Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Cb-79-2019.pdf
PDF · 85.15 KB
Case nature
Subarea
19Cb/79/2019
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: REAL HOUSE - REALITY, k. s., so sídlom Višňové 168, 013 23 Višňové, IČO: 44 315 813, zastúpený: Saxinger, Chalupsky & Partner s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 857 912, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpený: Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, so sídlom Städtle 17, 9490 Vaduz, Lichtenštajnské kniežatstvo, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, so sídlom Dolná 370/6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 096 428, o zaplatenie 83.424,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 19.06.2019 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 83.424,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z tejto sumy od 25.05.2019 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že v roku 2017 vystavil žalovaný žalobcovi, ktorý je vlastníkom fotovoltaických elektrární Z. I. X-X, faktúry na úhradu platieb za prístup do distribučnej sústavy celkom vo výške 83.424,28 eur, ktorá suma bola žalovaným uhradená formou priamej úhrady alebo vo forme zápočtu pohľadávok. Medzi žalobcom a žalovaným však nikdy nebola uzavretá zmluva, na základe ktorej by sa žalobca zaviazal platiť žalovanému platbu za prístup do distribučnej sústavy a táto povinnosť nevyplýva žalobcovi z uzavretých zmlúv o pripojení zariadenia odberateľa - výrobcu do distribučnej sústavy. Žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 17/2014-132 zo dňa 22.06.2016, v dôsledku záverov ktorého právny dôvod žalovanému poskytnutého plnenia odpadol a žalobcovi vzniklo právo na vrátenie sumy v celkovej hodnote 83.424,28 eur uhradenej žalovanému za tzv. G-komponent v roku 2017 titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
2. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok popieral, pričom mal za to, že dohoda o prístupe do distribučnej sústavy, a teda dohoda o využívaní dohodnutej kapacity distribučnej sústavy medzi žalobcom a žalovaným je daná zmluvnými vzťahmi, ktoré žalobca a žalovaný uzavreli, resp. ktoré sú v platnosti.
3. Uznesením č.k. 19Cb/79/2019-593 z 15. februára 2021 súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. Rvp 352/2020.
4. Vec sp.zn. Rvp 352/2020 bola po predbežnom prerokovaní vedená na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 167/2022. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol uznesením III. ÚS 167/2022-250 zo dňa 24.03.2022 tak, že ústavné sťažnosti sťažovateľov 1/ FVE Krásna, s. r. o., IČO 45 663 734, Kpt. Nálepku 19, Košice, 2/ ProSun, s. r. o., IČO: 44 999 275, Ladomerská Vieska 1030, 3/ GROUND I, s. r. o., IČO: 44 907 796, Budyšínska 38, Bratislava a 4/ My Energy SPV 4, s. r. o., IČO: 44
789 459, Votrubova 28, Bratislava, zastúpených POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., Hurbanovo námestie 1, Bratislava, proti postupu a uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Obdo/18/2019 z 20. novembra 2019, č.k. 1Obdo/18/2019 z 19. februára 2020, č.k. 3Obdo/15/2019 z 30. apríla 2020 a č.k. 1Obdo/13/2019 z 5. Marca 2020 odmietol. Predmetné uznesenie Ústavného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2022, čím odpadla prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo. Súd uznesením č.k. 19Cb/79/2019-620 zo dňa 23. mája 2022 rozhodol, že pokračuje v konaní.
5. Písomným podaním z 23.06.2022 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť. Na odôvodnenie späťvzatia žaloby uviedol, že žalobu podal v okamihu, kedy v zmysle ustálených súdnych rozhodnutí Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline bol nárok žalobcu opodstatnený. Príkladmo poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/38/2018-547 z 26.09.2018 a rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/167/2016-384 z 27.10.2017. Až po podaní žaloby bolo vydané okrem iného uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obdo/18/2019 z 20.11.2019, ktorým Najvyšší súd zrušil doterajšie rozhodnutia a vyslovil nový právny názor záväzný pre súdy nižšej inštancie. V dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu došlo k zmene právneho posúdenia, ktoré je odchylné od pôvodného rozhodnutia. V dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu teda došlo k zmene doterajšej praxe všeobecných súdov, kedy sa všeobecné súdy po novom museli riadiť novým právnym názorom Najvyššieho súdu. Žalobca žalobu podal k okamihu, kedy na základe rozhodovacej praxe bol jeho nárok opodstatnený. Nakoľko až následne v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu došlo k zmene rozhodovacej praxe, nastal podľa žalobcu dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP. Žalobca je tak toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci, pre ktoré v prípade späťvzatia žaloby nemožno priznať žalovanému náhradu trov konania. Priznanie trov konania žalovanému by nebolo spravodlivé rovnako z toho dôvodu, že právny zástupca žalovaného zastupuje žalovaného v rade právne identických súdnych konaní, kde žalovaný činí fakticky identické právne kroky. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku za žalobu.
6. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa ustanovenia § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe ustanovenia § 148 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania.
10. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Späťvzatie žaloby je dispozičný procesný úkon žalobcu z obsahu ktorého vyplýva, že na meritórnom prejednaní ním uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá. Zákon neukladá žalobcovi povinnosť späťvzatie žaloby alebo jej časti zdôvodniť, avšak dôvody späťvzatia žaloby sú významné pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256, prípadne § 257 CSP. V prípade zastavenia konania, ustanovenie § 256 ods. 1 CSP zásadne ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.
14. Výnimku zo zásady zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení konania pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov zastaveného konania predstavuje ustanovenie § 257 CSP, ktoré pripúšťa, aby súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP v konkrétnej veci tak musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to výnimočné okolnosti danej veci a existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Naplnenie podmienok pre aplikáciu ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prejednávanej veci zistené nebolo.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Súd konštatuje, že procesné zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť. Žalobcom tvrdené dôvody späťvzatia žaloby zároveň vylučujú záver o procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania, nakoľko nemožno konštatovať, že by žalobcu k späťvzatiu žaloby viedlo správanie žalovaného po podaní žaloby. Zároveň žalobcom tvrdené skutočnosti spočívajúce v okolnostiach prejednávanej veci a rozhodovacej činnosti všeobecných súdov k momentu podania žaloby nemožno posudzovať ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v zmysle ustanovenia § 257 CSP výnimočne nepriznal náhradu trov konania žalovanému.
16. Žaloba žalobcu v prejednávanej veci bola jednou z množstva žalôb výrobcov elektriny, ktorými uplatnili voči žalovanému v postavení prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy nárok na vrátenie platieb za prístup do distribučnej sústavy /tzv. G-komponentu/ zavedeného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví Slovenskej republiky v § 26 ods. 23 Vyhlášky č. 221/2013 Z.z., ktorou sa stanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov, uplatňovaného od 01.01.2014. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v čase podania žaloby v zmysle ustálených súdnych rozhodnutí bol nárok žalobcu opodstatnený a následne došlo k zmene právneho posúdenia v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo by malo zakladať dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci, pre ktoré by súd nemal žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ žalobca príkladmo poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline, ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, ktoré nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle Článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP. Súd má za to, že vývoj rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach, odlišné právne posúdenie veci dovolacím súdom, než bola vec posúdená súdom prvej inštancie a súdom odvolacím a ani závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o ústavných sťažnostiach proti postupu a uzneseniam dovolacieho súdu, nemožno vyhodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prejednávanej veci podľa ustanovenia § 257 CSP. Vo vzťahu k vyslovenému právnemu názoru súd podporne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.11.2016 sp.zn. 29Cdo/704/2016, zo záverov ktorého vyplýva, že okolnosť, že jednotlivé (súdne) inštancie mali na právnu kvalifikáciu veci odlišné názory, nemôže byť použitá pre ospravedlnenie aplikácie § 150 Občianskeho súdneho poriadku (poznámka konajúceho súdu: ktorému zodpovedá § 257 CSP), nakoľko nemožno klásť na ťarchu účastníka konania skutočnosť stojacu na strane súdov.
17. Rovnako nemožno vnímať ako nespravodlivé priznanie náhrady trov konania žalovanému z dôvodu, že právny zástupca žalovaného zastupuje žalovaného v rade právne identických súdnych konaní, v ktorých žalovaný činí fakticky identické právne kroky. Ako už bolo konštatované vyššie, voči žalovanému v postavení prevádzkovateľa distribučnej sústavy boli podané desiatky žalôb výrobcami elektriny, ktorí sa domáhali vrátenia uhradených platieb za prístup do distribučnej sústavy /tzv. G-komponentu/ titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v konaniach využil svoje zákonné a ústavené právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom, v dôsledku čoho žalovanému vznikajú trovy konania titulom trov právneho zastúpenia. Samotná skutočnosť, že skutková a právna argumentácia v jednotlivých sporoch zo strany žalovaného je obdobná však nemôže zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd žalovavnému výnimočne náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v každej z prejednávaných vecí je žalovaný oprávnený a zároveň povinný postupovať podľa príslušných ustanovení CSP a uskutočňovať procesné úkony vyplývajúce zo zákona resp. reagujúce na výzvu súdu.
18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /v rozsahu 100%/. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Samostatným uznesením rozhodne súd taktiež o žiadosti žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za žalobu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.