Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-191-2012.pdf
PDF · 123.41 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/191/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., N. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Šurkom, so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 120, proti žalovanej v 1.rade O. C., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. D. C., H. XXX-X/XXX, žalovanému v 2.rade O. B.A., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. XXX, žalovanému v 3.rade M. G.P., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. XXX, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Baranom, so sídlom v Žiari nad Hronom, Nám. M. Slovenskej 23/45, žalovanému v 4.rade S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N., N. XXX, o žalobe na určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že Darovacia zmluva zo dňa 7.1.2011 v spojení s Dodatkom k Darovacej zmluve zo dňa 9.3.2011, uzavretá medzi darcami, O. C.W., rod. Ď., nar. XX.XX.XXXX, S. B., rod. R., nar. X.X.XXXX a obdarovaným M. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. N. ako EKN parc. č. XX/X o výmere 294 m2, druh pozemku ostatné plochy a EKN parc. č. XX/X o výmere 49 m2, druh pozemku ostatné plochy, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žiar nad Hronom pod V 142/2011, je n e p l a t n á .
Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý vrátiť žalovanej v 1.rade, žalovanému v 2.rade a žalovanému v 4.rade všetko, čo z neplatnej darovacej zmluvy prijal.
Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 7.1.2011, v spojení s Dodatkom k darovacej zmluve zo dňa 9.3.2011, ktorá bola uzavretá medzi darcami O. C. a S. B. a obdarovaným M. G. s poukazom na to, že S. B. v čase uzatvárania darovacej zmluvy nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nehnuteľnosti nemohla darovať a O. C. nenaplnila zákonnú dikciu v zmysle uplatnenia predkupného práva. Zároveň žiadal žalovanému v 3. rade uložiť povinnosť vrátiť žalovanej v 1.rade, žalovanému v 2.rade a žalovanému v 4.rade všetko, čo z neplatnej darovacej zmluvy prijal.
2.Žalovaní v 1. - 3. rade s podanou žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť. Žalovaný v 4. rade sa k návrhu nevyjadril.
3.Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom strán sporu, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 8C 699/91, 10D 117/2011, s geometrickým plánom zo dňa 7.6.2010, s listami vlastníctva k. ú. N. č. XXX, s potvrdením MNV N. zo dňa 10.4.1981, s vyhlásením občanov z č.l. 34, s PK vl. č. 109 a 115, k. ú. N., s kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 21.8.1963, so vzájomnou dohodou, spísanou na MNV v N. dňa 3.11.1963, s úmrtným listom V. G., s Osvedčením o dedičstve po neb. V. G., so svedeckou výpoveďou zo dňa 16.9.1995, s potvrdením Obecného úradu N. zo dňa 19.9.1995, s Darovacou zmluvou zo dňa 7.1.2011, s Dodatkom k darovacej zmluve zo dňa 9.3.2011, s rozhodnutím o povolení vkladu zo dňa 9.3.2011, s informáciami z Okresného úradu Žiar nad Hronom, Katastrálny odbor, s listinami, predloženými Okresným úradom Žiar nad Hronom, Katastrálny odbor, s ostatným spisovým materiálom.
4.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 7.1.2011 medzi darcami O. C. a S. B. a obdarovaným M. G. v spojení s Dodatkom k Darovacej zmluve zo dňa 9.3.2011. Dôvod neplatnosti právny zástupca žalobcu videl v tom, že povinnosťou podielového spoluvlastníka pri prevode spoluvlastníckeho podielu je ponúknuť spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom, pričom zo strany darkýň takýto úkon urobený nebol. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaná v 1. rade a právna predchodkyňa žalovaných v 2. a 4. rade pred uzavretím darovacej zmluvy so žalovaným v 3. rade neponúkli svoje spoluvlastnícke podiely ostatným spoluvlastníkom, a tým porušili ich zákonné predkupné právo na nadobudnutie spoluvlastníckych podielov, pričom nesplnenie tejto povinnosti spôsobuje relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy, a preto žiadajú darovaciu zmluvu spolu s dodatkom vysloviť za neplatnú. Okrem tejto skutočnosti poukázal aj na to, že S. B. predávala svoj podiel, ktorý mala z PK vl. č. 104 na parc. 17a a 18a niekoľkokrát. V r. 1963 predala podiel na základe kúpnej zmluvy v prospech M. Ď., následne opätovne kúpnou zmluvou, ktorá bola spísaná formou notárskej zápisnice dňa 12.8.1969 prevádzala predmetné nehnuteľnosti na O. C. a ďalej následne opätovne odpredávala na základe kúpnej zmluvy, spísanej formou notárskej zápisnice z r. 1981 v prospech M. R.. Potom zvyšok podielu previedla darovacou zmluvou na žalovaného v 3. rade. Právny zástupca žalobcu poukázal na konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde sp. zn. 8C 699/91, kde žalovaná v 1. rade podala návrh na vyslovenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými bol robený prevod na pána R. a následne darovacej zmluvy z pána R. na pani B.A.. Tieto zmluvy boli vyhlásené za neplatné a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v r. 1992. Uviedol, že pani B. v čase uzatvárania darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa domáhajú, nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, a preto nemohla tieto nehnuteľnosti darovať. Pokiaľ sa týka pani C.Á., táto nesplnila zákonnú dikciu v tom zmysle, že neponúkla ostatným podielovým spoluvlastníkom svoj podiel na odpredaj, čiže nebolo uplatnené predkupné právo.
5.Žalovaná v 1. rade doručila súdu dňa 6.5.2013 písomné vyhlásenie, kde uviedla, že pred uzavretím Darovacej zmluvy zo dňa 7.1.2011 ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľností ponúkla ostatným podielový spoluvlastníkom na predaj svoj podiel vo výške 9/16-in, a vzhľadom na to, že podieloví spoluvlastníci nemali o jej podiel záujem, uzatvorila darovaciu zmluvu v prospech M. G.. Zároveň uviedla, že pokiaľ sa týka EKN parc. č. XX/X a XX/X, tieto užíva a obhospodaruje rodina pána G. už vyše 80 rokov, zároveň že má vedomosť o tom, že matka L. G., V. G., svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach odpredala O.F. R., pričom podiely v minulosti medzi pôvodnými spoluvlastníkmi boli vysporiadané. S poukazom na zdravotný stav žalovanej v 1. rade táto bola vypočutá v mieste svojho bydliska, kde okrem iného uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí, nepamätá si, kedy svoj podiel ponúkla, vie len to, že ju odviezli na úrad a že tomu nerozumela. Neskôr pri výsluchu žalovaná v 1. rade uviedla, že svoj podiel ponúkla telefonicky aj L. G., pričom telefón zdvihla jeho manželka, nevie presne, kedy to bolo, uviedla, že to bolo asi v r. 2000. Následne vo výpovedi uviedla, že podiel mu neponúkla, len mu volala. Poukázala na to, že svoj podiel ponúkla všetkým, neskôr konštatovala, že podiel ponúkli spolu s manželom ostatným ešte predtým, než začali stavať dom. Žalovaná v 1. rade ďalej pri výpovedi uviedla, že darovaciu zmluvu podpisovala doma, neskôr uviedla, že by ju nepodpísala, keby tam videla meno S. B.. Ďalej konštatovala, že S. B. už nebola spoluvlastníčkou, keď podpisovala darovaciu zmluvu, lebo už v r. 1960 nemala tam svoj podiel, pretože ho päťkrát predala a L. G. ho predal osemkrát. Žalovaná v 1. rade, pokiaľ sa týka jej vyhlásenia, ktoré spísala dňa 6.5.2013 najprv konštatovala, že si na to nepamätá, neskôr uviedla, že išla na MNV, tam to za ňu napísala pracovníčka a neskôr uviedla, že nikam nechodí, je len doma už niekoľko rokov a že toto vyhlásenia za ňu napísala jej kamarátka, ktorá ju chodí opatrovať a ona (žalovaná v 1.rade) to podpísala. Žalovaná v 1. rade ďalej konštatovala, že predchádzajúci vlastníci podiely už predtým niekomu predali, išlo o záhradu, ktorá však stále bola vedená na starkú, pričom ona (žalovaná v 1.rade) ju zdedila, ale užívali to iní, jej otec spolu so strýkom.
6.Žalovaný v 2. rade súdu dňa 15.3.2013 doručil písomné vyjadrenie, kde uviedol, že jeho matka, S. B., bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. N., pričom vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam bolo určené na základe dohody právnych predchodcov podielových spoluvlastníkov už v minulosti. Tieto nehnuteľnosti užívala ako vlastník rodina M. G., avšak ich vlastnícke právo nebolo dokladovo vyporiadané. Zároveň uviedol, že jeho matka ako podielová spoluvlastníčka svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach ponúkla na odpredaj ďalším podielovým spoluvlastníkom, ktorí však mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosti patria rodine M. G., nemali záujem o odkúpenie. Výhrady voči darovacej zmluve nemal. Zároveň poukázal na to, že mal vedomosť o tom, že matka L. G., V. G., svoj podiel na týchto nehnuteľnostiach odpredala v minulosti O. R., a preto na týchto nehnuteľnostiach nemá v súčasnej dobe reálne žiadny podiel. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 3.6.2013 uviedol, že je pravdou, že jeho matka, S. B.A., darovala darovacou zmluvou pozemky, avšak on sa o to vôbec nezaujímal, povedal jej, že je to jej vec a nech sa zariadi ako chce. Predložil súdu vzájomnú dohodu, ktorá bola uzavretá dňa 3.11.1963 medzi N. N. a V. G., ako aj Kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 21.8.1963 medzi predávajúcou S. B. a kupujúcim M. Ď. ml. Uviedol, že pokiaľ sa týka tejto parcely, jeho matka, S. B., ako aj V. G. a O. C. predali tieto svoje podiely, bolo to zhruba o výmere 3,40 árov u každej a v podstate tým pádom celá parcela sa už stratila. Uviedol, že O. C., V. G. a S. B. boli sestry. Zároveň poukázal na to, že S. R. bola jeho matka, ktorá sa volala B., ktoré priezvisko mala po manželovi. Žalovaný v 2. rade na priamu otázku na pojednávaní, či sa vie vyjadriť, že jeho mama za života pred uzavretím darovacej zmluvy ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na odpredaj žalobcovi, uviedol, že k tomuto sa vyjadriť nevie, že on sa o to nestaral.
7.Žalovaný v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podanou žalobou nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť. Z písomného vyjadrenia, ktoré právny zástupca žalovaného v 3. rade doručili súdu dňa 24.5.2013 vyplynulo, že darkyne svoje spoluvlastnícke podiely ponúkli na odkúpenie aj ďalším podielovým spoluvlastníkom, títo však mali vedomosť o tom, že nehnuteľnosti na základe dohôd ich právnych predchodcov patria rodine M. G., a preto o odkúpenie spoluvlastníckych podielov nemali záujem. Na pojednávaní dňa 3.6.2013 právny zástupca žalovaného v 3. rade však už konštatoval, že darovacia zmluva nemala byť ani spísaná, a to z toho titulu, že vlastne nebolo čo darovať, keďže nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, už boli predtým prevedené. Zároveň uviedol, že pokiaľ by sa súd nestotožnil s týmto názorom, je tam písaný ako podielový spoluvlastník aj žalovaný v 3. rade, a preto vlastne darkyne mohli touto darovacou zmluvou svoj podiel na neho previesť, a to s poukazom na PK vl. č. XXX. Právny zástupca žalovaného v 3. rade ďalej poukázal na to, že pokiaľ sa týka domu č. popisné 8, ktorý je zapísaný v PK vl. č. XXX, ako aj XXX, je to ten istý dom, ktorý bol vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného v 3. rade, čiže v podstate žalobca by tam nemal mať už žiadny podiel. Poukázal na to, že súhlasí aj výmera 526 m2, čo odpredala aj V. G.?Á.. Právny zástupca žalovaného v 3. rade poukázal aj na tú skutočnosť, že pokiaľ sa týka predmetných parciel, tak boli vyčlenené z pôvodných EKN parciel č. XX/X a XX/X, a to nové CKN parcely, ktoré sú zapísané na LV č. XXX, XXX, XXX V. XX, kde výmera týchto parciel je vyššia ako výmera predchádzajúcich parciel. Zároveň poukazoval na konanie, ktoré sa viedlo na tunajšom súde sp. zn. 8C 699/99, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu nemala v čase smrti žiadne podiely na predmetných nehnuteľnostiach, a preto žalobca sa nemohol stať, pokiaľ sa týka tejto časti, jej právnym nástupcom. Bol toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti zmluvy nemá naliehavý právny záujem. Žalovaný v 3.rade konštatoval, že vlastníčkou sporných nehnuteľností nemohla byť ani právna predchodkyňa žalobcu a to z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti nadobudli jeho právny predchodcovia vydržaním. Jeho rodičia postavili dom v roku XXXX. On časť zdedil, časť odkúpil od súrodencov. Čo sa týka pozemkov, tak užíval pozemky pod domom, dvor a záhradu. K ich označeniu sa nevedel vyjadriť.
8.Súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 16.4.2014, tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp.zn. 17Co/826/2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávne stanovený okruh účastníkov konania ako aj na podanie žalobcu označené ako „doplnenie návrhu“.
9.Súd uznesením sp.zn.5C/191/2012 zo dňa 23.3.2016 konanie o návrhu žalobcu voči žalovanej v 2. rade. zastavil a zároveň pripustil vstup do konania ako žalovaného v 2.rade O. B. a ako žalovaného v 4. rade S. B.. Uznesením zo dňa 19.5.2016 súd pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie o uloženie povinnosti žalovanému v 3. rade vrátiť žalovanej v 1.rade, žalovanému v 2.rade a žalovanému v 4.rade všetko, čo z neplatnej darovacej zmluvy prijal. V písomnom podaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v časti žaloby o určenie neplatnosti Dodatku k darovacej zmluve spísaného dňa 9.3.2011 na podanej žalobe trvá a v tejto časti neberie žalobu späť.
10.Podľa § 628 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
11.Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti. Predmetom daru môže byť čokoľvek za predpokladu, že ide o vec, práva alebo iné majetkové hodnoty. Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezodplatnosť. Bezodplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie. Dôsledky porušenia povinnosti z darovacej zmluvy sú rovnaké ako pri ostatných zmluvných záväzkoch. Pri darovacej zmluve však nejde synalagmatický záväzok. Preto iba obdarovaný má právo domáhať sa plnenia, ktorým je odovzdanie daru.
12.Podľa § 136 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
13.Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
14.Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, iba že ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného právo, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
15.Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecným záväzným predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
16.So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená zakotvením predkupného práva do Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom, nielen niektorému z nich. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, preto hovoríme o zákonnom predkupnom práve. Jeho existencia však sama o sebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba, dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a), treba na tento úkon hľadieť ako na platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Podľa súčasnej právnej úpravy platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpnu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľností musí byť písomná, by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a, 43b) za určitých podmienok s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorého má byť návrh prijatý (§ 43c). Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany zaviazaného spoluvlastníka možnosť domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu. Prípadná žaloba oprávnenej osoby v takomto prípade smeruje voči všetkým účastníkom prevodnej zmluvy (ich právnym nástupcom) ako pasívne legitimovaným osobám. Predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy (R 57/2006).
17.V ustanovení § 40a Občianskeho zákonníka sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti, opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Dovolávať sa neplatnosti voči účastníkom právneho úkonu možno buď bezprostredne oznámením, alebo námietkou v občianskom súdnom konaní, alebo návrhom (vzájomným návrhom) na začatie občianskeho súdneho konania (Z IVs.425, ods. 3).
18.Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 7.1.2011 bola uzavretá Darovacia zmluva medzi darkyňou O. C., rod. Ď., darkyňou S. B., rod. R. a obdarovaným M. G.. V zmysle čl. I. predmetnej Darovacej zmluvy darkyne darovali obdarovanému podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú na LV XXX, k. ú. N., a to u EKN parc. č. 17/1 darkyňa O. C. podiel 35/84 a darkyňa S. B. podiel 7/48 a 7/48 a u EKN parc. č. 18/1 darkyňa O. C. darovala podiel 35/84 a darkyňa S. B. podiel 7/48 plus 7/48. V zmysle čl. II predmetnej zmluvy obdarovaný M. G. sa stane na základe darovacej zmluvy podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. N., a to u EKN parc. č. XX/X v podiely 35/84 a XX/XX a u EKN parc. č. XX/X v podiely XX/XX a XX/XX. Dňa 9.3.2011 bol spísaný Dodatok k predmetnej darovacej zmluve, ktorým bol vypustený text na str. č. 2 v 3. a 4. odseku, ktorý bol doplnený o čl. II o text, že obdarovaný sa stane podielovým spoluvlastníkom parcely EKN č. XX/X a parcely č. EKN XX/X spolu v podiely 9/16. Správa katastra Žiar nad Hronom rozhodla dňa 9.3.2011 o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. N. v prospech M. G.Š., k nehnuteľnostiam EKN parc. č. XX/X a XX/X v podiele 9/16. Číslo vkladu: V 148/2011.
19.Z predloženého oznámenia o úmrtí súd zistil, že matka žalobcu, V. G., rod. R., zomrela dňa X.X.XXXX. Dňa 23.6.1998 bolo vydané rozhodnutie o dedičstve 10D 36/94, Dnot 56/94, kde ako dedič prichádza do úvahy žalobca, L. G.. Žalobca okrem iných hnuteľných vecí a nehnuteľností nadobudol nehnuteľnosti v k. ú. BX., zapísané v PK vl. č. XXX ako parcela č. XXX, XXX na poručiteľku v podiele 7/48 s tým, že dom na parc. č. XXa a XXa, zapísané v PK vl. č. XXX už neexistuje. Dňa 30.7.2012 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve po neb. V. G.Š. 9D 69/2012, Dnot 100/2012, kde žalobca okrem iného nadobudol nehnuteľnosti, zapísané v k. ú. N., zapísané na LV č. XXX ako EKN parc. č. XX/X a XX/X v podiele 7/48.
20.Z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 10D 117/2011 súd zistil, že S. B. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Dňa 16.8.2012 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve 10D 117/11, Dnot 139/2011, z ktorého je zrejmé, že ako dedičia po neb. S. B. pripadajú synovia O. B.G. (žalovaný v 2. rade) a S. B.G. (žalovaný v 4. rade).
21.Z pripojeného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 8C 699/1991 súd zistil, že súd v danej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.3.1992, a to tak, že určil, že Kúpna zmluva, spísaná na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa 10.4.1981 a registrovaná pod RI 168/81, Darovacia zmluva spísaná na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa 26.4.1992 a registrovaná pod RI 170/82 a Darovacia zmluva, spísaná na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa 12.5.1982 a registrovaná pod RI 213/82 sú neplatné. Kúpnou zmluvou, spísanou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 10.4.1981 predávala S. B., rod. R. a V. G., rod. R., M. R. svoj podiel na nehnuteľnostiach, zapísaných v Pozemkovej knihe k. ú. N. vo vl. XXX, parc. č. XX/a. Darovacou zmluvou zo dňa 26.4.1982, spísanou formou notárskej zápisnice M. R. daroval S. B. nehnuteľnosť v k. ú. N., zapísanú na LV č. XX ako parc. č. XX/X. Darovacou zmluvou zo dňa 12.5.1982, spísanou formou notárskej zápisnice S. B. ako darkyňa darovala O. B. nehnuteľnosť, zapísanú na LV č. XXX, k. ú. N. ako EKN parc. č. XX/X. Ako je už vyššie uvedené, všetky predmetné právne úkony boli určené v zmysle horešpecifikovaného rozhodnutia súdu za neplatné.
22.Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. N. súd zistil, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy boli podieloví spoluvlastníci EKN parc. č. XX/X - ostatné plochy o výmere 294 m2 a EKN parc. č. XX/X - ostatné plochy o výmere 49 m2 O.F. C., rod. R. (v správe SPF) v podiele 7/48, O. C.W. v podiele 35/84, V. G.Š., rod. R., v podiele 7/48, S. R. (v správe SPF) v podiele 7/48 a M. R.C. v podiele 7/48.
23.V priebehu konania boli predkladané dôkazy od strán sporu. Súdu bolo predložené potvrdenie zo dňa 10.4.1981, vydané MNV N., z ktorého je vyplýva, že MNV v N. potvrdzuje, že M. G., nar. X.X.XXXX a F. G., rod. N., nar. XX.XX.XXXX v r. 1943 postavili na pozemku parc. č. PK XX-XX, č. zápisnice 115, k. ú. N., podľa geometrického plánu č. 241-2-255-177-80 na parc. XX/X a XX/X rodinný dom pôvodného domového čísla X/a a neskôr XX a t. č. XXX. Tento dôkaz je pre posúdenie žaloby žalobcu právne irelevantný, a to z toho dôvodu, že predmetné potvrdenie rieši dom, pôvodné domové číslo X/a, v zápisnici XXX, pričom predmetom darovacej zmluvy dom nie je, ale len parcely. Takisto z predloženej listiny, ktorá je bez uvedenia dátumu (č. l. 34), kde je uvádzané, že podpísaní občania potvrdzujú svojim podpisom, že rodinný dom č. 223 v N. v časti N., postavený na parc. č. XX a XX postavil M. G.V. a F. G.Á., rod. N., v r. XXXX svojpomocne a je ich výlučným vlastníkom, takisto toto prehlásenie nie je podstatné pre posúdenie žaloby žalobcu, pretože opätovne sa týka len domu.
24.V konaní bola predložená listina, nazvaná Vzájomná dohoda zo dňa 3.11.1963, spísaná na MNV v N. (č. l. 48 spisu). V zmysle uvedenej vzájomnej dohody, ktorá bola spísaná medzi N. N. a V. G., rod. R., sa zúčastnené strany dohodli na tom, že V. G. odpredá svoju čiastku záhrady pod parc. č. XX/X, podielu 1/24 vo výmere 3,42 árov za cenu 500,-Kčs, pričom svoj podiel odpredáva nadobúdateľke N.I. N.. Uvedená dohoda sa netýka predmetu sporu, pretože parc. č. 17/1 v čase uzatvárania predmetnej vzájomnej dohody dňa 3.11.1963 nebola totožná s parcelou XXa a XXa. V PK vl. č. XXX nie je písaná ako podielová spoluvlastníčka N. N., ale N. N. je písaná v PK vl. č. XXX u parcely XX a XX. Z týchto skutočností vyplýva, že predložená vzájomná dohoda sa netýka predmetu sporu.
25.Súdu bola predložená aj svedecká výpoveď zo dňa 16.9.1995 (č. l. 69 spisu), v zmysle ktorej Š. O. a O. R. prehlásili, že nehnuteľnosti v k. ú. N., zapísané vo vl. č. XXX, na parc. XX a XX, získané výmenou od pána M. R. st. v podiele 7/48 a výmere 526 m2 a od V. G., rod. R. z podielu 7/48 o výmere 184 m2 po odpredaji 342 m2 (manželom O. V. O. R.) užíva pán O. B. od počiatku roka 1981, predtým to užívala jeho matka, S. B., rod. R.. Tu treba poukázať na to, že nie je správne konštatovanie v svedeckej výpovedi, že parcely 17 a 18 sú zapísané v PK vl. č. XXX, pretože v PK vl. č. 109 nie sú parcely 17 a 18, ale 17a a 18a. To, že je tu uvádzané, že boli získané výmenou od M. R. st. nekorešponduje so zápisom v PK vl. č. XXX, kde S. R., vydatá B.Á., podiel 7/48, nadobudla z pozostalosti v r. 1944 po O. R.. Pokiaľ sa týka konštatovania v predmetnej svedeckej výpovedi, že boli získané po odpredaji od V. G. O. V. O. R., toto nekorešponduje opätovne so zápisom v PK vl. č. XXX, lebo predaj nie je ani na LV č. XXX. Súdu bolo predložené aj potvrdenie Obecného úradu N. zo dňa 19.9.1945 (č. l. 70), z čoho však je zrejmé, že sú tu uvádzané rovnaké skutočnosti ako v svedeckej výpovedi (čl. 69) len uvedené potvrdenie vydal Obecný úrad N.. Pokiaľ sa týka týchto dvoch spomínaných listinných dôkazov, to znamená svedeckej výpovede zo dňa 16.9.1995, ako aj potvrdenia Obecného úradu N. zo dňa 19.9.1995, treba uviesť, že časť parciel, v prípade ak by aj došlo k spomínanej výmene a odpredaju, užívala S. B., ktorá je podielovou spoluvlastníčkou 17a a 18a.
26.Z kúpno-predajnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 21.8.1963 (č. l. 47) súd zistil, že predávajúca, S. B.G., odpredávala M. Ď. ml. nehnuteľnosti (časť záhrady) v katastri Obce N. pod parc. č. 17/a, podiel 1/24 vo výmere 3,42 árov. V PK vl. č. XXX, k. ú. N., sú zapísané parcele XXa a XXa spolu vo výmere 3607 m2. S. B. mala podiel 7/48 z výmery 3607 m2, čo predstavuje výmeru 526 m2. Z tejto výmery predala 342 m2 (3,42 árov). Aj po odpredaji jej zostalo 184 m2. V čase uzatvárania darovacej zmluvy mala ešte podiel, zodpovedajúci výmere 184 m2, pričom darovacou zmluvou sa odpredával podiel 7/48, čo je 50 m2. Čiže z uvedenej kúpno-predajnej zmluvy vyplýva, že k stavu v r. 1963 aj po realizovaní kúpno-predajnej zmluvy mala S. B.Í. ešte podiel na parcelách, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, a to v rozsahu 50 m2.
27.Súd je toho názoru, že naliehavý právny záujem žalobu je daný a žalobca je aj aktívne legitimovaný na podanie žaloby. V čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 7.1.2011 bola na LV XXX k.ú N. evidovaná ako podielová spoluvlastníčka matka žalobcu V. G.. Aj keď v tom čase už nežila (zomrela dňa X.X.XXXX), súd poukazuje na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
28.Žalovaný v 3. rade tvrdil (v odvolaní), že vlastníčkou darovaných nehnuteľností nebola ani právna predchodkyňa žalobcu a to z dôvodu, že sporné nehnuteľnosti nadobudli jeho právny predchodcovia vydržaním. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť( § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca (§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaný v 3. rade uvedené skutočnosti v konaní nepreukázal a ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli (s poukazom na nižšie posúdenie predložených listinných dôkazov, vyjadrenia zástupcu žalovaného v 3.rade ako aj žalovaného v 3. rade). Samotný žalovaný v 3. rade v podanom odvolaní konštatoval, že predmetom darovacej zmluvy bol prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXX k.ú. N., pričom tieto nehnuteľnosti užívali jeho právny predchodcovia a v súčasnosti ich užíva on ( žalovaný v 3. rade) celkovo asi 80 rokov. Súd konštatuje, že premetom darovacej zmluvy boli EKN parc.č. XX/X a EKN parc.č.XX/X. Sám žalovaný v 3. rade, ( v podanom odvolaní), uviedol, že časť parcely XX/X sa nachádza pod jeho rodinným domom a ďalšia časť parcely na nachádza mimo parciel, ktoré on (žalovaný v 3. rade) užíva. Ďalej uviedol, že časť parcely XX/X užíva on (žalovaný v 3. rade) a časť užíva M. B.. Už aj zo samotného vyjadrenia žalovaného v 3. rade je zrejmé, že parcely, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy neužíva v celosti, nie je splnená minimálne podmienka jeho dobromyseľnosti smerujúcej k vydržaniu predmetných parciel v celosti (§ 129, § 130 Občianskeho zákonníka). Súd dáva do pozornosti tú skutočnosť, že ak by aj k vydržaniu nehnuteľností, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy došlo (právnymi predchodcami žalovaného v 3. rade resp. samotným žalovaným v 3 rade), nebol by žiadny dôvod na uzavretie darovacej zmluvy v prospech žalovaného v 3. rade, nakoľko by vlastníkom uvedených nehnuteľností už bol.
29.Súd zistil, že dňa 12.8.1969 bola uzavretá Darujúca a kúpna zmluva formou notárskej zápisnice N 228/69, Nz 221/69, ktorá bola registrovaná pod RI 401/69 (č. l. 96 spisu). V zmysle uvedenej Darovacej a kúpnej zmluvy S. B. a O. C. odpredali prostredníctvom splnomocneného zástupcu M. Ď. svoje podiely, zapísané v PK vl. č. 109, parc. 17a a 18a pod B6/c,d po 7/48-ín manželom O. C. a M. C.. Z oznámenia Správy katastra súd zistil, že z pôvodných PK parciel XXa a XXa, zapísaných v PK vl. č. XXX boli vytvorené EKN parcely XX/X a XX/X, zapísané na LV č. XXX, k. ú. N.. S. B. nemohla darovať M. G. Darovacou zmluvou zo dňa 7.1.2011 svoj podiel, lebo svoj podiel Zmluvou zo dňa 12.8.1969, odpredala manželom C.W.. Súd zistil, že na LV č. XXX S. B.Í. bola písaná ako podielová spoluvlastníčka v podiele 7/48, ale s poukazom na registrovanú Zmluvu RI 401/69 už spoluvlastnícky podiel na ňu nemal byť písaný. Súd zistil, že O. C. mohla M. G. darovať Darovacou zmluvou zo dňa 7.1.2011 predmetné podiely, nakoľko bola podielovou spoluvlastníčkou k parc. č. 17/1 a 18/1, čo je zrejmé z LV č. XXX, k. ú. N., v podiele 35/84. O. C. nadobudla svoj podiel jednak na základe D 682/69 po F. Ď., čo je zrejmé z PK vl. č. XXX pod 7. a ďalší podiel nadobudla spomínanou zmluvou, ktorá bola registrovaná pod RI 401/67. Ako súd konštatuje, O. C. mohla darovať nehnuteľnosti žalovanému 3. rade, avšak nehnuteľnosti neponúkla ostatným podielovým spoluvlastníkom, nerešpektovala predkupné právo. V písomnom vyhlásení síce tvrdila, že ostatným podielovým spoluvlastníkom ponúkla na prevod svoj podiel, avšak pri výsluchu sa vyjadrovala rôznymi spôsobmi, najprv uvádzala, že to ponúkal jej manžel, následne uvádzala, že ju odviezli na úrad, nerozumela tomu, ďalej uvádzala, že podiel ponúkla telefonicky, malo by to byť v r. 2000, pričom treba uviesť, že zmluva bola uzavretá v r. 2011, následne uvádzala, že podiel neponúkala, len telefonovala. V konaní nebolo preukázané, že by O. C. splnila svoju zákonnú povinnosť a ponúkla svoj podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom. O. C. bola povinná vykonať ponuku ohlásením všetkých podmienok a vzhľadom na to, že išlo o nehnuteľnosť, táto ponuka musí byť písomná (§ 605 OZ). Vzhľadom na to, že zo strany darkyne, O. C., nebola splnená zákonná povinnosť ponúknuť na odpredaj svoj podiel ostatným podielovým spoluvlastníkom a pokiaľ sa týka druhej darkyne, S. B., táto v čase darovania už nemala podiel k predmetným nehnuteľnostiam, a teda nemala čo darovať. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie samotného právneho zástupcu žalovaného v 3. rade (obdarovaného) , keď na pojednávaní konštatoval, že darovacia zmluva nemala byť ani spísaná, a to z toho titulu, že vlastne nebolo čo darovať, keďže nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, už boli predtým prevedené. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie s poukazom na horeuvedené skutočnosti návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
30.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).