Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/8/2022

Potvrdené rozhodnutím 23To/90/2022
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Michala Antalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2022 prejednal odvolanie obžalovaného Z. S., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. nad D., C. hájom XXXX/XX, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/8/2022 zo dňa 2. augusta 2022, a takto jednohlasne rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného Z. S., narodeného XX. mája XXXX na hlavnom pojednávaní konanom 2. augusta 2022 v Trenčíne, takto

rozhodol:

Obžalovaný Z. S., narodený XX. mája XXXX v V., trvale bydliskom C. hájom XXXXX/XX, S. nad D.,

je vinný, že

dňa 23.02.2021 v čase o 16:01 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero s EČV: U po ulici Javorovej v Novej Dubnici v smere jazdy ku križovatke na ulici Javorovej a Slnečnej v Novej Dubnici, kde bol následne predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ v Trenčíne a pri kontrole sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom a taktiež bol vyzvaný k lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, pričom dňa 23.02.2021 v čase o 16:45 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne poskytol vzorku moču, ktorá však podľa službukonajúcej lekárky MUDr. S. K. bola studená s predpokladom zriedenia s vodou, čím bola vzorka moču znehodnotená pre ďalšie skúmanie, pričom vodič Z. S. aj po opakovanom poučení a výzve odmietol poskytnúť ďalšiu vzorku moču a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou,

teda

pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

čím spáchal

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

Za to sa odsudzuje

podľa a na trest odňatia slobody 3 (tri) mesiace.

Podľa písmeno a) súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa , , súd obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu 12 (dvanásť) mesiacov.

odôvodnenie:

26.01.2022 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín („prokurátor“) na Okresnom súde Trenčín („súd“) obžalobu z 26.01.2022 na obžalovaného S. („obžalovaný“) pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných právach podľa , resp. . Zároveň bol poučený podľa s tým, že k žalovanému skutku môže urobiť vyhlásenie podľa . Po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa , že je nevinný.

Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov MUDr. S. K., I. C. a I. H., čítaním zápisnice o výsluchu svedka I. Q. z prípravného konania (postupom podľa ), ako aj čítaním listinných dôkazov (to všetko postupom podľa ), konkrétne odpisu z registra trestov č. l. 177, výpisu z evidencie priestupkov č. l. 178, inštruktážneho záznamu č. l. 69, protokolu o lekárskom vyšetrení č. l. 76, evidenčnej karty č. l. 84 a správy o povesti č. l. 102.

Obžalovaný sa v úvode vyjadril k priebehu trestného konania, ktoré považoval za akosi zvláštne, keďže po tom, ako mu bolo vznesené obvinenie, toto bolo na jeho sťažnosť viackrát zrušené a napokon aj tak vec skončila na súde. Ďalej upriamil pozornosť na to, že pokiaľ mali mať príslušníci polície znalosť o tom, že je užívateľom omamných látok, odkiaľ ju mali, keďže on toto popiera. Ďalej vo vzťahu k inštruktážnemu záznamu je zarážajúce, že hliadka ho zastavila na inom mieste, ako kde mala hliadkovať. Poukázal tiež, že sa neodmietol podrobiť vyšetreniu, má ale strach z ihiel, teda nesúhlasil s odberom krvi a namiesto toho sa podrobil odberu moču. Aj tak nakoniec skončil v CPZ. K odberu moču uviedol, že nie je pravda, že odovzdal chladný moč, tento prirodzene ochladol, keďže trvalo minimálne 10 minút, kým moč, ktorý odovzdal príslušníkom polície a tí ho odovzdali ošetrujúcemu lekárovi. Doplnil, že svedok I. H., príslušník Policajného zboru, ho opakovane zastavoval pre údajné podozrenie, že je užívateľom omamných látok. Ku stíhanému skutku uviedol, že to bolo tak, že v daný deň so svedkom Q. išli upratovať jeho garáž. Neskôr ho ale čakali elektrikári, a tak musel práce v garáži ukončiť a ísť za nimi. Nasadol teda do auta a ako odchádzal od garáže všimol si, že opodiaľ čaká policajné auto. Vyšiel od garáže na cestu, pričom hliadka už musela vidieť, že šoféruje on, preto ho po krátkom čase zastavili. Najskôr mu dali fúkať a následne jeho aj svedka Q. vyzvali na vystúpenie z auta. Svedka si jeden príslušník postavil za auto a o niečom sa s ním bavil. Počas tohto rozhovoru svedok vydal príslušníkovi vrecko so sušinou a drvičkou. Jemu ale povedali, aby sa do toho nestaral, že si to so svedkom vybavia, mal čakať pred autom. Podľa toho, čo z rozhovoru pochopil, im svedok vydal marihuanu. Túto ale príslušníci vôbec neriešili, zahodili ju do trávy a orientovali sa na neho, z čoho je zrejmá ich zaujatosť. Následne ho príslušníci vyzvali na vyšetrenie biologického materiálu na návykové látky, s čím súhlasil, a tak ho odviezli do nemocnice. Tam za stálej prítomnosti príslušníka nazbieral a odovzdal moč. Moč ale mal byť studený, a preto ho vyzvali, aby opätovne poskytol ďalší moč. S tým súhlasil, ale povedal, že potrebuje nejaký čas, kým sa mu opäť bude dať močiť. Vyzvali ho aj na odber krvi, s čím ale nesúhlasil, lebo má strach z ihiel. Následne bol eskortovaný do CPZ. Na doplňujúce otázky prokurátora uviedol, že odber krvi odmietol z dôvodu, že má panický strach z ihiel, a to už od detstva. Pokiaľ sa mal vyjadriť, prečo odovzdal studený moč uviedol, že ihneď, ako sa vymočil, moč odovzdal. Pri zbere i odovzdaní moču bol prítomný svedok C.. Z WC išli po dlhej chodbe k ordinácii, kde sa príslušníci nejaký čas rozprávali s ošetrujúcim lekárom, asi 7 až 10 minúť a až potom vyšla lekárka s močom už preliatym do inej nádoby a tým, že moč je studený. On nemal problém opätovne sa vymočiť, potreboval ale na to nejaký čas. Záverom poukázal na to, že osobe R. mal telefonovať svedok H. s tým, aby uviedol, že obžalovaný mu nezaplatil za auto a hneď by ho poslali do basy.

Svedkyňa MUDr. K. priblížila, že obžalovaného nepozná, pamätá si ale, že ho stretla pri vyšetrení biologického materiálu. K stíhanému skutku vypovedala v zásade zhodne s jej výpoveďou z prípravného

konania, pričom uviedla, že v daný deň pracovala v nemocnici, kam prišiel obžalovaný v sprievode hliadky polície, kde bola požiadavka na odber biologického materiálu obžalovaného. Na presný sled udalostí si už nespomenula, čo si však rozhodne pamätala bolo, že zdravotný brat, ktorý vtedy s ňou pracoval, jej do ruky podal nádobku s močom, ktorý bol na dotyk studený. Toto si hneď uvedomila, keďže moč po odovzdaní býva ešte teplý. Následne príslušníci žiadali o vykonanie odberu krvi obžalovaného, ktorý odber ale obžalovaný odmietol s tým, že mal panický strach z ihiel alebo niečo v tom zmysle. Na doplňujúce otázky prokurátora odpovedala, že WC sa od jej ordinácie nachádzalo asi 20 metrov cez chodbu a je vylúčené, aby odovzdaný moč počas tak krátkej vzdialenosti vychladol. Moč bol studený už v nádobe, v ktorej bol odovzdaný. Keďže moč za tak krátku chvíľu nemohol vychladnúť, dospela k záveru o „zásahu zvonka“ s podozrením na zriedenie moču s chladnou vodou. Vzorka poskytnutého moču bola vyšetrená najskôr bežným dotykom a následne aj lakmusovým papierikom, kde však moč nedosahoval bežné hodnoty. Pritom aj samotné vyšetrenie moču pohmatom je veľmi dôležité. Aj v minulosti sa stretla so situáciou, že bol odovzdaný moč chladný, pričom aj v danom prípade test lakmusovým papierikom nedosiahol bežné hodnoty. Uzavrela, že na spomínanom WC je zdroj vody, čo všetko viedlo k označeným podozreniam. Odovzdaný moč zrejme bolo možné vyšetriť, čo však vzhľadom na uvádzané, nepovažovala za vhodné.

Svedok C. uviedol, že obžalovaného osobne nepozná. K stíhanému skutku vypovedal tiež v zásade zhodne s jeho výpoveďou z prípravného konania, pričom uviedol, že v daný deň s kolegom ako príslušníci polície vykonávali hliadku nad dodržiavaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to aj v Novej Dubnici. V určitom momente sa pred nich zaradil Nissan Pajero, ktorý viedol obžalovaný. Na základe osobnej a miestnej znalosti pomerov sa po dohode s kolegom rozhodli obžalovaného zastaviť. Najskôr mu dali fúkať, pričom výsledok bol negatívny. Obžalovaný ale javil známky požitia omamných látok, preto bol poučený o potrebe vykonania lekárskeho vyšetrenia. Na to obžalovaný znervóznel a okrem iného spomenul aj to, že vie, že sa o ňom hovorí, že je užívateľom omamných látok, čo ale nie je pravda a tiež spomenul svoju známosť na inšpekcii Ministerstva vnútra. Napriek tomu bol poučený o odbere, jeho právach a povinnostiach a aj o tom, ako samotný odber bude prebiehať a následne bol eskortovaný do nemocnice. Tam od lekára dostal nádobku, do ktorej sa mal vymočiť. Ako doprovod išiel s obžalovaným na WC, kde dohliadal na odovzdanie moču obžalovaným. Ten sa obšmietal, tvrdil, že sa mu nedá močiť, trvalo mu to dlho. Následne sa otočil, poodišiel ďalej od obžalovaného a po nejakom čase počul buchnutie. Nádobka, do ktorej mal obžalovaný pozbierať moč, bola akoby pretečená a tekutina v nej skoro číra. Na to sa vrátil dovnútra WC a zistil, že všade je porozlievaná voda, dokonca aj na parapete okna. Na základe týchto skutočností nadobudol podozrenie na zriedenie moču, pričom upozornil aj lekára, že odovzdaný moč je číry a studený. Na to bol obžalovaný vyzvaný na podrobenie sa odberu krvi, čo ale odmietol. Na to bol poučený o tom, že nie sú známe skutočnosti, na základe ktorých by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pre jeho zdravie a tiež o tom, že ak sa odberu nepodrobí, môže sa dopustiť trestného činu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.. Na doplňujúce otázky prokurátora odpovedal, že chodba medzi WC a ordináciou mohla byť dlhá asi 20 metrov. Po nazbieraní moču, keď si všimol, že nádobka je akoby preliata, to prebehlo tak, že obžalovaný s týmto močom pokračoval k ordinácii, zatiaľ čo on sa vrátil na WC a zbadal vodu rozliatu na viacerých miestach. Lekár moč vyšetril na Ph. Na doplňujúce otázky obžalovaného uviedol, že pokiaľ ide o svedka Q., je pravda, že toho vyťažoval niekde za vozidlom obžalovaného, pričom počas tohto úkonu ten vytiahol obal so sušinou, o ktorej uviedol, že sa jedná o CBD. Nevzniklo teda podozrenie na spáchanie trestného činu, preto to ďalej neriešili. Myslí si, že tomuto svedkovi neuviedol, že on ich nezaujíma, lebo sú tam kvôli obžalovanému.

Svedok H. obžalovaného pozná z videnia, stretli sa viackrát, aj v posilňovni. V rámci svojej služobnej činnosti sa zameriava aj na riešenie tzv. drogových deliktov, často za ním chodia ľudia, ktorí mu o tom poskytujú informácie. K stíhanému skutku vypovedal tiež v zásade zhodne s jeho výpoveďou z prípravného konania, pričom priblížil, že v daný deň boli s kolegom velení vykonávať hliadku nad dodržiavaním bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. On bol veliteľom hliadky, pričom túto činnosť vykonávali v Dubnici nad Váhom a okolí. Okolo 16tej hodiny sa pred nich zaradil Nissan Pajero, pričom ako vodiča spozorovali obžalovaného. Obžalovaný vychádzal od garáží, kde v minulosti robili cca 10 „záťahov“ v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou. Po zastavení vozidla obžalovaný javil známky požitia návykových látok, mal však ale negatívnu dychovú skúšku. Vo vozidle bol s obžalovaným aj svedok Q., ktorého jeho kolega zobral obďaleč, aby ho vyťažil. Svedok zapieral, že by pri sebe mal omamné látky alebo že by mal vedomosť o tom, že by omamné látky užil obžalovaný. Napokon ale vydal nejaký alobal a drvičku, pričom podľa jeho udania v alobale bolo CBD. Nevzniklo podozrenie na drogový delikt a tak svedka ďalej neriešili. Obžalovaný sa vtedy vyjadril, že prečo sa nevenujú tomuto

svedkovi, ale riešia práve jeho. Na to bol poučený o odbere biologického materiálu, s ktorým odberom súhlasil a bol eskortovaný do nemocnice. Od ošetrujúceho lekára išiel na WC s obžalovaným svedok C., boli tam pomerne dlho, čakalo sa, kým sa obžalovaný vymočí. Z WC prišiel obžalovaný s nádobou na moč plnou až po okraj, pričom tekutina bola prakticky číra, priezračná. Svedok C. sa následne vrátil na WC a zistil, že tam bola porozlievaná voda. Aj ošetrujúci lekár následne vyhodnotil vzorku moču od obžalovaného ako zmarenú, na podklade ktorej nebolo možné na mieste orientačným testom zistiť, či sa v nej nachádzajú stopy omamných látok. Vzorka bola navyše studená. Obžalovaný sa na to bránil, že sú všetci voči nemu zaujatí. Potom bol poučený o potrebe odovzdania ďalšej vzorky moču a tiež vzorky krvi, keďže na prítomnosť omamných látok v tele je výsledok vzorky moču len orientačný a až výsledok vzorky krvi určuje presnú hodnotu omamných látok tam prítomných. On však odobratie vzorky krvi odmietol. Bol teda opätovne poučený, že ak sa odberu nepodrobí a súčasne tento odber nepredstavuje riziko pre jeho zdravie, môže sa dopustiť spáchania trestného činu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na čo len odvetil, že on v živote v tele ihlu nemal, ihiel sa bojí. Bolo kontaktované operačné stredisko, kde hliadke odporučili ešte aspoň raz skúsiť dať vyšetriť vzorku moču, ktorú však obžalovaný už riadne neposkytol, tvrdil, že sa mu močiť už nedá. Na doplňujúce otázky obžalovaného týkajúce sa merita veci uviedol, že od viacerých svojich informátorov mal už skôr o obžalovanom vedomosť, že má byť užívateľom omamných látok. Pri výkone svojej právomoci postupoval podľa inštruktážneho záznamu, ako aj osobnej a miestnej znalosti. K samotnému inštruktážnemu záznamu doplnil, že síce prioritne mali dohliadať na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, avšak bezpečnostná situácia sa v priebehu dňa mení, inštruktážny záznam je len orientačný. V daný deň boli jednoducho prevelení na pokyn veliteľa čaty W., ktorá zmena sa nikam nepoznačuje a rozhoduje o nej operačný dôstojník alebo veliteľ čaty.

Svedok Q. obžalovaného považuje za kamaráta. K veci ešte v prípravnom konaní vypovedal, že niekedy vo februári 2021 bol s obžalovaným v Novej Dubnici v jeho garáži pri mestských policajtoch. Tam upratovali a dali veci na poriadok. Odtiaľ išli na aute obžalovaného preč, pričom obžalovaný bol vodičom a on spolujazdcom. Po ceste, hneď ako vyšli z garáže na cestu, ich zastavila hliadka polície. Po zastavení si vypýtali doklady a po ich skontrolovaní sa pýtali, či majú pri sebe zbrane alebo nejaké drogy, na čo im odpovedali negatívne. Potom si ho zobrali za auto a išli ho prehľadávať, na čo z vnútorného vačku bundy dobrovoľne vytiahol drvičku s trochou marihuany. Veci si prezreli a prikázali mu ich zahodiť. Spýtali sa ho, či obžalovaný pred jazdou užil marihuanu, na čo im odpovedal, že o tom nevie, že marihuanu mal pre seba na večer. Túto otázku mu položili opakovane. On potom odišiel domov a obžalovaný zostal s hliadkou. Doplnil, že marihuanu fajčí pravidelne zhruba trikrát do týždňa.

Pokiaľ ide o listinné dôkazy, z inštruktážneho záznamu vyplynulo, že hliadke polície v zložení príslušníkov 2. čaty pohotovostnej motorizovanej jednotky svedkov C. bolo 23.02.2021 od 7:00 hod. do 19:00 hod. uložené vykonávať hliadkovú činnosť v meste Trenčín. Tiež je určená medzi inými úlohami ich povinnosť vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, a to ako statickú kontrolu a ďalej medzi mimoriadnymi opatreniami na podklade špecifikovaných príkazov ich povinnosť vykonávať zvýšený dohľad v dňoch, kedy dochádza najviac k následkom na živote a zdraví pri dopravných nehodách od 02.01.2020 do odvolania so zameraním sa najmä na dodržiavanie povinnosti zákazu požívania alkoholu alebo inej návykovej látky vodičmi a napokon aj ich povinnosť vykonávať kontroly vytipovaných osôb, motorových vozidiel a vecí. Z protokolu o lekárskom vyšetrení potvrdeného svedkyňou MUDr. K. bol obžalovaný hliadkou polície privezený do Fakultnej nemocnice Trenčín za účelom vykonania skúšky na návykovú látku v krvi a moči 23.02.2021 o 16:46 hod. Záver ošetrujúceho lekára je, že obžalovaný si odmietol dal odobrať krv, skúmavka s jeho močom bola na dotyk studená, pričom moč po odobratí je bezprostredne teplý a tak bol predpoklad na zriedenie moču s vodou. Bola tiež totožným ošetrujúcim lekárom 24.02.2021 o 8.15 hod. poznačená oprava, že obžalovaným odovzdaný moč bol znehodnotený pre ďalšie skúmanie, a preto bola jeho vzorka zlikvidovaná, pričom obžalovaný ďalší odber odmietol. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný v roku 2020 odsúdený za spáchanie trestného činu podielnictva, za čo mu bol uložený peňažný trest, ktorý zaplatil, a preto sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. V evidenčnej karte má obžalovaný od 31.07.2012 na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky evidovaných celkom 34 priestupkov vybavených v blokovom konaní a 4 priestupky vybavené v správnom konaní. Tiež vyplýva zadržanie vodičského oprávnenia v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej obžalovaným s tým, že vodičské oprávnenie mu bolo vrátené 08.01.2020. Výpis z evidencie priestupkov potvrdzuje, že obžalovaný okrem niektorých z vyššie uvedených priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchal 04.04.2021 aj priestupok proti verejnému poriadku (rušenie nočného kľudu). Napokon mesto Dubnica nad Váhom podalo správu o povesti obžalovaného, podľa ktorej neeviduje žiadne jeho priestupkové konanie.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s (podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiež prihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky platné zásady trestného konania podľa , dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že stíhaný skutok sa stal, tento vykazuje všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zák. a spáchal ho obžalovaný.

Na tomto mieste súd dáva do pozornosti, že podľa môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Nadväzujúc na uvedené konštatuje, že na hlavnom pojednávaní boli prebraté skutočnosti a vykonané dôkazy dvoch skupín. Jednak sú to tie, ktorými sa obžalovaný snažil zo stíhaného skutku „vyviniť“, kam treba zaradiť v prvom rade výpoveď jeho samotného a v druhom rade jeho obhajobné námietky (týmito sa súd podrobnejšie zaoberá nižšie v odôvodnení) a jednak sú to tie, ktoré obžalovaného zo stíhaného skutku usvedčujú, kam treba zaradiť prakticky všetky ostatné vykonané dôkazy a prebraté skutočnosti.

Obžalovaného zo spáchania stíhaného skutku usvedčujú tak jeho výpoveď, ako aj výpoveď svedkov MUDr. K., C. a H. a tiež protokol o lekárskom vyšetrení. Zhodne z týchto dôkazov vyplýva, že obžalovaný ako kontrolovaný vodič osobného motorového vozidla sa po tom, ako bol predvedený na psychiatrické oddelenie FN Trenčín za účelom odberu biologického materiálu na zistenie prítomnosti návykových látok v jeho tele a po tom, ako bol poučený o trestnoprávnych následkoch odmietnutia podrobiť sa odberu biologického materiálu, odmietol podrobiť odberu krvi, hoc súčasne z ničoho nevyplývalo (a stále nevyplýva), že by to bolo spojené s rizikom pre jeho zdravie. Nepostačuje tu obrana obžalovaného, že sa bál ihiel, ihlu v živote v sebe nemal a ani, že predsa poskytol vzorku moču. Je totiž jednak zrejmé, že za účelom zistenia prítomnosti návykových látok v tele probanda sa najskôr na určenie orientačnej hodnoty odoberá moč a neskôr na určenie presnej hodnoty odoberá aj krv a jednak z výpovedí svedkov MUDr. K., C. a H. a tiež protokolu o lekárskom vyšetrení vyplýva, že aj samotnú vzorku moču obvinený odovzdal znehodnotenú, zrejme zriedenú vodou a v snahe zmariť jej vyšetrenie na prítomnosť návykovej látky. Napokon vyznieva nepresvedčivo aj tvrdenie obvineného, že sa bojí ihiel, ihlu v živote v sebe nemal, ktoré v prvom rade je irelevantné bez súčasného dokázania rizika pre zdravie obžalovaného a súčasne u občana Slovenskej republiky, kde sú isté očkovania v určitom veku povinné, sa javí nepravdivo.

Obhajoba obvineného na hlavnom pojednávaní bola okrem skutočností rozvedených v predošlom odseku prezentovaná v ďalších dvoch rovinách, keď jednak malo byť jeho zastavenie príslušníkmi pohotovostnej motorizovanej jednotky a následná kontrola na požitie návykových látok nezákonné a jednak samotná podstata trestného činu podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. má predstavovať nezákonný zásah do ústavných práv osoby domnelého páchateľa a súčasne odporovať princípu „zákazu sebaobviňovania“. Pokiaľ ide o prvú spomenutú rovinu, súd na podklade oboznámeného inštruktážneho záznamu dospel k záveru, že príslušníci pohotovostnej motorizovanej jednotky pri zastavení obžalovaného vykonávali riadne svoju právomoc vyplývajúcu im zo zákona a predmetného inštruktážneho záznamu. Medzi inými úlohami tam vymedzenými bola totiž aj ich povinnosť vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, a to ako statickú kontrolu a ďalej medzi mimoriadnymi opatreniami na podklade špecifikovaných príkazov, ich povinnosť vykonávať zvýšený dohľad v dňoch, kedy dochádza najviac k následkom na živote a zdraví pri dopravných nehodách od 02.01.2020 do odvolania so zameraním sa najmä na dodržiavanie povinnosti zákazu požívania alkoholu alebo inej návykovej látky vodičmi a napokon aj ich povinnosť vykonávať kontroly vytipovaných osôb, motorových vozidiel a vecí. K tomu, že tieto svoje úlohy vykonávali aj mimo miesta určeného v inštruktážnom zázname, si treba uvedomiť, že v súlade so zákonom, podstatou ich služobného zaradenia a aj podľa výpovede svedka H., prioritne síce mali dohliadať na konkrétnom mieste na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, avšak bezpečnostná situácia sa v priebehu dňa mení, inštruktážny záznam je len orientačný a v daný deň boli jednoducho prevelení na pokyn veliteľa čaty, ktoré prevelenie je v kompetencii operačného dôstojníka alebo práve veliteľa čaty. K druhej spomenutej rovine sa žiada doplniť, že trestný súd ako súd rozhodujúci o vine alebo nevine páchateľa nie je oprávnený skúmať, či samotný na podklade zákona stíhaný trestný čin v jeho podstate je súladný s plne ústavnými právami osoby domnelého páchateľa, prípadne odporuje princípu „zákazu sebaobviňovania“. Jeho úlohou je totiž na podklade vykonaného dokazovania zistiť, či skutok, ktorý sa obžalovanému kladie

za vinu v skutkovej vete podanej obžaloby, sa stal, má znaky konkrétneho trestného činu uvedeného v a spáchal ho obžalovaný, čo z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo.

Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd uzatvára, že konaním popísaným v skutkovej vete podanej obžaloby obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty stíhaného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.. Na podklade vykonaného dokazovania je totiž bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že pri obžalovanom sa jedná o osobu, ktorá v čase spáchania stíhaného skutku bola trestne zodpovedná z hľadiska veku a príčetnosti (subjekt), pri vedení vozidla (ako činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku) sa odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie (objektívna stránka) a konal v priamom úmysle, keď bol vopred poučený o trestnoprávnych následkoch prípadného nepodrobenia sa odberu krvi a tomuto sa nepodrobil a teda vedel a chcel porušiť záujem chránený (subjektívna stránka).

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd aplikujúc § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Za spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. mohol obžalovanému byť ukladaný trest odňatia slobody do 1 roka, čo je od 0 mesiacov do 12 mesiacov. Postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. u obžalovaného neboli zistená žiadne poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a ani žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Tr. zák.. Pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa preto trestná sadzba uvedené v § 289 ods. 2 Tr. zák. nemenila. Aplikujúc ustanovenia o treste uvedené vo výroku tohto rozsudku súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby 3 mesiace, pričom prihliadnuc na osobu obžalovaného i prostredie, v ktorom žil a pracoval, ako aj na okolnosti stíhaného skutku mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný a preto obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu tohto odkladu 12 mesiacov. Pre posilnenie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému aplikujúc § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil okrem podmienečne odloženého trestu odňatia slobody aj trest zákazu viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dolnej hranici jeho sadby, tj. 12 mesiacov. pri výkone inej činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.