Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/70/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS|ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21254/2022 zo dňa 17.01.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21254/2022 zo dňa 17.01.2022 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 18.03.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 18.03.2022 ako súdu miestne príslušnému, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21254/2022 zo dňa 17.01.2022, ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101231501/2021 zo dňa 14.07.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane XX XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca tiež poukázal, že priznaním odkladného účinku správnej žaloby nebude vytvorený trvalý stav. Naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil najmä navýšením cien energií, a to elektrickej energie a plynu. Poukázal na rozdiel cien v roku 2020 a roku 2021 a rok 2022, kedy nakúpil elektrickú energiu už za 192 eur/MWh. Uvedený nárast je významný najmä z hľadiska ročnej spotreby elektrickej energie žalobcu, ktoré je na úrovni 5 GWh len v prípade spracovateľského závodu žalobcu na ulici Napájadla 1 v Košiciach. Vo finančnom vyjadrení uvedené predstavuje nárast o XXX €/MWh, v percentuálnom vyjadrení uvedený nárast predstavuje nárast o 446,51 %. Pri celkovej súčasnej zazmluvnenej cene XXX eur/MWh a spotrebe 5 GWH ročne predstavuje cenový nárast ceny elektrickej energie sumu vo výške XXX.XXX,XX € len v časti prevádzkových nákladov na elektrickú energiu. Spracovateľský závod spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. na ulici Napájadla 1 v Košiciach má veľmi podobnú spotrebu, teda v rozsahu 5 GWH za rok. Poukázal tiež na nárast cien plynu a nárast prevádzkových nákladov pripočítaním aj fixných nákladov v podobe ceny práce. Uviedol, že sa ako podnikateľský

subjekt samozrejme snažil ceny vstupov a nárastu elektrickej energie a plynu premietnuť do svojich cien, avšak obchodné reťazce so zahraničnou vlastníckou štruktúrou odmietli takto zvýšené ceny s odvolávaním sa na možnosť nákupu tovarov do reťazcov z Poľska, kde sú ceny, ale rovnako aj kvalita podstatne nižšie. Za predpokladu, ak žalobca má záujem dodávať slovenský výrobok na slovenský trh, akékoľvek ďalšie podnikanie a prevádzkovanie výroby sa z dôvodu enormného nárastu cien elektrickej energie a plynu stáva mimoriadne náročným, práve na základe objektívnej skutočnosti. Súčasne žalobca poukázal na enormné navýšenie cien motorovej nafty, ktorú žalobca nevyhnutne potrebuje pre logistiku a distribúciu svojich výrobkov vlastnými nákladnými motorovými vozidlami pričom v danom prípade je potrebné uvažovať s navýšením prevádzkových nákladov žalobcu na úrovni XX.XXX eur len na položke motorovej nafty v priebehu troch po sebe nasledujúcich na úroveň XX.XXX eur. Žalobca uviedol, že prevádzkové náklady v časti motorovej nafty, elektrickej energie a plynu rastú enormne, avšak veľké nadnárodné potravinové siete zastropovali ceny a neumožňujú navýšenie cien. Uvedené reťazce predstavujú významných odberateľov, ktorí sa podieľajú na odbyte žalobcu v rozsahu 80%. Akékoľvek hľadanie alternatívneho odbytu v prípade tak veľkého podniku ako je žalobca neumožňuje dynamické reagovanie na vzniknuté situáciu. Žalobca ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia v podobe blokácie bankového účtu žalobcu by mohlo mimoriadne vážne ohroziť jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského subjektu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Uviedol, že k zhoršeniu situácie žalobcu prispeli tiež, opatrenia vlády Slovenskej republiky ktoré v súvislosti so zabránením šírenia COVID-19, na základe ktorých uzavreli svoju činnosť maloobchodné prevádzky, vrátane maloobchodných prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením, čo mimoriadne negatívne zasiahlo do príjmovej stránky žalobcu. Poukázal, že príjmy plynúce z dodávok tovaru do zariadení verejného stravovania tvoria mimoriadne významnú časť tržieb daňového subjektu, pričom už v súčasnosti, kedy tieto opatrenia trvajú cca dva roky daňový subjekt pociťuje mimoriadne významný pokles objednávok a tržieb. Problém v podobe zvýšenia cien energií sa týka najmä neregulovaných odberateľov, ktorými sú stredné (medzi nich patrí aj žalobca) a veľké podniky. Domácnosti a malé podniky so spotrebou do 30 MWh elektriny alebo 100 MWh plynu ročne sú dostatočne chránené reguláciou. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov

- preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov a odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti. žalobca vyjadril presvedčenie, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žaloby nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani Správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. žalobca uviedol, že jeho úmyslom nie je vyhýbanie sa plneniu svojich daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, za súčasnej objektívne spôsobenej negatívnej finančnej situácie až do právoplatného skončenia súdneho konania.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej ako aj k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 03.06.2022. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že s ním nesúhlasí.

4. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne

pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, nakoľko neboli naplnené dôvody pre jeho priznanie podľa ust. . Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom.

9. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca prezentoval vo svojom návrhu dôvody, ktoré sú všeobecné a celoplošne sa vzťahujúce na slovenských podnikateľov. Jedná sa o makroekonomické ukazovatele a stav ekonomiky ako celku. Inflácia v Slovenskej republike v roku 2022, rast cien energií, plynu, elektriny a pohonných hmôt sú skutočnosti, ktoré sa v ekonomike zákonite premietajú do cien produktov, ktoré sa zvýšia a v konečnom dôsledku je to aj spotrebiteľ, ktorý takýto dopad ekonomickej situácie pocíti. Žalobca síce súdu predložil dokonca i grafické znázornenie rastu cien energií, ale ich vplyv na svoje hospodárenie konkrétnym vyčíslením nepreukázal, rovnako ako neosvedčil svoju celkovú majetkovú situáciu, pomer príjmov a výdavkov, čím žalobca súdu neumožnil posúdiť hospodársku a finančnú škodu, ktorou podľa tvrdenia žalobca trpí. Samotná výška rozdielu dane, prípadne aj súčet viacerých zdaňovacích období za ktoré sú rozdiely DPH určené ešte sama o sebe neosvedčuje hrozbu vzniku ujmy alebo hospodárskej a finančnej škody. Súčasne žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bola zrejmá potreba dočasnej úpravy pomerov žalobcu vzhľadom na možnú hrozbu vzniku škody žalobcu a taktiež nepredložil žiadne doklady, z ktorých by vyplývala možnosť hrozby vzniku finančnej či hospodárskej škody. Pokiaľ by súd pripustil taký výklad zákona, že všeobecne nepriaznivá ekonomická situácia je sama o sebe dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, bolo by povinnosťou súdu tak každému podnikateľovi odkladný účinok priznať bez potreby skúmania individualít prípadu, čo by však odporovalo zneniu . K poukázaniu žalobcu na rozhodnutia tunajšieho súdu o priznaní odkladného účinku v iných veciach, správny súd uvádza, že dôvody návrhov na priznanie odkladného účinku neboli totožné s návrhom na priznanie odkladného účinku podaného v tomto konaní. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) ust. (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. . Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i tú povinnosť, niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť (predložiť konkrétne vyčíslenie) tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku, či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok konkrétne žalobcovi a nie anonymnému subjektu. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu nedošlo.

10. Primárne považuje správny súd za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci

samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

11. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

12. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej, čo žalovaný vo svojej žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe naznačil.

13. Záverom správny súd dodáva, že žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

14. Správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .