX je možné na verejnú kanalizáciu, ktorej vetva sa nachádza na ulici J.G.Tajovského.
17. V odpovedi Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. zo dňa 10. 3. 2015 vyplýva, že predpokladajú, že nehnuteľnosť XXX/XX na ulici J.G.Z. nie je napojená na verejnú kanalizáciu, ktorú prevádzkuje Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., nakoľko nemajú uzatvorenú zmluvu na odvádzanie splaškových vôd. Ich spoločnosť nemá uzatvorenú obchodnú zmluvu na odvádzanie splaškových vôd a vôd z povrchového odtoku pre nehnuteľnosť XXX/XX na ulici J.G.Tajovského. C. spoločnosť neprevádzkuje verejnú kanalizáciu na ulici J.C. Hronského. Najbližšia verejná kanalizácia , ktorú prevádzkuje ich spoločnosť sa nachádza na ulici J.G. Tajovského.
18. Súd vo veci nariadil uznesením 14C 21/2008-717 zo dňa 6. 10. 2015 znalecké dokazovanie, na základe ktorého bol vyhotovený geometrický plán podľa alternatívy č. 1 znaleckého posudku č. XXX/ XXXX zo dňa 8. 12. 2014.
19. Znalkyňa C.. Ľudmila Rabárová vo svojom znaleckom posudku 4/2016 vypracovala znalecký posudok, súčasťou ktorého bol vyhotovený geometrický plán, vyhotovený dňa 21. 5. 2016, autorizačne overený 23. 5. 2016 a úradne overený dňa 25. 5. 2016, ktorým boli rozdelené parcely registra „C“ XXX (nové parcelné číslo XXX/X a XXX/X) a zriadenie vecného bremena práva uloženia inžinierskych sietí cez parcely registra „C“ č. XXX/X a XXX/X.
20. S týmto znaleckým posudkom súhlasil právny zástupca žalobcov. Naopak nesúhlasil s tým, právny zástupca žalovaných, ktorý poukázal na tú skutočnosť, že pri tejto alternatíve sa bude musieť zriadiť vecné bremeno na pozemku žalovaných. Žalovaný v III. rade však vo svojom vyjadrení zo dňa 3. 10. 2016 uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemkov v tomto konaní tak, ako je to vyznačené v znaleckom posudku súdnej znalkyne a súhlasí aj so zriadením vecného bremena k pozemkom, ktoré má nadobudnúť s ďalšími žalovanými pre účely vybudovania kanalizácie v prospech vlastníkov pozemku, ktoré má nadobudnúť Darina I., K. H. tak, ako je to vyznačené v znaleckom posudku. Uviedol, že nikdy nesúhlasil so zbytočným prieťahom v tomto súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vymýšľaním dôvodov na jeho predlžovanie ako je to teraz napríklad s vymýšľaním žumpy pri ich dome, ktorá však žumpou nie je, čo už dávno oznámil súrodencom a nemieni z tohto dôvodu platiť trovy súdneho konania.
21. Na záver právny zástupca žalobcov uviedol, že poukazuje na vyjadrenie L. H. v liste zo dňa 4. 10. 2016, ktorý sám uviedol, že tam žiadna žumpa nie je a že len dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, vymýšľaním si dôvodov. Už vtedy žiadal vypočutie pána Juraja H. vo veci, pretože keď boli pri vytyčovaní hraníc, vtedy mu už druhý krát povedal, že vôbec nie je volaný na pojednávanie v tejto veci, na čo mu on povedal, že je to povinnosťou jeho právneho zástupcu, aby ho oboznámil s termínom pojednávania. Pri vytyčovaní vtedy povedal, že on súhlasí s návrhom na zrušenie a vyporiadanie čo už povedal viac krát svojím súrodencom. Ďalej poukázal na § 11 ods. 2 vyhlášky 532/2002 Z.z. kde sa uvádza, že malá čistiareň alebo žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie a tu tá možnosť napojenia na verejnú kanalizáciu je. Či už je to zo strany žalovaných alebo žalobcov. Ďalej v odseku 4 sa jasne uvádza, že malá čistiareň alebo žumpa sa umiestňuje tak, aby bolo možné vybrať jej obsah. Podľa odseku 7 dno a steny žumpy musia byť vodotesné. Podľa vyjadrenia žalovaných a to pani F., L. H. a teraz aj L. H. sami tvrdia, že toto zariadenia, ktoré tam majú nie je žumpou, lebo je vedené nejakými trativodmi a niekde údajne napojená na kanalizáciu čo však obec Kováčová ako aj Veolia popreli. Keby nebolo zriadené vecné bremeno k pozemku, ktoré majú nadobudnúť žalobcovia, hodnota ich pozemku by sa znížila, pretože právny zástupca žalovaných na mieste samom nebol a tento pozemok je terén do kopca a nie je možné ísť s kanalizáciu 2 - 3 m do kopca tak ako to navrhuje, je to v proti meranom spáde.
22. Právny zástupca žalovaných uviedol, že podľa nich je najlepšia alternatíva č. 2 s tým, že oni netvrdia, že nie je možné sa napojiť na verejnú kanalizáciu, ale prečo by takéto napojenie malo ísť cez pozemok žalovaných. Ich stanovisko je teda také, že rozdelenia a vysporiadanie chcú avšak bez zriadenia vecného bremena.
23. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen 14C 135/2011-174 zo dňa 14. 1. 2013 súd žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom L. H. ml. v celosti zamietol, nakoľko nebola preukázaná základná podmienka vydržania a to dobromyseľnosť nebohého L. H. ml. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom 16Co 629/2013-220 zo dňa 27. 2. 2014 rozsudok Okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol potvrdil.
24. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak veci žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
25. Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
26. Podľa § 11 ods. 2 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. malá čistiareň alebo žumpa sa buduje tam, kde splaškové odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi žalovaných nehnuteľností, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor na LV č. XX k..ú. Kováčová v časti A: majetková podstata a parc. registra „C“, evidovaných na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX o výmere XXX m2
- záhrady. Žalobcovia sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností každý v 1-ine a žalovaní, každý v 1/8- ine. Pokiaľ žalovaní najskôr namietali tú skutočnosť, že sa cítia byť vlastníkmi uvedených nehnuteľností, potom ako v konaní pred Okresným súdom Zvolen 14C 135/2011 bol vydaný rozsudok, ktorým súd žalobu žalovaných o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi Jurajovi Urbanovi zamietol s tým, že tento rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom Banská Bystrica, žalovaní ďalej už netvrdili, že sú výlučnými vlastníkmi týchto pozemkov a súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva. Najskôr žiadali radiť tieto nehnuteľnosti výlučne do ich vlastníctva s tým, že žalobcov z ich podielu vyplatia. Potom, ako žalobcovia uviedli, že žiadajú poskytnúť náhradu vo výške 60,- Eur za 1 m2 a potom ako vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie na určenie hodnoty týchto nehnuteľností žalovaní už nesúhlasili s takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva keďže ako uviedli, nemajú finančné prostriedky na výplatu žalobcov a žiadali pozemky rozdeliť. Následne na to súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na určenie, či je možné rozdeliť uvedené nehnuteľnosti s tým, aby bola zohľadnená aj možnosť napojenia pozemkov k inžinierskym sieťam. V znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalec uviedol, že pozemky je možné rozdeliť tak, aby bolo možné ich využívanie a navrhol 3 alternatívy napojenia pozemkov na odvádzanie splaškovej vody. V alternatíve 1 uviedol, že uvažoval s možnosťou podľa ktorej žumpa, ktorá sa tam nachádza už nebude ďalej využívaná a splaškové vody budú odvádzané do verejnej kanalizácie. Pri alternatíve 2 uvažoval s možnosťou, že žumpa bude naďalej využívaná a splaškové vody z rodinného domu súp. č. XXX budú naďalej do nej odvádzané avšak pokiaľ by bola vybudovaná aj druhá domová nehnuteľnosť takáto žumpa by nepostačovala na odvádzanie splaškových vôd z oboch rodinných domov. Pri tretej alternatíve uvažoval s možnosťou, že existujúca žumpa naďalej nebude využívaná a splaškové vody budú odvádzané do novej žumpy prípadne septiku. Právny zástupca žalobcov uviedol, že oni žiadajú určiť prvú alternatívu, podľa ktorej budú splaškové vody odvádzané do verejnej kanalizačnej siete a právny zástupca žalovaných naopak presadzoval druhú alternatívu za využitie súčasnej žumpy. Použitie druhej alternatívy však nie je možné, pretože tak, ako uviedol znalec, súčasná žumpa by nedokázala odvádzať splaškové vody, pokiaľ by bola vybudovaná aj druhá domová nehnuteľnosť. Podľa názoru súdu nie je prípustná ani tretia alternatíva, podľa ktorej bola vybudovaná nová žumpa, pretože toto vylučuje ustanovenie § 11 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, keďže žumpa sa buduje tam, kde splaškové a odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie. Zo znaleckého posudku však jasne vyplynulo, že splaškovú odpadovú vodu je možné odvádzať do verejnej kanalizácie. Súd poukazuje ďalej na to, že rozdelenie veci má byť uskutočnené tak, aby došlo k spravodlivému rozdeleniu pozemkov a teda aby hodnota novovzniknutých parciel zodpovedala hodnote a charakteru pôvodných spoločných pozemkov a teda aby aj zadná časť pozemkov, ktorá sa má radiť do vlastníctva žalobcov bola prístupná inžinierskym sieťam a najmä kanalizácii. Súd poukazuje, že žalovaní podľa znaleckého posudku do svojho spoluvlastníctva nadobudnú najmä pozemky, z ktorých je možnosť napojenia na verejnú kanalizáciu a žalobcovia pokiaľ by nebolo zriadené vecné bremeno by takúto možnosť nemali. To , že žalobcovia budú mať možnosť napojenia svojho pozemku na verejnú kanalizáciu je v súčasnej dobe už štandard a týmto žalobcovia nezískajú oproti súčasnému stavu nič navyše. Okrem toho súd poukazuje na ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, s tým, že toto ustanovenie priamo predpokladá zriadenie vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Z týchto dôvodov sa teda súd priklonil k alternatíve č. 1, teda že pozemky budú napojené na verejnú kanalizáciu. Z týchto dôvodov teda súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a podielové spoluvlastníctvo vysporiadal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že žalobcovia sa stavajú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku v k.ú. Kováčová, parc. č. M. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely
M. XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rabárovou a to v podieloch Darina Ferienčíková v 1- ci v pomere k celku a K. H. v 1-ci v pomere k celku. K. sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemku v k.ú. M. parc. M. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere XXX m2, vzniknutých rozdelením z pôvodnej parcely M. XXX na základe geometrického plánu č. XXC 21/2008-717 z dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou a nehnuteľnosti pozemkov v k.ú. Kováčová, parc. M. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a to v podieloch Ľubica F. v 1-ine v pomere k celku, C.. L. H. v 1-ine v pomere k celku, L. H. v 1-ine v pomere k celku a K. B. v 1-ine v pomere k celku. Z hore uvedených dôvodov súd potom aj zriadil vecné bremeno k pozemkov v k.ú. Kováčová, parc. M. č. XXX/X o výmere XXX m2 a novovytvorenej parcely M. XXX/X o výmere XXXmX v hraniciach vyznačených bodmi 2, 3, 6, 5, 4, 7 tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. XXC 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného Ing. Ľudmilou Rábarovou v prospech oprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. Kováčová, parc. KNC XXX/X, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely KNC č. XXX na základe geometrického plánu 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného znalkyňou Ing. Ľudmilou Rábarovou, spočívajúce v práve umiestnenie kanalizačnej prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstránenia porúch ako aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu pešo aj mechanizmami v nevyhnutnej miere na tieto pozemky. Povinní z uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. M. parc. M. č. XXX/X a parc. M. č. XXX/ X, ktorí sú povinní tieto práva a oprávnení z vecného bremena strpieť.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcom, keďže títo mali záujem ešte pred začatím konania vo veci samej sa so žalovanými dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva avšak takýto návrh žalovaní zo strany žalobcov neakceptovali. V priebehu konania žalovaní najskôr žiadali žalobu zamietnuť s odôvodnením, že sú výlučnými spoluvlastníkmi týchto pozemkov a potom, ako si podali samostatný návrh na Okresný súd Zvolen, o ktorom sa rozhodovalo v konaní 14C 135/2011, kde OS návrh žalovaných na určenie vlastníckeho práva zamietol, žalovaní najskôr požadovali podielové spoluvlastníctvo zrušiť s tým, že radiť nehnuteľnosti do ich výlučného vlastníctva a s tým, že oni vyplatia žalobcov a potom ako nesúhlasili s náhradou, ktorú požadovali žalobcovia a s výškou, ktorú mali zaplatiť podľa vypracovaného znaleckého posudku uviedli, že žiadajú podielové spoluvlastníctvo zrušiť a pozemky rozdeliť. Z tohto dôvodu potom bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie. Súd mal teda za to, že práve správanie sa žalovaných spôsobilo jednak dlhé súdne konanie a jednak s tým, spojené trovy. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcom plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 6 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p). V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).