Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/70/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Milan Delinčák

- Bukov veľkoobchod ovocie zelenina, s miestom podnikania Horelica 108, 022 01 Čadca, IČO: 10 842 098, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Marekom Belkom, advokátom, so sídlom F. D. XXXX, XXX XX L., proti žalovanému: DETEKTÍVNA INFORMAČNÁ SLUŽBA, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 832, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou, so sídlom Z. XXXX, XXX XX L., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 5.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/258/2013-103 zo dňa 16.10.2015, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/258/2013-103 zo dňa 16.10.2015 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000,- Eur od 4.2.2014 až do zaplatenia spolu s náhradou trov súdneho konania p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.000,- Eur od 4.2.2014 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 300,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.096,90 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po vykonanom dokazovaní a aplikácii ustanovení § 373, § 378, § 379 veta prvá, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1, 3, 4, § 132 O.s.p. skonštatoval skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu tak, ako to vyplynulo z výrokovej časti rozsudku okresného súdu. K základu žalovanej pohľadávky okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým zmluvou uzavretou medzi žalobcom a žalovaným - Zmluvou o strážnej službe zo dňa 28.3.2002 v celom jej obsahu, vrátane Dodatkov č. 1 až č. 8 a Smernicami pre výkon strážnej služby, na ktoré sa odvoláva článok III. tejto zmluvy ako súčasť zmluvy, oboznámením sa s obsahom zápisníc o výsluchu svedka - poškodeného A. I., svedka O. B., svedka I. J., svedka J. X. a svedka O. K., uzneseniami Obvodného oddelenia Policajného zboru Čadca a zápisnicou o ohliadke miesta samého tak, ako tieto tvorili súčasť spisového materiálu

- vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-1061/00-CA-2010 (ďalej len „vyšetrovací spis“), výsluchom svedka A. I., výsluchom svedka O. K., ktoré dôkazy hodnotil okresný súd podľa § 132 O.s.p.. Okresný súd na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov mal preukázané, že žalovaný bol na základe Zmluvy o strážnej službe zo dňa 28.3.2002 subjektom právnej povinnosti, vyplývajúcej mu z tejto zmluvy, obsahom ktorej bola právna povinnosť vykonávať a zabezpečovať strážnu službu a znižovať bezpečnostné riziká v

areáli Bukov - veľkoobchod ovocie zelenina, Horelica 109, Čadca podľa zákona č. 379/1997 Z.z.. Podľa článku III. zmluvy mal žalovaný vykonávať strážnu službu na základe Smerníc pre výkon strážnej služby, ktoré tvorili súčasť zmluvy a tvorili súčasť spisu č.l. 71 - 73 spisu. Podľa článku V. bod 2, 11 a 16 žalovaný mal povinnosť vykonávať strážnu službu so zameraním na vnútornú a vonkajšiu ochranu objektu, dohľad a kontrolu fyzického vstupu osôb, zamestnancov, motorových vozidiel, ochranu pred ohňom, krádežou, vandalizmom alebo ilegálnym vstupom do areálu. Žalovaný ako dodávateľ sa zaviazal uhradiť škodu, ktorá bola spôsobená pracovníkmi dodávateľa v súvislosti s trestným činom alebo pokusom k trestnému činu do výšky 10.000.000,- Sk na základe písomnej zmluvy uzavretej medzi D.I.S. s.r.o. a ČESKÁ POISŤOVŇA SLOVENSKO, a.s., Žilina. Zmluvné strany sa dohodli, že spory budú riešiť vzájomným jednaním a pokiaľ jedna zo zmluvných strán nebude spokojná s výsledkom jednania, môže spor riešiť súdnou cestou. Preukázané škody z dôvodov na strane dodávateľa mali byť riešené podľa § 375 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka. V Dodatku č. 3 k označenej zmluve, ktorý bol zo dňa 10.1.2015, si zmluvné strany zmenili článok III. a jeho pôvodné znenie nahradili znením, podľa ktorého je časom plnenia v pracovné dni a v sobotu interval od 17.00 hod. do 06.00 hod., v nedeľu od 14.00 hod. do 06.00 hod. a vo sviatky nepretržite 24 hodín (č.l. 26 spisu). Z obsahu Zmluvy o strážnej službe a jej Dodatku č. 3 vyplynulo, že výkon dojednaného plnenia žalovaného v relevantnej dobe, teda 30.6. až 1.7.2010 mal byť realizovaný v čase od 17.00 hod. do 06.00 hod./od 17.00 hod. dňa 30.6. do 06.00 hod. dňa 1.7.2010/. Dodatkom č. 2 bol doplnený článok II. Zmluvy o strážnej službe o dojednanie podľa § 3 písm. a), ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 podľa požiadaviek odberateľa v areáli Bukov - Veľkoobchod ovocie a zelenina i mimo tohto objektu v súvislosti s majetkom a osôb dodávateľa.

2. Okresný súd ako súd prvej inštancie z citovaného obsahu Zmluvy o strážnej službe uzavretej medzi žalobcom a žalovaným mal za to, že zo zmluvy vyplývala zmluvná povinnosť žalovaného vykonávať pre žalobcu strážnu službu predmetného areálu so zameraním vyplývajúcim z článku V. bod 2 zmluvy a bez zmluvného obmedzenia predstavovaného vymedzením časti areálu alebo objektov v tomto areáli sa nachádzajúcich a v nich sa nachádzajúcich predmetov, ktoré by táto zmluvná povinnosť žalovaného nezahŕňala. Výsluchom svedka A. I., O. K. ako aj z obsahu vyšetrovacieho spisu a to zo zápisníc o výpovedí svedka - poškodeného A. I., svedkov J. X. a I. J., zo zápisnice z ohliadky miesta samého zo dňa 1.7.2010 a pripojenej fotodokumentácie z miesta samého vyplynulo, že v čase od 20.00 hod. dňa 30.6.2010 do 06.00 hod. dňa 1.7.2010 bola z priestoru predmetného areálu Veľkoskladu ovocia a zeleniny Bukov v Čadci - Horelici odcudzená štvorkolka značky YAMAHA GRIZLLY 700 Fl, rok výroby 2009, VIN č. JY4AM09W084029722 zelenej farby (ďalej len „štvorkolka“). Skutočnosť, že sa tak stalo jednoznačne a spoľahlivo podľa záveru súdu prvej inštancie vyplýva z výpovede svedka pána A. I., o hodnovernosti ktorej svedeckej výpovede nemal okresný súd primárne vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré bolo svedkovi dané podľa § 126 O.s.p., dôvod pochybovať. O hodnovernosti tejto svedeckej výpovede svedčí aj skutočnosť, že obsah svedeckej výpovede v relevantných skutkových okolnostiach korešpondovala jeho svedeckej výpovedi učinenej v postavení svedka - poškodeného pred orgánom činným v trestnom konaní tak, ako vyplynulo zo zápisnice o jeho výsluchu, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu a tiež korešponduje obsahu ostatných vykonaných dôkazov, predovšetkým obsahu svedeckej výpovede svedka O. K. a svedkov J. X., I. J., ktorí boli vypočutí pred orgánom činným v trestnom konaní a zápisníc o ich výsluchu, ktoré boli súčasťou vyšetrovacieho spisu, boli oboznamované v tomto konaní ako listinný dôkaz a to najmä vo vzťahu ku skutkovej okolnosti, podľa ktorej ku krádeži predmetnej štvorkolky muselo dôjsť v čase do 06.00 hod. 1.7.2010, teda v čase, keď bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného vykonávať strážnu službu predmetného areálu. Pri hodnotení obsahu svedeckej výpovede svedka A. I., okresný súd zohľadnil zároveň skutočnosť, že svedkovi bolo zo strany žalobcu vyplatených 5.000,- Eur ako to vyplynulo z príjmového a výdavkového pokladničného dokladu, ktoré tvorili súčasť spisu na č.l. 11 spisu a teda jeho nároky z titulu škody vzniknutej mu krádežou predmetnej štvorkolky boli uspokojené, z čoho plynul záver okresného súdu, podľa ktorého svedok nebol na výsledku tohto sporu nijako zainteresovaný. Samotná skutočnosť krádeže štvorkolky vyplynula priamo z obsahu svedeckej výpovede A. I., ktorý uviedol, že štvorkolka bola umiestnená v predmetnom nebytovom priestore - v garáži nachádzajúcej sa v predmetnom areáli. Skutočnosť, že svedok A. I. mal štvorkolku umiestnenú v predmetnom nebytovom priestore - v garáži v predmetom areáli vyplynula i zo svedeckej výpovede svedka O. K., ktorý na otázku sudkyne na pojednávaní dňa 16.10.2015 uviedol, že opakovane videl v priestoroch prenajatých p. I., že tam má uskladnenú štvorkolku. Vo svojej výpovedi v postavení svedka pred orgánom činným v trestnom konaní podľa zápisnice zo dňa 28.11.2011, ktorá tvorila súčasť vyšetrovacieho spisu svedok O. K. uviedol, že štvorkolku videl v tejto garáži týždeň pred krádežou. Skutočnosť násilného vniknutia do predmetnej garáže prenajatej svedkom A. I., v ktorom bola

umiestnená štvorkolka, vyplynula z obsahu zápisnice o ohliadke miesta z 1.7.2010, ktorá tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu ako aj z pripojenej fotodokumentácie.

3. Okresný súd na základe týchto zistení konštatoval, že ku krádeži štvorkolky došlo v dôsledku, teda v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného vykonávať riadne strážnu službu predmetného areálu so zameraním, ktoré vyplýva z článku V. bod 2 Zmluvy o strážnej službe zo dňa 28.3.2002, v zmysle ktorého mala byť strážna služba zameraná okrem iného na vnútornú a vonkajšiu ochranu objektu i pred krádežou. Na základe zisteného okresný súd konštatoval preukázanie podmienky vzniku práva žalobcu na náhradu škody predstavovanej porušením zmluvnej povinnosti žalovaného a zároveň preukázanie príčinnej súvislosti medzi týmto porušením zmluvnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu. Skutočnosť vzniku škody v podobe skutočnej škody predstavovanej zmenšením majetkových hodnôt žalobcu bola preukázaná pokladničným výdavkovým a príjmovým dokladom z 26.3.2012, ktorého fotokópia sa nachádza na č.l. 11 spisu, a podľa ktorých listinných dôkazov zrealizoval žalobca v prospech svedka A. I. úhradu sumy 5.000,- Eur pri vymedzení účelu úhrada štvorkolky. Okresný súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorá označovala konanie žalobcu pri výplate uvedenej sumy svedkovi I. ako svojvoľné bez existujúceho dôvodu. Bolo spoľahlivo preukázané, že medzi žalobcom a svedkom I. bola platne a účinne uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorej obsah bol platne zmenený Dodatkom č. 1 k tejto Zmluve zo dňa 6.5.2010, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali aj poskytovanie strážnej služby žalobcom svedkovi A. I.. Svedok p. A. I. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že k dojednaniu Dodatku č. 1 zo 6.5.2010 došlo práve z toho dôvodu, že sa v predmetných prenajatých nebytových priestoroch skladoval tovar vyššej hodnoty, s ktorým obchodoval a keďže si až následne uvedomil, že v Nájomnej zmluve nemá so žalobcom dojednané poskytovanie služby stráženia, dohodol sa na tomto so žalobcom dodatočne. Na základe uzavretého Dodatku č. 1 ku Zmluve o nájme nebytových priestorov mal svedok p. A. I. za to, že mu bude žalobca od 6.5.2010 zabezpečovať aj stráženie. Vzhľadom na toto vyjadrenie svedka p. I., ktoré okresný súd hodnotil ako vierohodné s poukazom na poučenie dané tomuto svedkovi podľa § 126 O.s.p., nezistil dôvod na vykonanie dôkazu výsluchom žalobcu v súlade s návrhom žalovaného a od vykonania dôkazu výsluchom žalobcu okresný súd upustil. Uvedené skutkové okolnosti vylučovali pri zohľadnení preukázanej skutočnosti krádeže štvorkolky záver, podľa ktorého by žalobca pri vyplatení sumy 5.000,- Eur ako úhrady za štvorkolku svedkovi A. I. podľa pokladničného výdavkového a príjmového dokladu konal neoprávnene. Okresný súd považoval za dôležité uviesť, že prípadná absencia oprávnenia žalobcu vyplývajúca zo špeciálnej právnej úpravy zákona č. 379/1997 Z.z., na poskytovanie služby stráženia svedkovi I., nebola prekážkou platného dojednania poskytovania služby stráženia žalobcom vo vzťahu k svedkovi A. I. podľa Dodatku č. 1 ku Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorá bola medzi nimi uzavretá. Prípadná absencia takéhoto oprávnenia žalobcu v skutkových a právnych súvislostiach v tejto veci bola irelevantná.

4. Okresný súd pri konštatovaní preukázania porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného riadne vykonávať strážnu službu predmetného areálu zohľadnil aj obsah svedeckej výpovede svedka O. K., ktorú hodnotil ako vierohodnú s poukazom aj na poučenie svedka podľa § 126 O.s.p. a pri nepreukázaní žiadnej konkrétnej skutočnosti, ktorá by znižovala vierohodnosť tejto svedeckej výpovede. Samotná skutočnosť priateľského vzťahu svedka p. K. a svedka p. I. takouto skutočnosťou podľa názoru okresného súdu nebola. Svedok p. K. uviedol, že okolo pol piatej, piatej ráno 1.7.2010 videl poodchýlené dvere garáže prenajatej p. I.. V areáli sa vyskytol za účelom nakládky tovaru, ktorú zrealizoval v priebehu 15 minút a ani pri vstupe, ani pri výstupe z predmetného areálu strážnik v búdke pri vstupe do areálu nebol, hoci sa v búdke svietilo. Počas nakladania tovaru žiadneho strážnika nevidel. Z výpovede svedka p. K. preto vyplynulo, že sa v predmetnom areáli mohol dňa 1.7.2010 vyskytovať v časovom intervale od 04.30 hod. do 05.15 hod. pri zohľadnení času nakládky, tak ako bol svedkom vymedzený rozsahom 15 minút. Túto časť svedeckej výpovede svedka O. K. v spojení s obsahom svedeckej výpovede svedka A. I. hodnotil okresný súd ako kľúčovú vo vzťahu k záveru o preukázaní porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného vykonávať riadne strážnu službu predmetného areálu, v príčinnej súvislosti s ktorým porušením zmluvnej povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi škoda. Zároveň okresný súd poukázal aj na obsah zápisnice o výsluchu svedka p. B. /službukonajúceho strážnika/ pred orgánom činným v trestnom konaní, z ktorej vyplynulo, že tento vykonával obchôdzky areálu v intervaloch vždy po hodine a pol, pričom prvú obchôdzku vykonal o 17.00 hod. 30.6.2010. Pri trvaní tejto obchôdzky 20-30 minút ako uviedol, by obchôdzka vychádzajúca na 04.30 hod. trvala od 04.30 hod. do 04.50 až 05.00 hod. 1.7.2010 a o 05.00 hod. najneskôr by bol už na svojom stanovisku, čo však svedok p. K. nepotvrdil. Pokiaľ ide o záver okresného súdu, že ku krádeži štvorkolky došlo do 06.00 hod. dňa 1.7.2010

okresný súd zohľadnil popri výpovedi svedka p. I. i obsah zápisníc o výsluchoch svedkov p. J. a p. X. pred orgánom činným v trestnom konaní. Z týchto dôkazov vyplynulo, že p. J. i p. X. prišli dňa 1.7.2010 do práce v mieste areálu o 06.00 hod. a pokiaľ by malo dôjsť ku krádeži štvorkolky po 06.00 hod., boli by si takýto pohyb v areáli všimli. Toto ich vyjadrenie okresný súd hodnotil ako významné pre záver o porušení zmluvnej povinnosti žalovaného. Napokon skutočnosť, že svedkovia nepotvrdili, že by videli pootvorené dvere na garáži prenajatej p. I., a že si nevšimli porušenie zámku na dverách tejto garáže ako i to, že každý z nich uviedol iný čas komunikácie s p. I. o krádeži štvorkolky, hodnotil okresný súd ako irelevantnú. Rovnako okresný súd ako irelevantnú hodnotil i skutočnosť rôznosti údajov o čase príchodu na miesto krádeže uvádzaných svedkom p. I. v jeho výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní o 07.30 hod. a v jeho svedeckej výpovedi pred okresným súdom v tejto veci 06.00 až 06.15 hod.. Žiaden z účastníkov konania vo veci nenavrhol ako svedka vypočuť p. B., p. J., ani p. X., ktorí boli ako svedkovia vypočutí orgánom činným v trestnom konaní a zápisnicami o výsluchu ktorých vykonával okresný súd dôkaz ako listinou v tomto konaní a na vykonanie dôkazu výsluchom týchto osôb ako svedkov v tomto konaní nevzhliadol okresný súd z dôkaznej iniciatívy účastníkov konania dôvod. 5. Okresný súd Zmluvou o strážnej službe uzavretou medzi žalobcom a žalovaným mal za preukázané založenie obchodno-právneho vzťahu medzi týmito účastníkmi, v nadväznosti na čo pri právnom posúdení uplatneného práva na náhradu škody aplikoval hmotno-právnu úpravu vyplývajúcu z Obchodného zákonníka. Zodpovednosť za škodu v obchodno-právnych vzťahoch je založená na objektívnom princípe a teda zodpovedný subjekt zodpovedá za škodu nezávisle na zavinení. Konštatovanie zodpovednosti za škodu predpokladá naplnenie troch podmienok, a to preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti, príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody a samotný vznik škody, ktoré predpoklady vzniku práva žalobcu na náhradu škody v predmetnej veci boli vykonaným dokazovaním preukázané. Okresný súd podľa § 373 a nasledujúce ustanovenia Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného na náhradu škody v rozsahu sumy 5.000,- Eur. Okolnosti vylučujúce zodpovednosť neboli v konaní ani tvrdené, ani preukázané. V otázke výšky spôsobenej škody okresný súd skonštatoval jej preukázanie na základe predloženého pokladničného výdavkového a pokladničného príjmového dokladu, ktorý sa nachádza na č.l. 11 spisu a svedčí o skutočnosti realizácie výplaty tejto sumy žalobcom svedkovi A. I., v dôsledku čoho došlo v rozsahu 5.000,- Eur ku zníženiu majetkových hodnôt u žalobcu, a teda ku vzniku skutočnej škody v tomto rozsahu, v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného. 6. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný so splnením svojho peňažného záväzku nahradiť žalobcovi škodu sa dostal do omeškania, preto žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania, ktorý mu bol v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka priznaný. Pri ustálení momentu vzniku omeškania žalovaného so splnením jeho peňažného záväzku zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu vychádzal okresný súd z úpravy § 563 Občianskeho zákonníka, ktorú hmotno-právnu úpravu aplikoval pri právnom posúdení vzniku omeškania žalovaného s poukazom na úpravu § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a pri zohľadnení skutočnosti, že úprava § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka je aplikovateľná v pomeroch zmluvných vzťahov, čo nebol prípad žalobcom uplatneného práva na náhradu škody. V nadväznosti na uvedené okresný súd ustálil vznik omeškania žalovaného so splnením jeho záväzku nahradiť žalobcovi škodu dňom nasledujúcom po dni, kedy bola žalovanému doručená žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa v tejto veci, ako to vyplynulo z návratky doručenky z doručovania týchto listín žalovanému z č.l. 20 spisu, podľa ktorej mu tieto listiny boli doručené 3.2.2014. Ako dôvodne uplatnený bol preto žalobcovi priznaný úrok z omeškania od 4.2.2014 a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania bola žaloba zamietnutá. K úplnosti okresný súd uviedol, že výzva na zaplatenie žalovanej pohľadávky a to predžalobná upomienka - pokus o zmier právneho zástupcu žalobcu zo 7.3.2013 č.l. 97 spisu, bola okresnému súdu predložená až po skončení dokazovania vo veci a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., spolu so špecifikáciou trov právneho zastúpenia. 7. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keďže v zamietavej časti výroku rozsudku okresného súdu oproti žalobou uplatnenému nároku bol žalobca neúspešný len v nepatrnej časti, preto mu bola priznaná plná náhrada trov súdneho konania pozostávajúca zo súdneho poplatku za žalobu v sume 300,- Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.096,90 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za nesprávny pre nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav veci a nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný poukázal na to, že okresný súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo viedlo k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu, keďže skutkový stav zistený okresným súdom sa neopiera o vykonané dôkazy a sčasti je s nimi v rozpore. Žalovaný mal za to, že

absentujú základné predpoklady zodpovednosti za tvrdenú škodu a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na tvrdenom poškodenom (žalobcovi). Musí byť takisto preukázané protiprávne konanie, dôsledkom ktorého je vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu zaťažuje žalobcu ako poškodeného. 9. Žalovaný poukázal na to, že škoda nebola spôsobená žalobcovi žalovaným a ani jeho zamestnancom. Nebolo spoľahlivo preukázané, že štvorkolka bola v predmetnej garáži v rozhodnom (posudzovanom) čase. Výpoveď svedka I. priamo zainteresovaného na veci nebolo možné považovať za spoľahlivý dôkaz, rovnako ani výpoveď svedka p. K., ktorý vypovedal v jeho prospech. Svedkovia J. a X. vyvracali výpoveď svedka K. o „pootvorených dverách" na garáži. Vzhľadom na uvedené je výpoveď svedka K. oveľa menej dôveryhodná, než výpoveď svedka B., a preto bol nesprávny skutkový záver okresného súdu na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov, že strážnik (svedok B.) nebol na svojom stanovisku a že malo dôjsť k porušeniu právnej povinností zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný nezodpovedá, ani podľa zmluvy, ani podľa zákona svedkovi I., ani následne žalobcovi za tvrdenú škodu spôsobenú treťou osobou.

10. Žalovaný poukázal na výpoveď svedkov J. a X., z ktorých je zjavné, že výpoveď svedka K. nie je dôveryhodná a jednak bolo zrejmé, že ku tvrdenej krádeži, ak sa skutočne stala, nemohlo dôjsť a nedošlo počas služby strážnika žalovaného svedka B. do 06.00 hod. dňa 1.7.2010, ale inokedy po odchode strážnika alebo pred začiatkom pracovnej zmeny strážnika, a preto je zodpovednosť žalovaného bez ohľadu na ostatné námietky v odvolaní k neexistencii právneho základu žalovaného nároku voči žalovanému vylúčená, pričom je potrebné vziať do úvahy ostatné okolnosti zistené o mieste, kde sa mala krádež stať. Zároveň okresným súdom prevzaté vyjadrenia svedkov J. a X., že pokiaľ by malo dôjsť ku krádeži štvorkolky po 06.00 hod., boli by si takýto pohyb v areáli všimli, neboli žiadnym spôsobom verifikované. Výsledky dokazovania nepreukázali, že svedok I. bol vôbec vlastníkom štvorkolky a to tej, ktorá sa mala nachádzať v garáži a mala byť odcudzená. Vôbec nebolo preukázané, že v garáži sa v inkriminovanom čase nachádzala štvorkolka. Žalobca nemohol dodatkom poskytovať strážnu službu svedkovi I. ako svojmu nájomcovi. Ide o protiprávny nezmysel vo vzťahu ku skutočnosti, že žalobca nemal oprávnenie poskytovať svojim nájomcom strážnu službu bez oprávnenia na jej poskytovanie podľa zákona č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti. Ide o objektívne nemožné plnenie v rozpore so zákonom, podobné, ako keby sa žalobca dohodol so svedkom I. kúpnou zmluvou, že mu dodá vojenský vrtuľník bez oprávnenia na obchodovanie so zbraňami. Nejedná sa o irelevantnú skutočnosť, ako tvrdí súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ale o dôležitú skutočnosť. Žalobca nemohol poskytovať strážnu službu, ani zodpovedať za škodu svedkovi I., ktorú mu nemohol ani spôsobiť, ak by bolo vôbec preukázané, že vznikla. Žalobca nemal voči svedkovi I. žiadnu povinnosť na náhradu škody a zo strany žalobcu šlo o svojvoľné vyplatenie sumy 5.000,- Eur bez akéhokoľvek právneho základu a skutkového podkladu. Išlo o ich svojvoľnú dohodu na úkor žalovaného. Keby žalobca vyplatil svedkovi I. 50.000,- Eur, škoda by podľa okresného súdu bola 50.000,- Eur, a to bez ohľadu na akýkoľvek podklad k výške tvrdenej škody v čase vzniku tvrdenej škody. Ide o absolútne nepodloženú sumu, a bolo potrebné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške škody ako jeden zo základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Výška škody musí byť preukázaná spoľahlivo a nemôže sa nárok o náhradu škody opierať o dohodu žalobcu s treťou osobu a vyplatenie sumy bez podkladu. Takéto tvrdenie o výške škody dokladované len príjmovým dokladom môže nasvedčovať aj konaniu na úkor žalovaného s cieľom obohatiť sa neskôr touto žalobou na jeho úkor. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške tvrdenej škody, ktorú žiadnym spôsobom nepreukázal. Výplata sumy 5.000,- Eur nie je preukázaním výšky škody. Žalobca nepreukázal, že by musel vyplatiť svedkovi I. 5.000,- Eur, pretože hodnota štvorkolky nebola objektívne podložená. Vyplatená suma 5.000,- Eur zo strany žalobcu svedkovi I. je fiktívna, ničím nepodložená, ktorú súd nekriticky prevzal ako preukázanú výšku tvrdenej údajnej škody. Svedok I. bol priamo hmotne zainteresovaný na veci a po dobrovoľnej výplate sumy 5.000,- Eur zo strany žalobcu bez akéhokoľvek podkladu bolo zrejmé, že vypovedal v prospech žalobcu, rovnako i svedok K., ktorý je v priateľskom vzťahu so svedkom I.. Z kontextu vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti bolo potrebné považovať uvedený dodatok k nájomnej zmluve medzi žalobcom a svedkom I. za pochybný a nulitný, ničotný úkon.

11. Okresný súd nevykonal všetky navrhované dôkazy, a preto nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. Žalovaný neporušil vo vzťahu k žalobcovi, ani vo vzťahu k svedkovi I. žiadnu právnu povinnosť a nespôsobil svedkovi I., ani žalobcovi žiadnu škodu. Žalovaný poukázal na zmluvu o strážnej službe, z ktorej vyplýva, že nezodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi treťou osobou, ale za škodu, ktorá je spôsobená žalovaným alebo jej zamestnancami na majetku žalobcu, na ktorý prípad je i poistený. Podľa žalovaného nie je daný právny základ žalovaného nároku žalobcu. Žalobca prenáša na žalovaného svoju neexistujúcu údajnú zodpovednosť voči svedkovi I. a svojvoľne vyplatenú sumu dokladovanú iba príjmovým pokladničným dokladom bez právneho základu, bez akéhokoľvek regresného práva (práva postihu). Neexistovala žiadna zodpovednosť žalobcu za škodu vo vzťahu k svedkovi I., a preto je žalovaný nárok voči žalovanému bezpredmetný a neopodstatnený. Žalovaný nebol v právnom vzťahu so svedkom I., ktorému mala byť ukradnutá štvorkolka. Absentuje základný predpoklad priznania žalovaného nároku voči žalovanému, a to právny vzťah žalovaného voči svedkovi I., ktorému mala vzniknúť škoda, z ktorej mala prenesene vzniknúť škoda žalobcovi voči žalovanému.

12. Žalovaný namietal skutkové zistenia okresného súdu, že nie je možné, aby bola štvorkolka vyvezená v čase od 20.00 do 06.00 hod. a to z nasledovných dôvodov: na vrátnici je závora, ktorá je spustená, takže nebolo možné, aby do objektu vošlo motorové vozidlo tak, aby o tom strážnik nevedel, štvorkolka pri naštartovaní robí hluk až 70 decibelov, čiže robí veľký hluk a v nočnej dobe sa to zvyšuje, takže by to bolo počuť ďaleko, nie je možné z objektu vyjsť von inou cestou, len cez vrátnicu, pretože z jednej strany je široká rieka a breh a z druhej strany je cesta, ak by sa štvorkolka vyvážala preč na nákladnom vozidle, tak isto by o tom strážnik žalovaného vedel a musel by to zapísať do evidenčnej knihy motorových vozidiel.

13. Žalovaný v ďalšom poukázal na pochybnosti vo veci najmä, že: a) zmluva medzi žalobcom a svedkom I. bola uzavretá výslovne bez strážnej služby, b) dodatok k zmluve je spochybniteľný, pretože nebol oznámený žalovanému a je daná odôvodnená pochybnosť o uzavretí dodatku v krátkom čase po uzavretí zmluvy s opačným znením, a že dodatok bol urobený zrejme dodatočne, svedok I. oznámil na polícii, že o krádeži sa dozvedel v čase o 7.30 hod. a strážna služba končila o 06.00 hod. a po roku a pol sa našiel údajný svedok K., ktorý ale nepotvrdil, že v garáži bola štvorkolka, taktiež ďalší svedkovia boli vypočutí na polícii až rok a pol po údajnej krádeži a ani jeden neuviedol, či v garáži bola alebo nebola štvorkolka, hodnovernosť svedkov bola spochybnená, v nočnej (stráženej) dobe je vrátnica uzavretá závorou, takže nie je možné, aby do objektu vošlo alebo vyšlo motorové vozidlo bez vedomia strážnika (svedka B.), žalobca konateľovi žalovaného uviedol v osobnom rozhovore, že ide o podvod a p. I. chce získať len finančné prostriedky, takže aj dodatok k nájomnej zmluve je spochybniteľný, žalobca nie je v tejto veci poškodený, preto žaloba bola daná neoprávnenou osobou, g) žalobca po dni 6.5.2010 neuviedol konateľovi žalovaného, že urobil dodatok k zmluve o nájme, ani neoboznámil žalovaného, že je potrebné strážiť garáž, resp. štvorkolku a dodatok k zmluve o nájme žalovanému ani nezaslal. 14. Konateľ žalovaného tvrdí, že pri osobnom rozhovore mu žalobca osobne doslovne uviedol, že p. I. špekuluje, že tam nebola žiadna štvorkolka a mal uzavrieť so žalovaným zmluvu na strážnu službu, kde by musel doložiť nájomnú zmluvu v zmysle § 38 zákona o súkromnej bezpečnosti a či je oprávnený užívať majetok, ktorý by sa strážil v zmysle § 56 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z.z. o súkromnej bezpečnosti v znení neskorších predpisov, podľa ktorého prevádzkovateľ strážnej služby je povinný presvedčiť sa, či ten, s kým hodlá uzatvoriť zmluvu o poskytovaní strážnej služby, je oprávnený užívať majetok, ktorý má byť predmetom ochrany, na tento účel je oprávnený požadovať od osoby, ktorej má poskytovať strážnu službu, príslušné doklady a tieto uschovávať v sídle alebo v mieste činnosti. Splnenie tejto povinnosti je prevádzkovateľ strážnej služby povinný na požiadanie preukázať orgánu dozoru pri výkone štátneho dozoru alebo orgánu kontroly pri výkone kontroly. 15. Žalovaný poukázal na to, že že v Zmluve o strážnej službe zo dňa 28.3.2002 medzi žalovaným a žalobcom je v článku V. bod 11. uvedené, že: „Dodávateľ sa zaväzuje uhradiť škodu, ktorá bola spôsobená pracovníkmi dodávateľa v súvislosti s trestným činom, alebo pokusom k trestnému činu do výšky 10.000.000,- Sk na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi DIS s.r.o. a ČESKÁ POISŤOVŇA SLOVENSKO a.s., Žilina. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nezodpovedá za škodu,

ktorá bola spôsobená tretími osobami. Konateľ žalovaného žiadal vypočuť žalobcu, aby konfrontoval jeho vyjadrenia so skutočnosťou, pričom žalobca vypočutý nebol, a to ani k základným okolnostiam a predpokladom vzniku tvrdeného žalovaného nároku. Žalovaný namieta, že výpoveď svedka K. nebola žiadnym spôsobom verifikovaná, a jeho výpoveď nebola potvrdená strážnikom, že v areáli žalobcu skutočne bol. Išlo o tretiu osobu a strážnik by o tom vedel. Okresný súd nesprávne bral do úvahy len výsluch svedka I. a vôbec nebral do úvahy výsluch žalovaného, ani výsluch strážnika. Žalovaný uviedol, že je potrebné urobiť konfrontácie medzí ním a žalobcom. Žalobca dobrovoľne vyplatil svedkovi I. sumu 5.000,- EUR po vzájomnej dohode a uvedené neprejednal so žalovaným, pričom nebola zistená skutočná hodnota štvorkolky v čase tvrdenej krádeže. Žalobca neprejednal so žalovaným ani vyplatenie, ani uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany svedka I. voči žalobcovi, na čo by mal odvolací súd prihliadnuť, čo spochybňuje žalovaný nárok ako dôvodný a skutočne daný a preukázaný. Žalovaný poukázal aj na samotný účel zmluvy o nájme medzi žalobcom a svedkom I., ktorý bol na uskladnenie tovaru. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá v celom rozsahu a žalobca bude povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov súdneho konania spolu s vyčíslením trov odvolacieho konania v sume 379,02 Eur. 16. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

17. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov podľa § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za dodržania zákonných podmienok podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý odvolanie žalovaného prejednal bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/70/2016-156 zo dňa 11.07.2016, keď v zmysle ustanovenia § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 06.09.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Primárne krajský súd uvádza, že vzhľadom k rozsahu odvolania žalovaného zo dňa 4.1.2016 a odvolacích dôvodov v spojení s odvolacím návrhom žalovaného bolo zrejmé, že žalovaný podaným odvolaním žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, t.j. že namietal výrokovú časť rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s príslušenstvom a náhradou trov súdneho konania. Ak okresný súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol, t.j. žalobca v zamietavej výrokovej časti nebol úspešný, čo predstavovalo úspech žalovaného, tak je vo väzbe aj k rozsahu odvolania a odvolacích dôvodov v spojení s odvolacím návrhom žalovaného zrejmé, že k tejto časti odvolanie žalovaného a ani jeho odvolacie dôvody nesmerovali.

20. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

22. Je zrejmé, že odvolanie žalovaného bolo datované 4.1.2016 a osobne podané na Okresný súd v Žiline 5.1.2016, preto v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá účinok úkonu odvolania zostal zachovaný, avšak v zmysle § 470 ods. 1 Krajský súd v Žiline ako odvolací súd bol povinný už použiť aplikáciu zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku, vzhľadom aj k účinnosti tohto zákona od 1. júla 2016 podľa § 474 CSP. Uvedené však neznamená to, že pre odvolací dôvod námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, čo namietal žalovaný v odvolaní, by mali byť vylúčené rozhodné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, na základe ktorého bolo vedené konanie a dokazovanie pred okresným súdom. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným, ktorý v podstate namietal, že ten, ktorý bol zistený z vykonaných dôkazov bol

nesprávne zhodnotený, ako aj že malo byť doplnené dokazovanie, tak v tomto smere odvolania žalovaného je potrebné poukázať na princíp neúplnej apelácie, ktorá vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 205a ods. 1 O.s.p.. Z priebehu konania a dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, a to konkrétne podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.8.2015 č.l. 43 - 46 spisu, že žalovaný v rámci návrhov na dokazovanie navrhol vypočuť p. K. na okolnosti, na ktoré sa vyjadroval pred policajným orgánom a takisto navrhol vypočuť samotného žalobcu. Žalovaný výslovne pred okresným súdom uviedol, že iné návrhy na dokazovanie nemá. Žalovaným navrhnutý výsluch p. K. bol uskutočnený na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 16.10.2015, na ktorom bolo pristúpené k výsluchu svedka p. A. I.. Tohto pojednávania sa žalovaný nezúčastnil. Zaslal len ospravedlnenie z pojednávania e-mailom podľa č.l. 86 spisu, avšak nedal návrh na odročenie tohto pojednávania, preto okresný súd mal splnené podmienky k tomu, aby dňa 16.10.2015 konal aj v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný pred okresným súdom nežiadal vykonať dôkaz konfrontácie medzi žalobcom, žalovaným. Žalovaný pred okresným súdom požadoval len výsluch žalobcu a pokiaľ tento označený dôkaz pred okresným súdom nebol vykonaný, a to priamo výsluch žalobcu ako strany sporu, ktorá bola právne zastúpená, tak uvedená skutočnosť podľa názoru krajského súdu nevedie k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci. Žalovaný pred okresným súdom nežiadal vykonať konfrontáciu medzi žalobcom a žalovaným, len výsluch žalobcu, ktorý ak konal prostredníctvom svojho zástupcu, tak uvedené nebolo na ujmu zisteného skutkového stavu v rozsahu dôkaznej povinnosti sporových strán, ktorú mali tak žalobca v rovine uplatneného žalobného nároku a žalovaný v rovine obrany, ktorú prezentoval pred okresným súdom. Pokiaľ žalobca priamo nebol vypočutý ako strana sporu, tak krajský súd uvádza, že výsluch žalobcu je len jedným z dôkazných prostriedkov. Ak okresný súd mal označené a vykonané iné dôkazy, ktoré hodnotil v celosti, tak bolo namieste, aby prijal skutkový záver a tento aj následne právne posúdil.

23. K rozsahu vykonaného dokazovania pred okresným súdom je potrebné poukázať aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08, z ktorého vyplýva, „že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a následne ani krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, nemôže byť sama o sebe okolnosťou, ktorá vedie k záveru o porušení práv sporovej strany“. Naviac dodáva krajský súd, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku zdôvodnil, ktoré dôkazy vykonal, akým spôsobom a ktoré neboli vykonané. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku na strane 10 uviedol, že ani žalobca, ani žalovaný nenavrhli vo veci vypočuť ako svedka p. B., p. J. ani p. X., ktorí boli vypočutí orgánom činným v trestnom konaní, preto okresný súd oboznámením sa so zápisnicami o výsluchu týchto osôb vykonal dôkaz listinou v danom konaní, pričom na vykonanie dôkazu priamo výsluchom týchto osôb ako svedkov v tomto konaní nezistil dôvod, vzhľadom k prístupu žalobcu a žalovaného a ich dôkaznej povinnosti, iniciatívy. Inými slovami, ak žalovaný výsluch týchto osôb ako svedkov neoznačil a okresný súd nezistil dôvod pre ich výsluch, keďže sa oboznámil len so zápisnicami o výsluchu týchto osôb, tak v tomto smere nebolo možné konštatovať neúplné zistenie skutkového stavu veci tak, ako to vzniesol žalovaný až v rámci podaného odvolania.

24. Na základe uvedeného a zisteného potom okresný súd hodnotil dôkazy, ktoré boli pred ním vykonané podľa svojej úvahy, a to za akceptovania dôkaznej povinnosti sporových strán, pričom dôsledne podľa názoru krajského súdu aplikoval ustanovenia § 132 O.s.p.. V rovine hodnotenia dôkazov krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého „súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97)“. Krajský súd k rozsahu vykonaného dokazovania okresným súdom za rešpektovania aj dôkaznej povinnosti sporových strán v ďalšom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. januára 2011 sp. zn. 5Cdo 247/2010, podľa ktorého „súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie stavu, nezakladá to vadu konania podľa § 237 písm. f) O.s.p., lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Krajský súd dodáva, že pokiaľ k rozsahu vykonaného dokazovania a zisťovaného skutkového stavu poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorej sa terminologicky používa účastník konania, čo v zmysle Civilného sporového poriadku už ide o stranu sporu, tak uvedené neodporuje Civilnému sporovému poriadku, pretože sa poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v čase platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, za ktorého bol aj zisťovaný skutkový stav v danej sporovej právnej veci.

25. Vo všeobecnosti k rozsahu a postupu dokazovania okresným súdom v zmysle Občianskeho súdneho poriadku sa poukazuje na to, že pokiaľ sa žalobcovi a žalovanému priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť, tak toto procesné oprávnenie nebolo odňaté ani žalobcovi, ani žalovanému. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaniu dôkazov nie je možné zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv žalobcu, žalovaného, nie je ani postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný ako odvolateľ preto postupom okresného súdu nebol vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu v tom čase Občiansky súdny poriadok priznával. Krajský súd však zdôrazňuje, že pokiaľ žalovaný až v odvolacom konaní navrhol vykonať dôkazy, ktoré neoznačil v konaní pred okresným súdom, hoci bol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a nepreukázal žiaden z taxatívnych dôvodov podľa § 205a ods. 1 O.s.p., tak potom krajský súd ako súd odvolací pri posudzovaní odvolania žalovaného a odvolacích dôvodov žalovaného bol viazaný skutkovým stavom zisteným okresným súdom. Krajský súd bol preto povinný vychádzať zo skutkového stavu tak, ako v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného bol zistený okresným súdom, t.j. nastala tu viazanosť skutkovým stavom krajským súdom na základe aplikácie ustanovenia § 383 CSP, pretože nebol zistený žiaden dôvod pre doplnenie dokazovania označeného žalovaným, až v ním podanom odvolaní. Naviac žalovaný pred okresným súdom navrhoval vykonať ako dôkazy len výsluch žalobcu a svedka p. K., ktorý bol vypočutý pred okresným súdom na pojednávaní konanom dňa 16.10.2015.

26. K úplnosti zisteného skutkového stavu okresným súdom a jeho viazanosti krajským súdom sa poukazuje aj na to, že nemohli byť vzaté do úvahy až v odvolacom konaní uvádzané skutočnosti žalovaným, ktoré neboli odprezentované v konaní pred okresným súdom, pretože opätovne tu je potrebné poukázať na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p., v spojení s § 205a ods. 1 O.s.p.. K poučeniu okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. sa poukazuje na obsah predvolania na termín pojednávania pred okresným súdom dňa 26.6.2015 č.l. 34 spisu, doručené žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 33 spisu a opätovné poučenie žalovaného podľa § 120 ods. 4 O.s.p. tak, ako je súčasťou predvolania na ďalší termín pojednávania pred okresným súdom dňa 14.8.2015 č.l. 41 spisu, doručené žalovanému podľa doručenky na č.l. 41 rub spisu. Ďalšie poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. tvorilo súčasť predvolania na termín pojednávania dňa 16.10.2015 č.l. 47 spisu, ktoré bolo doručené žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 53 rub spisu. Žalovaný bol poučený, že všetky nielen dôkazy, ale aj skutočnosti, musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr môžu byť odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Krajský súd nielen v rovine označených resp. neoznačených dôkazov žalovaným pred okresným súdom tak, ako je zhodnotené vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, ale aj v rovine tvrdených, resp. netvrdených skutočností žalovaným pred okresným súdom a uplatnených až v podanom odvolaní žalovaného, opätovne poukazuje na konanie pred okresným súdom. Žalovaný pred okresným súdom nenamietal resp. neargumentoval skutočnosťou výšky škody, ktorú námietku výšky škody uplatnil až v odvolacom konaní. Žalovaný v konaní pred okresným súdom nenamietal, že výsledky dokazovania nepreukázali, že v priestoroch, ktoré podliehali strážnej službe bola umiestnená štvorkolka; túto námietku žalovaný uplatnil až v odvolacom konaní. Jednotlivé námietky skutkových okolností v špecifikácii tak, ako ich predostrel žalovaný až v podanom odvolaní, neuplatňoval v konaní pred okresným súdom, pretože v konaní, ktoré prebehlo pred okresným súdom sa žalovaný bránil tvrdením, že ku krádeži mohlo dôjsť aj mimo hodín výkonu strážnej služby a námietkou, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Krajský súd preto za stavu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a nepreukázania žiadneho z taxatívnych dôvodov v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p., nemohol prihliadať na

žalovaným tvrdené skutočnosti použité až v podanom odvolaní, ktoré neboli uvádzané v konaní pred okresným súdom, a tým tieto nové tvrdenia nemohli tvoriť relevantný odvolací dôvod pre posudzovanie záverov skutkových ako i právnych vyvodených okresným súdom v napadnutom rozsudku.

27. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu viažúceho sa k výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania vzniknutých pred okresným súdom, a preto na závery okresného súdu tak skutkové ako aj právne odkazuje. Za dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného bol preukázaný nárok žalobcu, pretože bolo preukázané, že nie riadnym výkonom strážnej služby, na ktorú bol žalovaný povinný v zmysle uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo ku skutku, a to ku krádeži štvorkolky s následkom vzniku škody na strane žalobcu v sume 5.000,- Eur, ktorú sumu žalobca vyplatil A. I. ako majiteľovi odcudzenej štvorkolky, ktorú mal A. I. umiestnenú v priestoroch, na ktoré sa vzťahoval výkon strážnej služby podľa Zmluvy o strážnej službe uzavretej medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom v znení dodatkov. To, že sa uvedený skutok stal, a to odcudzenie štvorkolky z areálu, ktorý podliehal výkonu strážnej služby žalovaným, potvrdili aj výsledky vyšetrovania Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Čadca č. ČVS: ORP-1061/00-CA-2010 zo dňa 2.12.2011, z ktorého dátumu je uznesenie č.l. 4 spisu, keď orgány činné v trestnom konaní nepokračovali ďalej (prerušili trestné stíhanie) nie preto, že by sa skutok nestal, ale preto, že nebola známa osoba páchateľa. Z doloženého vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-1061/00-CA-2010, súčasťou ktorého je fotodokumentácia, nesporne vyplynulo, že skutok krádeže štvorkolky sa stal, a to v areáli, ktorý podliehal výkonu strážnej služby žalovaným. To, že došlo k násilnému vniknutiu do objektu, v ktorom bola umiestnená štvorkolka p. A. I. potvrdzuje aj doložená fotokumentácia, ktorá tvorí súčasť vyšetrovacieho spisu č. ČVS: ORP-1061/00-CA-2010.

28. Okrem obsahu vyšetrovacieho spisu okresný súd vykonal dôkazy aj výsluchom svedkov p. O. K., p. A. I., dôkaz listinou, a to oboznámením sa s výpoveďami p. B., p. J., p. X., ktorí boli vypočutí orgánmi činnými v trestnom konaní, t.j. oboznámením sa zápisnicami o výsluchu týchto osôb. Dôkazy podľa názoru krajského súdu okresný súd vykonal v kontexte, vo vzájomnej súvislosti so zisteným skutkovým stavom podľa splnenej resp. nesplnenej dôkaznej povinnosti žalovaného v rovine jeho predloženej obrany pred okresným súdom, a to obrany, že ku krádeži mohlo dôjsť aj mimo hodín stráženia a že žalobca nemá aktívnu legitimáciu k uplatnenému nároku. Ani v tomto smere nie je možné vytknúť okresnému súdu spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov. Výsledky dokazovania na rozdiel od obrany, ktorú použil žalovaný až v odvolaní potvrdili, že v priestoroch sa nachádzala štvorkolka, ktorá bola odcudzená. Žalovaný pred okresným súdom nenamietal ani vlastníctvo p. I. k štvorkolke, avšak i napriek uvedenému krajský súd poukazuje na kúpnu zmluvu, ktorá tvorí nielen súčasť súdneho spisu (č.l. 5 spisu), ale aj vyšetrovacieho spisu, z ktorej kúpnej zmluvy vyplýva, že p. A. I. bol kupujúcim od predávajúceho p. A. L., a to vozidla YAMAHA GRIZZLY 700 Fl, rok výroby 2009 za cenu 5.000,- Eur. Touto kúpnou zmluvou p. A. I. ako kupujúci sa stal vlastníkom tohto vozidla t.j. štvorkolky za kúpnu cenu 5.000,- Eur, preto pri odcudzení tejto štvorkolky v hodnote kúpnej ceny 5.000,- Eur bola preukázaná aj výška škody, ktorá bola žalobcom p. I. vyplatená, a tým nemožno hovoriť o dohode o platbe sumy 5.000,- Eur na úkor žalovaného. Toto uvádza krajský súd naviac, keďže námietka výšky škody nebola žalovaným uplatnená pred okresným súdom, avšak na druhej strane táto výška škody bola preukázaná dohodnutou kúpnou cenou 5.000,- Eur, za ktorú p. I. kúpil túto štvorkolku, ktorú sumu 5.000,- Eur žalobca vyplatil p. I., ktorý ju mal umiestnenú v priestoroch v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a p. A. I., ktorý predmet nájmu patril do objektu výkonu strážnej služby žalovaným.

29. Za stavu vykonanej poučovacej povinnosti okresným súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a nepreukázania žiadneho z taxatívnych dôvodov podľa § 205a ods. 1 O.s.p., na novooznačené dôkazy a tvrdenia použité žalovaným až v podanom odvolaní krajský súd neprihliadal a mohol posudzovať rozsudok okresného súdu v napadnutej výrokovej časti v spojení s jeho odôvodnením len z toho, čo bolo žalovaným namietané pred okresným súdom a preukázané pred okresným súdom. Za tohto dôkazného stavu, z ktorého krajský súd vychádzal a ním bol aj viazaný, sa konštatuje skutková správnosť zisteného stavu okresným súdom v rovine vyjadreného skutkového deja, t.j. popisu skutku okresným súdom o vzniku škodovej udalosti, jeho priebehu a keďže s týmto zistením sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, tak za použitia ustanovenia § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali, že ku krádeži štvorkolky došlo počas služby strážnika žalovaného. Teoretické úvahy a predpoklady, ktoré uvádzal žalovaný v podanom

odvolaní, že by si okolnosti odcudzenia všimli aj svedkovia p. X., p. J., boli v štádiu zisteného skutkového stavu okresným súdom právne nedôvodné. Krajský súd poukazuje na vecne správne závery okresného súdu, že ku skutku krádeže štvorkolky došlo v čase a spôsobom tak, ako to ustálil okresný súd a v tomto smere žiaden z dôkazov závery okresného súdu nevyvrátil, preto krajský súd na zhodnotenia vykonané okresným súdom odkazuje. To, či si to niekto mal, resp. mohol prípadne musel všimnúť, či sa takýto skutok stal, predsa nie je podstatné, rozhodné, a to vzhľadom aj k obsahu vyšetrovacieho spisu a dôkazov v ňom sa nachádzajúcich. Krajský súd opätovne poukazuje na uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Policajného zboru Čadca sp. zn. ČVS: ORP-1061/00-CA-2010 zo dňa 2.12.2011, v ktorom uznesení sa poukazuje na výsluch vypočutého p. O. K., ktorý potvrdil pootvorené dvere garáže A. I. (garáž pritom patrila do areálu, ktorý tvoril predmet zmluvy výkonu strážnej služby žalovaným v prospech žalobcu). Podľa článku V. bodu 11 uzavretej Zmluvy o strážnej službe medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom v znení dodatkov sa žalovaný zaviazal uhradiť škodu, ktorá bola spôsobená pracovníkmi dodávateľa v súvislosti s trestným činom, alebo pokusom k trestnému činu do výšky 10.000.000,- Sk na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi D.I.S. s.r.o. a ČESKÁ POISŤOVŇA SLOVENSKO a.s., Žilina. Podľa článku II. Zmluvy o strážnej službe uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28. marca 2002 č.l. 9 - 10 spisu v znení dodatkov, predmetom bolo zabezpečiť strážnu službu a znižovať bezpečnostné riziká v areáli Bukov - Veľkoobchod OVOCIE - ZELENINA, Horelica 109, 022 01 Čadca v zmysle zákona č. 379/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov, v ktorom areáli sa nachádzala aj garáž, v ktorej bola umiestnená štvorkolka p. A. I., ktorú garáž mal p. A. I. ako nájomca prenajatú od žalobcu podľa uzavretej Nájomnej zmluvy v spojení s Dodatkom č. 1 k tejto nájomnej zmluve.

30. Podľa názoru krajského súdu okresný súd dostatočným spôsobom zhodnocoval vierohodnosť a opodstatnenosť svedeckých výpovedí, a preto dospel k správnemu záveru, že počas výkonu strážnej služby žalovaným z priestorov, ktoré podliehali strážnej službe, ku ktorým patrila aj garáž prenajatá od žalobcu p. A. I., došlo k odcudzeniu štvorkolky, a teda nie riadnym výkonom strážnej služby žalovaným sa nenaplnil predmet zmluvy o strážnej službe vyjadrený v článku II., ktorým sa malo zabezpečiť stráženie a znižovanie bezpečnostných rizík. Pokiaľ nie riadnym výkonom strážnej služby a v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla škoda na strane žalobcu vyplatením sumy 5.000,- Eur za odcudzenú štvorkolku A. I., tak boli preukázané všetky právne predpoklady ako to zhodnotil aj okresný súd k vyhoveniu žalobcovho nároku. Vierohodnosť svedeckých výpovedí p. I. a p. K. nebola vyvrátená žiadnym iným relevantným dôkazom vzhľadom aj k obsahu vyšetrovacieho spisu, preto správne postupoval okresný súd, ak na obsah svedeckých výpovedí p. I. a p. K. prihliadal ako na vierohodné dôkazy. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 276/2014, podľa ktorého „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti" svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“. Ani v tomto smere vykonaného hodnotenia dôkazných prostriedkov nebola zistená nesprávnosť postupu okresným súdom. To, že v priestoroch, ktoré podliehali výkonu strážnej služby žalovaným mal p. I. umiestnenú štvorkolku, potvrdil aj svedok p. K.. K tomuto zisteniu pred okresným súdom žalovaný nenamietal, že nebolo dokázané, že v rozhodnom čase tam bola štvorkolka, ktorú námietku uviedol žalovaný až v podanom odvolaní, preto na ňu krajský súd nemohol prihliadať ako na relevantný odvolací dôvod. Výsledky dokazovania potvrdili, že štvorkolka sa v rozhodnom čase nachádzala v areáli stráženom žalovaným. Pred okresným súdom žalobca preukázal všetky právne predpoklady pre uplatnenú škodu, a to porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, t.j. nie riadny výkon strážnej služby (č.l. II., č. V. bodu 2 Zmluvy o strážnej službe uzavretej medzi žalobcom a žalovaným), keď počas stráženia, na ktoré bol zaviazaný žalovaný, došlo k odcudzeniu štvorkolky; vznik škody na strane žalobcu, ktorá škoda predstavovala vyplatenie sumy 5.000,- Eur žalobcom nájomcovi A. I., ako aj príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením zmluvnej povinnosti žalovaným. Podľa názoru krajského súdu je opätovne potrebné poukázať na znenie článku V. bodu 11. Zmluvy o strážnej službe uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, ktoré znenie tohto bodu zmluvy nevylučuje, tak ako to tvrdí žalovaný, zodpovednosť žalovaného za škodu žalobcu, za ktorú zodpovedal žalobca tretej osobe. Je vyjadrené len to, že dodávateľ t.j. žalovaný, sa zaväzuje uhradiť škodu, ktorá bola spôsobená pracovníkmi dodávateľa. V tomto rozhodnom zmluvnom dojednaní nie je tu ďalšia podmienka, prípadne obmedzenie, pre ktoré by žalobca nemohol uplatniť voči žalovanému škodu, vzhľadom aj na celý obsah

zmluvy a to, čo tvorilo súčasť zmluvy. Podľa názoru krajského súdu nebolo rozhodné, či žalobca podľa uzavretého Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov ako prenajímateľ vo vzťahu k A. I. ako nájomcovi bol oprávnený na výkon strážnej služby, ale len to, že predmet nájmu podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a p. A. I. ako nájomcom tvoril súčasť areálu, pre ktorý platil výkon strážnej služby podľa uzavretej Zmluvy o strážnej službe medzi žalobcom ako odberateľom a žalovaným ako dodávateľom (§ 3 ods. 1 Obchodného zákonníka).

31. V konaní pred okresným súdom nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V tejto súvislosti krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácii nedošlo, pretože okresný súd na riadne zistený skutkový stav veci za dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného aplikoval správny právny predpis, a to rozhodné zákonné ustanovenia tak, ako sú v citácii uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval. Za konštatovania vyššie uvedeného, t.j. preukázania všetkých právnych predpokladov uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, žalovaný ako zodpovedný subjekt je povinný zaplatiť žalobcovi túto škodu spolu aj s príslušenstvom včetne náhrady trov konania pred okresným súdom, keďže bol neúspešnou stranou v spore.

32. Na základe týchto zhodnotení krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie a ani pre zmenu rozsudku okresného súdu v napadnutej výrokovej časti.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, na strane ktorého nebol preukázaný vznik trov odvolacieho konania, tieto z obsahu spisu ani nevyplývali, keďže žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, preto bolo rozhodnuté tak, že žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.