Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_16Cpr-2-2016.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cpr/2/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: L.. X.. X. L., X.., Z. XX.XX.XXXX, K. B. B. X, XXX XX X. v zastúpení JUDr. Mária Sýkorová, advokátka, Advokátska kancelária Zoborská 13, 040 01 Košice proti žalovanému: Vysoká škola Goethe Uni Bratislava, a.s., Radlinského 9, 813 45 Bratislava, IČO: 44 681 259 o zaplatenie 1.544,70 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.476,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 42,61 eur od 01.02.2016 do zaplatenia , vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.434,14 eur od 01.03.2016 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 67,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 67,95 eur od 01.03.2016 do zaplatenia zastavuje.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu vo veci 91,20%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 07.03.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 4.477,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.426,57 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.548,57 eur od 01.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.502,09 eur od 01.03.2016 do zaplatenia a to titulom nevyplatenej čistej mzdy za mesiac november 2015, december 2015 a január 2016. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 19.09.2014 v znení jej dodatkov. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi od augusta 2015 nevyplatil mzdu. Splatnosť mzdy bola dohodnutá mesačne pozadu, najneskôr v posledný deň v mesiaci na bankový účet zamestnanca. Žalobca sa domáhal zaplatenia splatnej mzdy za mesiac novembre 2015 vo výške 1.426,57 eur, za mesiac december 2015 vo výške 1.548,57 eur a za mesiac január 2016 vo výške 1.502,09 eur a zo spolu so zákonným úrokom z omeškania za omeškanie so zaplatením mzdy za ten ktorý príslušný mesiac.
2. Súd uznesením č.k. 16Cpr 2/2016-20 zo dňa 16. marca 2016 konanie podľa vtedy platného ustanovenia 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil v časti žaloby o zaplatenie 2.932,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.426,57 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.505,96 eur od 01.02.2016 do zaplatenia a to z dôvodu litispendencie v zmysle § 83 Občianskeho súdneho poriadku. Súd zároveň rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, že žalovanému v súvislosti so zastavením konania v časti žaloby náhradu trov konania nepriznáva. Súd konanie v uvedenej časti žaloby zastavil z dôvodu, že zistil, že žalobca si v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 8Cpr/1/2016 uplatňuje totožný nárok na zaplatenie čistej mzdy za mesiac november 2015 a december 2015 a to v sume 2.932,53 eur s príslušenstvom, keď v konaní sp. zn. 8Cpr /1/2015 sa okrem iného domáha i zaplatenia čistej mzdy za mesiac november 2015 vo výške 1.505,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.505,96 eur od 01.01.2016
do zaplatenia a zaplatenia čistej mzdy za mesiac december 2015 vo výške 1.505,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.505,96 eur od 01.02.2016 do zaplatenia. Uznesenie č.k. 16Cpr 2/2016-20 zo dňa 16. marca 2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2016.
3. Predmetom konania po čiastočnom zastavení konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 1.544,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 42,61 eur od 01.02.2016 do zaplatenia , vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.502,09 eur od 01.03.2016 do zaplatenia. Suma 1.544,70 eur predstavovala nárok na zaplatenie čistej mzdy za mesiac december 2015 vo výške 42,61 eur a čistej mzdy za mesiac január 2016 vo výške 1.502,09 eur.
4. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 24.05.2016 a uviedol, že nárok žalobcu uznáva čiastočne a to v sume 4.409,28 eur. Potvrdil, že žalobcovi nebola vyplatená mzda za obdobie november 2015, december 2015 a január 2016. Podľa žalovaného má žalobca nárok na mzdu za novembre 2015 v sume 1426,57 eur, za december 2015 v sume 1.548,57 eur a za január 2016 v sume 1.434,14 eur. K nevyplateniu mzdy žalobcovi došlo z dôvodu, že žalovaný stratil možnosť pokračovať v ďalšej činnosti stratou akreditácie v auguste 2015. Žalovaný zároveň uviedol, že pracovný pomer žalobcu zanikol dňa 31.01.2016 výpoveďou žalovaného z organizačných dôvodov a deklaroval záujem na dohode so žalobcom o urovnaní a splatení mzdy v splátkach.
5. Žalobca pred začatím pojednávania podaním doručeným súdu dňa 16.09.2016 vzal žalobu v časti o zaplatenie 67,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 67,95 eur od 01.03.2016 do zaplatenia späť. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 67,95 eur s príslušenstvom odôvodnil žalobca tým, že táto suma predstavuje rozdiel medzi v žalobe uplatnenou mzdou za mesiac január 2016 vo výške 1.502,09 eur a mzdou vyčíslenou vo výplatnej páske žalobcu žalovaným za mesiac január 2016 vo výške 1.434,14 eur. Žalobca zároveň navrhol, aby súd vo veci vzhľadom k písomného uznaniu nároku žalobcu žalovaným vo veci rozhodol rozsudkom pre uznanie.
6. Súd na pojednávaní dňa 19.09.2016 konal v neprítomnosti žalobcu, keď žalobca sa na nariadené pojednávanie vo veci nedostavil, predvolania na nariadené pojednávanie vo veci mal riadne a včas doručené, svoju neúčasť na pojednávaní žalobca ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu dňa 16.09.2016 a zároveň oznámil, že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa predloženými listinami - pracovná zmluva č. 2014-32 zo dňa 19.09.2014, Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 30.07.2015, výzva žalobcu na zaplatenie zo dňa 04.12.2015, výplatná páska žalobcu za mesiac november 2015, za mesiac december 2015 a za mesiac január 2016.
8. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 8.1. Žalobca bol zamestnancom žalovaného, keď jeho pracovný pomer u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy č. 2014-32 zo dňa 19.09.2014 v znení jej Dodatku č. 1 uzatvoreného dňa 30.07.2015. Žalovaný ako zamestnávateľ sa so žalobcom ako zamestnancom dohodli, že žalobca bude pre žalovaného vykonávať prácu vysokoškolský pedagóg. Deň nástupu do práce a začiatok pracovného pomeru bol dojednaný dňom 22.09.2014. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do 31.08.2016. Pracovný čas bol stanovený ako týždenný pracovný čas a v zmysle Dodatku č. 1 v rozsahu 40 hodín a hrubá mesačná mzda žalobcu ako zamestnanca predstavovala sumu 2.000,- eur a bolo dohodnuté, že mzda bude vyplácaná mesačne pozadu, najneskôr v posledný deň v mesiaci na bankový účet žalobcu. 8.2. Podľa výplatnej pásky žalobcu vyhotovenej žalovaným ako zamestnávateľom bola čistá mzda žalobcu za mesiac december 2015 v sume 1.548,57 eur a za mesiac január 2016 v sume 1.434,14 eur. 8.3. Žalovaný mzdu za mesiac december 2015 a mesiac január 2016 žalobcovi v dohodnutej lehote splatnosti neuhradil.
9. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 20.05.2016, doručeného súdu dňa 24.05.2016 ako i na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016 uznal nárok žalobcu na zaplatenie mzdy za mesiac december 2015 v sume 1.548,57 eur a za mesiac január 2016 v sume 1.434,14 eur.
9.1. Žalobca podaním zo dňa 13.09.2016 doručeným súdu dňa 19.09.2016 žiadal, aby súd vzhľadom k písomnému uznaniu nároku žalobcu žalovaným rozhodol rozsudkom pre uznanie.
10. Podľa § 118 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 118 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
11. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia časti mzdy za mesiac december 2015 v sume 42,61 eur a za mesiac január 2016 v sume 1.434,14 eur. Suma 42,16 eur predstavuje časť mzdy za mesiac december 2015, keď žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 8Cpr/1/2016 sa domáha zaplatenia mzdy za mesiac december 2015 v sume 1.505,96 eur a podľa výplatnej pásky za december 2015 mal mať žalobca vyplatenú mzdu za mesiac december 2015 v sume 1.548,57 eur. Po zohľadnení nároku žalobcu na zaplatenie mzdy za december 2015 v konaní sp. zn. 8Cpr/1/2016 t.j. nároku v sume 1.505,96 eur, zostatok mzdy predstavuje sumu 42,61 eur (1.548,57 eur - 1.505,96 eur). Suma 1.434,14 eur predstavuje mzdu žalobcu za mesiac január 2016 uplatnenú podľa výplatnej pásky vyhotovenej žalovaným.
12. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
Podľa § 284 Civilného sporového poriadku ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
12. Súd o nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 1.476,75 eur, ktorému vyhovel v celom rozsahu, rozhodol podľa § 282 Civilného sporového poriadku rozsudkom pre uznanie, keď žalovaný uznal uplatnený nárok žalobcu.
13. Podľa § 129 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Ak je dlžník v omeškaní má veriteľ právo požadovať podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úroky z omeškania, výšku ktorých stanovuje vykonávací predpis t.j. Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Nevyplatenie mzdy v lehote jej splatnosti má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Vzhľadom k tomu, že Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.) a ani iný pracovnoprávny predpis neobsahuje úpravu o úroku z omeškania súd postupuje v takomto prípade podľa občianskoprávnych predpisov. Pri omeškaní platí preto výška úrokov z omeškania určená Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu (nariadenie v § 3 a § 4 je vykonávacím predpisom k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Úrok z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou a má veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu, úžitky, ktorej na druhej strane mohol za čas meškania poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúci dôvod omeškania, keď na vznik nároku na úrok z omeškania postačuje, že zákonom stanovená lehota plnenia uplynula.
15. Súd priznal žalobcovi i ním uplatnené úroky z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 42,61 eur (časť mzdy za mesiac december 2015) odo dňa 01.02.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 1.434,14 eur (mzda za mesiac január 2016) odo dňa 01.03.2016. Podľa pracovnej zmluvy v znení jej Dodatku č. 1 bolo dohodnuté, že mzda bude vyplácaná mesačne pozadu, najneskôr v posledný deň v mesiaci na bankový účet žalobcu. Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením časti mzdy za mesiac december 2015 odo dňa 01.02.2016, nakoľko splatnosť mzdy bola 31.01.2016 a so zaplatením mzdy za mesiac január 2016 bol žalovaný v omeškaní odo dňa 01.03.2016, nakoľko splatnosť mzdy za január 2016 bola dňom 29.02.2016.
16. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Súd s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie v časti o zaplatenie 67,95 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 67,95 eur od 01.03.2016 do zaplatenia zastavil, keď žalobca vzal žalobu v tejto časti späť skôr ako sa začalo pojednávanie vo veci.
18. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadne zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu vo veci 91,20%. Žalobca pred začatím pojednávania vzal žalobu v časti o zaplatenie 67,95 eur, pričom zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalobca, keď dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom nebolo správanie žalovaného.
Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.544,70 eur, súd konanie v časti žaloby o zaplatenie 67,95 eur zastavil (úspech žalovaného 4,40%) a v časti nároku o zaplatenie 1.476,75 eur žalobe vyhovel (úspech žalobcu 95,60%). Celková úspešnosť žalobcu v spore bola 91,20% (95,60% - 4,40%) a preto súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere úspechu vo veci 91,20%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 ods. 1 písmeno a Civilného sporového poriadku). Proti rozsudku v časti výroku II. o zastavení konania v časti o zaplatenie 67,95 eur s príslušenstvom a výroku III. o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona