Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4Cb/82/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v spore žalobcu: U.. O. P., E. XX.XX.XXXX, I. E., XXX XX E., proti žalovanej: Ľ. O., E. XX.XX.XXXX, I. A. XXXX/XX, G., právne zastúpená: JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o zaplatenie 63 038,83 eura s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Návrh žalovaného na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu sa zamieta.

II. Žaloba sa zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca podal dňa 30.11.2011 žalobcu na Okresný súd Nitra, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 63 083,83 eura s príslušenstvom titulom uzatvorenej zmluvy o dielo.

2. Vo svojej žalobe uviedol, že v roku 2007 bola uzatvorená zmluva o dielo medzi spoločnosťou D. S. S..X..F.. U.F.: XX XXX XXX ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľom. Zhotoviteľ zhotovil pre žalovanú stavebné úpravy Č. S. O., Z. - D., a to za dohodnutú cenu 6 312 541,- Sk. Účastníci zmluvy o dielo sa dohodli na postupnej úhrade ceny za dielo, pričom v súlade s dohodou zhotoviteľ vystavoval faktúry, ktoré boli žalovanou postupne uhrádzané. Štyri z vystavených faktúr žalovaná do podania žaloby neuhradila: faktúru č. 208036, faktúru č. 208054, faktúru č. 2007073, faktúru č. 2007083. Dlžná suma predstavuje spolu sumu 63 083,83 eura. Zhotoviteľ opakovane telefonicky, osobne aj písomne vyzýval žalovanú k dobrovoľnej úhrade dlžnej čiastky, k čomu však nedošlo. Žalovaná v zastúpení S. O. uznala existujúci dlh, čo do dôvodu a výšky písomným prejavom vôle zo dňa 14.08.2008, v ktorom konštatovala existenciu žalovaných pohľadávok. Dňa 21.10.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky na pôvodného žalobcu (X. A.) ako postupníka . Uvedená skutočnosť bola oznámená žalovanému. Spolu so žalobou žalobca doručil Zmluvu o dielo, faktúru č. 208036, faktúru č. 208054, faktúru č. 2007073, faktúru č. 2007086, Dohodu zmluvných strán zo dňa 14.04.2008, Oznámenie o postúpení pohľadávky.

3. Okresný súd Nitra vydal dňa 18.04.2013 platobný rozkaz, č. k. -55, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.

4. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že právny predchodca navrhovateľa (D. S. S..X..F..) a žalovaná skutočne si dojednali v roku 2007 zmluvu o dielo, ktorej predmetom však neboli stavebné úpravy, ale výstavba autoumyvárne v obci D.. Už z toho vyplýva, že navrhovateľ (teda postupník) pravdepodobne nie je informovaný, o aké dielo v skutočnosti ide a teda čo je predmetom konania. Pripojený dokument ako Zmluva o dielo nie je platným dokumentom,

nakoľko v pôvodnej projektovej dokumentácii sa počítalo nielen s výstavbou autoumyvárne, ale aj bytových jednotiek, pričom po dohode s právnym predchodcom navrhovateľa a žalovanou došlo k úprave projektovej dokumentácie a predmetom zhotovenia bola len samotná autoumyváreň v obci D.. Vzhľadom k tomu, že rozsah diela bol menší, došlo ak k úprave rozpočtu. Navrhovateľ teda neuviedol uvedenú skutočnosť, ani skutočnosť, že nevykonal dielo ani podľa upraveného nižšieho rozpočtu, nakoľko tam uvedené práce a dodávka materiálu musel vykonať odporca sám alebo prostredníctvom tretích osôb odlišných od právneho predchodcu navrhovateľa. Po začatí zhotovovania diela došlo k viacerým závažným porušeniam ako aj Stavebného zákona. Právny predchodca navrhovateľa posielal na uvedenú stavbu nekvalifikovaných a nepripravených pracovníkov, neviedol stavebný denník, pracovníci právneho predchodcu navrhovateľa nedodržiavali pravidlá bezpečnosti ochrany zdravia pri práci - p. S. O. ako manžel žalovanej zabezpečil zodpovedajúcu obuv a stavebné náradie a podobne. Po asi 1 mesiaci od nástupu pracovníkov právneho predchodcu navrhovateľa nastalo veľké omeškanie so stavbou, nakoľko pracovníci benevolentne využívali pracovný čas. Žalovaná mal na uvedenú stavbu vybavené financovanie prostredníctvom finančnej inštitúcie a vzhľadom na nízke tempo výstavby asi po 1,5 mesiaci navštívil manžel žalovanej konateľa právneho predchodcu navrhovateľa p. P. a žiadal o ukončenie stavby zo strany právneho predchodcu navrhovateľa pričom ho zároveň požiadal, aby teda vyúčtoval dosiaľ vykonanú prácu a keď teda nemá záujem resp. možnosť vyhotoviť stavbu pre žalovanú, žalovaná si pohľadá inú stavebnú spoločnosť. Vtedy p. P. prisľúbil, že pridá počet zamestnancov a že to do sľúbeného termínu - 31.12.2007 aj stihnú postaviť. Z tohto dôvodu žiada predvolať svedkov. Dielo však nebolo vykonávané a teda sa nestihlo dokončiť do 31.12.2007. V stavbe sa pokračovalo aj do konca júna 2008. Právny predchodca navrhovateľa však na stavbe riadne nepracoval, jeho zamestnanci neboli kvalifikovaní a teda opätovne hrozilo omeškanie. Asi v polovici roku 2008 právny predchodca odišiel zo stavby bez toho, aby riadne a protokolárne dielo odovzdal. Navrhovateľ bez akéhokoľvek dôkazu uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu, že existovala dohoda na postupnej úhrade ceny za dielo, nakoľko je pravdou, že právny predchodca navrhovateľa zasielal žalovanému nejaké faktúry, ale bez akejkoľvek dohody o ich úhrade. K uvedenej fakturácii právneho predchodcu navrhovateľa uviedla, že právny predchodca navrhovateľa vystavil zálohovú faktúru č. 2007048 vo Výške 870 000,00 Sk vrátane DPH, čo mala predstavovať zálohovú platbu. Uvedenú faktúru uhradila žalovaná v tomto konaní, pričom samotná faktúra ako aj úhrada je pripojená ako dôkaz č. 3. Následne právny predchodca vystavil faktúru č. 2007060, kde síce odpočítal predmetnú zálohu, ale nešpecifikoval aké časti diela zhotovil - uviedol len všeobecne „dodávka a montáž na stavbe D. Uvedenú sumu žalovaná uhradila, pričom trvala na popise uvedených prác a dodaní dodacích listov materiálov, ktoré mali byť použité na predmetnej stavbe. Právny predchodca navrhovateľa vystavil a doručil žalovanej aj faktúru č. 2007073 na sumu 1 250 106,90 Sk, ktorú žalovaná neuhradila, nakoľko opätovne uviedol len všeobecne dodávka a montáž, nebolo dielo vôbec vyhotovené a rovnako neboli doručené žiadne dodacie listy z materiálov, ktoré mali byť údajne namontované na predmetnom diele. V účtovníctve odporcu sa nachádza faktúra právneho predchodcu navrhovateľa č. 208026 na sumu 112 055,00 Sk, ktorá aj bola uhradená v hotovosti dňa 08.04.2008. Žalovaná uvádza, že v jej účtovníctve sa nenachádza faktúra č. 2007086 vystavená právnym predchodcom navrhovateľa na sumu 168 675,00 Sk, ktorá mala byť za vykonané stavebné práce, pričom však žalovaná ju neuhradila, nakoľko si nie je vedomá žiadnych prác vykonaných právnym predchodcom navrhovateľa, kde by sa mohlo využiť uvedený popis prác. Ďalej žalovaná uviedla, že faktúra č. 208036 na sumu 216 932,00 Sk a 2080054 na sumu 187 842,00 Sk nikdy nemala v účtovníctve a po prvý krát ich videla až ako súčasť platobného rozkazu, pričom o uvedených sumách sa dozvedela od rôznych vymáhačských spoločností, ktorí požadovali zaplatenie žalovanej sumy v štruktúre týchto faktúr. Žalovaná uvádza, že navrhovateľ a ani právny predchodca navrhovateľa nikdy nešpecifikovali, aké práce a materiál by mali uhradiť, teda čo by mali uhradiť na základe vystavených faktúr - 2007073, 2007086, 2080036 a 2080054. Zároveň žalovaná predkladá dôkaz - podklady od stavebnej spoločnosti A. T., z ktorých vyplýva, že dodávka betónu a práce spojené s betonárskymi prácami uhradila žalovaná na predmetnej stavbe, pričom ide o sumu celkovo 439 509,00 Sk. Uvedená suma nie je vôbec spomenutá v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Určite o uvedenú sumu bude vždy potrebné uvedený nárok navrhovateľa, ak sa preukáže, znížiť. Žalovaná uvádza, že na predmetnom diele je niekoľko vád, ktoré boli niekoľkokrát vytknuté odporcom prostredníctvom S. O. ako aj písomne v podaní odporcu. K odporu žalovaná pripojila Výzvu zo dňa 12.08.2011, výzvu zo dňa 02.11.2011, faktúru č. 2007048, faktúru č. 2007043, potvrdenie o prevode, faktúru č. 2007060, potvrdenie o prevode, ftk. Pokladničných dokladov, ftk. Výdavkového pokladničného dokladu, faktúru č. 2008120, ftk. Príjmového pokladničného dokladu, faktúru č. 2008026, ftk. Príjmového pokladničného dokladu.

5. Uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. -185 zo dňa 24.09.2018 súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi žalobkyňa X. A., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D. XX, P. a na jej miesto do konania vstúpi žalobca U.. O. P., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D. XX, P.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.02.2019.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 27.03.2019 uviedol, že všetky papiere a všetky záležitosti boli odovzdané. Všetko úplne jasné, že práce boli vykonané podľa dohody, poslednej dohody písomnej, ktorá bola uzavretá 14.04.2008, bolo všetko z jeho strany splnené a zo strany odoberateľa prác nebolo splnené v podstate nič. Nenamietal nikdy písomnou formou nič, čo sa týka nedorobkov alebo nedorobkov, všetko bolo dorobené. Čo sa týka nekvality prác, lebo naozaj tam boli určité veci nie celkom 100% kvalitne urobené, mu žalobca dal takú zľavu, že sa v podstate už sám dostal do straty, ale tých zvyšných 65 000,00 podľa tejto zmluvy mal uhradiť. Čo urobil pre neho ešte navyše, po ukončení týchto prác, aj jeho benzínovú pumpu vymaľoval tou istou farbou, akou bola vymaľovaná čerpacia stanica. To bolo akože, tykali si, už sa kamarátili a vyzeralo to, že všetko dopadne dobre. Tak mu vymaľoval na vlastné náklady ešte aj benzínku a on sa potom na žalobcu otočil, keď úver dostal, ukázal žalobcovi, že nie, nezaplatí. A keď sa dozvedel, že v septembri podal podanie na súd, tak zavolal a vynadal žalobcovi, prečo to urobil a povedal, že nič nedostane. Uviedol, že so žalovanou nikdy nič nepodpisoval. Všetko bolo v mene pána O.. Všetky zmluvy, aj všetky konania na stavbe. Aj všetko o tom, kedy má ako zaplatiť. Na otázku, s kým uzatvoril zmluvu odpovedal, že uzatváral zmluvu s tou firmou, ktorú má O., ale všetky práce a všetko okolo toho jednal s jej manželom. S ňou sa prvýkrát stretol možno niekde v roku 2013, keď bol na firme. Prvýkrát. A vtedy riešili, že jej chýba nejaká faktúra v účtovníctve. A vždy jednal len s pánom O.. Ako s človekom, s ktorým podpísal zmluvu, ktorý riadil stavebné práce, odovzdal mu stavebné práce a očakával od neho úhradu. Stavebné práce mal odovzdať slovne, bol tam, keď sa už aj benzínka vymaľovala, odovzdal mu všetko. Všetko. Nič nezostalo nedorobené alebo nedokončené. Nič. Všetko podľa zmluvy a ich dohôd, všetko bolo ukončené. Nikdy nenamietal, že potrebuje ešte toto dorobiť alebo hento dorobiť, všetko bolo ukončené. Na otázku súdu, že v spise na čl. 2 je listina označená ako zmluva o dielo, zhotoviteľ je S., stavebniny veľkoobchod so sídlom K. E., obchodný zástupca O. P., prevádzka je tu uvedené D. S. S..X..F.. s uvedeným IČO-om, objednávateľ je tu odtlačok pečiatky O. Č. S., Z. - D., Ľ. O., potom na tej pečiatke je adresa ešte a IČO a DPH, žalobca odpovedal, že áno, to bola živnosť žalovanej, ale podpis je od O.. Aj pečiatku používal jej. A konal v jej mene.

7. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že v celom rozsahu neuznáva tento návrh. Hlavné je v podstate to, že jediné čo nesporné je to, že tu bola uzatvorená nejaká zmluva. Je samozrejme problematické, či tu je táto písomná zmluva o dielo, a teda nepopiera, že nejaké práce v obci D. vykonával žalobca. On hovorí, že všetko ostatné je zrejmé, má podklady, faktúry atď. Už v samotnom podanom odpore bolo uvedené, že to, čo sú tie faktúry, časť z tých faktúr vôbec nemá v účtovníctve žalovaná a tie faktúry, ktoré sú, tak sú bez akýchkoľvek príloh. To znamená, že v prvom rade nevie, čo má zaplatiť, pretože všeobecné uvedené veci, že sú tu nejaké dodávky a montáž na stavbe D., to treba špecifikovať. Osoba pána O. má maximálne takú funkciu, že bol manžel žalovanej. Tá bola živnostníkom, nikdy nepoverila konkrétnymi nejakými zmluvnými záležitosťami pána O.. Len toľko. Zatiaľ návrh ako je popiera a žiada ho zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

8. Žalovaná po poučení dodala, že na základe toho, čo uviedol žalobca, žiada o predvolanie svedka, ako manžela. On bol vo firme zamestnanec a konal ako zamestnanec a žalovaná pri tom nikdy nebola, takže k tomu nemôže, málo môže čo povedať len z účtovnej stránky. To že neboli všetky faktúry, ktoré žalobca dal ako návrh na súd, tie neboli všetky v účtovníctve a napríklad aj to, že faktúru nechal na pumpe a podpísala to predavačka. Tak sa predávali. Žalovaná čo dostala, dala do účtovníctva. Má dve alebo tri, môže to dokladovať, faktúry, ktoré nie sú uvedené v účtovníctve, ktoré sú tu sporom. K zmluve o dielo uviedla, že tú zmluvu uzavrel manžel žalovanej so žalobcom. So žalobcom sa nikdy nestretli, až teda vtedy, keď bola umývarka otvorená. V roku 2013. Vôbec sa nepoznali. Keď jednal, tak jednal s ním alebo s pani A.. Žalovaná vedela, že sa na pumpe robia nejaké práce, avšak ho nechala, mala v neho dôveru, že to robí dobre. Viac k tomu nevie povedať. Že tam boli nejaké problémy, to tiež vie, ale manžel si to riešil sám. Všetky tie spory, čo mali medzi sebou, tak to si oni riešili stále medzi sebou oni dvaja. Na otázku súdu, či bola vlastníčkou alebo len nájomcom tej pumpy uviedla, že to stavali oni. To sa stavalo ako na živnosť. Stavalo sa to na úver, najskôr leasing a potom úver. Ale vlastne pán P. robil len umyvárku. Nie?

9. Žalobca na pojednávaní dňa 17.05.2019 uviedol, že v podstate bola objednávka, práce boli vykonané. Prvé dve faktúry boli uhradené z vlastných prostriedkov, potom už tretia faktúra, ktorá nebola uhradená, lebo vlastné prostriedky neboli. Tak pozastavil práce, kým O. povedal, že si vybaví úver. Vybavil úver, potom prišiel a povedal, že ten úver mu stačí len na to, aby si kúpil technológiu do tej autoumyvárky a požiadal žalobcu, túto 14.04. , aby žalobca vlastné prostriedky na dostavanie jeho autoumyvárky. Ešte sa dohodli aj zľavy za zle vykonané práce vo výške 9 300,00 eur. Ešte sa dohodli, že potom, na konci žalobca vymaľuje aj čerpaciu stanicu, benzínovú čerpaciu stanicu v tej istej farbe, v akej bude vymaľovaná autoumyvárka. Všetko žalobca splnil, žiadne námietky z jeho strany, stále bol kamarátsky, priateľský. Stále tvrdil, že ide a vybavuje úver, čaká na úver. Ale keď do septembra toho roku žiaden úver, alebo žalobca bol presvedčený, že úver dostal, ale žiadne peniaze mu nedal, tak to začal riešiť súdnou cestou. Na otázku súdu, s kým žalobca uzatvoril zmluvný vzťah, v akom rozsahu a za akých podmienok malo byť dielo vykonané, žalobca uviedol, že všetko čo sa týka tejto autoumyvárky riešil s pánom O.. S ním to riešil a zmluva bola uzatvorená s jeho manželkou. Všetko riešil s pánom O., lebo on bol poverený a ona tu aj minule vypovedala v tom zmysle, že ona ho poverila a mal jej plnú dôveru, že v rámci výstavby tejto autoumyvárky on bude konať, nie ona. Veď to minule tu aj vypovedala. Veď to je úplne jasné. Tam neboli žiadne pochybnosti okolo toho. Žalobca sa s p. O. stretol až keď už faktúry neboli uhradené, budova stála a on si tam chodil vymáhať svoje peniaze, požadoval peniaze, tak sa tam prvýkrát s ňou stretol. Čo sa týka výstavby a zodpovednosti za výstavbu bol jasne pán O., na tom nie je čo spochybniť. Práce boli ukončené, žiadne námietky zo strany objednávateľa, že boli ukončené nejako ináč, ako je tu dohodnuté, presne do koruny, žiadne práce naviac, presne v tom rozsahu a jednoducho tu je čistý zámer nezaplatenia. Tento návrh, že máme ísť na stavbu a teraz máme merať metre štvorcové, kubíky a poďme sa dohodnúť. Keby išli na dnešné ceny, tak tá cena tam bude 100 000,00 eur. Žalobca sa s týmto už sám dostal do strany, keď mu dal zľavu 9 300,00 eur. Bol k nemu vyslovene ústretový a vrátilo sa mu toto, narobilo mu to obrovské škody a súd určite vie, že toto je síce obchodno-právny spor, ale toto je viac menej trestno-právny spor, lebo bol uvedený v omyl a objednávateľ sa dopustil podvodu voči nemu s tým, že niečo so žalobcom dohodol, žalobca investoval do toho vlastné peniaze na základe tejto dohody a on mu nezaplatil. Zo svojej strany nevidí žiadne pochybenie. Len čistý zámer nezaplatiť. Žalobca uviedol, že v prípade nedodržania tejto dohody z jeho strany, tzn. že O., si vedomý toho, že dodávateľ má právo na dnes dohodnutú čiastku, ktorú mu dal zľavu 283.000,00, čo predstavuje tých 9 400,00 eur v prepočte na kurz a všetky penále zo všetkých faktúr neuhradených v termíne splatnosti. To je jasná veta. Takže tá čiastka 63 000,00 eur z neuhradených faktúr tú treba ešte navýšiť o tých 9 300,00 eur a celkový momentálny spor je 72 000,00 eur plus príslušenstvo. To je to čo požaduje a úhradu samozrejme súdnych trov. K pôvodnej dohode uviedol, že bola s tým, že bola výkresová dokumentácia na to, že tá autoumývarka bude obsahovať aj poschodie. Keď ale O. urobil rozpočet, že čo to bude stáť, tak potom povedal, že nie, zmeníme to, znížime to, aby to nebolo poschodové, bude to len prízemné, ale nedodal novú dokumentáciu stavebnú, nebola prepracovaná. Pokračovali podľa tej v podstate, ktorá sa zrušila ale stavebné práce riadil priamo O. na stavbe, takže aj veľkosti otvorov, výšky otvorov sa všetko pomenilo, sa vôbec nešlo podľa výkresovej dokumentácie. Žalobca uviedol, že O. bol poverený. Bol poverený, ako objednávateľ, mal právo bez problémov zasahovať do toho, teraz sa urobia dvere takého, tu sa urobí priečka takto a všetko ostatné. Žalobca nemohol objednávateľovi povedať, nemeň lebo tu je výkresová dokumentácia. Tam nebola už ani výkresová dokumentácia platná, lebo tá pôvodná sa zrušila. Navyše prvá vec čo sa stalo posunula sa stavba o dva metre. Žalobca uviedol, že predmetom diela boli skutočne vykonané práce za jednotkové ceny, ktoré si dohodli, čiže pôvodný rozsah napr. 100 m2 niečoho a jednotková cena bola dohodnutá 50,00 eur za to, tak to sa účtovalo, presne podľa vykonaných prác, hoci podľa projektu pôvodne malo byť dvesto, ale v skutočnosti sa urobilo 100. Presne tých 100 vyúčtoval, všetkým dodacím listom O. rozumel, faktúre na základe nich podpísal a teraz sa tvári, že oni nerozumejú, že oni nevedia, viete, keď nechcú zaplatiť oni odrazu nevedia, čo sa tam urobilo. Budova stojí, je skolaudovaná, funguje. To je všetko v pohode, ale zaplatiť nie. To je jednoznačné, čo sa k tomu dá ešte riešiť.

10. Svedok, S. O., na pojednávaní dňa 17.05.2019 vypovedal, že došiel p. P., keď začínal robiť stavbu, že pán M. mu povedal, to bolo ešte na začiatku, pán M. má stavebniny, tak sa bavili o nejakej firme. On povedal, že pozná pána P.. Pán P. došiel, debatovali, dal mu projekty, všetko. Potom pán P. povedal, že chce veľkú zálohu, tak okolo 1.000.000,00 korún, nevie presne, nepamätá si, tak tá sa mu vyplatila. Peniaze mu nabehli na účet, takže začnú robiť. Dva dni ich nebolo, lebo čakali na nejakú áviu, tak im požičal náradie, no všetko im požičal. Medzitým, geodetovi dal urobiť výšky, aby vedeli, aby nebola stavba vyššia, nižšia, tak ešte geodet urobil jednu úplne nabok, že keby náhodou, padla, zlomila sa, aby bola rezervná jedna výška. Medzitým žalobca došiel a nejaké autá vozili polystyrénové tvárnice. Žalobca

povedal, že to sú obvodové múry, jedno s druhým,, pričom svedok nevedel, ako dá do polystyrénu nejaký klinec, alebo čo, nie, vravel, že má hmoždinky chemické, že to bude držať. No dobre, už keď to tam bolo, tie výkopové práce všelijaké boli, to už je jedno, nakoniec svedok, že žiadne hmoždinky nie sú. Potom sa stavali múry, nie, že betón, tak svedok objednal betón, lebo mu bolo povedané, že aby peniaze nedávali jemu, lebo že nebude mať ani betón, ani peniaze. Nakoniec došla situácia, že múr padal. Tak „uncčko“ čo tam bolo, celú noc držalo stenu, hranoly, a svedok podpísal, že keď mu niekto ukradne, tak bude musieť zaplatiť. Tak tam priviazal psa a v noci sedel v aute a behal a chránil „uncčko“. Nakoniec, čo boli brány vchodové, ja svedok tam nebol chvíľu, lebo každý deň tam bol, doobeda bol na stavbe, poobede bol na pumpe. Došla situácia, že kde sú výšky brány, také maličké brány porobili, že odspodu čítali výšky, pričom tam mal ísť betón 30 - 40 centimetrov, tak potom chytil pílku a odrezal polystyrén, netrvalo to tri hodiny, išiel preč, zas tam niekto nalepil polystyrén, že to sú metre štvorcové. Potom kopali jamu na tie zberáky, čo sú recyklovaná voda. Tam má byť nové plastové položené. Samozrejme, zlú výšku chytili. Tak to chytili, ešte pán M., čo mu ho dohodil, mal taký bager, jak sa uhlie bralo, tak cez družstvo, dávali to dole. Malo tam byť podlahové kúrenie, nedalo sa, lebo zas by bola ešte nižšia brána. Potom dobre. Mala byť strojová omietka, samozrejme nebola, lebo už hore bolo 12 cm a dole bol centimeter. Tak žalobca nabúchal sadrokartón, či to bol zelený alebo biely, aký tam mali na stavbe, taký tam nabúchali, vybavená vec. Sadrokartón nebude dobrý, dá tam obkladačky a padne to. Aj tak sa stalo. Z vrchu začalo padať, čo mala byť stierka kléber, len tam dali kléber alebo nevie, bez sieťky. Svedok bol žalobcu volať, že aby došiel. Samozrejme, hneď telefón nedvíhal, tak sa vybral za ním do E.. Celý deň čakal, žalobca bol na jednaní. Odtiahol auto, žalobca došiel. Potom si požičal telefón cudzí, tak ho našiel piatok doma. Vtedy sa zoznámil aj s pánom Tóthom a pán Tóth hovorí, že sa už on bude starať o stavbu. Samozrejme, ani tam neboli, došiel tam na jeden deň aj so synom, keď tam bola paleta toho bordelu (stierky alebo klébra, nevie ako sa to volá) čo im zmokla. Svedok to pozakrýval, samozrejme vietor to dal, jeho robotníci zas odtiaľ brali, lebo si dávali lešenie na to, tak sa robila deka. Deka sa robila tak, že objednal kucmajster aj s betónom, chlapci nemali čižmy. Tak musel ísť kúpiť čižmy. Svedok uviedol, že z pôvodného zámeru s bytmi upustil. Nevie, za akú sumu mal byť celý projekt. Zmenu projektovej dokumentácie dal žalobcovi aj stavbárom. Dal nový projekt urobiť s rovnou strechou a takto im to dal. Svedok uviedol, že podpis na listine na č. l. 2 spisu je jeho podpis ako objednávateľa. Na otázku súdu, z akého dôvodu podpisoval tú zmluvu, keď je tam odtlačok pečiatky s menom žalovanej, uviedol, že on chcel tú umyvárku a žena o tom ani nevedela od začiatku, až keď nastali problémy. Potom žalobca chodil za svedkom. Ohľadom pečiatky žalovanej a podpisu svedka svedok uviedol, že žena by asi nesúhlasila s tým, tak to podpísal on. Na otázku súdu, či použil pečiatku bez jej vedomia uviedol, že to bolo na pumpe. Na pumpe bola. A že ju použil bez jej vedomia. K položkám po zmene projektu, že pôjde mimo objednávku uviedol, že základová doska tá áno, zberač vody to áno, obvodové steny pomenej, podlaha prízemia áno, strop prízemia tam bol inakší, tam už sa nedávalo protihlučné, ale hento, vnútorné nosné priečky nevyšli všetky, len dali tam, lebo tie tvárnice bolo ich viac, lebo nepasovali, tak tam dorobili strop vlastne, vnútorné rozdeľovacie priečky menej, schodisko vôbec nie, v stredu žľaby, zákop, strešné okná to vôbec nie a plastové okná a vchodové dvere to mi robila druhá firma. K návrhu nejakej sumy uviedol, že žalobca s takýmto systémom chodil, že chodil za svedkom, že odvolá ľudí, že aby to len podpísal, že toto hento, skrátka svedka vydieral, mal som úvery pobraté, že odvolá ľudí, takto sa mu vyhrážal. On došiel len raz za týždeň pod vplyvom alkoholu popodpisovať, keď som mal na pumpe veľa ľudí, doobeda na stavbu neprišiel. K písomnej úprave zmluvy v časti ceny diela uviedol, že žalobca povedal, že urobí zas tabuľky, lebo on s tabuľkami robí stále. Svedok už nevedel povedať. K plateniu faktúr uviedol, že žalobca došiel, že treba zaplatiť, tuto máte faktúru, tuto sú tabuľky a toto podpíšte, lebo keď to nepodpíšete berie ľudí a zajtra nepríde.

11. Žalobca na otázku súdu, či niekedy rokoval vo veci stavby so žalovanou odpovedal že nikdy s ňou nerokoval, stretol ju raz v živote. Uviedol, že zmluvu uzatvoril so svedkom. Žalovanú žaluje preto , lebo na základe jej pokynov hovoril, že to má s manželkou dohodnuté, používa jej pečiatku, má jej súhlas, s jej súhlasom stavia budovu. Použije jej IČO, použije jej firmu, veď pre jej firmu sa to stavia. To sa nestavalo pre občana O. a keby aj, oni boli manželia, nemali majetkové rozdelenie urobené, takže ručia obidvaja celým svojim majetkom, ale nie veď sa to stavalo pre O., ale povereným človekom, ktorý mal právo konať v tomto smere bol O.. Veď to aj minule vypovedala. Na otázku, čo bolo zaplatené žalobcovi do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozsahu, to je konkrétne do dňa 30.11.2011 svedok uviedol, že keď ráta tú zálohu okolo 900.000,- to sa odrátavalo potom. Čo bolo uhrádzané svedok uviedol, že to ani Boh nevie. Nič, on len zálohu chcel a potom poslal polystyrénové tvárnice čo svedok vôbec ani nevedel, čo malo byť z YTONG-u stavané a žalobca jak už mal peniaze už si robil čo chcel. Len sa svedkovi vyhrážal a tlačil na neho. Žalobca doniesol svedkovi štyri faktúry, toto pre účtovníčku, toto

pre toho, toto pre toho, len tuto podpísať a pričom sa svedkovi zdalo, že mu dal odrazu aj takto tri, ja on mal na pumpe kopu ľudí, len takto podpíšte lebo idem preč, medzi dverami sa otočil. Nevie presne koľko faktúr bolo zo strany žalobcu odovzdaných. K listine na č. l. 7 spisu svedok uviedol, že žalobca už toto mu doniesol napísané, toto je podpis svedka, je to pravda, to mu doniesol takto napísané a vtedy bol najväčší nátlak na svedka. Že buď to podpíše, alebo ráno on nepríde. Tak potom sa dojednali aj umyvárku, pumpu, že namaľuje. Lenže chlapci povedali, že tu dáte 5 000,00 korún alebo to nebudú líčiť. Tak umyvárku si svedok, pumpu maľoval sám, za svoje peniaze. Na podpísanie listu zo dňa 14.04.2008 nemal svedok žiadne poverenie. Podpísal to pod nátlakom , že žalobca že odíde zo stavby preč, a svedok mal veľa úverov ešte, už nevedel, tak si to svojpomocne robil. Svedok si myslel, že sa solídne zachová a nie takýmto spôsobom. To bolo tak isto, že dodrží aspoň voľačo. Potom, keď došiel aj za žalobcom prebrať voľačo, nebolo čas prebrať, nebolo kedy prebrať. On ani nevedel čo aká stavba je, keby nešiel okolo do Nitry, tak ani nevie, že tam tá stavba je. Svedok uviedol k l. č. 2 v spise, že na základovú dosku dodal štrk on, tiež UNC - čko, zberač vody v umývacej linke, tie žľaby, to sa muselo prekopať znova, zas to musel financovať svedok, lebo to bolo celé zle. Obvodové steny platil žalobca, lebo tam to bolo s tým polystyrénom, nevie, podlaha prízemia, už si nepamätá tú podlahu, tam malo byť išlo menej, lebo to už by kecal, strop prízemia, tam sa nedávalo už to odhlučnenie a nižšia deka, lebo už tam tie byty neboli, tak sa preto tak aj upustilo od toho, potom sa tam malo upustiť z toho, že tie stojky tam mali byť mesiac a boli tam len dva týždne, čo betón vyžaduje 28 dní, vnútorné nosné priečky, tie išli úplne od veci, aká výška takú tam dali. Vnútorné priečky tam ani neboli už dané. Ani sa nerobili tam už potom, vnútorné predeľovacie priečky sa tiež nerobili všetky, lebo tam ten polystyrén, čo žalobca doniesol tak sa len taký stĺp urobil, ako aby sa to tam len položilo. Schodisko sa nerobilo, strecha, žľaby, záklop, strešné okno sa nerobili, plastové okná a vchodové dvere to zabezpečil a financoval svedok. K odovzdávaniu jednotlivých častí diela uviedol, že nebolo s kým preberať, nikto, preto svedok vyvolával žalobcov, za ním chodil, ani sa nezúčastňoval stavby, on len došiel večer na pumpu keď robil, doobeda bol na stavbe a vybavoval okolo pumpy, večer došiel, len toto podpíšte, takto to nahádzal a toto musí ísť tuto účtovníčke, toto sa včera podpísalo, potom dokonca nevie, či aj zamestnankyne nedal nejaké tabuľky popodpisovať a tá pani hovorí, že nevie, čo mám popodpisovať, svedok nevedel uviesť, čo jej tam dali, či podpísala alebo nepodpísala. Večer od siedmej do ôsmej vedel, že dobehne raz za týždeň s tabuľkami a s faktúrami. Boli to zamestnanci žalovanej, ale svedok tam robil akože s nimi ako prevádzkar, také údržby. K dodacím listom k predmetným faktúram svedok uviedol, že dodací list si predstavuje, že dôjde dodací list s tovarom. Len tam toľko tabuliek doniesol v priebehu dvoch týždňov, že keď pán J. prosím vás povedzte, čo sú to za tabuľky. Pričom pán J. uviedol, že ani on im nerozumie. Už je zle, keď žalobca robí tabuľky a keď vás zahadzuje tabuľkami. K uplatňovaniu pohľadávky žalobcom po dokončení stavby svedok uviedol, že ako sa stavba ukončila, došiel žalobca, aby sa dohodli. Žalobca odišiel s tým, že sa so svedkom dohodnú. Odvtedy ho nebolo. Potom došla jedna vymáhačská firma, druhá vymáhačská firma, tretia vymáhačská firma. Medzitým došiel od C. K. svedkovi dopis, že do I.. Tak sadol do auta a išiel do I.. Tak doniesol nejaké papiere, fotografie a ten právnik, alebo kto to tam bol, asi právnik, hovoril, aby zanechal svoje číslo, a keď pôjde do E., sa tam zastaví. Tak mu zavolal, išli po tej stavbe, keď to svedok ukazoval, hovoril, že keby jemu toto odovzdal, tak ho naháňa po súdoch celý život. A odvtedy sa od toho C. nikto neozval. Ďalej svedok uviedol, že zmluvu na č. l. 2 spisu vyhotovil a predložil žalobca. Na otázku žalobcu k súpisu vykonaných prác svedok odpovedal, že súpis vykonaných prác k faktúre, práveže nevedel ktorá je to. Vy ste dali tri faktúry, jednu faktúru, kopu, večer okolo ôsmej

- deviatej, keď mal byť už ako v robote, vy ste len došli a toto podpísať a furt ste tlačili a vyhrážali sa, že odídete zo stavby a takéto veci. Ani raz ste nedošli, že ideme to pozrieť toto sa urobilo, toto sa neurobilo. Lebo vy ani neviete čo ste tam urobili. Nepotvrdil, že ku každej faktúre bol súpis vykonaných prác. K vnútorným priečkam svedok uviedol, že vnútorné priečky neboli urobené. Tade do kancelárie sa ide, vzadu sa to nezmestilo, lebo už sa to nerobilo, všetky priečky neboli zaizolované, to všetko teraz vlhne, keby sa žalobca zastavil koľko razy, keď to svedok ukazoval, len rýchlo utekal preč. K dohode zo dňa 14.04. svedok uviedol, že žalobca to doniesol na pumpu. Svedok vyhlásil, že u žalobcu v kancelárii bol raz, žalobca sa schovával, keď svedok autom odišiel, tá pani, čo bola účtovníčka, povedala, že žalobca to má na starosti. Viac v žalobcu v kancelárii nebol.

12. Na pojednávaní dňa 11.09.2019 žalobca právom záverečnej reči uviedol, že zmluva o dielo, jednotlivé postupy prác, vždy keď bola odovzdaná nejaká časť, prišla k tomu faktúra a podklady, z ktorých vyslovene svedkovi vysvetľoval, z čoho sa tá faktúra skladá, čiže žiadne také, že oni nevedia. To je presne rozpis, úplný - presný. Potom, keď vlastne nemal peniaze, požiadal, aby to postavil za vlastné peniaze, na čo žalobca súhlasil, najprv nie vo februári, ale potom neskôr s tým žalobca súhlasil. Prišli nejaké peniaze a žalobca urobil naozaj dobrý skutok, za vlastné peniaze postavil budovu, že

nebola úplne dobrá, úplne 100% a boli tam chyby, áno uvedomuje si, jednak počasie, jednak ľudia niečo spôsobili, dal mu naozaj veľmi výraznú zľavu. Dohodli sa, podpísalo sa, ale k splneniu toho čo mali splniť, veď všetko je presne zaznamenané, na tej dohode je presne uvedené, koľko sa fakturovalo, koľko sa ešte bude fakturovať, presné čistky. Čiže jemu nebolo nejasné, to je len rozhodnutie, neuhradiť mi. A na tomto rozhodnutí trvajú a tvrdia, že oni by aj, keby vedeli, ale oni presne vedia. To sú proste nepravdivé informácie, oni majú presné informácie, oni len zavádzajú. Žalobca predložil všetky doklady, nevie, čo by som ešte mohol doplniť. Žiada, aby súd žalobe vyhovel, aj v rámci súdnych trov, aj náhrady čiastky samozrejme s príslušnou navýšenou čiastkou za omeškanie.

13. Právny zástupca žalovanej právom záverečnej reči uviedol, že v tejto veci sa uplatňuje návrh na zaplatenie sumy 63 083,83 eura, ako aj náhrady trov konania. Na tom právnom základe, že mal žalobca na základe zmluvy o dielo uzatvorenej v roku 2007 vykonať výstavbu čerpacej stanice. Už v samotnom návrhu je evidentné, že nekorešponduje s realitou, pretože nebola žiadna úprava čerpacej stanice, ale samotná výstavba. Samotná zmluva o dielo je síce urobená písomne, ale s ohľadom ceny za predmetné zhotovenie je neurčité, pretože ako zhotoviteľ je tam uvedená spoločnosť S., S.-K., je teda sporné, aká bola konkrétna cena, keď samotná písomná zmluva o dielo, ktorá je podpísaná a datovaná dňa 01.09.2007 má prílohu a to konkrétne rozpočet dodávky a montáže - tlačový počet strán 2, ale samotná cena za predmetné dielo je úplne iný zhotoviteľ, ako ten, ktorý je podpísaný ako zhotoviteľ diela z tej zmluvy o dielo zo dňa 01.09.2007. To však je asi to najmenej čo je tam sporné. Sporné sú samozrejme všetky tie zaslané faktúry, ktoré si uplatňuje predmetným návrhom, z ktorých sa skladá ten predmetný nárok a to z dôvodu, že ako sme spomínali v podanom odpore, časť faktúr nebola nikdy ani dodaná zo strany žalobcu a časť faktúr, konkrétne tá najvyššia č. fa 2007073, nemá ani konkrétnu špecifikáciu, pretože jediná špecifikácie je a to odcituje: Všeobecná dodávka a montáž, ku žiadnej faktúre, ktoré boli aj zaslané žalovanej ako aj tie, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise v tomto konaní, nie sú doplnené riadnymi dodacím listami. Žalobca ďalej svoj nárok odvodzuje od písomného podania, ktoré označil - nazvaného vec: Dohoda zmluvných strán zo dňa 14.04.2008, ale má práve za to, že takáto Dohoda zmluvných strán zo dňa 14.04.2008, nemôže mať povahu uznania záväzku alebo uznania dlhu, navyše pretože je vnútorne rozporná, ktoré tie sumy mali byť zaplatené alebo uhradené žalobcovi, ale najmä za žalovanú, ktorá bola zaviazaná alebo tá ktorá bola zmluvnou stranou Zmluvy o dielo zo dňa 01.09.2007 je podpísaný S. O., ktorý aj na predchádzajúcom pojednávaní, kde bol vypočutý, nemal nikdy oprávnenie v právnych veciach záležitostiach žalovanej konať. Vzhľadom teda k tomu, že žalobca v celom konaní, keď mal dôkazné bremeno, nepreukázal, že čo konkrétne vykonal pre žalovanú, to znamená na žiadnej predloženej faktúre, ktorá sa nachádza v súdnom spise, nie sú konkretizované a prevzaté konkrétne diela, je tento návrh postavený na vode, je nedôvodný v celom rozsahu a opätovne poukazujem - Dohoda zmluvných strán zo dňa 14.04.2008, nemôže požívať právne posúdenie uznania dlhu, resp. uznania záväzku zo strany žalovanej, nakoľko je vnútorné neurčitá, pretože sa tam uvádzajú rôzne skutočnosti akože čo odčítava alebo neodčítava, ale najmä je podpísaná - uzatvorená s osobou, ktorá nie je alebo nebola oprávnená konať za žalovanú. Vzhľadom k tomu, že žalobca neprodukoval v celom konaní jednoznačný dôkaz o tom aké konkrétne práce, resp. aké materiály dodal na predmetnú stavbu a zároveň máme za to, že Dohodu zmluvných strán zo dňa 14.04.2008 nemožno chápať ako uznanie dlhu, žiadame žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

14. Uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. -306 zo dňa 27.01.2020 súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v tom, že namiesto pôvodného nároku na zaplatenie sumy 63 083,83 eura sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72 433,88 eura a nahradiť mu trovy konania.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2020.

15. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.09.2023 k zmene žaloby uviedla, že uvedený nárok žalobcu popiera čo do dôvodu a výšky a súčasne z dôvodu opatrnosti namieta premlčanie takejto pohľadávky vo výške 9 395,05 eura s príslušenstvom. Námietku premlčania odôvodňuje tým, že ak by aj vznikol nárok žalobcu , uvedený nárok mal byť uplatnený najneskôr do 4 rokov odo dňa 14.04.2008 a reálne bol uplatnený žalobcom až dňa 17.05.2019. Z tohto dôvodu uplatňuje námietku premlčania. Žalovaná uvádza, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, nemá finančné prostriedky na znalecké skúmanie a z tohto dôvodu požaduje vo veci rozhodnúť. V predmetnej veci doteraz nebolo ustálené, medzi akými subjektmi vôbec vznikla zmluva o dielo a to či medzi žalobcom a žalovanou v tomto konaní alebo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a S. O.. Počas vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluva o dielo ako pripojený dokument nemôže byť samotným dokladom o rozsahu diela, nakoľko pôvodná zmluva o dielo počítala s výstavbou tak autoumývarne ako aj bytových jednotiek ale však po dohode so S. O. došlo

len k zhotoveniu autoumývarne v obci D.. Z tohto dôvodu je logické, že rozsah diela bol značne užší. Žalobca však nevykonal dielo ani podľa upraveného nižšieho rozpočtu, nakoľko tam uvedené práce a dodávka materiálu musela vykonávať žalovaná prostredníctvom tretích osôb odlišných od žalobcu. Zároveň žalobca musí preukázať aké dielo bolo vykonané, nakoľko žiadne stavebné úpravy sa v obci D. nevykonávali. Žalobca neviedol stavebný denník, posielal na uvedenú stavbu nekvalifikovaných a nepripravených pracovníkov, meškal so zhotovovaním stavby. Asi v polovici roku 2008 žalobca odišiel zo stavby bez toho, aby riadne a protokolárne odovzdal dielo. Žalobca nepreukázal v konaní dôvodnosť vystavených faktúr, za aké práce resp. za aký materiál žiada uhradenie týchto faktúr. K uvedenej fakturácii právneho predchodcu žalobcu uvádzam, že právny predchodca žalobcu vystavil zálohovú faktúru č. 2007048 vo výške 870 000,00 Sk vrátane DPH, čo mala predstavovať zálohovú platbu. Uvedenú faktúru uhradila žalovaná v tomto konaní. Následne právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. 2007060, kde síce odpočítal predmetnú zálohu, ale nešpecifikoval aké časti diela zhotovil - uviedol len všeobecne „dodávka a montáž na stavbe D. Uvedenú sumu žalovaná uhradila, pričom trvala na popise uvedených prác a dodaní dodacích listov materiálov, ktoré mali byť použité na predmetnej stavbe. Právny predchodca žalobcu vystavil a doručil žalovanej aj faktúru č. 2007073 na sumu 1 250 106,90 Sk, ktorú žalovaná neuhradila, nakoľko na faktúre bolo opätovne uvedené len všeobecne dodávka a montáž, nebolo dielo vôbec vyhotovené a rovnako neboli doručené žiadne dodacie listy z materiálov, ktoré mali byť údajne namontované na predmetnom diele. V účtovníctve žalovanej sa nachádza faktúra právneho predchodcu žalobcu č. 208026 na sumu 112 055,00 Sk, ktorá aj bola uhradená v hotovosti dňa 8.4.2008. Žalovaná uvádza, že v jeho účtovníctve sa nenachádzala faktúra č. 2007086 vystavená právnym predchodcom žalobcu na sumu 168 675,00 Sk, ktorá mala byť za vykonané stavebné práce vo výške, pričom však žalovaná ju neuhradila, nakoľko nie je si vedomá žiadnych prác vykonaných právnym predchodcom žalobcu, kde by sa mohlo využiť uvedený popis prác. Ďalej žalovaná uvádza, že faktúra č. 208036 na sumu 216 932,00 Sk a faktúra č. 2080054 na sumu 187 842,00 Sk nikdy nemala v účtovníctve a po prvý krát ich videla až ako súčasť platobného rozkazu. Žalovaná uvádza, že žalobca nikdy nešpecifikoval, aké práce a materiál by mali uhradiť, teda čo by mali uhradiť na základe vystavených faktúr - 2007073, 2007086, 2080036 a 2080054. Zároveň žalovaná predkladá dôkaz - podklady od stavebnej spoločnosti A. T., z ktorých vyplýva, že dodávka betónu a práce spojené s betonárskymi prácami uhradila žalovaná na predmetnej stavbe, pričom ide o sumu celkovo 439 509,00 Sk. Uvedená suma nie je vôbec spomenutá v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Určite o uvedenú sumu bude vždy potrebné uvedený nárok žalobcu, ak sa preukáže, znížiť. Ďalej trvá na neplatnosti oznámenia o postúpení pohľadávky, nakoľko postúpená pohľadávka mala vzniknúť z titulu zmluvy o dielo zo dňa 31.08.2007 v znení neskorších zmien a dodatkov, pričom žalovaná nie je si vedomá žiadnej zmluvy o dielo zo dňa 31.08.2007 a ani dodatkov zmluvy, preto žiada žalobcu o ich zaslanie. Ďalej uvádzam, že dokument zo dňa 14.04.2008 nie je možné považovať za uznanie dlhu, nakoľko podľa ustanovenia 558 v znení neskorších predpisov musí spĺňať podmienku, že dlžník musí svoj dlh uznať čo do dôvodu a výšky, vyjadrenie prísľubu uhradiť dlh. Z toho vyplýva, že uvedený dokument nie je možné považovať za takýto úkon, nakoľko ho neuskutočnila žalovaná, ale O. Č. S. podpísaná S. O. /z vykonaného dokazovania výsluchom dňa 17.5.2019 bolo preukázané, že Stanislav O. na to nemal od žalovanej oprávnenie / a po druhé, chýba jednoznačne uvedený dlh, nakoľko nejaké sumy sa odpočítavajú, sú tam uvedené nejaké vady diela, nejaké zápočty pohľadávok a podobne a teda celý úkon je neurčitý a z tohto dôvodu neplatný. Rovnako je potrebné uviesť, že všetky písomné podklady zabezpečil a vyhotovil žalobca - tak zmluvu ako aj dokument z 14.4.2008. Na základe uvedeného žiadam, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.

16. Na pojednávaní dňa 17.06.2024 právny zástupca žalovanej vzhľadom na neprítomnosť žalobcu súdu, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Návrh je nedôvodný, nebolo preukázané, že vzťah zmluvný vznikol, nebolo preukázané, čo bolo reálne dodané, žalovanej boli iba poslané faktúry, ktoré ona v účtovníctve nemala. Na doterajších pojednávaniach postupne žalobca doručoval nejaké tabuľky, ktoré nemali charakter dodacieho listu, alebo rozpočtu , odôvodňoval tým svoj nejaký svoj nárok. Okresný súd Piešťany rozhodol o rozšírení žaloby kde namietli premlčanie. Žalobca doručil podanie z 14.04.2008, nemá to charakter uznania záväzku, výsluchom p. S. O., že nebol oprávnený uzatvoriť takúto dohodu. Má za to, že je nárok nedôvodný, nepreukázateľnými žiadnymi inými listinnými dôkazmi a žiadame žalobu zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. právom záverečnej reči uviedol, že žaloba bola podaná v celom rozsahu nedôvodne. Nebolo ani jasné kto sú zmluvné strany predmetnej zmluvy o dielo. Nie je ani zrejmé , v akej výške a či došlo zo strany žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu aj k plneniu. Žalobca nepreukázal ani existenciu záväzkového vzťahu,

ani existenciu rozsahu diela, a ani nepreukázal , že by dodal tú časť diela tak ako žiada v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Jedným z dôkazov, ktorým žalobca poukazoval na dôvodnosť svojho nároku bolo podanie - dohoda zmluvných strán z 14.04.2008, čo však zo strany žalovanej bolo popreté a bolo preukázané výsluchom p. O., že nebol oprávnený na uzatvorenie akejkoľvek dohody. Vzhľadom k tomu je nárok nepreukázateľný, žiada žalobu zamietnuť a priznať úspešnej žalovanej náhradu trov konania vo výške 100%.

17. Podľa (ďalej len „“) na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a (a) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.(b)

18. Ustanovenie upravuje vydanie rozsudku pre zmeškanie na pojednávaní v prípade, ak sa na pojednávanie nedostavil žalobca. Ustanovenie je zrkadlovým obrazom ustanovenia , ktoré upravuje vydanie rozsudku pre zmeškanie vydaného na pojednávaní proti žalovanému. Podľa Ústavného súdu je materiálnou podmienkou vydania kontumačného rozsudku nedostatok procesnej aktivity sporovej strany. V prípade žalobcu sa táto otázka javí ako ešte naliehavejšia, keďže už samotné podanie žaloby je výrazným prejavom procesnej aktivity. To znamená, že podmienkou vydania kontumačného rozsudku proti žalobcovi by malo byť preukázanie, že žalobca po podaní žaloby stratil záujem o vedenie sporu. Je otázne, či neúmyselné zmeškanie jedného pojednávania môže byť považované za dostatočný dôkaz procesnej pasivity žalobcu. Ústavný súd však rozhodol, že „Pokiaľ by došlo k zvýhodňovaniu žalobcu ako procesnej strany len z dôvodu, že má už len z titulu svojho procesného postavenia záujem na prejednaní a následnom rozhodnutí vo veci, bola by v konečnom dôsledku aplikácia ustanovenia o procesnom sankcionovaní žalobcu pre zmeškanie pojednávania nerealizovateľná ( a nasl. - rozsudok pre zmeškanie žalobcu).“ (). 19. Súd má v tomto prípade za to, že neboli splnené materiálne podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Súd prihliadol na aktivitu žalobcu v celom konaní, na proces dokazovania a na to, že žalobca sa zúčastňoval nariadených pojednávaní, prípadne sa z pojednávania ospravedlnil. Súd po preštudovaní celého spisového materiálu má za to, že by bolo nespravodlivé, ak by súd rozsudkom pre zmeškanie zamietol žalobu žalobcu. Po týchto úvahách sa javilo súdu spravodlivé a rešpektujúce zásadu spravodlivého súdneho konania rozhodnúť vo veci meritórne v neprítomnosti žalobcu v zmysle . 20. Súd po preštudovaní spisu a po vykonanom dokazovaní konštatuje nasledovný skutkový stav: 21. V konaní nebolo sporným, že právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu o dielo, na ktorej bol podpísaný S. O., ktorý to sám vo výsluchu uviedol, pričom použil pečiatku podnikateľa O. Č. S., prevádzka - D.. Žalovaná, ako aj svedok zhodne potvrdili, že žalovaná nemala o uzatvorení tejto zmluvy žiadnu vedomosť. Nedala žiadny súhlas, poverenie ani splnomocnenie k tomu, aby táto zmluva mohla byť v jej mene uzatvorená. Zároveň, svedok potvrdil, že od žalovanej by nikdy súhlas k uzatvoreniu takejto zmluvy o dielo nedostal. Rovnako tak žalovaná nemala vedomosť, a ani nedala súhlas k podpisu Dohody zmluvných strán zo dňa 14.04.2008. Predmetom predloženej zmluvy o dielo (č. l. 2) malo byť vybudovanie základovej dosky, zberačov vody v umývacej linke, obchodové steny, podlaha prízemia, vnútorné nosné priečky, vnútorné predeľovacie priečky, schodisko, strecha, žľaby, záklop, strešné okná, plastové okná. Po oboznámení sa s cenovou ponukou malo prísť k zúženiu, resp. zmene predmetu zmluvy o dielo, pričom zo žiadneho dokumentu a zo žiadne ďalšieho dokazovania nevyplynulo jednoznačné určenie predmetu diela, najmä v tom zmysle, že čo všetko má zhotoviť zhotoviteľ a čo si objednávateľ zhotoví, resp. pripraví svojpomocne. Žalobca predložil súdu zmluvu o dielo - čo i aj neaktuálnu čo do predmetu diela (č. l. 2) a faktúry, z ktorých však nevyplýva čo konkrétne bolo žalobcom vykonané, vzhľadom na špecifikácie prác uvádzaných v zmluve o dielo, hoci sa predmet diela zúžil iba na niektoré z prác. 22. Podľa podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

23. Podľa podnikateľom podľa tohto zákona je: a) osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe

iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

24. Podľa ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

25. Podľa podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

26. Podľa (ďalej len „“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (1) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.(2) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. (3)

27. Podľa právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). (1) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. (2)

28. Podľa a (ďalej len „“) pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

30. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

32. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

33. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

35. Podľa , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

36. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu

muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje, tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

37. K námietke premlčania uplatnenej žalovanou v časti 9 300,00 eur súd uvádza, že premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho sa povinný subjekt môže prípadnému súdnemu uplatneniu brániť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Neznamená však zánik samotného práva. Zmluvu o dielo upravujú dva civilné kódexy - Občiansky a . Podľa a sa úprava zmluvy o dielo použije pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri jej vzniku s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Premlčacia štvorročná lehota od októbra 14.04.2008 na uplatnenie zľavy vo výške 9 300,00 eur (283 000,00 Skk) uplynula dňa 14.04.2012. žalobca svoj nárok uplatnil prvýkrát až na pojednávaní dňa 17.05.2019, t. j. po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, t.j. najneskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovaná povinná plniť. Pokiaľ bola žaloba podaná až po uplynutí tejto lehoty, je námietka premlčania nároku vznesená dôvodne. Pri skúmaní nároku žalobcu dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaná v rámci svojej obrany uplatnila hmotnoprávnu námietku premlčania nároku, na ktorú súd prihliadol. Súd vyhodnotil námietku premlčania nároku ako dôvodnú a žalobu proti žalovanej v časti 9 300,00 eur z daného dôvodu musel súd v tejto časti považovať žalobu za nedôvodnú a nárok žalobcu v tejto časti za premlčaný.

38. Predmetom sporu, o ktorom bolo nutné ďalšej rozhodovať, ostala uplatnená suma vo výške 63 133,88 eura s príslušenstvom, titulom zmluvy o dielo.

39. K námietke pasívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z civilného sporového konania, kedy jeden účastník (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia a nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.

40. Súd sa zaoberal námietkou nedostatku vecnej legitimácie žalovanej, pričom pochybnosti o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie vyplynuli aj z vykonaného dokazovania, konkrétne z výsluchov strán sporu a výsluchom svedka. Súd dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia žalovanej nie je daná. Žalobca, žalovaná, a aj svedok rovnako tvrdili, že strany sporu sa nestretli pri rokovaní a uzatváraní zmluvy o dielo. Žalobca a žalovaná sa prvýkrát stretli až v roku 2013. Žalovaná tvrdila, že o zmluve o dielo nevedela, pričom svedok vo výpovedi uviedol, že žalovaná naozaj o tejto zmluve nevedela, a že by mu ani nedala súhlas na konanie v tejto veci v jej mene. Žalovaná teda zmluvu so žalobcom neuzavrela, nemala ani vôľu uzatvárať zmluvu o dielu týkajúcu sa či už výstavby autoumyvárky a bytov, alebo len samotnej autoumyvárky. Skutočnosť, že niektoré iné faktúry boli poukazované z účtu žalovanej sama osobe nedokazuje, že tým medzi stranami bola uzavretá zmluva o dielo. Žalobca ani netvrdil , že by so žalovanou ako podnikateľom komunikoval, naopak, žalobca v konaní výslovne uvádza, že komunikoval výlučne so S. O. - svedkom v tomto spore. Žalobca sa len domnieval, že svedok je splnomocnený, resp. poverený konať v mene žalovanej. Toto tvrdenie vyvrátil vo výpovedi svedok a aj žalovaná. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že nebolo preukázané uzavretie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

41. V konaní súd nezistil, že by existovala medzi žalobcom a žalovanou písomná zmluva o dielo. V konaní nebolo sporné, že žalobca na základe pokynov, resp. dohôd a na základe komunikácie so svedkom, S. O., poskytoval práce na zhotovovaní autoumyvárky, ktoré následne fakturoval na obchodné meno a IČO žalovanej. V konaní tiež nebolo sporné, že všetky záležitosti žalobca riešil so svedkom, S. O.. Žalovaná však vo svojej výpovedi uviedla, že svedok nemal v čase vzniku a trvania spolupráce žiadne splnomocnenie a ani poverenie od žalovanej na zastupovanie žalovanej v tejto záležitosti. Počas konania vyplynulo, že svedok ubezpečil žalobcu, že je všetko v poriadku s podpisovaním zmlúv jeho menom. Súd uvádza, že za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, mimo štatutárnych orgánov. Oprávnenia konať v mene právnickej osoby, teda exces, upravuje tak, že primárne chráni dobrú vieru tretej osoby. Ak tretia osoba (v tomto prípade žalobca) pri prekročení oprávnenia nemohla vedieť, že ide o exces, následkom je viazanosť právnickej osoby, teda žalovanej. K výkladu dobrej viery Nejvyšší spoud České repuliky v rozsudku zo dňa 17.02.2004 sp. zn. uvádza, že „Splnění podmínky, že druhý účastník nemohl o překročení oprávnění osobou za podnikatele (právnickou osobu) jednající vědět, je nutno posuzovat ve vazbě na konkrétní okolnosti případu, zejména pak s ohledem na osobu, ve vztahu k níž byl právní úkon učiněn, přičemž toto posouzení nelze omezit pouze na obsah písemně učiněného právního úkonu. V tomto směru je nutno v prvé řadě rozlišovat, zda posuzovaný právní úkon (rozuměj právní úkon realizovaný právnickou osobou a týkající se jejího předmětu činnosti) je svou povahou úkonem občanskoprávním nebo obchodním, zejména pak, zda směřuje vůči občanu - nepodnikateli nebo je určen podnikatelskému subjektu, s tím, že především v oblasti vztahů podnikatelských lze důvodně předpokládat kvalifikovaný a profesionální postup osob provozujících podnikatelskou činnost. V této souvislosti je zapotřebí také přihlédnout k tomu, zda předmětný právní úkon je z pohledu jeho adresáta (a jeho podnikatelské činnosti) úkonem běžným, tj., zda se s úkony tohoto typu pravidelně a obvykle při své podnikatelské činnosti „setkává“ či nikoli. Právě od vyhodnocení shora uvedených okolností je pak nutno stanovit úroveň nároků, které lze klást na konkrétní osoby v konkrétních případech, pokud jde o „nemožnost vědět“ o překročení oprávnění ve smyslu ustanovení věty druhé občanského zákoníku.“ S poukazom na uvedené potom súd nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu o jeho predpoklade, že svedok koná v mene žalovanej. Žalovaná v počas trvania živnosti mala v predmete podnikania zapísané tieto predmety podnikania: vedenie účtovníctva, údržba a oprava nákladných automobilov, cestná motorová doprava, zasielateľstvo, maloobchodný predaj pohonných hmôt, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) sprostredkovanie obchodu, pohostinská činnosť (bez ubytovacích zariadení), pohostinská činnosť, nákladná cestná doprava, prevádzkovanie autoumyvárne, predaj ojazdených motorových vozidiel. Súd poukazuje aj na judikát R 65/2020, v zmysle ktorého „Ustanovenie predstavuje všeobecné vymedzenie subjektov, prostredníctvom ktorých robí právnická osoba právne úkony navonok, čím vymedzuje univerzálne oprávnenie konať v mene právnickej osoby a nepredstavuje preto obmedzenie, resp. vylúčenie zastúpenia právnickej osoby.“ Súd preto uzatvára, že svedok nekonal v mene podnikateľa - žalovanej. Svedok konal v mene žalovanej bez jej vedomia, nad rámec činností vyplývajúcich zo zapísaných predmetov činnosti žalovanej. Žalobca si tvrdenie svedka nijako neoveril. Netvrdil, že by sa zaujímal o to, akú funkciu v rámci podnikania má svedok, neinformoval sa už pri prvotných problémoch u žalovanej. Navyše, pri odtlačku pečiatky je podpis svedka, avšak nie je pri ňom uvedené, že zmluvu, resp. aj dohodu podpisoval v zastúpení podnikateľky - žalovanej. Konanie

svedka tak môže znamenať základ vzniku zodpovednosti za škodu. Ďalej, po vykonanom dokazovaní, je možné vzniknutý záväzok považovať za spoločný záväzok fyzických osôb - manželov, nie však ako záväzok žalovanej, nakoľko žalovaná úplne nespochybňuje vykonanie nejakých prác, avšak nie pre ňu ako podnikateľský subjekt.

42. Pre úplnosť súd uvádza, že v predmetnej zmluve o dielo nebol riadne dohodnutý predmet diela, a teda, čo mal zhotoviteľ vykonať. Svedok prvotnú zmluvu o dielo upravil v tom rozsahu, že nežiadal už vybudovať poschodie stavanej budovy (byty), ale mala sa stavať len autoumyvárka (resp. stavebné úpravy čerpacej stanice), pričom rozsah prác nebol jednoznačne dohodnutý, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. Z výsluchov žalobcu a svedka vyplynulo, že niektoré práce vykonával svedok, pričom práce, resp. materiál zabezpečil a uhrádzal zo svojich peňazí, čo žalobca nerozporoval. Súd preto uzavrel, že osobami, ktoré dohadovali zmluvu o dielo neexistovala riadna a určitá dohoda o predmete diela, a teda to, čo má skutočne zhotoviť zhotoviteľ. Keďže zmluva o dielo neobsahovala jednu z podstatných náležitostí - dohodu o predmete diela, je nutné ju ako takú považovať za neplatnú aplikujúc pritom ustanovenie v spojení s . Každá zmluva má svoje zákonom stanovené náležitosti, ktoré musí obsahovať, aby bola platná. Absencia niektorej z týchto náležitosti má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo. To znamená, že ako keby ani nedošlo k uzatvoreniu zmluvy.

43. Pre zmluvu o dielo sú podstatné náležitosti nasledovné: označenie zmluvných strán, dohoda o cene a označenie diela, pričom v zmluve je potrebné presne špecifikovať, aké dielo (v akom rozsahu, kvalite a kvantite) si objednal objednávateľ a čo má zhotoviteľ zhotoviť. Ak by v zmluve absentovalo určenie diela, bola by zmluva neplatná pre nemožnosť jej plnenia. Žalobca v konaní ani riadne nepreukázal, čo všetko bolo vykonané, zhotovené, a za čo si nárokuje žalovanú sumu. V konaní predložil faktúry bez bližšej špecifikácie plnenia, bez dodacích listov, pričom žalovaná tieto faktúry popierala, nakoľko nevedela, za čo má na základe predložených faktúr platiť. Súd uvádza, že dôkazné bremeno preukázania svojho nároku spočíva na žalobcovi, najmä ak žalovaná od počiatku sporovala vykonanie prác, tak ako to popisoval žalobca. V konaní nebolo sporným, že zhotoviteľovi bola vyplatená záloha okolo 900 000,00 Skk, pričom z jednotlivých faktúr nie je možné jednoznačne určiť, čo bolo uhrádzané z predloženej zálohy a čo už zo zloženej zálohy platené nebolo.

44. Súd teda vedený vyššie uvádzanými úvahami žalobu zamietol, nakoľko má za to, že zmluvu o dielo neuzatvorila žalovaná, v predmetnej zmluve o dielo nebol riadne a určito dohodnutý predmet činnosti, pričom žalobca v konaní ani jednoznačne nepreukázal, čo všetko bolo vykonané v zmysle predkladanej zmluvy o dielo, resp. v zmysle následnej dohody zhotoviteľa a objednávateľa.

45. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, ).

46. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

48. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

49. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

50. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

51. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa u stanovenia v spojení s , kedy žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaná bola úspešná v celom rozsahu z dôvodu zamietnutia žaloby. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().