Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-303-2016.pdf
PDF · 69.48 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/303/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a sudkýň JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Andrei Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa SALEM s.r.o., Borcová 6, IČO: 46 838 741, práv. zast. advokátkou Vierou Rišiaňovou, Borcová 13, proti odporcovi TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, práv. zast. OLEXOVÁ VASILISIN s.r.o., Gorkého 6, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a o určenie, že nájomný vzťah naďalej trvá a odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 38Cb/104/2016-83 z 22.7.2016, jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 38Cb/104/2016-83 z 22.7.2016 v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
V časti týkajúcej sa nároku odporcu na náhradu trov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť strpieť navrhovateľovo užívanie maloobchodných nebytových priestorov jednotky č. GV 02 o Z. XX,X M.X, E. A. I. E. E. Z. M. E. A. A.Ú.. Č.. XXXX, Z. na O. O.. Č.. XXXX/XXX C.. Ú.. E., J. na L. Č.. XXXX pre C.. Ú.. E. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a pri jeho vydaní nemusí byť vždy dodržaný postup stanovený pre dokazovanie nakoľko v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Zdôraznil však, že ho nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia neodkladnosti, t.j. takej naliehavosti, príp. hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá nestrpí odklad a dôvodne vyžaduje úpravu práv pomerov. Konštatoval, že nestačí domnienka, že bol porušený zákon. Uviedol, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posudzovať vo vzťahu k tomu, čoho sa žalobca mieni domáhať vo veci samej. Poukázal na to, že v prejednávanej právnej vec i sa navrhovateľ mieni domáhať určenia, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 1.2.2013 medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom, predmetom ktorého je nájom už uvedených maloobchodných nebytových priestorov trvá a uloženie povinnosti odporcovi strpieť užívania nebytových priestorov navrhovateľom. Poukázal na to, že ako hlavný dôvod ďalšieho trvania zmluvného vzťahu navrhovateľ uviedol neexistenciu omeškania navrhovateľa po dobu 30 dní od platnosti vystavenej faktúry č. 8102671600 za máj 2016 v zmysle bodu 21.2.1 nájomnej zmluvy. V súvislosti s uvedeným súd prvého stupňa poukázal na bod 8.4. nájomnej zmluvy, podľa ktorého bolo povinnosťou navrhovateľa platiť základné nájomné mesačne k 1. dňu kalendárneho mesiaca za tento mesiac v hotovosti do hlavnej pokladne Centra Tesco a až v nadväznosti na uvedené, bolo povinnosťou odporcu ako prenajímateľa vystaviť pre navrhovateľa ako nájomcu riadnu faktúru do 15 dní od dňa úhrady základného nájomného (bod 8.5 nájomnej zmluvy). So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie s
poukazom na ust. § 365 ods. 1 Obch. zák. konštatoval, že bolo povinnosťou navrhovateľa splniť peňažný záväzok v lehote splatnosti , ktorý vyplýva zo zmluvy, bez ohľadu na uvedenia splatnosti plnenia na vystavenej faktúre. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených listinných dôkazov nemal za osvedčené, že by navrhovateľ jednak splnil svoju povinnosť zaplatiť nájomné za mesiac máj 2016 k 1.5.2016, keď prvá platba bola uhradená 30.5.2016 v sume 1.022,27 EUR a druhá dňa 27.6.2016 v sume 500,- EUR a zároveň táto povinnosť nebola splnená v celom rozsahu ani do 31.5.2016, t.j. v lehote 30 dní odo dňa splatnosti záväzku navrhovateľa. Uviedol, že odporca odstúpil od nájomnej zmluvy až dňa 22.6.2016, t.j. po uplynutí 30-dňovej lehoty od splatnosti záväzku navrhovateľa, v čase v ktorom navrhovateľ meškal s úhradou nájomného v rozsahu 500,- EUR. Vzhľadom na uvedené nepovažoval predbežne žalobu za dôvodnú a preto návrh zamietol. Súčasne s poukazom na § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. a skutočnosť, že nebola podaná žaloba vo veci samej rozhodol, že v konaní úspešný odporca má nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti samostatným uznesením.
2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť. Namietal, že spôsob platenia nájomného, tak ako to vyplýva z bodov 8.4 a 8.5 nájomnej zmluvy v znení zo dňa 1.2.2013 sa medzi zmluvnými stranami nikdy reálne neuplatňoval, aj samotný odporca platby nájomného identifikoval a splatnosti evidoval výlučne na základe ním vystavených faktúr. Odporca nikdy nenamietal platbu prevodom na účet a to napriek tomu, že navrhovateľ platil nájomné vždy len takýmto spôsobom. Poukázal na upomienky odporcu, v ktorých sám žiadal vykonanie prevodov na účet odporcu. So zreteľom na uvedené tvrdil, že dôvod pre odstúpenie nikdy neexistoval.
3. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 zák. č. 160/2015 Z.z. a § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. a contrario bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne, až na výrok o nároku na náhradu trov a to vzhľadom na zmenu skutkového stavu.
Podľa § 387 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť napadnutého uznesenia odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto uznesenie v tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. potvrdil.
5. Tak ako to správne skonštatoval súd prvej inštancie predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby nárok bol aspoň osvedčený, teda musí byť daná aspoň určitá miera opodstatnenosti návrhu. Teda navrhovateľ je povinný okrem existencie právneho vzťahu osvedčiť aj danosť práva a to aspoň do takej miery, aby bolo zrejmé, či v konaní vo veci samej tento návrh nie je očividne vylúčený. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval návrh žalobcu za osvedčený a to s poukazom na čl. 8.4 účastníkmi uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 1.2.2013, keď ani samotný odporca nepoprel, že nájomné v zmysle bodu 8.4 zmluvy nezaplatil, len sa bránil tým, že účastníkmi zmluvne dohodnutý postup sa reálne neuplatňoval.
6. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 18.8.2016, teda po vydaní napadnutého uznesenia, bola podaná aj žaloba vo veci samej. So zreteľom na uvedené a ustanovenie § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. uznesenie v časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. d/ zák. č. 160/2015 Z.z. zrušil s tým, že o nároku o náhrade trov bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.
8. Z vyššie uvedeného dôvodu nerozhodoval odvolací súd ani o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Okolnosť, v prospech ktorého z účastníkov bolo neodkladné opatrenie nariadené nie je rozhodujúca pre rozhodnutie o náhrade trov, pretože ide iba o dočasnú úpravu a pomery účastníkov budú definitívne upravené už konečným rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.