Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-289-2016.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/289/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: MIDAN, s.r.o., so sídlom Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 645 167, zast. advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so Palárikova 14, Bratislava, proti žalovanému: MUDr. X. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Q., zast. JUDr. Q. D., advokátom so sídlom I. X, O., v konaní o zaplatenie 6.638,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/14/2013-312 zo dňa 07.03.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 8C/14/2013-312 zo dňa 07.03.2016 zamietol návrh žalobcu. Zároveň ho zaviazal k povinnosti uhradiť k rukám právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 4.915,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom ako zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v článku V. bod 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej 11.07.2008, v ktorej sa zaviazali predávajúci, t. j. aj žalovaný k uzavretiu kúpnej zmluvy, teda k odpredaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. K., zapísané na LV č. XXX. V zmysle ustanovenia článku V. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne zo strany z ktorejkoľvek budúcich predávajúcich, čím si tento nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z tejto zmluvy, je povinný zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 200.000,- Sk, čo sa rovná žalovanej sumy 6.638,78 eur. Výzvou zo dňa 18.06.2009 žalobca vyzval žalovaného k uzavretiu kúpnej zmluvy, pričom termín podpisu zmluvy stanovili na deň 08.07.2009. Na stanovený termín podpisu kúpnej zmluvy sa žalovaný bezdôvodne nedostavil a z toho dôvodu porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a z toho dôvodu vznikol nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty výzvou zo dňa 13.07.2009, pričom žalobca určil splatnosť 7 dní od doručenia výzvy. Žalovaný prevzal výzvu 20.07.2009, pričom splatnosť nastala dňom 27.07.2009, ku podpísaniu zmluvy zo strany žalovaného došlo až dňa 04.10.2010, a to v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Topoľčany vedenom pod sp. zn. 4C/135/2009.
Vo veci už raz súd prvého stupňa rozhodol, keď rozsudkom z 10.09.2013 vyhovel návrhu, keď dospel k záveru, že návrh kúpnej zmluvy zo strany žalobcu sa svojím obsahom v podstatných náležitostiach zhoduje so zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a menšie nezrovnalosti bolo možné odstrániť po vzájomnej
dohode. V tomto smere navrhovateľ prejavil dostatočnú ústretovosť, čoho prejavom bola aj kúpna zmluva zo dňa 07.09.2009 uzavretá s ďalšími tromi predávajúcimi, v ktorej sa nenachádzajú žiadne sporné ustanovenia, pre ktoré žalovaní pôvodne nechceli zmluvu uzavrieť. Žalovaný ohľadom pripomienok k predloženému návrhu kúpnej zmluvy nekomunikoval a žiadneho zo svedkov nesplnomocnil, aby ho zastupovali v prípade uzavretia kúpnej zmluvy s navrhovateľom do 08.07.2009 ani do dňa podania návrhu na nahradenie vôle, ako to vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Nitre. V zmluve o budúcej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 200.00,- Sk (6.638,78 eur) a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú zmluvnú pokutu. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5Co/572/2013-122 zo dňa 25.02.2014 na základe odvolania odporcu rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V intenciách zrušujúceho uznesenia okresný súd doplnil dokazovanie opätovným vypočutím účastníkov, svedkov, neprávoplatnými rozsudkami Okresného súdu Bratislava sp. zn. 12C/112/2012 a dospel k záveru, že účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli o podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy, keď nič na tomto zistení nezmenilo ani vypočutie svedkov po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. K inému názoru súd nedospel ani na základe neprávoplatných rozhodnutí Okresných súdov Bratislava I a V. O vzťahu k výške zmluvnej pokuty a jej rozporu s dobrými mravmi mal za to, že došlo ku konsenzu pri uzatváraní dohody a zmluvnej pokute. Táto dohoda bola uzatváraná dobrovoľne, nebola pod žiadnym nátlakom zo strany žalobcu a súd v nej nevidel ani úmysel poškodenej druhej zmluvnej strany. Mala slúžiť preventívne, a teda plniť účel uzavretia kúpnej zmluvy. Proti rozsudku podal žalovaný opäť odvolanie, v ktorom poukázal, že okresný súd bol povinný v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zaoberať sa otázkou zmluvnej pokuty, či je táto v rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Podľa odvolateľa sa okresný súd nezaoberal skutkovými zisteniami vo veci a vôbec sa nezaoberal pre rozhodnutie významnou skutočnosťou či zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej podmienky o budúcej kúpnej zmluve, a to kúpnej ceny ako základného predpokladu pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu. Preto odvolací súd v dôsledku odvolania žalovaného rozsudok Okresného súdu Martin opäť zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že prvostupňový súd nedospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Poukázal na to, že k okolnosti podpísania kúpnej zmluvy došlo 05.10.2010 až po podaní návrhu na nahradenie prejavu vôle vedeného na Okresnom súde Topoľčany sp. zn. 4C/135/2009 a zároveň po úprave kúpnej ceny ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, nepreukazuje jednoznačné porušenie zmluvných podmienok, a teda zavinené konanie len na strane žalovaného, ako to v konaní tvrdil žalobca. Z uvedeného nemožno jednoznačne vyvodiť porušenie zmluvnej podmienky, ktoré by viedlo k uplatneniu nároku na zmluvnú pokutu. Podľa názoru odvolacieho súdu je nesprávny názor súdu prvého stupňa, keď vzniknutý rozdiel v kúpnej cene ako podstatnej náležitosti v danom prípade považuje len za nesprávny prepočet slovenských korún na eurá, ktorý znížil dohodnutú kúpnu cenu v neprospech žalovaného a v dôsledku toho by došlo k obohateniu žalobcu. Je na mieste brať v úvahu výšku tohto rozdielu, ktorý u žalovaného predstavoval 121,23 eur, čo nemožno ani s ohľadom na celkovú kúpnu cenu považovať za nepatrnú sumu. Za danej situácie potom ani záver okresného súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute nemá oporu v skutkových zisteniach súdu. Navyše nemožno posudzovať výšku zmluvnej pokuty, ktorá vychádza zo zmluvného vzťahu účastníkov založeného zmluvou s výškou investícií v tomto prípade žalobcu, ktoré nemajú s týmto vzťahom nič spoločné. V zrušujúcom uznesení ďalej krajský súd uviedol, že záver okresného súdu bude môcť vyvodiť z už vykonaného dokazovania a najmä s ohľadom na predložené rozhodnutie v iných súdnych konaniach, a to Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 12C/120/2012 zo dňa 20.11.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/123/2015 a následne na to súd prvej inštancie je povinný opätovne preskúmať a vyvodiť záver či boli splnené zákonné podmienky pre uloženie povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu.
Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, lebo bol zistený rozpor v kúpnej cene, ktorá bola rozdielne dojednaná v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a v kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca ako kupujúci, lebo tento bez súhlasu predávajúcich zmenil kúpnu cenu, čo je podstatná náležitosť.
2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorý vytýkal súdu prvého stupňa, že rozhodol nesprávne, keď jeho rozhodnutie nevychádza z vykonaného dokazovania, resp. jeho základom je nedostatočné pochopenie základných skutkových okolností prípadu. Tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a odôvodnenie rozsudku tiež trpí vadou nedostatku odôvodnenia, nakoľko súd sa nevysporiadal so základnými a podstatnými námietkami oboch účastníkov konania a sústredil sa iba na argumenty žalovaného. Podľa odvolateľa rozsudok súdu nevychádza z vykonaného dokazovania, resp. jeho základom je nedostatočné pochopenie základných skutkových
okolností prípadu, keď rozsudok vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia a odôvodnenie rozsudku trpí vadou nedostatku odôvodnenia, nakoľko súd sa nevysporiadal so základnými podstatnými námietkami oboch účastníkov konania a sústredil sa iba na argumenty žalovaného. Odvolateľ zdôrazňuje, že snahu a ústretovosť žalobcu si žalovaný zrejme nesprávne vysvetlil ako dôvod nedostavenia sa k podpisu kúpnej zmluvy a možnosť „taktizovať", čo však je v príkrom rozpore s budúcou zmluvou. Žalovaný si do momentu podania žalobného návrhu o nahradenie prejavu vôle neuvedomoval, že je Budúcou zmluvou viazaný, táto je záväzná a zrejme zacítil možnosť a šancu vyjednávať lepšie podmienky (zmenu splatnosti v rozpore s budúcou zmluvou) a výhodnejšiu kúpnu cenu (1,- eur/m2 v rozpore s budúcou zmluvou), a to zastrašovaním žalobcu, že dôjde k odpredaju nehnuteľností tretej osobe za vyššiu kúpnu cenu, ako bol žalobca viazaný. Teda nie prepočet na eurá, ako tvrdí žalovaný, ale splatnosť a výška kúpnej ceny bola dôvodom, prečo sa žalovaný nedôvodne nedostavil k podpisu kúpnej zmluvy napriek tomu, že ho k osobnej účasti zaväzovala budúca zmluva. Výhradu o prepočte na euro vzniesol až v priebehu súdneho konania sp. zn. 4C/135/2009 pred Okresným súdom Topoľčany a konkrétne až dňa 15.06.2010, čo vyplýva aj z predmetného súdneho spisu. Žalovaný uvedené pred termínom podpisu kúpnej zmluvy nenamietal, teda akceptoval kúpnu cenu a prvýkrát túto námietku vzniesol až v súdnom konaní 15.06.2010. Žalobca má za to, že uvedená výhrada bola iba vecou dohody zmluvných strán o technike prepočtu. Preto odvolateľ tvrdí, že žalobcovi prináleží nárok na zmluvnú pokutu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrhu vyhovel, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný. Veď návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný neporušil povinnosť mu zo zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko žalobca mu pri výzve zaslal kúpnu cenu, ktorá nebola totožná so znením zmluvy o budúcej zmluve, teda nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na zmluvnú pokutu, a to porušenie zmluvnej povinnosti. Zdôraznil, že žalobca vedie proti nemu a jeho trom súrodencom spory v štyroch konaniach, z toho jedna vec je už právoplatne skončená zamietnutím návrhu žalobcu (sp. zn. 12C/120/2012 pred Okresným súdom Bratislava V v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/123/2015 zo dňa 28.09.2015). Právna vec vedená proti jeho sestre PhDr. Y. B. na Okresnom súde Bratislava I (sp. zn. 9C/226/2012 bola rozhodnutá 29.03.2006, pričom súd prvého stupňa rovnako zamietol návrh žalobcu). Oproti odvolaniu žalobcu uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že mal záujem uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, avšak v znení, ako sa pôvodne dohodli v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 11.07.2008. Skutkové okolnosti, ktoré opisuje žalobca v odvolaní, opisuje len z jeho pohľadu. V tomto smere sa plne stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho konania.
4. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa podaním zo dňa 09.06.2016 doručeného Okresnému súdu Martin dňa 13.06.2016 podal žalobca návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu, ktorému návrhu vyhovel už odvolací súd a pripustil, aby na strane žalobcu vystupovala spoločnosť MIDAN, s.r.o., so sídlom Škultétyho 4720/2A, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 645 167 z dôvodu, že medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou MIDAN, s.r.o., Topoľčany ako postupníkom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky. O uvedenom návrhu odvolací súd rozhodol uznesením č. k. 5Co/289/2016-353 z 27. septembra 2016.
5. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na zmenu účastníka na strane žalobcu vyjadril tak, že nemá námietky so zmenou strán sporu na strane žalobcu z procesného hľadiska.
6. V dôsledku podaného odvolania bol vec postúpená Krajskému súdu v Žiline ako súdu druhej inštancie. Krajský súd ako súd odvolací predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to zákona č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov, tento ku dňu 30.06.2016 stratil účinnosť v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP"), ktorý už odvolací súd aplikoval pri svojom procesnom postupe s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie zostali zachované podľa § 470 ods. 2 CSP, a preto krajský súd pri svojom rozhodovaní už prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
7. K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 Ústavy (PL ÚS 36/95), ktorého neopomenuteľným komponentom je
predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (I.ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II.ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. V zásadnej ústavnoprávnej rovine platí, že je v rozpore s inštitútom právneho štátu a v rámci neho s požiadavkou právnej istoty, resp. predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, aby všeobecné súdy rozhodovali v obdobných veciach odlišným, ba až protichodným spôsobom. V každom prípade sa však pri odchýlení od skoršej rozhodovacej praxe vyžaduje cielené zdôvodnenie odlišného stanoviska prijatého v obdobnej otázke (II.ÚS 274/2015, II.ÚS 275/2015). Inak dochádza zo strany súdu k porušeniu základných práv účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj ich práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
8. Obsahom princípu právneho štátu je totiž vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní a v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (I.ÚS 87/93, PL ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99, III.ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne alebo rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických, resp. totožných prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (IV.ÚS 49/06, III.ÚS 300/06).
9. V kontexte s vyššie uvedeným krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiada v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
12. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu už v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol, keď svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Keďže odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery, pretože vo svojom odvolaní opakuje skutočnosti, ktoré boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie, odvolací súd nemohol prisvedčiť jeho odvolaniu, ktoré nepovažoval za dôvodné, ale za účelové, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny, pričom v jednotlivostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, pretože by bolo nadbytočné a nekonštruktívne skutočnosti uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu opakovať.
13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)