Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4To-115-2022.pdf
PDF · 83.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/115/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného C. D., stíhaného za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), c), d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. 10. 2022, o odvolaní obžalovaného C. D. a krajského prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 6Tk/2/2022 zo dňa 01. 08. 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie krajského prokurátora a obžalovaného C. D. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn 6Tk/2/2022 zo dňa 01. 08. 2022, bol obž. C. D. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b), c), d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. c) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
dňa 19.01.2022 v čase medzi 22:00 hod. až 23:08 hod. v obci D., okr. H. v rodinnom dome č. XXX/XX, na ul. C., po predchádzajúcom celodennom požívaní alkoholu so svojou mamou W. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D., N. H. XX/XX, s ktorou sa v priebehu dňa dostal do slovného konfliktu, keď si táto v uvedenom časovom rozmedzí vo večerných hodinách ľahla na svoju posteľ, pri pozeraní televízora zaspala a začala pritom silno chrápať, čo obvinenému prekážalo, a preto si išiel do vedľajšej miestnosti pre sekeru o celkovej dĺžke s drevenou násadou 69,5 cm, s kovovou hlavou dĺžky 17,5 cm, s ploskou stranou o rozmeroch 4,5 x 6 cm s ostrím o dĺžke 9,5 cm, ktorou následne pošk. W. D., ležiacu vedľa postele na chrbte s ľavou stranou tela smerujúcou k posteli veľkou silou a intenzitou zhora na prednú plochu tela do oblasti hlavy a krku opakovane minimálne 14-krát zasiahol, kedy rany identifikované pod č. 1 - hlboká horizontálna sečná rana, vzniknutá minimálne z dvoch úderov, dĺžky 11,2 cm, zasahujúca krk v celom rozsahu, t.j. kožu, podkožie, mäkké tkanivá, hrtan, jazylku, hltan, stavec C3 krčnej chrbtice, magistrálne cievy krku, pod č. 2 - hlboká sečná rana dĺžky 7 cm a šírky 2 cm, prebiehajúca zľava smerom von doprava, zhora smerom nadol, zasahujúca kožu, podkožie, mäkké tkanivá krku, magistrálne cievy krku vpravo, pod č. 3 - hlboká sečná rana dĺžky 4,5 cm, šírky 1,5 cm, prebiehajúca smerom zľava doprava, zasahujúca kožu, podkožie, mäkké tkanivá krku, magistrálne cievy krku vľavo, boli bezprostrednou príčinou smrti W. D., v čoho dôsledku došlo k úrazovo - krvácavému šoku s porušením životne dôležitých anatomických štruktúr krku s vykrvácaním mimo cievne riečisko, súčasne došlo k porušeniu - preseknutiu dýchacích ciest, v čoho dôsledku sa v rozmedzí maximálne niekoľkých desiatok sekúnd rozvinul úrazovo - krvácavý šokový stav, ktorý viedol k zlyhaniu periférnej cirkulácie, dodávok kyslíka do tkanív a buniek a následne približne dňa 19.01.2022 približne v čase o 23:00 hod. k cerebrálnej smrti W. D..
Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere osemnásť rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad vo výmere tri roky. Súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci a to sekery.
Svoje rozhodnutie senát prvostupňového súdu odôvodnil tým, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 251 ods. 1 písm. b/ Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v podanej obžalobe a následne na položené otázky posielal áno a preto súd takéto vyhlásenie obžalovaného prijal a nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, ale vychádzal v tomto smere z priznania (vyhlásenia obžalovaného). Okresný súd ďalej konštatoval, že v prípade obžalovaného neboli splnené podmienky na uloženie doživotného trestu odňatia slobody uvedené v § 37 ods. 1 Tr. zák., a preto súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rozpätí 20 - 25 rokov ( § 145 ods. 2 Tr. zák. ), pričom pri rozhodovaní o výmere trestu súd zistil, že na strane obžalovaného existuje poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko obžalovaný urobil v konaní pred súdom vyhlásenie, že je vinný, pričom spáchanie trestného činu úprimne oľutoval, ako aj ďalšia poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák., keďže obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a to najmä tým, že sám zavolal na linku 158 a oznámil, že usmrtil svoju matku. Súd zároveň neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný za majetkový trestný čin, aj postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd upravil trestnú sadzbu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby, určenú v osobitnej časti Trestného zákona za obzvlášť závažný zločin „vražda“ podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v tomto upravenom rozpätí trestnej sadzby, t. j. 20 rokov až 23 rokov a 4 mesiace. Okresný súd ďalej vzhliadol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., odôvodňuje použitie § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Tr. zák., a preto znížil obžalovanému spodnú hranicu a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov, keďže takýto trest považoval na nápravu obžalovaného za dostatočný. Zároveň uviedol, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o uznaní viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého konania. Súd neuložil obžalovanému trest odňatia slobody znížený až o jednu tretinu pod dolnú hranicu, ale len o dva roky, a to najmä s poukazom na závažnosť spáchaného trestného činu. V tejto časti zároveň poukázal na stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017.
Súd zároveň poukázal, že na strane obžalovaného neboli zistené také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nepriaznivé detstvo obžalovaného, vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný mal v čase spáchanie trestu 33 rokov a počas svojho predchádzajúceho života nikde riadne nepracoval, žil v jednej domácnosti so svojou matkou a vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Zároveň súd uložil obžalovanému tzv. obligatórny ochranný dohľad v trvaní 3 roky.
Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie krajský prokurátor voči výroku o treste v neprospech obžalovaného a obžalovaný podal odvolanie tiež voči výroku o treste.
Krajský prokurátor uviedol, že v predmetnej veci bola aplikácia § 39 ods. 4 Tr. zák. len fakultatívna, čo zákonodárca stanovil aplikáciou slovesa „môže“ a teda, ak prvostupňový súd argumentoval dostatočnosťou takto uloženého trestu, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo považoval uloženie trestu sťažovateľovi v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za neprimerane prísne, teda objektívne nedostatočne zhodnotil možnosť použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a vo svojom rozsudku vôbec neodôvodnil, prečo tak vykonal a preto sa obžalobe takto aplikovaný postup javí byť arbitrárnym právnym názorom okresného súdu.
Voči predmetnému odvolaniu podal obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne vyjadrenie, kde poukázal najmä na osobitý charakter a okolnosti ním spáchaného skutku, ale aj na svoju osobu a zároveň
aj na jeho rodinu, ktoré bolo potvrdené aj vyjadrením jeho sestry, spočívajúce najmä v rodinnej situácii, ktorá sa značnou mierou podieľala na tejto tragickej udalosti, ako i fakt, že bol predmetný trestný čin spáchaný na ich matke. Skutočnosť, že ju ako deti veľmi ľúbili aj napriek tomu, že ako jeho, ako aj život jeho sestry s ich matkou nebol ľahký, čo vyplývalo nielen zo samotných vyjadrení, ako jeho, tak aj jeho sestry, snažili sa ako rodina držať pokope i napriek neľahkému osudu, vyplývala i zo skutočnosti, že ho sestra i napriek mnou spáchaného trestného činu, rovnako ako celá naša rodina, podporuje, pričom je ochotná mu pomôcť začleniť sa do spoločnosti, vytvoriť mi rodinné zázemie a prispieť k tomu, aby mohol viesť plnohodnotný život.
Samotný obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že jeho pomery z detstva, ako aj životné pomery odôvodňovali postup podľa § 39 Tr. zák., čo možno považovať podľa ustálenej judikatúry, napr. aj z dôvodu viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, aj vzhľadom na chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa a ak nie je možný iný zákonný postup, aj starostlivosť páchateľa väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Mal za to, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo v jeho prípade neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť v jeho prípade aj trestom kratšieho trvania. Opakovane aj vo svojom odvolaní poukázal na ťažké detstvo, život, ako aj lásku voči svojej matke a sestre. Zároveň poukázal na závery znalcov, ktorí poskytli súdu jednoznačný predpoklad o tom, že po absolvovaní ochranného liečenia bude možné dostať späť na cestu, na ktorej bol a že sa bude schopný prinavrátiť k základným sociálnym a pracovným návykom. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti mal za zrejmé, že v inkriminovanej dobe nevedel dostatočne rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, nakoľko jeho rozpoznávacie schopnosti boli v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholu, ktorému s matkou podľahli, znížené. Opätovne poukázal na skutočnosť, že súd by mal prihliadnuť i na jeho samotný pozitívny postoj k liečeniu jeho závislosti, pričom uvedené je možné považovať za podstatný prvý krok k úspešnosti liečenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam navrhol súdu , aby mu preskúmaní prvostupňového rozsudku uložil trest vo výmere 15 rokov.
Na verejnom zasadnutí intervenujúci krajský prokurátor v plnom rozsahu zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania, substitučný obhajca obžalovaného, spolu s obžalovaným tak isto zotrvali na svojich pôvodných vyjadreniach, pričom obžalovaný uviedol, že ľutuje svoje konanie a prosí o zohľadnenie všetkých okolností prípadu a v celom rozsahu sa pridržiaval písomných dôvodov podaného odvolania.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie krajského prokurátora a taktiež i odvolanie obžalovaného C. D. nie sú dôvodné.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré dôkazy za účelom určenia výšky trestu vykonal a ako sa s nimi vysporiadal.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Argumenty krajského prokurátora uvedené v písomných dôvodoch odvolania o nedôvodnosti použitia ust. § 39 ods. 4 Tr. zák. nie sú dôvodné, súd správne odôvodnil, prečo pri ukladaní trestu mal za to, že v predmetnej veci je adekvátne
využiť ust. § 39 ods. 4 Tr. zák. a to vzhľadom na okolnosti prípadu, samotné vyhlásenie obžalovaného, ako aj vzhľadom na citované stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017. Krajský súd sa v tejto časti stotožňuje s tvrdením prvostupňového súdu, že u obžalovaného boli naplnené všetky podmienky vzhľadom na jeho postoj k trestnej činnosti, na využitie analogického výkladu ust. § 39 ods. 2, 4 Tr. zák. Zároveň má krajský súd za to, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 rokov obžalovanému je primerané a adekvátne vzhľadom na jeho osobu.
Vo vzťahu k argumentácii obžalovaného a žiadosti o zníženie trestu, krajský súd považuje toto za neadekvátne a vzhľadom na zistené okolnosti prípadu by bolo uloženie kratšieho trestu odňatia slobody ako 18 rokov za neprimeraný benefit páchateľovi, ktorý sa trestnej činnosti dopustil na chránenej osobe a v neposlednom rade je nutné poukázať aj na spôsob prevedenia trestného činu, ktorý možno považovať za obzvlášť surový. Tak, ako uviedol okresný súd, okolnosti ťažkého detstva nemôžu byť takým dôvodom, pre ktorý by mal súd ukladať nižší trest ako 18 rokov. Zároveň je nutné konštatovať, že obžalovaný sám mohol predísť spáchaniu trestného činu tým, že by opustil spoločnú domácnosť, v ktorej žil s poškodenou a to najmä s poukazom na jeho vek.
S poukazom potom na hore uvedené dôvody senát Krajského súdu v Banskej Bystrici považoval odvolanie krajského prokurátora a tiež odvolanie obžalovaného za nedôvodné a v tomto zmysle ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.