Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Ek-1023-2022.pdf
PDF · 90.9 KB
Case nature
Subarea
27Ek/1023/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO 53 255 739 proti povinnému H. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. H. XXXX/XX, XXX XX U. - P. G., o vymoženie 440,07 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom, Exekútorský úrad Košice, Žižkova 6, 040 01 Košice pod sp. zn.: XXXEX XXX/XX, o v poradí ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd v poradí ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 06.04.2022 domáhal od povinného vymoženia sumy 440,07 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn.: XXCsp/XXX/XXXX zo dňa 16.11.2021, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2021 a vykonateľnosť dňa 11.04.2021 a Uznesenia Okresného súdu Košice II sp. zn.: XXCsp/XXX/XXXX zo dňa 08.07.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2021 a vykonateľnosť dňa 12.09.2021 (ďalej aj ako „exekučné tituly“). 2. Poverením zo dňa 19.04.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Eduard Biro, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 04001 Košice, IČO: 35 537 957 (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 02.06.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 02.05.2022. Súd o tomto návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ten Uznesením sp. zn.: XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 01.08.2022 zamietol. 4. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú súd dňa 28.12.2022 uznesením sp. zn.: XXEk/XXXX/XXXX zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2023. 5. Dňa 28.09.2022 bolo súdnym exekútorom doručené súdu podanie povinného - v poradí ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol z časového hľadiska podaný (dňa 26.09.2022) po rozhodnutí súdu o jeho skoršom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, po podaní sťažnosti, no pred samotným rozhodnutím súdu o nej. Povinný v tomto v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie a uvádza nové skutočnosti a dôkazy, ktoré sú so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie žalovanej sumy, ktorú si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom a žiada priznať bezdôvodné obohatenie, čo je v demokratickom štáte neprípustné. Na základe svojho tvrdenia uvádza vecné odôvodnenie, nové skutočnosti a listinné dôkazy. Po prvé má za to, že Okresný súd Košice II vydal dňa 16.11.2020 na základe rozhodnutia súdu č. XXCsp/XXX/ XXXX - platobný rozkaz v rozpore so zákonom. Sudca nemal vydať platobný rozkaz s poukazom na ustanovenia § 299 Civilného sporového poriadku, pretože ide o obchádzanie zákona a zo strany sudcu
o zneužitie právomoci verejného činiteľa, ktorý je viazaný čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky. Tieto tvrdenia zakladá na tom, že aj keby sa súdneho procesu nezúčastnil, súd je povinný z úradnej povinnosti preskúmať žalobcom predloženú zmluvu, to znamená podrobiť ju súdnej kontrole a to s poukazom na únijné právo, najmä smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Domáha sa toho preto, že spotrebiteľovi prislúchajú práva v súlade s Európskou smernicou 90/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na spotrebiteľa sa vzťahuje plná ochrana spotrebiteľa. Počas zmluvného vzťahu bol dobromyseľný a veril, že dodávateľ Consumer Finance Holding a. s., Hlavné nám. 12, 060 01 Kežmarok v spotrebiteľskom úvere, keďže zmluvy vyhotovuje, jedná zodpovedne, čestne a dodržiava zákony SR a EU a nepredpokladá sa, že môže použiť nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. V Centre správnej pomoci sa povinný dozvedel skutočnosť, že zmluvy, ktoré uzatvára Consumer Finance Holding a. s., obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré sú v rozpore zákonov SR a aj EU. Taktiež mu bolo oznámené, že jeho zmluva obsahuje neprijateľné podmienky podľa zákona platnom v tom čase a to že:1/ chýbajú výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov za upomienky, pokuty za omeškanie splátky, RPMN, dohoda o zrážkach zo mzdy. Poukazuje na súdne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 1160/256/2013. 2/ majú za to, že zmluva obsahuje aj neprijateľné podmienky, ktoré považujú za podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa napríklad: poplatky, rozhodcovská doložka, vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP, Úverovými podmienkami, Sadzobníkom a podmienkami určených Zverejnením, ČI. 16.1.3 a ČI. 19.17 VOP kde vyplýva, že banka počíta so zmenou zmluvných podmienok bez akéhokoľvek dôvodu. Povinný ďalej poukázal na to, že keby od začiatku boli zo strany súdu dodržiavané zákony, tak by súd rozhodol v jeho prospech a neriešil by túto exekúciu. Keďže na nepráve chybou súdu bolo postavené právo, lebo podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul zamietne, ak vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, no v jeho prípade sa tak nestalo a Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 19.04.2022 poverenie na vykonanie exekúcie číslo XXXXXXXXXX, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX a neprávo ďalej pokračuje, tak podáva sťažnosť a trvá na tom, aby exekúcia bola zrušená. Ústava SR každému zaručuje spravodlivý súdny proces. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Po dôkladnom zvážení a uvedomujúc si, že vlastne od samého začiatku boli porušené jeho práva ako živého človeka tak aj jeho občianske práva, povinný sa rozhodol pokračovať vo svojom vymožení práva. Taktiež odmieta tvrdenie súdneho úradníka, že vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Zároveň má za to, že všetky námietky povinného ako živá ľudská bytosť sú právne irelevantné. Neznalosť prirodzených práv človeka nie je ospravedlnením a ich porušenie znamená spochybňovanie Tvorcu so všetkými následkami pre nás a naše Rody. Je pravdou, že na nepráve bolo postavené právo a na jeho úkor sa chce obohatiť EOS KSI Slovensko s.r.o. a súdny exekútor Mgr. Eduard Biro. Ak by súdy konali v súlade so zákonmi, tak by sa to nestalo. Na základe vyššie uvedených nových skutočnosti a dôkazov trvá na podanom návrhu na zastavenie exekúcie a nariaďuje súdu, aby predmetnú exekúciu s okamžitou platnosťou určil za neplatnú v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky. V ďalšej časti sťažnosti povinný uviedol, že od 21.03.2022 je prehlásený za živého človeka, je to jeho ľudské právo, lebo to tak cíti (viď príloha číslo 1). Zistil, že vyšší súdny úradník korporácie Okresný súd Banská Bystrica, IČO 00 165 735 zastupuje korporáciu Slovenská republika a on je živý človek - suverénna ľudská bytosť a medzi nimi nie je žiaden zmluvný-obchodný vzťah, ani nemajú uzavretú žiadnu dohodu, a preto úradník korporácie nemá právo súdiť - riešiť živú ľudskú bytosť. Živý človek nemôže byť majetkom korporácie. Korporácia, úrad, ani súd nemôže súdiť živú ľudskú bytosť. On ako živá ľudská bytosť v rámci ochrany svojho majetku, tento trust (trast) ukončuje. Korporácia nemá právo jednať s živou ľudskou bytosťou bez zmluvného vzťahu medzi Slovenskou republikou a ním. Slovenská republika je firma - korporácia a on nie je občan tejto firmy - korporácie. Podľa medzinárodného práva nemôže mať občianstvo firmy - korporácie. Dňa 25.12.2012 boli podľa UCC všetky korporácie, inštitúcie a banky zrušené. Všetky cirkevné alebo svetské orgány, ktoré si nárokujú jurisdikciu v obchodných záležitostiach, s nami ľuďmi, sú podľa UCC 3-501 povinné vyvrátiť uvedené tvrdenia a preukázať svoju jurisdikciu nad ľudskou duchovnou bytosťou, predložiť zmluvu podpísanú mokrým atramentom alebo zmluvne uznať zákonnosť ich nesúhlasu. Rozhodnutia UCC z 9. septembra 2012 (dokument č.2012096074) a 10. septembra 2012 (dokumenty č. 2012096074, 2012114586, 2012114776), známe aj ako VYHLÁSENIE A NARIADENIE, v ktorom sa uvádza, že: „Všetci ľudia teraz konajú ako individuálne subjekty, bez podnikovej záchrannej siete a s plnou zodpovednosťou. V prípade, že akákoľvek fyzická osoba presadzuje v mene banky, korporácie alebo „vlády" zneplatnené a zablokované konanie, ktoré
spôsobí inej fyzickej osobe akúkoľvek škodu, nesie absolútnu a neobmedzenú zodpovednosť sama za seba." Podľa práce, ktorú vykonali správcovia OPPT, teraz všetci 1'udia konajú ako jednotlivci, bez záchrannej siete spoločností a s plnou osobnou zodpovednosťou za VŠETKY SVOJE ČINY, ktoré podliehajú: právnemu systému všeobecného práva, chránenému a udržiavanému v prevádzke Zákonom o VEREJNOM PORIADKU UCC Č. 1-103“. Povinný zdôraznil, že podľa čl. 1 odsek 2 Ústavy SR „Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“ Živý človek spadá pod ochranu UCC-OPPT (jednotného obchodného zákonníka UCC, One People's Public Trust OPPT) a tak súd má očakávať primeranú reakciu. Podľa Canona 2057 - Akýkoľvek správca alebo vykonávateľ, ktorý odmietne okamžite zrušiť Cestui Qui (Vie) trust, alebo ak muž/žena chce prevziať kontrolu nad súkromnou osobou, vlastniť jej postavenie a kompetencie, tak sa previnil podvodom a zásadným porušením svojich povinností vyžadujúce ich okamžité odstránenie a trest. Povinný doložil zdvorilé upozornenie, kde je podrobne rozpísaná táto nová skutočnosť. Priložil taktiež zmluvné podmienky, ktoré sa vzťahujú na uvedené strany. Na základe hore uvedených nových skutočnosti a doložených potvrdení navrhol, aby súdny exekútor po preskúmaní všetkých nových dôkazov, aby toto exekučné konanie zastavil v celom rozsahu, čo do dôvodu a výšky s okamžitou platnosťou. Súd vo vzťahu k (v poradí ďalšom) návrhu povinného na zastavenie exekúcie považuje za dôležité podotknúť, že skutočnosti ním namietané sa zhodujú a sú totožné so skutočnosťami povinným prezentovanými vo svojej sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: 27Ek/1023/2022 zo dňa 01.08.2022, ktorým súd jeho skorší návrh na zastavenie exekúcie zamietol. 6. Oprávnený sa k tomuto v poradí ďalšiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Súdny exekútor predložil v poradí ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 8. Podľa § 61k odsek 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 9. Podľa § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k odsek 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 11. Podľa § 61k odsek 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa § 61l odsek 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 15. Návrh na zastavenie exekúcie je akýmsi opravným prostriedkom proti návrhu na vykonanie exekúcie, resp. exekúcii ako takej, ktorý môže povinný podať i opakovane, avšak s rozličnými právnymi účinkami. Právne skutočnosti (dôvody na zastavenie exekúcie) musí povinný uplatniť včas. Pravidlá včasného uplatnenia skutočností sú nasledovné. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61b) musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. V prípade, ak ide ďalší (v poradní) návrh povinného na zastavenie exekúcie, povinný môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie (§ 61k ods. 3). Ide o normatívne vyjadrenie časového rámca možnej obrany povinného. Skúmanie časového rámca podania návrhu na zastavenie exekúcie je tak nevyhnutným formálnym predpokladom rozhodnutia súdu vo veci. Inak povedané, ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Procesný úkon povinného (návrh na zastavenie exekúcie) je teda v predmetnej časti neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnej skutočnosti (dôvodu na zastavenie exekúcie) je zamietnutie návrhu na zastavenie exekúcie. Tým sa konštituuje princíp procesnej zodpovednosti za podaný návrh a koncentrácia konania samotná, systematický zaradená do ustanovení Exekučného poriadku novelou účinnou od 01.04.2017. Procesná obrana povinného sa tak sústreďuje do určitých časových úsekov, v rámci ktorých je povinný oprávnený (a súčasne povinný) sa brániť, inak sa vystavuje nebezpečenstvu pre seba nepriaznivých právnych následkov. 16. Ako už súd vyššie načrtol, hlavným účelom exekučného konania a exekúcie samotnej je včasné uspokojenie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom. Jedným z hlavných princípov ovládajúcich priebeh exekučného konania je tak práve jeho hospodárnosť, resp. rýchlosť a efektívnosť. Účelom a zmyslom inkorporácie koncentračnej zásady do exekučného poriadku bolo vyhnutie sa situáciám, ku ktorým dochádza v dôsledku opakovane podávaných (nedôvodných) návrhov na zastavenie exekúcie predlžujúcich exekúciu a odďaľujúcich možnosť spoľahlivého uspokojenia veriteľa (oprávneného). Prípadná procesná pasivita povinného v konaní tak pre neho nemôže priniesť priaznivé právne dôsledky. Práve naopak, ak sa povinný domáha určitých právnych následkov, musí tvrdenú skutočnosť preukázať a uplatniť ju v zákonom stanovenej lehote (lat. vigilantibus iura scripta sunt), inak ponesie nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného/nepreukázaného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), a to ešte väčšmi (a fortiori) v situácii, kedy je povinný zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátok. Ľahostajnosť prístupu povinného k svojej procesnej obrane tak nemôže byť na škodu oprávneného a rovnako tak nemôže byť nahradená aktivitou súdu. 17. Ako súd na tomto mieste už poukázal, zo samotnej povahy argumentov povinným prezentovaných v tomto (ďalšom) návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že tie mohol a mal uplatniť skôr. Povinný zároveň neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojitosti s ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku. Z uvedeného dôvodu súd v poradí ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.