Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-90-2022.pdf
PDF · 72.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/90/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Michala Antalu, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2022 prejednal odvolanie obžalovaného
Z. S.,
nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom S. nad D., C. hájom XXXX/XX,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1T/8/2022 zo dňa 2. augusta 2022, a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. augusta 2022 sp. zn. 1T/8/2022 bol obžalovaný Z. S. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Tr. zák., spáchaného na tom skutkovom základe, že dňa 23.02.2021 v čase o 16:01 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Mitsubishi Pajero s EČV: U po ulici N. v T. S. v smere jazdy ku križovatke na ulici N. a G. v T. S., kde bol následne predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ KR PZ v Trenčíne a pri kontrole sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu s negatívnym výsledkom a taktiež bol vyzvaný k lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, pričom dňa 23.02.2021 v čase o 16:45 hod. vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne poskytol vzorku moču, ktorá však podľa službukonajúcej lekárky MUDr. S. K. bola studená s predpokladom zriedenia s vodou, čím bola vzorka moču znehodnotená pre ďalšie skúmanie, pričom vodič Z. S. aj po opakovanom poučení a výzve odmietol poskytnúť ďalšiu vzorku moču a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12 mesiacov.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním ihneď po jeho vyhlásení vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že neboli vykonané zákonným spôsobom úkony v prípravnom konaní, ako napríklad výpoveď svedkyne K., a rovnako nedôvodný a tým nezákonný bol služobný zákrok príslušníkov polície pri zastavovaní jeho vozidla. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v demokratickej spoločnosti polícia nemôže svojvoľne zastavovať vozidlá a zastavenie vozidla bez zákonného dôvodu, resp. ak vodič nepáchal žiadny priestupok ani trestný čin, a ak policajná hliadka dokonca nemala ani akúkoľvek
informáciu o protiprávnej činnosti posádky vozidla bolo viackrát vyhodnotené ako náhodné bez zistenia relevantného dôvodu na jeho zastavenie. Celá dôkazná situácia je postavená na dôkazoch, ktorých zdrojom sú výsluchy príslušníkov Policajného zboru, v ktorých záujme nie je vypovedať spôsobom, ktorým by sa usvedčili či už z disciplinárnych previnenia, či zneužitia právomoci verejného činiteľa, ale naopak snažia sa odôvodniť ich postup. Po nezákonnom svojvoľnom zastavení vozidla nasledoval ďalší nezákonný postup príslušníkov Policajného zboru. Obžalovaný absolvoval dychovú skúšku s negatívnym výsledkom a následne nevedno prečo, a z akého dôvodu bez podozrenia z priestupku alebo z trestného činu bol obmedzený na osobnej slobode a prevezený na odber biologického materiálu do Fakultnej nemocnice Trenčín, kde dobrovoľne poskytol vzorku moču. Predmetnú vzorku moču poskytol riadne bez zriedenia vodou. Čo sa dialo so vzorkou moču ďalej a čo riešil policajt s lekárkou obžalovaný uviesť nevedel, avšak bol ochotný poskytnúť aj ďalšiu vzorku moču, čo už príslušníci polície odmietli. Policajti takisto nesprávne obmedzili obžalovaného osobnú slobodu z dôvodu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods. 2 Tr. zák., pričom obžalovaný sám uviedol, že za účelom zistenia prítomnosti omamných látok nemá problém sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu. Obžalovaný spochybnil aj celkovú ústavnosť ustanovenia § 289 ods. 2 Tr. zák., nakoľko nerešpektuje zásadu prezumpcie neviny a navrhol krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, a aby ho spod obžaloby oslobodil.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný na dôvodoch svojho odvolania zotrval.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V procesnom postupe orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci ohľadom viny zákonným spôsobom všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil, a správne ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. O vierohodnosti usvedčujúcich dôkazov nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti. Súd prvého stupňa rozhodol o vine obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku poukazujúc na v konaní produkované dôkazy, a to výsluchy príslušníkov polície, výpoveď svedkyne MUDr. S. K. v súhrne s listinnými dôkazmi, najmä protokolom o lekárskom vyšetrení obžalovaného.
K namietanému postupu príslušníkov polície pri zastavení osobného motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný sa už podrobne vyjadril súd prvého stupňa. V odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval správnosť vykonaného zákroku polície, keďže príslušníci pohotovostnej motorizovanej jednotky konali v zmysle svojej právomoci vyplývajúcej im zo Zákona o Policajnom zbore a z inštruktážneho záznamu. Odvolací súd na tieto dôvody súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje a stotožňuje sa s nimi.
Taktiež svedkyňa MUDr. S. K. bola kontradiktórne vypočutá, teda zákonným spôsobom, keď osobne vypovedala na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa a obžalovaný mal možnosť klásť jej otázky a k jej výsluchu sa vyjadriť. Nešlo pritom ani o príslušníčku Policajného zboru (ktorých výpovede obžalovaný a priori spochybňuje), ale o službukonajúcu lekárku psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice Trenčín, ktorá objektívne vypovedala o podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa skutku.
Pokiaľ ide o námietky obžalovaného týkajúce sa jeho zadržania pre podozrenie zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. por. odvolací súd uvádza, že zo zápisnice o zadržaní podozrivej osoby a zápisnice o výsluchu zadržaného jednoznačne vyplýva, že k obmedzeniu osobnej slobody obžalovaného došlo až následne po tom, keď sa vo Fakultnej nemocnici Trenčín odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci to nebolo spojené s rizikom pre jeho zdravie. Z výsluchov vypočutých svedkov pritom jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný bol opakovane vyzvaný na poskytnutie ďalšej vzorky moču po tom, ako prvú poskytnutú vzorku znehodnotil. Uvedené však odmietol vykonať.
Obžalovaný sám vypovedal, že je konzumentom marihuany, a v čase skutku podľa svedkov javil známky požitia omamnej látky.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolacie námietky obžalovaného ohľadom výroku o vine krajský súd nepovažoval za dôvodné.
Pokiaľ ide o výrok o treste, súd prvého stupňa správne postupoval, keď pri určovaní druhu a výmery trestu aplikujúc ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Dôvodne nepriznal obžalovanému žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný má v registri trestov jedno zahladené odsúdenie z roku 2020 avšak pred spáchaním skutku sa dopustil aj 26 priestupkov na úseku cestnej dopravy. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 12 mesiacov je s poukazom na všetky relevantné okolnosti a zásady ukladania trestu teda trestom primeraným a spravodlivým zároveň aj potrebným na jeho nápravu. Na posilnenie účinku trestu a dovŕšenia prevýchovy obžalovaného bol tomuto dôvodne uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, hoci na samej dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 12 mesiacov.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.