Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-12-2022.pdf
PDF · 84.83 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Moniky Géciovej PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. deti A.: A. nar. XX.X.XXXX a B. nar. XX.X.XXXX bývajúce s rodičmi zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov: B. A. nar. XX.XX.XXXX a C. A. nar. XX.X.XXXX bývajúcich na D. E. F. G. X H. C. právne zastúpených JUDr. Radoslavom Sotákom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Nám. Slobody č. 7 v Michalovciach o návrhu starých rodičov C. I. nar. XX.X.XXXX a B. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcich na I. D. G. X H. C. právne zastúpených JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie na Nám. osloboditeľov č. 25 v Michalovciach na úpravu ich styku s mal. deťmi o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 23P/156/2020 - 86 zo dňa 12.10.2021 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I./ Starí rodičia C. I., nar. XX.X.XXXX a B. I., nar. XX.X.XXXX sú oprávnení stretávať sa so svojimi vnúčatami maloletou A. A., nar. XX.X.XXXX a maloletým B. A., nar. XX.X.XXXX v tomto režime:
Starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu v párnom kalendárnom týždni v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že
- odo dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu do 31.12.2021 je matka B. A., nar. XX.XX.XXXX povinná byť prítomná pri stretávaní sa maloletých detí so starými rodičmi v termíne nepárna streda od 16.00 hod. do 18.00 hod.,
- od 1.1.2022 sú starí rodičia oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi v režime upravenom týmto rozsudkom už bez prítomnosti matky.
II./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie rodičia mal. detí s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh starých rodičov na úpravu ich styku s mal. deťmi, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Poukázali na to, že súd môže upraviť styk starých rodičov s mal. deťmi len výnimočne, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a súčasne to vyžadujú pomery v rodine. Takáto situácia by bola podľa ich názoru daná vtedy, keď by rodič, alebo osoba, ktorá sa o dieťa stará, začala znemožňovať styk dieťaťa s blízkou osobou, na ktorú je dieťa zvyknuté, silne citovo naviazané, pričom by došlo k citovému strádaniu dieťaťa a absencia styku dieťaťa s takouto blízkou
osobou by negatívne ovplyvňovala ďalší vývoj dieťaťa. V danej veci bolo preukázané, že tieto podmienky splnené nie sú, nakoľko navrhovatelia sa stretávali a stretávajú s mal. deťmi od podania návrhu, pričom nebola vyvrátená ich obrana, že navrhovateľom nikdy nebránili stýkať sa s mal. deťmi ani pred podaním návrhu. Majú za to, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Uviedli, že súd mal zisťovať, z akého dôvodu matka nesúhlasí s neprítomnosťou rodičov pri styku navrhovateľov s mal. deťmi, a či je tento postoj matky dôvodný a až následne rozhodnúť, či sa má realizovať styk v ich prítomnosti. Súd prvej inštancie mal tiež skúmať, aký dopad budú mať narušené vzťahy na styk navrhovateľov s mal. deťmi bez prítomnosti rodičov, a teda, či bude zachované harmonické prostredie pre vývoj mal. detí. Poznamenali, že od narodenia sa vzťahy s navrhovateľmi zmenili, pretože matka bola nútená skončiť pracovný pomer u zamestnávateľa, kde bola navrhovateľka jej nadriadenou. Navrhovateľka vyberala mal. A. zo škôlky bez ich súhlasu, o maloletom B. sa vyjadrovala, že ho nikdy neuzná za svojho vnuka, pričom mal. A. bola posadnutá. Navrhovateľka sa vyjadrila, že povie maloletej, že otec C. A. nie je jej biologický otec a hovorila jej, že jeho matka nie je jej starou matkou, že je ňou iba ona, že mamka s ockom majú B. a ona bude iba jej a mnohé ďalšie veci.
3. Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Procesný postup súdu prvej inštancie bol správny a k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo. Uviedli, že matka mal. detí im bránila stretávať sa s mal. deťmi, a to aj napriek tomu, že mal. Timea bývala v ich byte, bolo to pre ňu domáce prostredie, v ktorom vyrastala a boli pre ňu najbližšími osobami. O maloletú sa starali v čase neprítomnosti matky, a to aj počas nočných hodín. Nebolo pre nich jednoduché podať návrh proti vlastnej dcére, ktorá sa im odcudzila z im neznámeho dôvodu. Potvrdili, že s mal. deťmi sa začali stretávať až potom, ako podali návrh na súd. Všetky stretnutia sa odohrali v prítomnosti rodičov, mal. deti sa na nich tešili, stretávanie prebiehalo v pokojnej atmosfére. Dodali, že bez participácie súdu by k týmto stretnutiam nikdy nedošlo. Matka mal. detí bola prítomná na pojednávaní, rovnako aj jej právny zástupca, preto je nelogické, že by jej súd nedal priestor, aby vypovedala, prečo nesúhlasí s tým, aby sa mal. deti s nimi stretávali v neprítomnosti rodičov. Poznamenali, že okrem osobnej výpovede existuje aj iný spôsob, ako oznámiť súdu podstatné skutočnosti. Tvrdenia o vyhodení matky z práce a vyberanie maloletej zo škôlky bez súhlasu rodičov nemajú žiadny racionálny základ, podobne ako to, že navrhovateľka má byť posadnutá mal. A.. Paradoxne, tým vlastne rodičia len potvrdzujú, že styku budú brániť za každú cenu. Uviedli, že v záujme mal. detí ustúpili z požiadavky, aby s nimi mal. deti trávili aj noc a časť prázdnin. Záverom poukázali na čl. 5 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa.
4. Rodičia v odvolacej replike zotrvali na svojom odvolaní. Uviedli, že navrhovatelia sa naďalej pravidelne stretávajú s mal. deťmi. Nikdy im nebránili stretávať sa a v tejto súvislosti neuviedli ani žiadnu konkrétnu situáciu. Nie je preto potrebné autoritatívnym rozhodnutím upravovať ich styk s mal. deťmi.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Majú za to, že je v záujme mal. detí, aby sa stretávali s navrhovateľmi a rozvíjali tak ich rodinné vzťahy.
6. Ďalšie vyjadrenia neboli podané. 7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o úprave styku navrhovateľov – starých rodičov s mal. deťmi, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v
konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ rodičia namietali nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, je potrebné poznamenať, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na článok 10 ods. 1, 2 základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/2003). Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami rodičov, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné dopočúvať matku na dôvody, pre ktoré nechce, aby sa navrhovatelia stretávali s mal. deťmi bez ich prítomnosti, pretože jej návrh odvolací súd vzhľadom na štádium jeho uplatnenia v kontexte okolností prípadu považoval za účelový, v snahe oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci. Navyše pre rozhodnutie o tom, či je návrh starých rodičov na úpravu styku s mal. deťmi v neprítomnosti rodičov v záujme mal. detí, postačovali dôkazy, ktoré sa už nachádzali zadokumentované v spise.
11. K odvolacím námietkam rodičov odvolací súd dopĺňa, že úprava styku blízkych osôb s mal. deťmi nie je v zákone definovaná ako výnimočný inštitút. Podmienkou je, aby bola úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami v záujme maloletého dieťaťa, a aby to vyžadovali pomery v rodine, čo v danej veci bolo splnené kumulatívne. Ustanovenie § 25 ods. 5, resp. 36 ods. 1 tretia veta zák. o rodine zohľadňuje situácie, keď maloleté dieťa má silné citové vzťahy s tzv. blízkymi osobami, napríklad so starými rodičmi, avšak kontakt a stretávanie sa s nimi nie sú prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ale sú obmedzované a minimalizované zásahom iných osôb, s ktorými dieťa žije. V priebehu konania bolo nesporne zistené, že pred ingerenciou súdu sa styk navrhovateľov s mal. deťmi za doposiaľ nevyjasnených okolností nerealizoval napriek tomu, že do istej doby matka bývala s maloletou A. s navrhovateľmi, ktorí jej od narodenia maloletej všestranne pomáhali so starostlivosťou. Aj samotní rodičia v odvolaní potvrdzujú, že stretnutia s mal. deťmi začali umožňovať navrhovateľom až po podaní návrhu na súd. Pomery v rodine sa v priebehu konania nezreparovali do takého stavu, ktorý by umožnil prijať nepochybný záver, že je ich už možné ponechať bez súdnej meritórnej úpravy. O tomto závere svedčí odvolanie rodičov, z ktorého je zrejmé, že majú stále problém s realizáciou styku navrhovateľov s mal. deťmi bez ich prítomnosti, ako aj s osobou navrhovateľky. V priebehu konania však nebola preukázaná ani jedna relevantnú skutočnosť, pre ktorú by bolo možné ustáliť, že úprava styku navrhovateľov s mal. deťmi v ich neprítomnosti nie je v ich záujme. Z obsahu spisu možno usudzovať, že pokiaľ by súd prenechal ďalšiu realizáciu styku navrhovateľov s mal. deťmi výlučne na dohodu účastníkov konania, mohlo by to obnoviť situáciu, ktorá navrhovateľov viedla k podaniu návrhu na súd a skomplikovať vzťahy v rodine, čo by sa v konečnom dôsledku negatívne prejavilo na oprávnených záujmoch mal. detí. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru o potrebe súdnej ingerencie do pomerov účastníkov konania. V danej veci matka nespochybňovala, že navrhovatelia si počas spoločného bývania s ňou a maloletou A. vybudovali k maloletej blízky citový vzťah, ktorý rovnako mohla vnímať aj maloletá A., keďže bolo potvrdené, že v tomto duchu sa realizovali aj stretnutia navrhovateľov s mal. deťmi počas prebiehajúceho súdneho konania. Odvolací súd je toho presvedčenia, že za tohto stavu je v záujme oboch mal. detí, aby bol upravený ich styk so starými rodičmi z matkinej strany, pretože ich to obohatí po citovej aj po rozumovej stránke. Navrhovatelia majú primerané citové a osobnostné predpoklady k zabezpečeniu starostlivosti o mal. deti počas realizácie ich styku a majú úprimný záujem o rozvíjanie vzťahov s nimi. Z obsahu spisu možno vyvodiť, že uznávajú rolu rodičov mal. detí, nespochybňujú ich výchovné metódy, nie sú voči nim negatívne nastavení a vedia sa povzniesť nad situáciu, keď im vlastná dcéra za doposiaľ nevyjasnených okolností prestala umožňovať stretnutia s vnúčatami. Žiadne preukázané skutočnosti tak neindikujú, že by bol úpravou styku navrhovateľov s mal. deťmi v neprítomnosti rodičov ohrozený ich rozvoj po citovej, rozumovej, a mravnej stránke. Pokiaľ ide o konkrétny rozsah styku, odvolací súd dospel k presvedčeniu, že postupne rozložených 20 hodín mesačne (po dve hodiny každú nepárnu stredu a po 8 hodín každú párnu sobotu) v neprítomnosti rodičov dostatočne rešpektuje vek, potreby a režim mal. detí, primerane zohľadňuje rodičovské práva rodičov, ktoré im zo zákona patria, ako aj podstatu prejednávaného inštitútu. 12. Pretože odvolací súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné návrh starých rodičov zamietnuť, respektíve pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)