Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tk/2/2022

Potvrdené rozhodnutím 4To/115/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného C. D., stíhaného za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), c), d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. 10. 2022, o odvolaní obžalovaného C. D. a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 6Tk/2/2022 zo dňa 01. 08. 2022, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie krajského prokurátora a obžalovaného C. D. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Banská Bystrica v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Šnajderovej a z prísediacich C.. W. Ť. a I.. I. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.08.2022 v Banskej Bystrici takto

rozhodol:

C. Š., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. H. XX/XX, Š., t.č. D. Ú. T. D. D. Z. Ú. T. D. U. B. G. H. H.

je vinný, že

dňa 19.01.2022 v čase medzi 22:00 hod. až 23:08 hod. v obci Šumiac, okr. Brezno v rodinnom dome č. XXX/XX, na ul. C., po predchádzajúcom celodennom požívaní alkoholu so svojou mamou W. Š., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom Š., N. H. XX/XX, s ktorou sa v priebehu dňa dostal do slovného konfliktu, keď si táto v uvedenom časovom rozmedzí vo večerných hodinách ľahla na svoju posteľ, pri pozeraní televízora zaspala a začala pritom silno chrápať, čo obvinenému prekážalo, a preto si išiel do vedľajšej miestnosti pre sekeru o celkovej dĺžke s drevenou násadou 69,5 cm, s kovovou hlavou dĺžky 17,5 cm, s ploskou stranou o rozmeroch 4,5 x 6 cm s ostrím o dĺžke 9,5 cm, ktorou následne pošk. W. Š., ležiacu vedľa postele na chrbte s ľavou stranou tela smerujúcou k posteli veľkou silou a intenzitou zhora na prednú plochu tela do oblasti hlavy a krku opakovane minimálne 14-krát zasiahol, kedy rany identifikované pod č. 1 - hlboká horizontálna sečná rana, vzniknutá minimálne z dvoch úderov, dĺžky 11,2 cm, zasahujúca krk v celom rozsahu, t.j. kožu, podkožie, mäkké tkanivá, hrtan, jazylku, hltan, stavec C3 krčnej chrbtice, magistrálne cievy krku, pod č. 2 - hlboká sečná rana dĺžky 7 cm a šírky 2 cm, prebiehajúca zľava smerom von doprava, zhora smerom nadol, zasahujúca kožu, podkožie, mäkké tkanivá krku, magistrálne cievy krku vpravo, pod č. 3 - hlboká sečná rana dĺžky 4,5 cm, šírky 1,5 cm, prebiehajúca smerom zľava doprava, zasahujúca kožu, podkožie, mäkké tkanivá krku, magistrálne cievy krku vľavo, boli bezprostrednou príčinou smrti W. Š., v čoho dôsledku došlo k úrazovo - krvácavému šoku s porušením životne dôležitých anatomických štruktúr krku s vykrvácaním mimo cievne riečisko, súčasne došlo k porušeniu - preseknutiu dýchacích ciest, v čoho dôsledku sa v rozmedzí maximálne niekoľkých desiatok sekúnd rozvinul úrazovo - krvácavý šokový stav, ktorý viedol k zlyhaniu periférnej cirkulácie, dodávok kyslíka do tkanív a buniek a následne približne dňa 19.01.2022 približne v čase o 23:00 hod. k cerebrálnej smrti W. Š.,

teda

iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom a na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

obzvlášť závažný zločin „Vražda“ podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

a za to mu súd

ukladá

podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam trest odňatia slobody vo výmere osemnásť rokov.

Súd podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Súd podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranný dohľad vo výmere tri roky.

Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci - sekery.

odôvodnenie:

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 03.06.2022 obžalobu voči obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin „Vražda“ podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák., v spojení s § 138 písm. c) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (č.l. 472).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v podanej obžalobe a na následne položené otázky v zmysle , , , , odpovedal „áno“. Súd preto takéto vyhlásenie obžalovaného prijal a nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, ale vychádzal v tomto smere z priznania (vyhlásenia) obžalovaného.

Následne súd na hlavnom pojednávaní konanom v dňoch 11.07.2022 a 01.08.2022 vykonal dokazovanie už len ohľadom výroku o treste a ochrannom opatrením, a to výsluchom znalcov, prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením sa s vecným dôkazom.

I.. N. D., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria, sa na hlavnom pojednávaní odvolal v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 34/2022. Súd preto v zmysle veta druhá prečítal predmetný znalecký posudok.

Zo znaleckého posudku (č.l. 239 - 287) vyplýva, že znalec nezistil u obžalovaného duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychózu. U obžalovaného bola zistená abnormne štruktúrovaná osobnosť, hlavne s rysmi nezdržanlivosti a impulzivity, nezrelosti, čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska považované za trvalú poruchu osobnosti, neznižujúcu vo všeobecnosti ovládaciu ani rozpoznávaciu schopnosť. Súčasne bol u obžalovaného zistený habituálny, návykový alkoholizmus v pokročilom štádiu, so stabilizovaným stereotypom, výraznou abstinenčnou symptomatikou po jeho vysadení, teda závislosť od alkoholu v pravom zmysle slova. Závislosť od iných omamných a psychotropných látok znalec u obžalovaného nezistil. V čase spáchania trestnej činnosti znalec u obžalovaného zistili erbietu ťažkého stupňa (známky patologickej ani kombinovanej opilosti v čase činu u obžalovaného nezistil), ako aj abnormnú afektívnu reakciu, čo viedlo k podstatnému zníženiu (nie však vymiznutiu) jeho ovládacích schopností v čase činu, pričom jeho rozpoznávacie schopnosti boli zachované, neznížené. Po uvedomení si možného spáchania trestného činu dochádza u obžalovaného k suicidálnemu pokusu skratového charakteru. Obžalovaný v súčasnej dobe v plnej miere chápe zmysel a účel trestného konania. Pobyt obžalovaného vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu považuje znalec za nebezpečný. Z tohto dôvodu mu navrhuje uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Znalec na hlavnom pojednávaní (č.l. 535) doplnil, že obžalovaný má abnormne štruktúrovanú osobnosť, ktorá neznižuje ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti a je liečbou neovplyvniteľná. Ide o trvalú povahovú poruchu, pričom liekmi možno ovplyvniť len afektivitu a impulzivitu. Obžalovaný si uvedomuje,

že tieto vlastnosti má. Obžalovaný je človek, ktorý trpí závislosťou od alkoholu, pričom v stave, kedy u neho došlo k zníženiu požitia alkoholu, nastúpili ťažké abstinenčné príznaky, ktoré viedli až k stavom prechodných zrakových alebo sluchových halucinácií. Hlasy sú totiž zvyčajné abstinenčné príznaky, pričom abstinenčná symptomatika záleží od stupňa alkoholizmu, resp. od stupňa závislosti na iných návykových látkach. Tie bývajú pri ľahšej forme závislostí menej významné alebo iba prechodné ako stavy ilúzií a podobne. U ťažkej závislosti, ako je to v prípade obžalovaného, abstinenčne príznaky boli výrazné. K budúcej prognóze obžalovaného znalec uviedol, že obžalovaný už nesmie nikdy piť alkohol. Ak sa totiž raz stane človek alkoholikom, musí abstinovať, pričom nezáleží na dĺžke, koľko abstinuje. Liečba alkoholizmu nie je časovo ohraničená, človek nemôže už nikdy piť alkohol, pretože môže nastať recidíva.

I.. D. Č., znalkyňa z odboru Psychológia, odvetvie Klinická psychológia dospelých, sa na hlavnom pojednávaní odvolala v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 18/2022. Súd preto v zmysle veta druhá prečítal predmetný znalecký posudok.

Zo znaleckého posudku (č.l. 239 - 287) vyplýva, že intelektová úroveň obžalovaného zodpovedá pásmu populačnej normy. Jeho emočná zložka je málo diferencovaná, labilná, nevyvážená, emociálne prejavy slabšie, emócie skôr registruje ako prežíva. Interpersonálne vzťahy a vzťah k vonkajšiemu svetu sú menej emočne sýtené, plytké, objavuje sa skôr odstup, opatrnosť v prežívaní, egocentrizumus s tendenciou vidieť veci cez seba, s nízkou potrebou sebapoznania aj s nízkou ovplyvniteľnosťou. Skutočný záujem o druhých chýba, aj citlivosť v interakcii s nimi, objavujú sa závislé, ale tiež kontrolujúce a manipulujúce postoje, podozrievavosť, ľudí vníma ako prostriedky k napĺňaniu svojich cieľov. Známky závažného psychického ochorenia v zmysle psychózy nie sú prítomné, osobnosť je výrazne nezrelá, abnormne štruktúrovaná, emočne labilná, nezdržanlivá, fungujúca napriek stenickým znakom a vnútronému energetickému potenciálu, ktorý nevie primerane využiť, závislejším spôsobom. Je zvýšene kritický, málo prispôsobivý, pohodlný, vyhľadáva najjednoduchšie riešenia, vyhýba sa ťažkostiam, snaží sa pôsobiť dobrým dojmom. V životnom štýle prevládajú momenty vlastného záujmu, necitlivosť voči morálnym problémom, nerád sa viaže a preberá zodpovednosť. Schopnosť obžalovaného správne a úplne vnímať, zapamätať si a reprodukovať sledované a prežívané udalosti je na úrovni potrebnej pre trestné konanie plne zachovaná a nie je znížená patologickými vplyvmi. Sklony obžalovaného k fantazijnému spracovaniu skutočností, k sugestibilite, výsledky vyšetrenia nepreukazujú. Tendencia javiť sa v lepšom svetle, pohodlnosť s preferenciou najjednoduchších riešení, vyhýbanie sa ťažkostiam so snahou uniknúť nepríjemnej situácii, manipulatívne tendencie sú u obžalovaného prítomné, preto skresľovanie výpovedí - klamstvo, účelovosť alebo alibizmus nemožno na základe osobnostnej štruktúry vylúčiť. Motiváciu k spáchaniu trestného činu nepovažuje znalkyňa za patologickú. Pohnútka pramenila z abnormne štruktúrovanej osobnosti obžalovaného s rysmi nezdržanlivosti a emočnej lability, ako aj stavu opilosti ťažkého stupňa v čase činu, čo sa spolu so situačnými premennými (konflikt s matkou) podieľalo na rozvoji abnormnej afektívnej reakcie, ktorá viedla k spáchaniu trestného činu. Prípadnú možnú recidívu, resp. obdobné konanie voči druhým alebo sebe v budúcnosti u takto štruktúrovanej osobnosti pod vplyvom alkoholu, ktorý významným spôsobom oslabuje jej rozumovú kontrolu, nemožno vylúčiť. Vzhľadom na nezrelú, emočne nestabilnú, nezdržanlivú osobnostnú štruktúru, progredujúcu závislosť od alkoholu s opakovaným zlyhávaním abstinencie, skracovaním obdobia „nepitia“, opakovaným porušením zákona v súvislosti s alkoholom, je pravdepodobnosť priaznivejšieho formovania osobnosti skôr nižšia. Obžalovaný má však rodinné zázemie, relatívne mladý vek a prítomné vnútorné zdroje, ktoré však zatiaľ nie je schopný primerane uplatniť vo svoj prospech. Znalkyňa sa domnieva, že nie prípadné uloženie trestu odňatia slobody, ale skôr prípadný pozitívny efekt navrhovanej ústavnej protialkoholickej liečby a následného dlhodobého doliečovania s bezpodmienečnou abstinenciou od alkoholu a iných psychoaktívnych látok, môže viesť k náprave obžalovaného a je možné očakávať priaznivejšie osobnostné smerovanie.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní (č.l. 535) doplnila, že obžalovaný má pomerne dobrý intelekt, ktorý bol aj vyšší, avšak vplyvom dlhodobého užívania alkoholu jednoducho niektoré osobnostné charakteristiky išli do úzadia. V prípade abstinencie je možné, že osobnosť obžalovaného bude kvalitnejšia a bude schopná ten intelekt využiť, rozvíjať záujmy, pracovať, môže žiť plnohodnotný kvalitný život a môže byť prínosom pre svoje okolie. Obžalovaný má mnoho kvalitných, dobrých vlastností, ktoré ale pod vplyvom alkoholu išli úplne do úzadia. Podmienkou je však bezpodmienečná doživotná abstinencia. Bez protialkoholickej liečby je zmena osobnosti obžalovaného viac menej nepravdepodobná. Pri priaznivom efekte ochranného opatrenia, ktoré navrhuje, je tá zmena možná.

Z vyjadrenia poškodenej W. S., sestry obžalovaného (č.l. 518) mal súd preukázané, že sestra obžalovaného má aj po spáchaní skutku pozitívny vzťah k obžalovanému a chce mu pomôcť. Vo svojom vyjadrení poukázala na ťažké životné situácie, ktoré spolu s obžalovaným zažili v detstve, ako aj na alkoholizmus ich matky neb. W. Š., s ktorou mali poškodená aj obžalovaný dobrý vzťah. Poškodená žiadala, aby súd prihliadol na ňou opísané skutočnosti pri ukladaní trestu obžalovanému.

Zo správy Obce Šumiac (č.l. 432) vyplýva, že obžalovaný žil v obci v rodinnom dome spolu s matkou. Obžalovaný pôsobil ako slušný občan, ale ak požil alkoholické nápoje mával sklony k sebapoškodzovaniu. Obžalovaný mal pravidelne užívať lieky na psychické problémy a tiež mal pravidelne chodiť na psychiatrické vyšetrenia. Správanie obžalovaného nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku z dôvodu, že obžalovaný nikdy nemal sklony poškodzovať alebo hrubo napádať iných občanov, mal slušné správanie a v súkromí pomáhal aj svojej sestre pri svojich prácach.

Zo správy ÚPSVR Brezno (č.l. 433, 436) bolo zistené, že obžalovaný bol od roku 2007 v pravidelných intervaloch evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Zo správy ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica (č.l. 501) mal súd preukázané, že správanie a vystupovanie obžalovaného vo výkone väzby je slušné a disciplinované. Ústavný poriadok dodržiava, príkazy a pokyny príslušníkov ZVJS plní. Vo vzťahu s ostatnými obvinenými je nekonfliktný. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 529) vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 531) bolo zistené, že okrem aktuálneho trestného stíhania, nie je voči obžalovanému vedené žiadne iné trestné konanie.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 533) je zrejmé, že obžalovaný nie je zamestnaný.

Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 534) vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, a v roku 2014 za majetkovú trestnú činnosť, pričom toto odsúdenie už má zahladené.

Z prílohy k spisu bolo zistené, že v rámci trestného konania bol zaistený vecný dôkaz, a to sekera, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Vecný dôkaz patrí obžalovanému.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný, ktorý je za jeho spáchanie trestne zodpovedný.

Pri rozhodovaní o vine súd vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) prihliadajúc pritom na riadne naplnenie účelu trestu.

Keďže v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na uloženie doživotného trestu odňatia slobody uvedené v ustanovení § 47 ods. 1 Tr. zák., súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí 20 - 25 rokov (§ 145 ods. 2 Tr. zák.), pričom pri rozhodovaní o výmere trestu súd zisťoval, či na strane obžalovaného existujú nejaké poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti.

Na strane obžalovaného možno konštatovať, že existuje poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pretože obžalovaný urobil v konaní pred súdom vyhlásenie, že je vinný, pričom spáchanie trestného činu úprimne oľutoval.

Na strane obžalovaného taktiež existuje poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., keďže obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje na správanie obžalovaného po spáchaní trestného činu, ktorý sám zavolal na

linku 158 a oznámil, že usmrtil svoju matku. Aj v ďalšom konaní obžalovaný nepopieral svoju vinu a orgánom činným v trestnom konaní poskytol plnú súčinnosť.

Súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. tak ako to navrhol obžalovaný, keďže neboli na to splnené zákonné podmienky. Obžalovaný bol totiž v minulosti jedenkrát súdne trestaný za majetkový trestný čin, aj postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Predmetné odsúdenie obžalovaný má síce zahladené, avšak pre posúdenie vedenia riadneho života a následného použitia § 36 písm. j) Tr. zák. pri ukladaní trestu, súd prihliada aj na odsúdenia, ktoré má obžalovaný už zahladené.

Ďalej súd konštatuje, že na strane obžalovaného nebola zistená existencia žiadnej priťažujúcej okolnosti.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností (2:0) súd upravil trestnú sadzbu podľa Tr. zák. tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby určenej v osobitnej časti za obzvlášť závažný zločin „Vražda“ podľa Tr. zák. (20 až 25 rokov) o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace).

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil v zmysle , že je vinný zo všetkých skutkov uvedených v podanej obžalobe súd pri ukladaní trestu obžalovanému analogicky použil ustanovenie , Tr. zák. a znížil obžalovanému spodnú hranicu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017), keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o uznaní viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania. Súd neuložil obžalovanému trest odňatia slobody znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu, ale len o dva roky, a to najmä s poukazom na závažnosť spáchaného trestného činu. Aj napriek kritickému postoju obžalovaného k spáchanému trestnému činu súd uvádza, že nemožno prehliadať nenapraviteľný následok konania obžalovaného (smrť matky) a surovosť, akou obžalovaný skutok vykonal.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že na strane obžalovaného neboli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Súd nemôže v danom prípade odôvodniť mimoriadne zníženie trestu nepriaznivým detstvom obžalovaného, na ktorý poukazovala vo vyjadrení sestra obžalovaného. V čase spáchania trestného činu mal obžalovaný takmer 33 rokov. Počas svojho predchádzajúceho života nikde riadne nepracoval, žil v jednej domácnosti so svojou matkou a vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Obžalovaný vzhľadom na svoj vek, podľa názoru súdu, mohol zmeniť spôsob života, čo však neučinil ani po absolvovaní protialkoholického liečenia a spolunažívanie s matkou vyústilo až do spáchania trestného činu.

Súd zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu.

Súd uložil obžalovanému aj tzv. obligatórny ochranný dohľad v trvaní tri roky. V tejto súvislosti súd obžalovanému pripomína, že v zmysle § 77 ods. 1 Tr. zák. je po prepustení z výkonu trestu povinný oznamovať a preukazovať súdu údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Plnenie týchto povinnosti bude kontrolovať probačný a mediačný úradník.

Súd ďalej rozhodoval o uložení ochranného opatrenia obžalovanému, keďže obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, ktorého požívanie má na jeho správanie negatívny účinok. Zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu v klinicky rozvinutom štádiu. Súd preto s poukazom na závery znaleckého posudku uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Je zrejmé, že závislosť obžalovaného od požívania alkoholu

je tak vysoká, že jedine prostredníctvom uloženého ochranného liečenia ústavnou formou obžalovaný bude (po jeho vykonaní) schopný v budúcnosti abstinovať.

Súd taktiež uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to sekery, ktorá patrila obžalovanému a bola preukázateľne použitá na spáchanie trestného činu.

Napokon súd uvádza, že nerozhodol o náhrade škody, keďže poškodená W. S. si nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatnila.

Rozsudok bol prijatý senátom okresného súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.