Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Er-1331-2003.pdf
PDF · 103.08 KB
Case nature
Subarea
29Er/1331/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o. , Hronského 2712, Vranov nad Topľou 093 01, IČO: 36 039 039, proti povinnému X/ B. Z., G.. XX.XX.XXXX, G.A. K. C. XX, J. V. XX.X.XXXX, X/ Q.L. Z., G.. XX.X.XXXX, G. K. C. XX, J. V. XX.XX.XXXX, o vymoženie 165,96 EUR s prísl., trov predchádzajúceho konania 58,28 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Cimermanová, Exekútorský úrad so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, pod č. EX 1208/2003, o sťažnosti oprávneného, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu sp. zn. 29Er/1331/2003-21 zo dňa 11.8.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 31.10.2003 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 001925* vydaného Okresným súdom Košice I dňa 12.1.2004 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Andrea Cimermanová. Prvotné poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 9.2.2004.
2. Dňa 24.6.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.
3. Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením č. k. 29Er/1331/2003-21 zo dňa 11.8.2020 námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie odmietol.
4. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že nie je možné overiť, či predmetná exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií v lehote 30.6.2016. Uviedol, že v zmysle § 6 ods. 4 vyššie uvedeného zákona exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3, alebo ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Vzhľadom na vyššie uvedené, s dôrazom na ochranu práv a oprávnených záujmov oprávneného považoval za nevyhnutné preukázať včasnosť zápisu starej exekúcie do CRE. Oprávnený týmto žiadal, aby súd uložil súdnemu exekútorovi povinnosť hodnoverne preukázať zápis predmetnej exekúcie do CRE v lehote do 30.6.2016
5. Proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 29Er/1331/2003 - 21 zo dňa 11.8.2020 podal oprávnený sťažnosť. V sťažnosti uviedol, že „Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na ich náhradu, výslovne by tak ustanovil.“ Oprávnený uviedol, že súd nesprávne uviedol, že dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Vyššie
uvedené právne závery a aplikovaný výklad príslušných právnych noriem (najmä § 7 ods. 1 a § 6 ods. 3, 4 zákona č. 233/2019 Z.z.) nepovažuje za správne, ale za prísne formalistické, ktoré majú za následok odmietnutie poskytnutia práva na súdnu ochranu s účinkami denegatio iustitiae. Podľa § 5 ods. 2 písm. g) zákona č. 233/2019 Z.z. upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré vyhotovuje súdny exekútor v zmysle § 5 ods. 1 ak sa stará exekúcia zastavila, obsahuje výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. Vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie teda predstavuje formu rozhodnutia jednak o zastavení starej exekúcie (ak boli pre zastavenie splanené zákonné dôvodu) a zároveň aj rozhodnutie o paušálnych trovách, pokiaľ si ich exekútor uplatnil v súlade so zákonom. Súd pri výklade a aplikácii zákonných ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. nezohľadnil skutočnosť, že trovy exekúcie sú v zmysle judikatúry súkromnoprávnym nárokom súdneho exekútora. Podľa zákona č. 233/2019 Z.z. sám súdny exekútor rozhoduje o uplatnení nároku na paušálne trovy, a to dokonca vo forme „upovedomenia o zastavení starej exekúcie“ (ktorej súčasťou je výzva na uhradenie paušálnych trov), ktoré má podľa § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. silu exekučného titulu. Výklad aplikovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorý má za následok odmietnutie preskúmania skutočností, či si súdny exekútor v upovedomení uplatnil nárok na paušálne trovy v súlade so zákonom, nie je ničím iným ako odmietnutím spravodlivosti. Takýto výklad súdu, v zmysle ktorého námietky nie sú prípustné nielen voči výške, ale ani voči nároku na náhradu trov starej exekúcie, by oprávnenému ako účastníkovi exekučného konania znemožnil realizáciu základných procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok a Exekučný poriadok priznáva na účely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov a navodil by právny stav, ktorý zrejme nemá v podmienkach európskej legislatívy obdobu. Takýto prehnane formalistický výklad dotknutých ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. je nezlučiteľný so základnými princípmi právneho štátu a vo svojich dôsledkoch nepochybne porušuje základné práva oprávneného na prístup k súdu a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tiež právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, s účinkami denegatio iustitiae. Súd pri vyslovení záveru, že námietky možno podať iba proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, celkom jednoznačne prehliada skutočnosť, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie, aby bolo vydané v súlade so zákonom č. 233/2019 Z.z., musí spĺňať zákonné predpoklady, a to nielen vo vzťahu k zastaveniu starej exekúcie, ale aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, ktorý musí byť uplatnený v súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z.. Záver súdu, že „V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 233/2019 Z.z., v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z., alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie.“ zo žiadneho z ustanovení zákona č. 233/2019 Z.z. nevyplýva, nakoľko aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Pokiaľ tomu tak nie je, čo i len vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu paušálnych trov, je súd oprávnený takéto rozhodnutie na základe podaných námietok zrušiť, resp. zrušiť ho v časti, v ktorej súd zistí rozpor so zákonom.
6. Oprávnený v sťažnosti poukázal na odôvodnenie súdu s poukazom na možnosť vyvodenia prípadnej disciplinárnej zodpovednosti je pre rozhodnutie súdu o podaných námietkach právne irelevantné a neodôvodňuje záver súdu, aby sa súd namietanou neoprávnenosťou účtovania trov v rozpore s § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z. nezaoberal. Disciplinárna zodpovednosť, resp. ani prípadne spáchaný disciplinárny delikt totiž nevylučuje preskúmavanie zákonnosti postupu exekútora pri uplatňovaní nároku na paušálne trovy, pokiaľ to oprávnený namieta. Oprávnený je preto povinný na prípadnú nezákonnosť poukázať už v podaných námietkach, ešte predtým ako toto rozhodnutie nadobudne povahu exekučného titulu, a súd by sa mal aj s touto námietkou vecne zaoberať, nakoľko aby bolo upovedomenie vydané v súlade so zákonom ako celok, musí byť zákonné ako celok, vrátane uplatneného nároku na náhradu paušálnych trov. Pokiaľ totiž upovedomenie o zastavení starej exekúcie (vrátane časti o priznaní paušálnych trov) nadobudne povahu exekučného titulu, oprávnený v prípade exekučného vymáhania trov zo strany súdneho exekútora bude môcť v súlade s ustálenou judikatúrou vznášať na svoju obranu už len námietky založené na skutočnostiach, ktoré nastali potom, ako rozhodnutie (upovedomenie) nadobudlo účinky exekučného titulu. Prípadnú nesprávnosť budúceho exekučného titulu musí ten, komu je povinnosť uložená namietať už pri vydaní rozhodnutia, pokiaľ v čase rozhodnutia existujú skutočnosti brániace uloženiu povinnosti a tieto skutočnosti musí uplatniť do času, kým rozhodnutie nadobudne účinky exekučného titulu. Neskôr môže povinný namietať už len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní
exekučného titulu. Podľa § 6 ods. 4 písm. b/ zákona č. 233/2019 Z.z., exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcii. Ako už podrobne uviedol v podaných námietkach oprávnený má za to, že samotné znenie zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov pripúšťa námietky pri nároku na paušálne trovy. Zákon č. 233/2019 Z.z. vo svojich ustanoveniach nerieši presný čas, kedy bola resp. kedy mala byť exekúcia zapísaná do CRE. Uvedené upravujú iné právne predpisy, a to § 21 la ods. 1 a §243d ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), pričom v ustanovení § 243d ods. 3 EP účinného do 31.3.2017 je explicitne a gramaticky celkom jednoznačne uvedená povinnosť súdneho exekútora vykonať zápis všetkých exekúcií do CRE do 30.6.2016. Tuje potrebné upozorniť, že ak by mala byť skutočnosť zápisu starej exekúcie do CRE skúmaná ku dňu účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. tak, by zákonodarca použil prítomný čas pomocného slovesa „byť“ a ustanovenie § 6 ods. 4 písm. b) zák. č. 233/2019 Z.z. by formuloval tak, že „ide o starú exekúciu, ktorá NIE JE zapísaná v centrálnom registri exekúcii“. Oprávnený už v námietkach poukázal na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 233/2019 Z.z. v zmysle ktorej strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do CRE podľa ustanovení EP účinného do 31.3.2017. Podľa názoru oprávneného je v predmetnom prípade potrebné vykladať právnu normu podľa úmyslu zákonodarcu (ratio legis). Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že tu nejde ani o retroaktívne pôsobenie zákona, zákon č. 233/2019 Z.z. totiž nespája určité právne následky so skorším porušením povinnosti, ale s objektívne zistiteľnou právnou skutočnosťou, ktorá nastala v minulosti a síce, či stará exekúcia bola k 30.06.2016 zapísaná do CRE alebo nebola zapísaná, pričom ak zapísaná nebola, v takom prípade súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov nemá. Táto zákonná úprava teda nijakým spôsobom nepôsobí do minulosti, čo je základným pojmovým znakom retroaktivity, ale výhradne do budúcnosti. S poukazom na uvedené má za to, že včasnosť zápisu do CRE je nespochybniteľne jednou z kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na paušálne trovy konania, ktorú musí mať súd jednoznačne preukázanú
7. Ďalej oprávnený uviedol, že upozorňuje na jednu zo základných všeobecných zásad civilného sporového konania, že ten, kto si uplatňuje nárok, ktorého vznik odvodzuje od určitej právnej skutočnosti, nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, t.j. nielen, že musí tvrdiť, že daná právna skutočnosť nastala a nárok vznikol, ale musí tieto svoje tvrdenia preukázať. Ak teda zákonné ustanovenie § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z. obsahuje negatívne vymedzenie nároku na náhradu trov starej exekúcie a stanovuje, že ak stará exekúcia nebola (k 30.06.2016) zapísaná do CRE, nemá súdny exekútor nárok na náhradu trov starej exekúcie, potom súdny exekútor uplatňujúci svoj súkromnoprávny nárok musí preukázať, že stará exekúcia k 30.06.2016 bola do CRE zapísaná. Má za to, že ak sa súdny exekútor ani nepokúša preukázať včasný zápis do CRE ale len tvrdí, že námietky sú neodôvodnené, lebo exekúcia je v CRE zapísaná, z uvedeného nám jednoznačne vyplýva, že predmetná exekúcia v CRE nebola zapísaná včas. Tiež oprávnený zdôrazňuje, že CRE pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát o exekučnej činnosti súdnych exekútorov, ktorého nevyhnutnou a elementárnou súčasťou je aj dátum prvotného zápisu exekúcie do CRE, ako aj dátum každej zmeny zapisovaných údajov. Samotná skutočnosť, že tento údaj o dátume prvotného zápisu exekúcie do CRE nie je podľa § 211 ods. 1 Exekučného poriadku súčasťou verejne dostupných údajov o exekúciách zapisovaných do CRE, nie je a nemôže byť na ťarchu oprávneného pri posudzovaní podmienok vzniku súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie. Tvrdenie, že predmetná exekúcia nebola zapísaná v CRE oprávnený v podaných námietkach uviedol ako svoju obranu voči uplatnenému nároku vzhľadom na absenciu tvrdení a dôkazov o tom, že exekúcia v CRE zapísaná bola. Je to práve súdny exekútor, ktorý uplatňuje svoj súkromnoprávny nárok, a preto ho musí v konaní jednoznačne preukázať (navyše, keď zákonná úprava v § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z. tento nárok za určitých, negatívne uvedených podmienok, vylučuje).
8. Prípustnosť sťažnosti je viazaná na formu rozhodnutia (uznesenie), na to, ktorý súd ho vydal (súd prvej inštancie) a kto ho vydal (súdny úradník) a musí ísť o uznesenie súdneho úradníka, ktoré sa doručuje. Sťažnosť je prípustná predovšetkým proti procesným uzneseniam, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané a sťažnostná lehota je normatívne zakotvená na 15 dní. Sťažnosť sa podáva na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Týmto súdom je súd prvej inštancie.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V preskúmavanej veci sa jedná o uznesenie, ktorým súdny úradník rozhodol o námietkach
proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. Toto rozhodnutie je súdny úradník oprávnený vydať na základe zákona o ukončení niektorých exekučných konaní. Sťažnosť bola podaná včas. Sťažnosť bola podaná osobou oprávnenou.
10. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").
11. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.
12. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.
13. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)
14. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.
15. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.
16. Podľa ust. § 10 ods. 2 ZoUNEK, podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť.
17. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
18. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
19. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
20. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením, spravidla bez nariadenia pojednávania.
21. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
22. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
23. Z toho dôvodu o sťažnosti oprávneného rozhodoval sudca.
24. Sudca po oboznámení sa s celým spisovým materiálom, ako aj s námietkami a sťažnosťou oprávneného, dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
25. Z obsahu námietok oprávneného, a taktiež podľa jeho tvrdení, vyplýva, že oprávnený podal námietky proti nároku súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov a nie proti paušálnym trovám ako takým. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal dôvodmi podanej sťažnosti voči nároku súdneho exekútora.
26. Po opätovnom preskúmaní predmetného exekučného spisu súd zistil, že vedenie Centrálneho registra exekúcií i presné údaje, ktoré sú v ňom zaznamenané, taxatívne stanovuje § 211a ods. 1 Exekučného poriadku. Údaj o tom kedy bola exekúcia do registra zapísaná, teda zákon neuvádza. Nie je to preto ani žiadnou funkcionalitou samotného registra. Dátum, kedy bola exekúcia skutočne zapísaná je možné zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Skutočnosť, že exekútor nemá nárok na trovy exekúcie, ak táto nebola zapísaná do Centrálneho registra exekúcií, bola upravená až zákonom č. 233/2019 Z.z.s účinnosťou od 01.01.2020. Zápis v Centrálnom registri exekúcií z hľadiska zákona č. 233/2019 Z.z. možno preto posudzovať najskôr k 01.01.2020. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do Centrálneho registra exekúcií dodnes upravuje § 211a ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého, ak exekútor nesplní povinnosť vykonať zápis, zmenu alebo výmaz údajov v Centrálnom registri exekúcií, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov bezodkladne Slovenská komora exekútorov, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov.
27. Súd poukazuje na to, že § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. explicitne neuvádza, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, ak nebola zapísaná do Centrálneho registra včas, uvádza len, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie, ak nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Z uvedeného vyplýva, že podstatnou skutočnosťou je len to, že predmetná exekúcia bola v čase rozhodovania súdu zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Presný dátum zápisu nie je dôležitý, a ani ho nie je možné z Centrálneho registra zistiť. Ako už súd uviedol, je možné ho zistiť iba zo zdrojového kódu systému na základe odbornej analýzy. Dôvodová správa k zákonu č. 233/2019 Z.z. uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017. V zmysle § 243d ods. 3 Exekučného poriadku, exekútor bol povinný do 30.06.2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií. V súvislosti so zriadením centrálneho registra exekúcií bola týmto ustanovením zakotvená všetkým exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť na území Slovenskej republiky povinnosť vykonať do registra exekúcií zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých im boli exekučnými súdmi udelené poverenia na vykonanie exekúcie. Súdni exekútori boli teda povinní vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií do Centrálneho registra exekúcií.
28. Je potrebné však súhlasiť s tvrdením oprávneného, že z registra nie je možné zistiť, kedy bola zapísaná v CRE. Zároveň je však potrebné aj uviesť, že zákon ani nevyžaduje, aby pri zastavení starej exekúcie bol aj uvedený deň jej zápisu. Tak ako aj oprávnený uvádza, že výzva na úhradu trov starej exekúcie sa stáva samostatným exekučným titulom, ktorý v prípade neuhradenia trov oprávneným si bude vymáhať súdny exekútor v samostatnom exekučnom konaní prostredníctvom exekučného súdu v Banskej Bystrici, a teda až tento súd bude oprávnený podľa nášho názoru môcť overovať dátum zápisu do CRE.
29. Súd má za to, že z ust. § 6 ods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. je zrejmé, že zákonodarca neviazal nepriznanie nároku na náhradu trov konania na včasnú registráciu exekúcie v centrálnom registri exekúcii, ale iba na jej registráciu. Je preto podľa názoru súdu irelevantné, v akej lehote bola exekúcia v registri exekúcii registrovaná.
30. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 238/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z., nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z. nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch
či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa § 9 zákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“
31. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť a poukázať na to, že porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Teda súdny exekútor musí sám zvážiť, či si trovy bude uplatňovať voči oprávnenému, lebo v opačnom prípade, až by bolo preukázané, že stará exekúcia nebola zapísaná v CRE do 30. 6. 2016, mohlo by voči nemu byť začaté disciplinárne konanie.
32. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; v tomto prípade sa jedná o oprávneného, teda ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body" skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť" protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá „vysvetľovaciu povinnosť' nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú „vysvetľovaciu povinnosť" nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. 4. 2017, sp. zn. 3 Cdo 2/2016).
33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania, za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo, byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
34. V predmetnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu oprávneného, čo znamená, že oprávnený má povinnosť predložiť súdu také skutočnosti a dôkazy, ktoré preukazujú dôvodnosť a pravdivosť jeho tvrdení. Nakoľko však v danom prípade zo strany oprávneného nedošlo k predloženiu súdu takých dôkazov, ktoré by jasne a relevantne potvrdili jeho tvrdenia, súd má za to, že oprávnený v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
35. Z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP).