Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Sa-8-2021.pdf
PDF · 92.86 KB
Case nature
Subarea
43Sa/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom, v právnej veci žalobkyne: MUDr. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX A., zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7339-4/2021 zo dňa 03. februára 2021, t a k t o
rozhodol:
I. Správny súd žalobu o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 7339-4/2021 zo dňa 03.02.2021, ktorým žalovaná podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zastavila konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. Pd 157/19/2207-5 zo dňa 08.08.2019 podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0411716517-GC04/17 zo dňa 07.07.2017, vo veci predpísania penále žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2010 v sume 6.431,40 Eur, a to vzhľadom k tomu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.
2. Žalobkyňa namietala, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa názoru žalobkyne rozhodnutie obsahuje i nesprávne poučenie o jeho nepreskúmateľnosti súdom, nakoľko, hoci ide o rozhodnutie procesnej povahy, má za následok ujmu na jej subjektívnych právach, čím nebola naplnená jedna z podmienok vylučujúcich preskúmateľnosť súdom podľa § 7 písm. e) SSP (zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok).
3. Podľa žalobkyne prokuratúra vzala podaný protest späť na základe direktívneho pokynu Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd 1/21/1003-3 zo dňa 05.01.2021, hoci podľa § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby nepodal protest prokurátora, z čoho je zrejmé, že nadriadený prokurátor nemôže vydať pokyn ani na späťvzatie protestu, nakoľko inak by ustanovenie § 6 ods. 9 stratilo opodstatnenie vznikom možnosti jeho obchádzania. Pokyn generálnej prokuratúry zasahujúci do zákonom priznanej dispozičnej autonómie podriadených prokurátorov je pritom v rozpore aj s ústavnou zásadou legality zakotvenou v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa žalobkyne je zrejmé, že tento postup možno považovať za konanie, ktorým bolo zasiahnuté do jej základných práv (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016).
4. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v príčinnej súvislosti so späťvzatím protestu prokurátora, ku ktorému došlo na základe direktívneho a nezákonného pokynu Generálnej prokuratúry SR, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie v zmysle článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, keďže (aj) v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia bola absolútne zmarená možnosť žalobkyne domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k veci navrhla žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnuť.
6. Žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Trnava, rozhodnutím číslo: 700-0411716517- GC04/17 zo dňa 07. júla 2017, predpísala žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, penále v sume 6.431,40 Eur, a to za obdobie január 2009 až jún 2010. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa nepodala odvolanie, preto po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. augusta 2017. Dňa 12. augusta 2019 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava, doručený protest prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo: Pd 157/19/2207-5 podaný proti rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, nemienila protestu prokurátora vyhovieť, v súlade s § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre ho predložila na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu - Sociálnej poisťovni, ústredie. Ešte predtým, ako bolo o proteste prokurátora rozhodnuté, prokurátor podaním zo dňa 18. januára 2021, doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie, vzal protest smerujúci proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 700-0411716517-GC04/17 späť. Sociálna poisťovňa, ústredie, preto v zmysle § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre rozhodnutím číslo: 7339-4/2021-BA zo dňa 03. februára 2021, konanie o proteste prokurátora zastavila. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, nadobudlo právoplatnosť dňa 17. februára 2021.
7. Žalovaná ďalej poukázala na skutočnosť, že zákon o prokuratúre dáva prokurátorovi v § 23 ods. 3 oprávnenie vziať podaný protest späť. Je to jeho zákonom ustanovené právo, s ktorým ale spomínaný zákon v § 24 ods. 15 súbežne spája povinnosť orgánu verejnej správy rozhodnutím zastaviť konanie o proteste prokurátora (ak do späťvzatia protestu nebolo o ňom rozhodnuté). Z podania prokurátora vyplýva, že Okresná prokuratúra Trnava berie protest prokurátora č. Pd 157/19/2207-5 zo dňa 12.08.2019 späť, z dôvodu, že na základe rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, došlo k odchýleniu od záverov Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrených v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. apríla 2019, a k inému právnemu posúdeniu otázky vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekárov ako samostatne zárobkovo činných osôb na základe licencie L1A. Sociálna poisťovňa, ústredie s poukazom na § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre nemohla po doručení späťvzatia protestu prokurátora konať inak, ako rozhodnutím zastaviť konanie (Sociálna poisťovňa, ústredie, nevydala rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora na základe pokynu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ale toto rozhodnutie, po doručení späťvzatia protestu prokurátora, vydala na základe § 24 ods. 15 zákona o prokuratúre, ktorý bola povinná v danej veci aplikovať).
8. Žalovaná taktiež uviedla, že ani Sociálna poisťovňa a ani žalobkyňa nemá vedomosť, čo bolo obsahom usmernenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky číslo: Vl/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 5. januára 2021, jedná sa len o ničím nepodložené domnienky žalobkyne o tom, že zo strany Generálnej prokuratúry SR išlo o direktívny pokyn podriadenej prokuratúre.
9. Pokiaľ žalobkyňa na svoju obranu poukazovala na nález I.ÚS 320/2016, podľa žalovanej nejde o prípad aplikovateľný na prejednávanú vec, nakoľko sa týkal zákonnosti pokynu prokurátora vyšetrovateľovi na vznesenie obvinenia, nie použitia § 6 ods. 9 zákona o prokuratúre.
10. Žalovaná trvá na tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, nie je podľa § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku preskúmateľné súdom, keďže ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré nemalo za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Rovnaký právny názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením sp. zn. 23Sa/25/2021-19 zo dňa 26. apríla 2021, podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) Správneho súdneho poriadku, odmietol obdobnú správnu žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, o zastavení
konania o proteste prokurátora (dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie protestu prokurátora). Krajský súd v Nitre v predmetnom uznesení konštatoval, že: „pokiaľ účastník konania podá podnet na podanie protestu prokurátora, ide ďalej o fakultatívny postup prokurátora, či tento protest podá alebo nie. Nie je preto na mieste ani spochybňovať jeho ďalšie dispozičné úkony, akým je aj späťvzatie jeho protestu. Fyzické a právnické osoby napokon nie sú aktívne legitimované na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti a postupu správneho orgánu ani v prípade rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Takéto rozhodnutie, ktorým bolo zastavené konanie o proteste prokurátora, ktorý vzal svoj protest spať', preto nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy, nakoľko ním nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej a taktiež nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.“. Totožný záver zaujal Krajský súd v Nitre aj v uzneseniach sp. zn. 23Sa/27/2021, sp. zn. 23Sa/17/2021, obe zo dňa 26. apríla 2021.
11. K vyjadreniu žalovanej žalobkyňa, okrem iného, poukazovala na dva odlišné právne názory Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
12. K argumentácii, že žalobkyňa nemá vedomosť, čo je obsahom pokynu Generálnej prokuratúry SR č. VI3 Gd/21/000-3 zo dňa 05.01.2021, žalobkyňa uviedla, že to sa nezakladá na pravde. Z pokynu Generálnej prokuratúry SR je podľa žalobkyne zrejmé a nepochybné, že protest prokurátora bol vzatý späť nie z vlastnej vôle prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, ale na základe direktívneho (príkazného) pokynu GP SR. Generálna prokuratúra SR tento pokyn síce formálne označila ako usmernenie, no z materiálneho (obsahového) hľadiska ide o direktívny pokyn, v ktorom GP SR nariaďuje podriadeným prokurátorom späťvzatie všetkých podaných protestov, týkajúcich sa vzniku, zmeny alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, predpísaného poistného a príspevkov a vyrubenia penále lekárom ako samostatne zárobkovo činným osobám na základe licencie L1A. Dokonca Krajská prokuratúra Bratislava v späťvzatiach protestov uvádza, že svoj názor na vec nezmenila.
13. Žalobkyňa má za to, že napadnuté rozhodnutie je so späťvzatím protestu prokurátora skutkovo a právne previazané a nie je možné ich od seba izolovať, preto skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu možno považovať za imanentnú súčasť prieskumu napadnutého rozhodnutia.
14. Podľa žalobkyne je správny orgán povinný pri vydávaní aktov orgánov verejnej správy posudzovať všetky okolnosti, ktoré predchádzajú ich vydaniu, a to ako z formálnej, tak aj z materiálnej stránky. Ak správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia rezignoval na materiálne skúmanie zákonnosti späťvzatia protestu prokurátora, ako základného determinantu, ktorý tvoril podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia, prihliadajúc len na naplnenie jeho formálnych predpokladov, je potom, akcentujúc na článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úlohou súdu, aby napadnuté rozhodnutie podrobil náležitému súdnemu prieskumu jeho zákonnosti, spočívajúcom okrem iného aj v náležitom posúdení zákonnosti všetkých okolností, ktoré predchádzali jeho vydaniu, keďže len v takom prípade možno hovoriť o materiálnom naplnení princípu legality zakotveného v ustanovení článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na súdnu a inú ochranu, zakotveného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Že je napadnuté rozhodnutie síce procesným, ale aj zasahujúcim do subjektívnych práv žalobkyne podľa žalobkyne potvrdzuje skutočnosť, že sú obdobné správne žaloby na viacerých krajských súdoch prejednávané a napadnuté rozhodnutia podrobované súdnemu prieskumu.
15. V následnom podaní žalovaná poukazovala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 204/2021 zo dňa 11.05.2021. Rovnako poukazovala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 311/2021-13 zo dňa 13.05.2021, kde ústavný súd uviedol, že: „Ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred orgánmi verejnej moci bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (IV. ÚS 11/2010). Ústavný súd teda nie je prieskumným súdom a úlohou ústavného súdu nie je suplovať orgány verejnej moci, ktorým prislúcha interpretácia zákonov v rámci ich právnym poriadkom upravenej pôsobnosti a právomoci. Z ústavného postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať len také rozhodnutia orgánov verejnej
moci, prostredníctvom ktorých došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. také, kde k porušeniu základného práva alebo slobody došlo v konaní, ktoré vydaniu samotného rozhodnutia predchádzalo. Skutkové a právne závery príslušného orgánu verejnej moci môže byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušeniu základného práva alebo slobody (IV. ÚS 238/07).
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
18. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
20. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
21. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je oprávnený vziať protest späť.
22. Podľa § 24 ods. 15 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.
23. Správny súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru, že vecné prejednanie žaloby nie je dôvodné, nakoľko podľa jeho zistenia je žaloba v danom prípade neprípustná (§ 98 ods. 1 písm. g) SSP), vzhľadom na skutočnosť, že smeruje voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy procesnej povahy (procesný charakter rozhodnutia žalobca nespochybňoval), ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania - žalobcu (§ 7 písm. e) SSP).
24. V súlade s právnym názorom žalovanej bolo potrebné konštatovať, že predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní nebola a nemohla byť zákonnosť postupu či úkonu prokurátora, či už prokurátora, ktorý vzal späť protest prokurátora, alebo nadriadeného prokurátora, ktorý k späťvzatiu protestov nižšie zložky prokuratúry inštruoval.
25. Prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, správne akty ktorého by spadali do prieskumnej kompetencie správneho súdnictva, ale samostatným štátnym orgánom plniacim úlohy, obdobne ako súd, v oblasti ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a štátu.
26. Významným pre rozhodnutie súdu nie je dôvod späťvzatia protestu, ktorý inak podľa obsahu tohto procesného úkonu spočíval v zmene judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a nie v rešpektovaní pokynu nadriadeného prokurátora alebo nadriadenej prokuratúry.
27. Podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy nie je právom účastníka administratívneho konania, ale právom prokurátora, ktorému ustanovenie § 23 ods. 3 zákona o prokuratúre poskytuje oprávnenie vziať podaný protest späť, pričom rovnaký zákonný predpis v ustanovení § 24 ods. 15 upravuje žalovanou aplikovaný postup orgánu verejnej správy v prípade, ak bol protest vzatý späť skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté.
28. Nie je preto dôvodné ani usudzovať o možnosti prekročenia právomoci prokurátora pri späťvzatí ním podaného protestu, rovnako ako o nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý konanie o proteste zastavil pri splnení oboch zákonom vyžadovaných podmienok - späťvzatí protestu prokurátora a vykonaní tohto procesného úkonu skôr, ako bolo o proteste rozhodnuté.
29. Konanie o proteste prokurátora je v celom rozsahu v dispozičnej sfére prokurátora a je právne nepredstaviteľným, aby takéto konanie prebiehalo proti jeho vôli prejavenej späťvzatím protestu. Je konaním o uplatnenom práve prokurátora, rovnako ako zastavenie konania je rozhodnutím o práve prokurátora vziať protest späť. Nemá preto za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka (zastavenie konania), ktorý ochranu svojich práv a právom chránených záujmov mohol uplatňovať zákonnými prostriedkami v administratívnom konaní správneho orgánu, ktorého výsledkom bolo protestom prokurátora napadnuté rozhodnutie, a za splnenia podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom aj v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o predpísaní penále.
30. Vo vzťahu k zasiahnutiu do práv žalobkyne tvrdeným nezákonným pokynom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky je argumentácia žalobkyne právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveným v Náleze sp. zn. I.ÚS 320/2016 zjavne nedôvodná. Odhliadnuc už od skutočnosti, že týmto nálezom bolo konštatované porušenie základných práv sťažovateľa rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, v jeho odôvodnení prezentovaný právny názor ústavného súdu sa týkal úkonu prokurátora ako orgánu činného v trestnom konaní, podobnosť ktorého s úkonom či postupom prokurátora v konaní o proteste prokurátora objektívne nebolo možné vzhliadnuť.
31. Nakoľko rozhodnutie správneho orgánu, ktoré má procesný charakter a ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, je ustanovením § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol.
32. O náhrade trov konania správny súd rozhodoval podľa ust. § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.