Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-32-2021.pdf
PDF · 90.17 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r . o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: REMEDIUM LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Z. O., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX Ž., o zaplatenie 13 397,20 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.11.2020 a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 04.05.2021, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.397,20 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.581,38 Eur od 25.03.2020 do zaplatenia a povinnosť nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24.03.2020 medzi postupcom spol. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej v texte ako „Slsp“) a žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 03.07.2017 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 02.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 01.12.2019, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 13 397,20 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11 581,38 Eur, z riadneho úroku vo výške 1 507,85 Eur, z úroku z omeškania vo výške 236,41 Eur a z poplatkov vo výške 71,56 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal nasledujúce úhrady: 0 Eur. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 13.397,20 Eur, pričom pozostáva:
- z neuhradenej istiny úveru vo výške 11 581,38 Eur, - z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1 507,85 Eur, - z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 236,41 Eur, - z neuhradených poplatkov vo výške 71,56 Eur. Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Žalobca žiada priznať aj úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške počnúc dňom 25.03.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená náhradným spôsobom, v stanovenej lehote písomne nevyjadril. V konaní bol procesne nečinný.
4. Súd na základe žalobcom produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, vec z hľadiska právneho posúdenia posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov a na základe tohto dospel k nasledovným záverom.
5. Súd na posudzovaný prípad aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia: § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 a ods. 2 písm. a), b) a g), § 9 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka.
6. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 03.07.2017 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 13.000,- Eur. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť v pravidelných 96 mesačných splátkach, a to vo výške 189,40 Eur. Splátky boli splatné k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 10.07.2025. Úrok bol dohodnutý vo výške 6,9% ročne, RPMN vo výške 9,15% ročne. V konaní nebolo sporné, že žalovaný a právny predchodca žalobcu uzavreli predmetnú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 13.000,- Eur.
7. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe predmetnej zmluvy možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v Občianskom zákonníku.
8. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti splácať poskytnuté finančné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu v zmysle zmluvy riadne a včas.
9. Žalobca v konaní tvrdil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhovanej sumy vo výške 2.521,53 Eur ku dňu 30.10.2019, a to Výzvou zo dňa 30.10.2019. Vo výzve je uvedené, že ak žalovaný dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka (t.j. právny predchodca žalobcu) je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.
10. Súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by predmetná výzva bola doručená žalovanému zákonným spôsobom.
11. Žalobca predložil do konania listinu označenú ako „Vec: Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 02.12.2019, z ktorej vyplýva, že právny predchodcu žalobcu oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky ku dňu 01.12.2019. Súčasťou tejto listiny je aj výzva, aby žalovaný uhradil sumu vo výške 12.929,34 Eur v lehote do 15 dní.
12. Súd konštatuje, že žalovaný do konania nepredložil doklad, preukazujúci doručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru žalovanému. Žalobca tak v konaní nepreukázal doručenie zosplatnenia úveru žalovanému zákonným spôsobom.
13. Ďalej mal súd za nesporné, že dňa 24.03.2020 spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653 ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postupca postúpil na postupníka pohľadávky spolu s príslušenstvom a právami s nimi spojenými, pričom v zmysle prílohy k zmluve bola na postupníka postúpená aj pohľadávka voči žalovanému. Súd sa oboznámil s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok a zistil, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka voči žalovanému v celkovej sume 13.397,20 Eur, ktorú sumu tvorila istina 11.581,38 Eur a príslušenstvo pohľadávky vo výške 1.815,82 Eur.
14. Žalobca do konania predložil listinu zo dňa 31.03.2020 „Oznámenie o postúpení pohľadávky“.
15. Súd sa v konaní prednostne zaoberal otázkou, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanému na základe predmetnej zmluvy o úvere. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd s poukazom na znenie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané zákonné zosplatnenie žalovanej sumy. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie vyššie listín (výzva, vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) žalovanému zákonným spôsobom.
17. V prípade pohľadávky banky (ako to bolo aj v tomto prípade) je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná (dospelé splátky) a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách, a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva, ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa § 39 OZ neplatný. V danej veci žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by banka ako právny predchodca žalobcu vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy, a že by medzi výzvou banky a postúpením pohľadávky uplynula lehota 90 dní od výzvy banky na uhradenie dlžnej sumy žalovanou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa v konaní zaplatenia predmetnej pohľadávky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 7 Cdo 26/2017, ktorý vyslovil totožný právny názor, keď konštatoval, že: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.)“.
18. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o platnom postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo v súlade s citovaným zákonným ustanovením, čoho právnym následkom je neplatnosť postúpenia pre jeho rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Žalobca teda nepreukázal,
že vstúpil do práv pôvodného veriteľa - banky, nemá preto aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať v súdnom konaní právo na plnenie zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 03.07.2017, číslo úveru XXXXXXXXXX, ktorú uzatvorili žalovaný so Slovenskou sporiteľňou, a.s., t.j. s právnym predchodcom žalobcu, preto súd žalobu zamietol.
19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, žalobca bol v konaní neúspešný, a preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, avšak v konaní si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a v konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).