Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Pc-11-2022.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. N., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom Š. H. XXX/XX, G., proti osobe oprávnenej na výživné: Z. W., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O.. H. XXXX/XX, G., o zrušenie výživného, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k osobe oprávnenej na výživné určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10P/17/2015-66 zo dňa 9.7.2015 sa s účinnosťou od 01.11.2018 z r u š u j e .
II. Týmto sa r u š í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 10P/17/2015-66 zo dňa 9.7.2015, č. k. 16P/29/2012-63 zo dňa 20.6.2013, č. k. 20P/265/2009-19 zo dňa 9.12.2009 v časti určenia bežného výživného na medzičasom plnoletú osobu oprávnenú na výživné.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 27.4.2022 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči osobe oprávnenej na výživné uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, určenej rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 16P/29/2012 zo dňa 07.09.2013. Vo svojom návrhu uviedol, že osoba oprávnená na výživné je schopná sa sama živiť, preto žiadal zrušiť jemu uloženú vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že osoba oprávnená na výživné od svojej plnoletosti neštudovala na žiadnej vysokej škole, medzičasom sa jej narodili dve deti, voči ktorým má ona sama vyživovaciu povinnosť. Poukázal na ustanovenie § 74 Zákona o rodine, aj s poukazom na ktoré navrhovateľovi zanikla vyživovacia povinnosť. Tiež uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla zo zákona, nadobudnutím plnoletosti osoby oprávnenej na výživné. Osoba oprávnená na výživné bola od nadobudnutia plnoletosti zamestnaná. K svojej sociálnej situácii navrhovateľ uviedol, že je nezamestnaný, a bol na jeho majetok vyhlásený konkurz. Jeho jediným príjmom bola nemocenská dávka, keď iný príjem nemal a nebol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to návrhom navrhovateľa, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/265/2009-19 zo dňa 09.12.2009, č. k. 16P/29/2012-63 zo dňa 20.6.2013, rozsudkom č. k. 10P/17/2015-66 zo dňa 9.7.2015, výsluchom navrhovateľa, lustráciou registra obyvateľov a sociálnej poisťovne k osobe oprávnenej na výživné a zistil nasledovný skutkový stav.
3. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k svojej toho času plnoletej dcére naposledy určenej rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/17/2015-66 zo dňa 9.7.2015.
Poukázal na to, že ona sama má vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom, ako i na svoju sociálnu situáciu.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 1. 8. 2022, keď pojednával v neprítomnosti oprávnenej na výživné, ktorá o odročenie pojednávania nežiadala. Súd doručoval zásielky s návrhom na začatie konania ako i predvolaním na adresu uvedenú v registri obyvateľov, pričom zásielky sa súdu vrátili s označením „neprebratá v odbernej lehote“. Súčasne sa súd pokúsil doručiť zásielky osobe oprávnenej na výživné na adresu, ktorú uviedol navrhovateľ (I. XX, E.), avšak bezúspešne. Osoba oprávnená na výživné sa k návrhu nevyjadrila. Navrhovateľ uviedol, že s dcérou nie je v kontakte. Zrušenie vyživovacej povinnosti žiadal k dátumu 1.11.2018 a to vzhľadom k tomu, že jeho dcéra ako matka mala vyživovaciu povinnosť k svojim maloletým deťom a tiež vzhľadom na skutočnosť, že pracovala.
5. Súd lustráciou registra obyvateľov zistil, že osoba oprávnená na výživné ma maloleté deti M., narodený XX.X.XXXX a Y., narodený XX.X.XXXX. Lustráciou sociálnej poisťovne súd zistil, že osoba oprávnená na výživné bola zamestnaná na základe dohody od 26.10.2021 do 30.4.2022 v spoločnosti Q. N.-S. M..L..T.. Z priložených súdnych spisov vyplývalo, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 20P/265/2009-19 zo dňa 09.12.2009 bola toho času plnoletá osoba oprávnená na výživné zverená do osobnej starostlivosti starej matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť v sume 40 eur. Rozsudkom č. k. 16P/29/2012-63 zo dňa 20.6.2013 súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na osobu oprávnenú na výživné na sumu 120 eur. Rozsudkom č. k. 10P/17/2015-66 zo dňa 9.7.2015 bola v tom čase maloletá osoba oprávnená na výživné zverená do osobnej starostlivosti starého otca a otec bol zaviazaný na úhradu výživného v sume 120 eur.
6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.
7. Podľa § 74 ods. 1 citovaného právneho predpisu, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
8. Podľa § 78 ods. 1 citovaného právneho predpisu, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
9. Plnenie vyživovacej schopnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa dosiahlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa, preto v prípade, že sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne však vyživovacia povinnosť rodičov netrvá, ak dieťa už skončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživu po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu.
10. Účelom ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je stanovenie času, dokedy rodičom trvá ich zákonná povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť k ich deťom, pričom sa má zabezpečiť, aby žiadna osoba, ktorá nemá schopnosť sama sa živiť, nezostala bez zabezpečených základných ľudských potrieb (a samozrejme v rozsahu požadovanom zákonom - dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov). Z uvedeného potom vyplýva, že ak by osoba oprávnená na výživné poberala výživné až do právoplatnosti rozhodnutia o zrušení výživného, hoci má schopnosť sama sa živiť, bol by popretý účel poskytovania výživného a dochádzalo by k profitovaniu z výživného. Súd preto musí zrušiť vyživovaciu povinnosť s účinkami od toho dňa, keď odpadli podmienky na jej ďalšie trvanie (t.j. keď dieťa nadobudne schopnosť samé sa živiť), a to i spätne. Takýto záver vyplýva aj z uznesenia
Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 473/2012 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaytex3jozpxk427gq3tg> z 18.09.2012.
11. V danom prípade mal súd preukázané jednak z vyjadrenia navrhovateľa ako i lustráciou registra obyvateľov, že osoba oprávnená na výživné je matkou a má vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom: M., narodený XX.X.XXXX a Y., narodený XX.X.XXXX. Z lustrácie sociálnej poisťovne tiež vyplýva, že v období od 26.10.2021 do 30.4.2022 bola zamestnaná. S ohľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru o opodstatnenosti podaného návrhu a teda mal za to, že došlo k zániku vyživovacej povinnosti otca, teda navrhovateľa, voči jeho dcére, ako osobe oprávnenej na výživné. Osoba oprávnená na výživné bola v priebehu konania nečinná, zásielky nepreberala, k návrhu sa nevyjadrila, tvrdenia navrhovateľa žiadnym spôsobom nesporovala. Súd mal za to, že vzhľadom k tomu, že osoba oprávnená na výživné bola matkou, a sama mala vyživovacie povinnosti, prechádzala zodpovednosť jej výživy na ňu samotnú a jej partnera, t. j. otca maloletých detí osoby oprávnenej na výživné, a to s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 1 Zákona o rodine. Súčasne súd skúmal čas, kedy došlo k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči osobe oprávnenej na výživné, teda kedy nadobudla osoba oprávnená na výživné schopnosť sama sa živiť. Súd pri určení dátumu zániku vyživovacej povinnosti vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 a zrušil vyživovaciu povinnosť spätne, tak ako navrhol navrhovateľ a to k 1.11.2018. Bolo zrejmé, že v danom čase už osoba oprávnená na výživné mala sama vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, z ktorého dôvodu prechádzala povinnosť vyživovať ju na jej partnera.
12. Súd na základe uvedeného vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť naposledy určenú rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/17/2015-66 zo dňa 9.7.2015 a to ku dňu 1.11.2018 vzhľadom k tomu, že k uvedenému dátumu bola osoba oprávnená na výživné schopná sa sama živiť, resp. vznikla jej vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu. Súčasne súd zrušil ďalšie rozsudky tunajšieho súdu nadväzujúce na posledné rozhodnutie o určení výživného, a to konkrétne č.k. 20P/265/2009-19 zo dňa 09.12.2009, č. k. 16P/29/2012-63 zo dňa 20.6.2013, č. k. 10P/17/2015-66 zo dňa 9.7.2015 v časti určenia bežného výživného na medzičasom plnoletú osobu oprávnenú na výživné.
13. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP. Výživné na plnoleté osoby je upravené v § 154 a nasl. CMP, ktoré ustanovenia inú úpravu v časti náhrady trov konania neupravujú.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).