Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/67/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja s sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 21. septembra 2016, prejednal odvolania okresného prokurátora a obžalovaného P. V., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 11.04.2016 sp.zn. 3T/53/2014 a takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného P. V., nar. XX.XX.XXXX v O. podľa § 247 ods. 3 a § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.01.2006 zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec z 01.10.2013 sp.zn. 22T/181/2013, ktorým bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.10.2013.

Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 sa obžalovanému u k l a d á ochranný dohľad na 2 (dva) roky a podľa § 62 ods. 1,2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 sa o d s u d z u j e na trest zákazu pobytu v okrese Veľký Krtíš na 2 (dva) roky.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného P. V. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného P. V. za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 18.06.2013 v čase okolo 09.00 h vo Veľkom Krtíši vo VšNsP n.o. na chodbe pred ambulanciou rehabilitácie, po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišiel spolu s nestotožnenou ženou k F. G., kde spolu odlákali pozornosť F. G. od kabelky, ktorú mala vedľa seba, využili jej nepozornosť a zobrali jej peňaženku z kabelky, z ktorej odcudzili finančnú hotovosť vo výške 1.000,- Eur, keď F. G. zistila, že má otvorenú kabelku, začala za ženou bežať a kričať, aby zostala, kde P. V. sa snažil poškodenej F. G. v tomto zabrániť, pričom došlo k zápasu medzi P. V. a poškodenou F. G., následkom čoho poškodená

spadla na zem, vtedy tam prišiel sanitár z nemocnice, ktorý P. V. zadržal a odovzdal hliadke PZ, pričom neznáma žena z miesta ušla, čím bola F. G., bytom Q. X. XXX, spôsobená škoda vo výške 1.000,- Eur a opuch kolena a bolesti hlavy bez PN. Za to bol odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.01.2006 ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec z 01.10.2013 sp.zn. 22T/181/2013, ktorým bol odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov a pre výkon tohto trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.10.2013. Podľa § 76 ods. 2 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na dobu jedného roka. Podľa § 62 ods. 1,2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený trest zákazu pobytu v okrese Veľký Krtíš na jeden rok. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená F. G. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolania tak okresný prokurátor, ako aj obžalovaný, a to len do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Okresný prokurátor sa domáhal uloženia prísnejšieho trestu odňatia slobody, ako aj zákazu pobytu v Meste Veľký Krtíš v podstate z toho dôvodu, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 38 ods. 2 a § 38 ods. 4 Tr. zák., nesprávne postupoval pri vymeriavaní trestu, keď trest uložil obžalovanému pod dolnú zákonnú trestnú sadzbu, kde nesprávne určil počet a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností odsúdeného. Súd prvého stupňa zistil oproti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. len jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. m) Tr. zák., uložil potom trest len za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne. Súd prvého stupňa však mal vzhliadnuť aj na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože s prihliadnutím na ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k predchádzajúcemu odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Lučenec v podobe trestného rozkazu z 01.10.2013 sp.zn. 22T/181/2013, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. účinného do 01.01.2006 bolo potrebné zvýšiť dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a potom takáto trestná sadzba podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. predstavuje rozpätie šesť mesiacov až tri roky a spodná hranica sa modifikuje u tejto trestnej sadzby na jeden rok a štyri mesiace. Mal teda obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v rozpätí jeden rok a štyri mesiace až tri roky. Potreba ukladania takéhoto prísnejšieho trestu je odôvodnená tým, že u odsúdeného s prihliadnutím na kriminálnu minulosť nie je možné dosiahnuť účel trestu a trestom kratšieho trvania. Odsúdený bol dvanásťkrát súdne trestaný, najmä za trestnú činnosť majetkového charakteru, kde prevažná väčšina trestných činov predstavuje trestný čin krádeže. Ďalej súhlasil s okresným súdom ohľadom výmery ochranného dohľadu, naproti tomu nesúhlasil s dĺžkou výmery tresty zákazu pobytu a uloženého ochranného dohľadu, keď mal byť obžalovanému uložený prísnejší trest zákazu pobytu v okrese Veľký Krtíš, minimálne vo výške dvoch rokov a takisto aj ochranný dohľad minimálne na dobu dvoch rokov. Obžalovaný naproti tomu sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia miernejšieho trestu, a to súhrnného trestu, kde podľa jeho názoru odsúdenie za predmetný skutok posudzovaný v tejto veci mal spáchať 18.06.2013 a ide o odsúdenie skoršie, ako tie, kde bol odsúdený po 18.06.2013 a skutky, ktoré spáchal po 18.06.2013, teda súd postupom podľa § 42 Tr. zák. mal zrušiť vo výroku o treste všetky nasledujúce rozsudky po spáchaní terajšieho skutku. Takto mal byť obžalovanému ukladaný súhrnný trest za všetky ostatné odsúdenia po spáchaní skutku. V ďalšom poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČSR v zmysle rozhodnutia 4Tz/4/1984, kde takto postupoval Najvyšší súd, ktorý názor považuje za správny. Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovali obidve odvolania, správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti a zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné, naproti tomu odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Vzhľadom k tomu, že odvolania smerovali len do výroku o treste, odvolací súd preskúmaval len konanie a rozhodovanie, týkajúce sa tejto časti rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o argumenty pre uloženie prísnejšieho alebo miernejšieho trestu odňatia slobody v zmysle tvrdení okresného prokurátora a na druhej strane obžalovaného, tu odvolací súd dospel k názoru, že možno sa stotožniť s názorom okresného prokurátora v tej časti, kde poukazuje na neprimerane mierny trest odňatia slobody, uložený

súdom prvého stupňa odsúdenému, v časti trestu odňatia slobody ako aj trestu zákazu pobytu a ochranného dohľadu. Naproti tomu nemôže súhlasiť s právnym názorom, vyjadreného obžalovaným prostredníctvom jeho obhajcu, pretože súdny výklad ust. § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, následne ust. § 42 ods. 2 Tr. zák. účinného od 01.01.2006 nie je možné postupovať takýmto spôsobom, na aký poukazuje obhajoba a vrátane judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky. Súdny výklad na území Slovenskej republiky sa pridržiava doterajšej praxe, že pokiaľ je súbeh skutkov a trestných činov narušený vynesením iného rozsudku v inej veci, nie je možné ukladať potom súhrnný trest aj za skutky, týkajúce sa takéhoto rozsudku, resp. iných rozsudkov nasledujúcich po spáchaní predmetného skutku a ostatných skutkov, spáchaní prvého skutku, o ktorom súd primárne rozhoduje. Takéto narušenie má za následok potom prihliadanie vo veci pri ukladaní trestu len na tú skutočnosť, že ide o priťažujúcu okolnosť v zmysle recidívy u konkrétneho páchateľa, čo sa odzrkadlí potom vo výmere trestu v konkrétnej veci, o ktorej primárne súd rozhoduje, aj keď súhrnným trestom za skutky, v ktorých bol odsúdený právoplatne a terajšieho skutku sa dopustil pred vynesením a právoplatnosťou takéhoto rozsudku, v tomto prípade rozsudku Okresného súdu Lučenec 2T/181/2013 z 01.10.2013, ako správne postupoval súd prvého stupňa a potom aj odvolací súd. Odvolací súd zistil pochybenie súdu prvého stupňa aj pri aplikácii ustanovení Trestného zákona účinného v čase spáchania predmetného skutku, vzhľadom na ktorý bol ukladaný aj súhrnný trest, teda trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák., ktorý bol zo zbiehajúcich sa trestných činov najprísnejší a podľa ktorého ukladal súd prvého stupňa, ale aj odvolací súd súhrnný trest. Tu odvolací súd zastáva názor, že v otázke aplikácie ustanovenia o súhrnnom treste malo byť použité ustanovenie Trestného zákona, účinného do 01.01.2006, keďže týmto ustanovením sa riadi aj samotná výmera súhrnného trestu v celej veci a preto v tomto smere pochybenie súdu prvého stupňa napravil, majúc za to, že ostatné ustanovenia Trestného zákona boli pri ukladaní trestov a ochranného dohľadu použité zákonne a takto rozhodol aj súd odvolací v zmysle Trestného zákona účinného od 01.01.2006, vychádzajúc z prechodných a záverečných ustanovení Trestného zákona účinného od 01.01.2006. Tu poukazuje aj na dôvod aplikácie ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. účinného od 01.01.2006, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Odvolací súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky skutočnosti, významné pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, pritom bral v úvahu, že obžalovaný sa dopustil dvoch skutkov, pri zohľadnení aj skutku vo veci 22T/181/2013, kde ide o trestnú činnosť toho istého druhu, berúc v úvahu tú skutočnosť, že obžalovaný sústavne pácha trestnú činnosť, predchádzajúce tresty predovšetkým pre majetkovú trestnú činnosť, nesplnili zákonom sledovaný účel a pri rozpätí trestnej sadzby šesť mesiacov až tri roky odňatia slobody u trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1,3 Tr. zák. ako najprísnejšieho zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov v tejto veci, neprichádzalo v úvahu ukladanie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože takýto trest by u odsúdeného nemal žiadny výchovný, ale ani represívny účinok, v skutočnosti už ide v tomto prípade pri kriminálnej minulosti obžalovaného viac menej o represiu, ktorým postupom môže byť splnený zákonom sledovaný účel spolu s ďalšími opatreniami a trestami, ktoré majú na odsúdeného pôsobiť aj po vykonaní predmetného trestu. Tu odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné dlhodobejšie pôsobiť na odsúdeného aj po vykonaní trestu, uložením ochranného dohľadu nad dolnou hranicou tejto sadzby, teda po dobu najmenej dvoch rokov a rovnako po dlhšiu dobu odsúdenému zakázať pobyt v okrese Veľký Krtíš, kde hlavne sa dopúšťal pravidelne predmetnej majetkovej trestnej činnosti, kde z neznámych dôvodov videl najvýhodnejšie prostredie na páchanie tohto druhu trestnej činnosti. Odvolací súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Pri ukladaní súhrnného trestu v zmysle § 35 ods. 2 Tr. por. bol teda potom dôvod na zrušenie výroku o treste rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 2T/181/2013, ktorým bol odsúdený pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. a boli zrušené aj všetky rozhodnutia, ktoré nadväzovali na tento výrok. Odvolací súd teda v primeranej miere vyhovel odvolaniu okresného súdu, jeho dôvody považoval v zmysle uvedených skutočností, za opodstatnené, naproti tomu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.