Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_80Ek-3594-2021.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Subarea
80Ek/3594/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: R.. V. R., V.: X.XX.XXXX, P.: T. D. XXX, XXX XX T. D., zast. zákonným zástupcom - matkou: Y. R., V.: XX.XX.XXXX, P.: T. D. XXX, XXX XX T. D., spoločne v konaní zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom: Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821 proti povinnému: Y. R., V.: XX.X.XXXX, P.: J. XXXX/X, XXX XX P. P. o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda, 96501 Žiar n/Hronom, IČO: 37 889 125, pod č. exekúcie EX 244EX 1321/21 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.11.2021 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 400,- EUR a bežného výživného vo výške 130,- EUR mesačne na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 37P/201/2019 zo dňa 17.06.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 16.07.2020.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 20.09.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom exekútorského úradu ul. Cyrila a Metoda, 96501 Žiar n/Hronom, IČO: 37 889 125, ktorý vedie exekúciu pod č. exekúcie EX 244EX 1321/21. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 12.01.2022, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 01.02.2022.
3. Dňa 15.02.2022 podal povinný prostredníctvom poštovej prepravy súdnemu exekútorovi písomné podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie exekútorom - zaslanie“ datované dňom 07.02.2022. V predmetnom písomnom podaní povinný uviedol, že v postavení povinného chce od neho zákonná zástupkyňa dcéry vymôcť zameškané výživné za obdobie od 01.08.2020 do 30.11.2021 vo výške 400,- EUR, čo odôvodnila neuhradením časti výživného za mesiac 08/20 sumou 80,- EUR, za 09/2020 sumou 30,- EUR, 10/20 sumou 30,- EUR, za 08/21 sumou 130,- EUR, za 11/21 sumou 130,- EUR. Ďalej si nárokuje bežné výživné mesačne od 01.12.2021 do budúcna vo výške 130,- EUR. Na vysvetlenie povinný ďalej uviedol, že výživné uhrádza na dve deti (aj syna Alexa) jednou platbou vo výške 230,- EUR. Od augusta 2020 do októbra 2021 uhrádzal povinný výživné zo svojho bankového účtu a od novembra 2021 uhrádza výživné z bankového účtu partnerky Jany Horňákovej. Povinný ďalej rozporoval celkovú vymáhanú sumu 530,- EUR, ktorá mala činiť zameškané a bežné výživné iba na maloletú dcéru. Podľa tvrdenia povinného zákonný zástupca oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie v súlade so zásadou materiálnej pravdy neuviedol platby výživného za mesiac 09/2021, 10/2021, 11/2021. Za mesiac 09/2021 povinný uhradil výživné vo výške 250,- EUR spolu na obe deti, a rovnakú platbu uhradil aj v mesiaci 10/2021, z čoho podľa názoru povinného vyplýva, že oprávnený „zatajil“ 40,- EUR, ktoré povinný uhradil na výživnom nad rámec výživného. V mesiaci 11/2021 povinný podľa svojich tvrdení uhradil dve platby, a to dňa 12.11.2021 vo výške 100,- EUR a dňa 29.11.2021 vo výške 120,- EUR,
čo má podľa neho predstavovať rozdiel na nedoplatku 10,- EUR (nie 130,- EUR). Z uvedeného podľa povinného vyplýva, že za obdobie od 01.08.2020 do 10.12.2021 celkovo uhradil na obe deti výživné vo výške 3.670,- EUR, pričom mal uhradiť 3.910,- EUR. Teda rozdiel na nedoplatku oboch detí činí 240,- EUR, nie 530,- EUR. K identifikovanému nedoplatku vo výške 240,- EUR žiadal povinný, aby súd zohľadnil úhrady kreditu k mobilným telefónom a internetu detí, ktoré vznikli v súvislosti s vynúteným dištančným vzdelávaním v dôsledku pandémie COVID - 19 v priebehu rokov 2020 - 2021 v celkovej výške 224,24 EUR, ktoré nepokrývala zákonná zástupkyňa detí. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd bez zbytočného odkladu exekúciu zastavil.
4. Súdny exekútor s návrhom na zastavenie exekúcie predložil súdu vyjadrenie oprávnených datované dňom 03.04.2022, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu uviedol k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Ďalej uviedol, že je pravdou, že povinný uhrádza výživné na dve maloleté deti, avšak suma nehradeného výživného za mesiace august 2021 a november 2021 presne zodpovedala sume výživného, ktoré je povinný platiť na oprávneného, preto zákonný zástupca oprávneného urobil záver, že aj predchádzajúce sumy dlžného výživného sa týkajú iba oprávneného. Tiež je pravdou, že povinný v mesiacoch 09/2021 a 10/2021 uhradil výživné vo výške 250,- EUR na obe deti, avšak oprávnený mal za to, že ide o výživné uhradené vo vyššej výške kvôli tomu, že začal školský rok. Pokiaľ ide o úhradu povinného realizovanú dňa 29.11.2021, táto podľa oprávneného nemohla byť v návrhu na vykonanie exekúcie zohľadnená, keďže návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 28.11.2021 a v momente podania návrhu na vykonanie exekúcie platilo, že nebola uhradená celá suma výživného, ktorú mal povinný uhradiť. Čo sa týka akéhosi započítanie, oprávnený poukázal na to, že započítanie na výživné nie je možné a povinnému je iste známe, že výživné sa platí k rukám matky, nie operátorovi telekomunikačných služieb. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie súd zamietol. Trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený neuplatnil.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. S poukazom na ust. § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR“): „Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.“
13. S poukazom na ust. § 36 ods. 1 prvej a druhej vety ZoR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.“
14. S poukazom na ust. § 62 ods. 1 ZoR: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“
15. S poukazom na ust. § 62 ods. 2,3 ZoR: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima a nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“
16. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR: „Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.“
17. S poukazom na ust. § 65 ods. 1 ZoR: „Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.“
18. S poukazom na ust. § 76 ods. 1 ZoR: „Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.“
19. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.
20. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
21. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok
22. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podal ho v zákonom stanovenej lehote, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 01.12.2021, a návrh na zastavenie
exekúcie povinný podal prostredníctvom poštovej prepravy až dňa 15.12.2021. Návrh na zastavenie exekúcie povinného tak má odkladný účinok.
23. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 ZoR. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Spravidla určí súd vyživovaciu povinnosť tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Súd rozhodne o vyživovacej povinnosti iba vtedy, pokiaľ ju rodičia neplnia dobrovoľne alebo sa nedohodnú na jej plnení. Tým však súd vyživovaciu povinnosť nezakladá, pretože tá vzniká zo zákona, ale ju iba deklaruje.
24. Účelom a zmyslom výživného je prispievanie druhého rodiča, ktorý dieťa nemá v osobnej starostlivosti, na život a odôvodnené potreby dieťaťa v pravidelných opakujúcich sa dávkach. Ustanovenie § 76 ods. 1 ZoR predstavuje tradičné riešenie, ktoré zohľadňuje jednak obvyklú periodicitu príjmov ľudí, ako aj pravidelnosť vo výdavkoch a súčasne súvisí so spotrebným charakterom výživného. Možno ho vidieť v potrebe priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov. Vyplýva z podstaty výživného ako inštitútu, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v pravidelne opakujúcich sa dávkach. Jednorazová úhrada výživného, resp. jeho predplatenie sa nezhoduje s uvedeným charakterom výživného. Určitú formu ochrany oprávneného predstavuje aj kogentná úprava splatnosti výživného mesiac vopred. Tým je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu.
25. Dôvody na zastavenie exekúcie súdom sú taxatívne uvedené v ust. § 61k Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne zo zákona. Konanie o zastavení exekúcie je návrhovým konaním, súd má rozhodovať na základe návrhu povinného, ktorý sa doručuje exekútorovi. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je výlučne povinný.
26. Predmetom exekúcie vedenej na tunajšom súde je zameškané výživné vo výške 400,- EUR a bežné výživné vo výške 130,- EUR mesačne od 01.12.2021 do budúcna.
27. Súd po preskúmaní písomných podaní oprávneného, povinného a súdneho exekútora má za to, návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Zameškané výživné bolo v návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslené za obdobie 08/2020, 09/2020, 10/2020, 08/2021, a 11/2021 tak, že za mesiac 08/2020 povinný neuhradil výživné vo výške 80,- EUR, za mesiac 09/2020 povinný neuhradil výživné vo výške 30,- EUR, za mesiac 10/2020 povinný neuhradil výživné vo výške 30,- EUR, za mesiac 08/2021 povinný neuhradil výživné vo výške 130,- EUR, a za mesiac 11/2021 povinný neuhradil výživné vo výške 130,- EUR. Z uvedeného dôvodu súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa zameral na to, či povinný za uvedené obdobie uhradil výživné riadne a včas. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predložil viacero potvrdení o úhrade výživné, avšak súd sa zameral len na to či povinný preukázal úhradu výživného vo vyššie uvedenom období, za ktoré sa vymáha zameškané výživné, a zistil, že povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil potvrdenie o úhrade zo dňa 14.09.2020, z ktorého je zrejmé, že povinný uhradil výživné vo výške 200,- EUR napriek tomu, že podľa vlastných slov mal uhradiť 230,- EUR a žiadnym relevantným spôsobom neurčil či ide o čiastočnú úhradu výživného na obe deti, alebo o plnú úhradu výživného na jedno dieťa a čiastočnú úhradu výživného na druhé dieťa. Ďalej predložil potvrdenie o prevode zo dňa 15.10.2020, z ktorého je zrejmé, že povinný uhradil výživné vo výške 200,- EUR napriek tomu, že podľa vlastných slov mal uhradiť 230,- EUR a žiadnym relevantným spôsobom neurčil či ide o čiastočnú úhradu výživného na obe deti, alebo o plnú úhradu výživného na jedno dieťa a čiastočnú úhradu výživného na druhé dieťa, a potvrdenie o úhrade zo dňa 17.08.2021, z ktorého je zrejmé, že povinný uhradil výživné vo výške 100,- EUR napriek tomu, že podľa vlastných slov mal uhradiť 230,- EUR, a žiadnym relevantným spôsobom neurčil či ide o čiastočnú úhradu výživného na obe deti, alebo o plnú úhradu výživného na jedno dieťa a čiastočnú úhradu výživného na druhé dieťa. Potvrdenie o úhrade výživného za obdobie 08/2020 a
11/2021 povinný nepredložil, teda súd má za to, že relevantným spôsobom nepreukázal, že výživné uhradil, a teda návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, so správnym výpočtom zameškaného výživného.
28. K tvrdeniu povinného, že v identifikovanej časti nedoplatku na výživnom žiada súd, aby tento nedoplatok započítal na náklady na úhradu kreditu k mobilným telefónom a internetu detí, ktoré vznikli v rokoch 2020 - 2021 z dôvodu dištančného vzdelávania v súvislosti s ochorením COVID - 19, a na ktorých sa nepodieľal zákonný zástupca oprávneného súd uvádza, že podľa ust. § 76 ods. 2 druhá veta zákona o rodine, platí, že ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. Z uvedeného je teda zrejmé, že pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom nie je započítanie možné, a to ani vtedy ak by medzi rodičmi detí došlo k dohode o započítaní. Takáto dohoda by odporovala kogentným ustanoveniam zákona, preto by ako vadná bola postihnutá absolútnou neplatnosťou so všetkými následkami, ktoré s ňou zákon spája. Súd musí na takúto neplatnosť prihliadnuť ex offo, napríklad aj pri rozhodovaní o zastavení výkonu rozhodnutia na vymáhanie dlžného výživného maloletých detí. Preto úhradu nákladov spojených s telekomunikačnými službami a internetom pre oprávneného súd musí považovať za dobrovoľné plnenie výživného nad rámec judikovanej výšky výživného.
29. Nakoľko povinný nepreukázal, že by návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný v správnej výške zameškaného výživného, a v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané ďalšie skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
30. Odhliadnuc od uvedeného, súd dáva do pozornosti povinného ust. § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý pojednáva o možnosti odkladu exekúcie, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Na základe predmetného ustanovenia súdny exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného a iným osobám dotknutým exekúciou, ak sú splnené podmienky uvedené pod písm. e) - teda zaplatenie zameškaného výživného, zaplatenie doterajších trov oprávneného, zaplatenie alikvótnej časti trov exekútora, povinný podal žiadosť súdnemu exekútorovi o odklad exekúcie, vyhlásenie povinného o tom, že bežné výživné bude plniť prostredníctvom exekútora dobrovoľne. K poslednej podmienke je vhodné uviesť dve poznámky: 1. plnenie výživného (ako aj akejkoľvek inej vymáhanej pohľadávky všeobecne) povinným po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nie je možné považovať za dobrovoľné plnenie v pravom zmysle tohto slova, pretože povinný plní pod procesným tlakom zo strany súdneho exekútora (v podobe ním vykonaných procesných úkonov a procesných úkonov, ktorých vykonanie „hrozí“) a 2. mesačná platba povinného bude musieť zahŕňať nielen samotnú výšku bežného výživného, ale aj alikvotnú časť odmeny súdneho exekútora, keďže platba s absenciou účinku splnenia dlhu bude mať za následok zrušenie odkladu. Doručením upovedomenia o odklade exekúcie banke sa blokácia účtu povinného zruší, a teda odpadne dôvod na zastavenie exekúcie uvedený povinným, ktorý považuje za najväčšiu komplikáciu exekúcie skutočnosť, že má blokovaný bankový účet. Ako už bolo vyššie uvedené o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor na základe žiadosti povinného. O odklade exekúcie nerozhoduje súd uznesením.
31. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
32. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“
33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“
34. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu
na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s ich zastupovaním v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Keďže si právny zástupca oprávneného nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.