Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Ek-1023-2022.pdf
PDF · 81.85 KB
No categories available
27Ek/1023/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO:53 255 739, proti povinnému: H. D., P.: XX.X.XXXX, H.O. XX, XXX XX U.- P. G., o vymoženie 440,07 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 04001 Košice, IČO: 35 537 957, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.04.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy 440,07 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.: XXCsp/XXX/XXXX zo dňa 16.11.2021, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2021 a vykonateľnosť dňa 11.04.2021 a Uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn.: XXCsp/XXX/XXXX zo dňa 08.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2021 a vykonateľnosť dňa 12.09.2021 (ďalej aj ako „exekučné tituly“). 2. Poverením zo dňa 19.04.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 04001 Košice, IČO: 35 537 957 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 02.06.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 02.05.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 11.05.2022 podal povinný na poštovú prepravu podanie vo veci samej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie XXXEX XXX/XX-X, Podľa zákona 233/1995 Z.z. § 61K.“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 13.05.2022. 4. Povinný vo svojom podaní uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie exekúcie a uvádza nové skutočnosti a dôkazy, cit.: „...so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné“. Ako novú skutočnosť povinný uviedol, že cit.: „od 21.03.2022 som prehlásený za živého človeka, je to moje ľudské právo, lebo ja sa tak cítim./viď príloha číslo 1 a príloha číslo 2/. Vy ste úradník korporácie Exekútorsky úrad so sídlom Košice, ktorá zastupuje korporáciu Slovenská republika a ja som živý človek- suverénna ľudská bytosť a medzi nami nie je žiaden zmluvný-obchodný vzťah ani nemáme žiadnu dohodu a úradník korporácie nemá právo riešiť živú ľudskú bytosť. Živý človek nemôže byť majetkom korporácie. Korporácia exekútorsky úrad ani súd nemôže súdiť živú ľudskú bytosť. Ja živá ľudská bytosť v rámci ochrany svojho majetku tento trust/trast/ ukončujem. Korporácia nemá právo jednať s živou ľudskou bytosťou bez zmluvného vzťahu medzi Vami a mnou. Slovenská republika je firma-korporácia a ja nie som občan tejto firmy-korporácie. Podľa medzinárodného práva nemôžem mať občianstvo firmy-korporácie. Dňa 25.12.2012 boli podľa UCC všetky korporácie a inštitúcie zrušené. Podľa Vašej Ústavy SR Čl. 1 (2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Bez ďalšej logickej nadväznosti povinný uviedol, že k samotnému návrhu na zastavenie exekúcie prikladá - „Zdvorilé
upozornenie; zmluvné podmienky, ktoré sa vzťahujú na uvedené strany“. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje, aby bola exekučné konanie v celom rozsahu zastavené. V ďalšom povinný uviedol, cit.: „Z tohto dôvodu Vám odporúčam, aby ste si veľmi, veľmi s láskou a porozumením pozorne prečítali zdvorilé upozornenie a v ňom ponúkané Všeobecné obchodné podmienky a veľmi, veľmi dobre premyslel, či sa Vám oplatí konať proti mne nezákonne a ilegálne.“ 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril nesúhlas s tvrdeniami povinného a uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný rozsudok a právoplatné a vykonateľné uznesenie. Akékoľvek prostriedky obrany mohli byť uplatnené v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Právny zástupca oprávneného poukázal na jednotlivé dôvody zastavenie exekúcie súdom, pričom k predmetnej veci uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovaných zákonných ustanoveniach. Povinný mohol svoje námietky uplatniť v súdnom konaní. Povinný však nevyužil možnosť podať odvolanie voči rozsudku a sťažnosť voči uzneseniu o výške náhrady trov konania, napriek tomu, že bol o možnosti využitia opravných prostriedkoch súdom riadne poučený. Podľa oprávneného však povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Zároveň má za to, že všetky námietky povinného sú právne irelevantné. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasí so zastavením exekúcie.. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Podľa § 48 odsek 3 písmeno k) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. 8. Podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 9. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 13. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 14. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
15. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 16. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 17. Súd v prvom rade uvádza, že povinný si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 02.05.2022. Súdnemu exekútorovi bol dňa 13.05.2022 doručený návrh na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 19. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie argumentoval svojou „suverénnosťou“ a neviazanosťou právnym poriadkom Slovenskej republiky. 20. Súd v predmetnej veci uvádza nasledovné: Štátne občianstvo je trvalý politicko-právny zväzok fyzických osôb s určitým štátom, z ktorého pre nich vyplýva určitý okruh práv a povinností verejného charakteru. Občianstvo je právny zväzok, pretože na občana sa vzťahujú zákony štátu, na ktorých tvorbe sa sám či už priamo alebo nepriamo zúčastňuje. Občianstvo je trvalý zväzok, lebo spravidla trvá od narodenia až do smrti občana. Každý štát si vlastnými zákonmi určuje obsah štátneho občianstva, podmienky jeho nadobudnutia, zmeny a zániku. Štát je oprávnený bez ohľadu na vôľu jednotlivca prikázať mu svojim zákonodarstvom štátne občianstvo len vtedy, keď medzi jednotlivcom a štátom existuje určitý užší politický vzťah. Za takýto vzťah sa všeobecne uznáva narodenie z rodičov, ktorí majú štátne občianstvo príslušného štátu, alebo narodenie na štátnom území, ako aj kombinácia oboch skutočností; sobáš cudzinky so štátnym občanom; legitimácia alebo osvojenie neplnoletých osôb štátnym občanom; prijatie verejného úradu cudzincom; trvalý pobyt cudzinca na štátnom území; Osoba sa pritom nemôže svojvoľne vzdať štátneho občianstva, a to ešte väčšmi v situácii, keď nedisponuje občianstvom iného štátu. Práve takýmto situáciám sa právne poriadky štátov snažia vyhnúť, pričom obsahujú prostriedky efektívnej ochrany pred stratou štátneho občianstva rovnako ako normy medzinárodného práva. Podľa Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti je osoba bez štátnej príslušnosti „osoba, ktorá nie je považovaná za občana podľa práva žiadneho štátu“. Ako z uvedeného vyplýva a tak, ako už súd na tomto mieste poukázal, osoba sa považuje za štátneho občana príslušného štátu (za naplnenia horeuvedených predpokladov) bez ohľadu na jej vôľu. 21. Tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie o svojej suverénnosti sú absurdné, bez akejkoľvek logickej súvislosti. Ani pri najmenšom sa nedotýkajú exekučného konania, resp. dôvodov na jeho zastavenie. Toto podanie by sa mohlo posúdiť ako šikanózne, ktorého jediným zmyslom a účelom je oddialiť výkon exekúcie. Priemerne rozumovo vyspelá osoba si totiž musí byť vedomá, že sa nemôže zbaviť svojich záväzkov, dlhov a akejkoľvek zodpovednosti za svoje konanie jednoduchým konštatovaním o jeho suverénnosti a neviazanosti právom a právnym poriadkom štátu. Súd sa obmedzí len na krátke konštatovanie, a to že každý občan žijúci na území slovenskej republiky, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky, podlieha jeho suverénnej moci, ako prostriedku donútenia, resp. vynútenia splnenia povinnosti. Takejto osobe pritom neprináležia len povinnosti štátom ukladané, ale zároveň právna ochrana, ktorá z tohto politicko-právneho zväzku vyplýva. Súd má za preukázané, že povinný skutočne je občanom Slovenskej republiky, ergo sa na neho budú vzťahovať všetky platné právne predpisy. Žiadny (iný) zväzok medzi osobou (občanom) a štátom nie je nevyhnutný pre možnosť štátu vyžadovať splnenie povinnosti, a na druhej strane povinnosti osoby sa moci štátu podrobiť. 22. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 23. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania si povinný povinnosť uvedenú vo výrokoch exekučného titulu nesplnil. Povinný taktiež vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi, a preto
predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie súd v celom rozsahu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.