Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/61/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. augusta 2022 prejednal odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry v trestnej veci obžalovanej

P. G.,

nar. XX.XX.XXXX v F. W., trvale bytom F. W., mestská časť Q. XX, toho času v Ústave na výkon väzby Žilina,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. zo dňa 03.05.2022 a takto jednohlasne

rozhodol:

Podľa , , zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa sa obžalovaná P. G. odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa Tr. zák. s použitím Tr. zák., 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaná pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica bola obžalovaná P. G. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v roku 2016 až do 20.07.2021 v F. W., mestskej časti Q., v priestoroch rodinného domu číslo XX, kde bývala v spoločnej domácnosti so svojím otcom P. G., svojho otca pravidelne, dva až trikrát do týždňa fyzicky napádala, a to najmä tak, že ho sácala rukami, škriabala nechtami po tele, hrýzla zubami, držala mu ruky, snažila sa ho kopnúť do rozkroku, čím mu opakovane spôsobovala rôzne drobné poranenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, taktiež opakovane, takmer denne, ho napádala verbálne, urážala ho, a to aj mimo fyzických útokov, hovorila mu, že je troska, chodiaca mŕtvola, komunálny odpad, nech ide do práce, lebo je kus lenivého monštra, lemra lenivá, že celý život nič nerobil a nikdy sa nenarobil, vyhrážala sa mu, že má kamarátov na Ukrajine, ktorí ho dobijú, že mu vybaví väzenie a podobne, začiatkom roka 2021 po dobu približne jedného mesiaca svojho otca pravidelne viackrát počas noci

budila s odôvodnením, že chrápe, preto sa začal zo strachu zamykať vo svojej spálni, naposledy dňa 20.07.2021 okolo 21:25 hod. v priestoroch obývacej izby, potom, čo ju P. G. požiadal, aby svojmu maloletému synovi dala peniaze na dobitie kreditu na cestovanie autobusom, sa nahnevala, postavila sa do dverí, kde sa ho snažila viackrát kopnúť medzi nohy, čo sa jej nepodarilo, lebo sa jej uhol, následne ho nechtami škriabala po rukách a tvári, v dôsledku čoho utrpel viaceré škrabance na predlaktiach oboch rúk a na tvári s predpokladanou dobou liečenia 6 dní, čím svojím správaním spôsobila svojmu otcovi P. G. dysfóriu, emočné rozlady s pocitmi slabosti a neistoty, vyvolávala v ňom pocity poníženia a degradácie jeho osobnosti, v dôsledku čoho prežíval dlhodobý chronický stres a preťaženie a vykazoval znaky psychického utrpenia

Bola za to odsúdená podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ju súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadla prokurátorka okresnej prokuratúry, a to vo vzťahu k výroku o treste v neprospech obžalovanej. Prokurátorka sa nestotožnila s odôvodnením súdu o opodstatnenosti použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v prípade obžalovanej a uložený trest vo výmere 5 rokov považuje za neprimerane nízky s poukazom na spôsob spáchania skutku, jeho dlhodobosť a intenzitu, mimoriadnu agresivitu voči blízkej osobe vyššieho veku, ktorý jej konanie dlhodobo trpel a napriek všetkému jej pomáhal a snažil sa chrániť. Nemožno ju považovať za samoživiteľku, pretože po celý život bývala aj so synom v rodičovskom dome, dlhodobo nepracovala a svojím spôsobom života v podstate parazitovala na svojom otcovi v dôchodkovom veku. Takisto bolo preukázané, že na finančnom zabezpečení syna a jeho výchove sa vo veľkej miere podieľal práve poškodený, jej otec. Trest vo výmere 7 rokov síce môže narušiť väzbu medzi obžalovanou a jej synom, ale rovnako to môže spôsobiť i trest vo výmere 5 rokov. Prokurátorka tiež poukázala na závery znalca, ktorý skúmal duševný stav obžalovanej a zistil, že v čase skutku ani po ňom netrpela žiadnou duševnou poruchou a nie je u nej obmedzená schopnosť vnímať a posudzovať reálny stav veci. Jej osobnosť je egocentrická, voči sebe je senzitívna a nekritická a voči okoliu bezohľadná. Má sklony ku klamstvám, teatrálnym prejavom a tendenciám k pútaniu pozornosti. Jej životný štýl je parazitický. S poukazom na uvedené, prokurátorka navrhla zrušiť rozsudok vo výroku o treste a uložiť obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní najmenej 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátorky sa mali možnosť vyjadriť i ďalšie procesné strany, pričom vyjadril sa iba poškodený - otec obžalovanej prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne. Poškodený uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za zákonný a spravodlivý. Prijal dcérine ospravedlnenie, ale nie je s ňou v kontakte. Vníma pozitívne, že trest jej bol uložený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to najmä z dôvodu, že on je už starý a bojí sa, že keby zomrel, nemal by sa kto postarať o vnuka C.. Vyjadril však presvedčenie, že o vnuka by sa v prípade potreby postarala jeho druhá dcéra D. G..

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorky okresnej prokuratúry, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla podľa , zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa , Tr. zák., s použitím , Tr. zák., Tr. zák. rozhodnúť o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, teda bez použitia ustanovenia Tr. zák., so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaná uviedla, že s pokorou prijala trest uložený súdom prvého stupňa, preto navrhuje odvolanie prokurátorky zamietnuť.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa Vzhľadom k tomu, že výrok o vine nebol odvolaním napadnutý, odvolací súd preskúmaval len výrok o treste a výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu odňatia slobody obž. P. G. pri určení jeho výmery postupoval v rozpore so zákonom. Obžalovanej mimoriadne znížil trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., hoci na postup predpokladaný v citovanom ustanovení neboli splnené zákonné podmienky.

Krajský súd pri preskúmaní opodstatnenosti aplikácie ustanovenia podľa § 39 Tr. zák. v prípade obžalovanej vzal do úvahy všetky okolnosti spáchaného trestného činu, t. j. povahu, charakter a závažnosť, vrátane možností nápravy obžalovanej, avšak nedospel k záveru, že by bolo možné v jej prípade mimoriadne znížiť trest odňatia slobody, nakoľko žiadne okolnosti odôvodňujúce aplikáciu tohto ustanovenia v jej prípade nezistil. Neboli tu prítomné ani okolnosti, ktoré by výraznejšie vybočovali z obvyklých prípadov, a preto by odôvodňovali zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Práve naopak krajský súd sa stotožnil s argumentáciou prokurátorky, že spôsob spáchania trestného činu bol mimoriadne agresívny s citeľnými následkami.

Použitie ustanovenia sa nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú, a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto výnimočnosť a neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia.

V posudzovanej veci však okresný súd takto dôsledne nepostupoval a krajský súd sa preto nestotožnil s jeho argumentáciou o opodstatnenosti použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Vo vzťahu k obžalovanej okresný súd neuviedol žiadne výnimočné okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery páchateľky, ktoré by vyznievali v jej prospech, a ktoré by mali význam pre mimoriadne zníženie trestu.

Použitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odôvodnil okresný súd labilným psychickým stavom obžalovanej. Avšak znalec z odvetvia psychiatrie u nej nekonštatoval chorobne motivované konanie. V čase skutku mohla rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a toto konanie mohla ovládať. Nebola obmedzená jej schopnosť vnímať a posudzovať reálny stav veci. Nebola zistená zmenšená príčetnosť v čase skutku. Znalec u nej konštatoval tzv. histriónsku poruchu osobnosti, podľa iného názvoslovia hysterickú, t. j. osobnosť zvýšene egocentrickú, emočne a afektívne labilnú, dráždivú, so zvýšenou pohotovosťou k demonštratívnym reakciám, provokáciám a konfliktom, k teatrálnym a dramatickým prejavom. Má sklony ku klamstvám, zveličovaniu, manipuláciám s parazitickým životným štýlom. V závere znalec konštatoval, že konanie obžalovanej bolo konformné s jej trvalými osobnostnými rysmi. Jej porucha osobnosti je trvalá a celoživotná, medicínsky neovplyvniteľná.

Ďalším dôvodom na zníženie trestu bola podľa okresného súdu potreba umožniť obžalovanej vychovávať jej 18 - ročného syna. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že ani doposiaľ výchova zo strany obžalovanej nebola poskytovaná riadne. Svojho maloletého syna niekoľko rokov priamo vystavovala vlastnému trestnému konaniu vo vzťahu k jeho starému otcovi, keďže všetci traja žili v spoločnej domácnosti. Rovnako svojho syna ani riadne finančne nezabezpečovala. Zo spisového materiálu je zrejmé, že syn doposiaľ nemá k svojej matke vytvorený taký vzťah, aby sa tu dalo konštatovať prerušenie citových väzieb medzi nimi v dôsledku odlúčenia spôsobeného tým, že obžalovaná bude vo výkone trestu odňatia slobody.

Z uvedeného dôvodu krajský súd rozhodol tak, že zrušil napadnutý výrok o treste a uložil obžalovanej trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, teda bez použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, pričom zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. Krajský súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a vyslovene potrebný pre nápravu obžalovanej a pre ochranu nielen poškodeného, ale i celej spoločnosti. Uložený trest je zároveň v súlade so zásadami na ukladanie trestov uvedenými v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Vzhľadom k zrušeniu výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu musel krajský súd opätovne rozhodnúť o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody, pričom rozhodol tak, že obžalovanú zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom k tomu, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.