Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_32P-54-2022.pdf
PDF · 84.49 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/54/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci starostlivosti o maloleté deti K., H., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti matky H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Banská Bystrica, t.č. bytom ČR, C. P., R. 1, J. X a otca J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., t.č. bytom ČR, C. P., R. 1, J. 9, na návrh navrhovateľky U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Y. XX, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/89/2019-99 zo dňa 06.05.2020 v časti zverenia maloletých detí K., H., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky U. M., nar. XX.XX.XXXX.
Súd nad maloletými deťmi K., H., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny V., so sídlom V. XX.
Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí K., H., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, každé zvlášť, mesačne výživným vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny V., so sídlom V. XX, počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí K., H., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, každé zvlášť, mesačne výživným vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny V., so sídlom V. XX, počnúc dňom umiestnenia maloletých detí do tohto zariadenia.
Týmto zároveň d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/89/2019-99 zo dňa 06.05.2020 vo výroku o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka (stará matka maloletých detí zo strany matky) sa návrhom podaným dňa 06.04.2022 domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti a nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi s tým, že rodičia budú povinní prispievať na výživu maloletých detí do určeného zariadenia výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa z dôvodu, že aktuálne starostlivosť o obe vnúčatá už vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nezvláda, manžel jej nedokáže v ničom pomôcť, pretože aj on začína byť vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav odkázaný na jej pomoc a starostlivosť. Za týchto okolností nemôže zvládať ďalej maloletým deťom zabezpečovať starostlivosť a túto starostlivosť im nedokážu zabezpečiť ani ich rodičia, ktorí nemajú nič. Vo vzťahu k rodičom uviedla, že sú s maloletými deťmi len v telefonickom kontakte, matka po jej oslovení odmietla prevziať starostlivosť o maloleté deti. Maloleté deti okrem telefonického kontaktu s rodičmi nie sú v kontakte s inou blízkou rodinou.
2. Rodičia napriek výzve súdu sa písomne vo veci nevyjadrili, na pojednávanie sa nedostavili, v konaní tak boli nečinní a preto súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti s poukazom na ust. § 31 CMP.
3. Opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 12.05.2022 v prípade zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti navrhol nariadiť ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi, ktorá sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny V., so sídlom V. XX, do ktorého budú rodičia povinní prispievať na výživu detí podľa svojich možností, schopností, najmenej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Z vyjadrenia opatrovníka vyplynulo, že sa stará matka pri pohovore uviedla, že nepozná žiadnu rodinu, ktorá by si chcela maloleté deti zobrať, oslovila aj matku. Maloleté deti o rozhodnutí starej matky pri pohovore vedeli, uviedli, že nepoznajú žiadnu inú osobu, ktorá by ich mohla prevziať do starostlivosti. S rodičmi sú v kontakte, títo však nepovedali, či si ich zoberú k sebe alebo nie. Od začiatku práce v rodine po vzniku náhradnej osobnej starostlivosti rodičia maloletých detí ani raz ich úrad nekontaktovali, neprejavili záujem o prevzatie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Taktiež žiadna iná osoba z okruhu rodiny neprejavila záujem o prevzatie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Stará matka neustále prezentuje, že sa jej zhoršil zdravotný stav. Maloleté deti pri pohovore uviedli, že sa nechcú vrátiť do Centra pre deti a rodiny Banská Bystrica, odkiaľ prišli, radšej by zostali niekde v blízkosti, aby nemuseli meniť školu, mohli by chodiť navštevovať starú matku. Na základe tohto vyjadrenia detí boli oslovené najbližšie centrá pre deti a rodiny, ktoré majú vytvorené skupiny aj v meste Detva, za účelom zabezpečenia miesta pre obe maloleté deti. Centrum pre deti a rodiny V. im prisľúbilo spoluprácu a súhlasilo v prípade zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti s umiestnením maloletých detí v ich zariadení. Opatrovník k písomnému vyjadreniu pripojil písomný súhlas Centra pre deti a rodiny V. s umiestnením maloletých detí na základe rozhodnutia súdu.
4. Navrhovateľka na pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených. Ďalej uviedla, že zo strany matky okrem nej nikoho nemajú, zo strany otca deti starých rodičov nemajú, lebo zomreli a inú rodinu otca nepozná. K výdavkom na maloleté deti uviedla, že malol. H. má necelých 13 rokov, ukončil 5. ročník ZŠ, kde sa stravoval za poplatok do 40 Eur. Malol. H. má 11 rokov, ukončila 4. ročník ZŠ, kde sa stravovala za poplatok 40 Eur. Obe maloleté deti v rámci školy navštevovali bezplatný krúžok informatiky a atletiky. Obe sú vedené v ortopedickej ambulancii, nosia ortopedické vložky, za ktoré sa im dopláca 1× za 2 mesiace 0,10 Eur. Mesačné výdavky na stravovanie maloletých detí, oblečenie, obuv navrhovateľka vyčíslila na 400 Eur.
5. Opatrovník na pojednávaní vo výsluchu s podaným návrhom súhlasil. Na rámec svojho písomného vyjadrenia uviedol, že z ich spisovej dokumentácie, ktorá je vedená na ich úrade po dobu 2 rokov, nenašli osobu, ktorá by prevzala starostlivosť o maloleté deti.
6. Lustráciou v registri obyvateľov bolo zistené, že matka má 1 ďalšiu vyživovaciu povinnosť a otec ďalšie 3.
7. Lustráciou v sociálnej poisťovni bolo zistené, že rodičom nie je vyplácané dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
8. Z oznámenia ÚPSVaR Banská Bystrica vyplýva, že matka nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky a z oznámenia ÚPSVaR Veľký Krtíš vyplýva, že otec nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych sociálnych štátnych dávok.
9. Z opatrovaneckého spisu maloletých detí vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/89/2019-99 zo dňa 06.05.2020 bola nad maloletými deťmi zrušená ústavná starostlivosť a maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky.
10. Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
11. Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej
starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. 12. Podľa § 81 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. 13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 14. Náhradná osobná starostlivosť inej fyzickej osoby než rodiča, je založená na dobrovoľnosti. Na strane osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti sa môže zmeniť situácia a osobné pomery tak, že už nebude ochotná pokračovať v starostlivosti o maloleté dieťa. V týchto prípadoch môže požiadať, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť. V zmysle dikcie zákona súd musí vždy zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť, ak o to požiada osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky (starej matky zo strany matky), ktorá podala návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Súd s poukazom na dikciu ustanovenia § 47 ods. 2 Zák. o rodine bol povinný náhradnú osobnú starostlivosť zrušiť a preto návrhu navrhovateľky vyhovel. 15. Súd následne sa zaoberal otázkou možnosti zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté deti rodičmi alebo inou fyzickou osobou z rodinného prostredia prípadne prostredia blízkeho maloletým deťom. Súd sa v prvom rade zaoberal možnosťou zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté deti rodičmi, na čo majú maloleté deti v prvom rade právo. Z výsluchu navrhovateľky ako aj opatrovníka vyplynulo, že rodičia nemajú záujem zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, o čom svedčí aj ich nečinnosť v tomto prebiehajúcom súdnom konaní. V dôsledku nečinnosti rodičov súdu nie je ani zrejmé, či majú vytvorené podmienky pre sústavnú, dôslednú starostlivosť o maloleté deti. Z tohto dôvodu preto neprichádzala možnosť prevzatia osobnej starostlivosti o maloleté deti rodičmi. Súd preto riešil možnosť zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti v inom než priamo rodinnom prostredí, t.j. čo najbližšom prostredí malol. deťom prostredníctvom inej fyzickej osoby z rodinného prostredia alebo prostredia blízkemu maloletých detí. Z vyjadrenia opatrovníka ako aj navrhovateľky vyplynulo, že takáto osoba im nie je známa. Navrhovateľka uviedla, že maloleté deti zo strany otca nemajú starých rodičov, pretože zomreli, rodinu otca nepozná. O deti z biologickej rodiny otca nikto neprejavil záujem. Zo strany matky majú maloleté deti len navrhovateľku. Súd preto dospel k záveru, že síce ústavná starostlivosť je najkrajnejším riešením, ale v danom prípade je jediným riešením, ktorým malol. deťom bude zabezpečená starostlivosť a ktorú vzhľadom na svoj vek si vyžadujú. Súd preto bol nútený nad maloletými deťmi nariadiť ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Centre pre deti a rodiny V., ktoré písomne potvrdilo možnosť prijatia malol. detí do ich zariadenia a ide o zariadenie, ktoré sa nachádza v blízkosti doterajšieho pôsobiska malol. detí, čo je nespochybniteľne v ich záujme. 16. Nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi rodičom nezaniká ich zákonná vyživovacia povinnosť. V dôsledku nečinnosti rodičov sa súdu nepodarilo zistiť ich osobné, majetkové pomery. Súd však mal preukázané, že rodičia nie sú evidovaní ako uchádzači o zamestnanie, nepoberajú
žiadnu sociálnu štátnu dávku, matka má 1 ďalšiu vyživovaciu povinnosť a otec ďalšie 3. Súd preto pri určovaní výšky výživného rodičom aplikoval ustanovenie § 62 ods. 3 Zák. o rodine, to znamená, že rodičov zaviazal prispievať na výživu maloletých detí, každého zvlášť, tzv. minimálnym výživným, ktoré predstavuje 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určenú osobitným zákonom, čo je aktuálne vo výške 32,11 Eur. Súd v zmysle ustanovenia § 81 ods. 2 Zákona o rodine určil, že vyživovaciu povinnosť rodičia si budú plniť na účet zariadenia a to Centra pre deti a rodiny V. počnúc dňom umiestnenia detí do tohto zariadenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).