Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15T-15-2016.pdf
PDF · 130 KB
Case nature
Area
Subarea
15T/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Z. samosudcom L.. Y. F. v trestnej veci proti obžalovanému U. C., O..: XX.XX.J. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. X písm. a), ods. X písm. b) Z. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX. septembra XXXX takto
rozhodol:
D.: U. C., O.. XX.XX.J. X. Z., Z. V. E. Y. J., F. O. P., F. republika
sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa XX.XX.XXXX v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. v obci F. nad P. na hlavnej ulici pri základnej škole oproti rodinnému domu č. XXX rozbil kameňom predné okno na strane vodiča zaparkovaného osobného motorového vozidla značky X. I. s evidenčným číslom Z.-J. T., následne vnikol do vozidla a odcudzil reproduktor značky V. XXXW, zosilovač značky U. 4x XXXXW, spací vak, tašku značky P. čierno-modrej farby, typ vak, v ktorom sa nachádzali školské učebnice a zošity, ako i dámska peňaženka s finančnou hotovosťou XX,- eur patriaca X. P., čím spôsobil poškodenému R. M.i škodu vo výške XXX,- W. a poškodenej X. P. škodu vo výške XX,- W.,
hoci bol trestným rozkazom D. súdu Z. pod sp.zn.: XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatným dňa XX.XX.XXXX odsúdený pre prečin krádeže podľa § X12 ods. 2 písm. a), ods. X písm. b) Z. zákona v štádiu pokusu podľa § X4 ods. 1 Z. zákona,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § X12 ods. 2 písm. a), ods. X písm. b) Z. zákona č. XXX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov
Za to sa
o d s u d z u j e
P. § X12 ods. X Z. zákona, § 38 ods. 2 Z. zákona na trest odňatia slobody v trvaní X (osem) mesiacov.
P. § 48 ods. X písm. a) Z. zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
P. § 288 ods. X Tr. poriadku súd odkazuje poškodených R. M., O..: XX.XX.J. X. Z., Z. V. F. O. P. Č.. XX R. X. G. P., O..: XX.XX.J. X. Z., Z. V. U. Č.. XX, B. O. P. s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
P. D. prokuratúry Z. podal dňa XX.XX.XXXX na D. súd Z. obžalobu na tom skutkovom základe, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
F. dňa XX.XX.XXXX o obžalobe rozhodol tak, že vydal trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresnej prokuratúry. D. prokuratúra podala dňa XX.XX.XXXX proti predmetnému trestnému rozkazu odpor, a preto samosudca podľa § 355 od. X Z. poriadku nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na XX.XX.XXXX.
Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX poškodení po prednesení obžaloby zo strany prokurátora postupom podľa § X56 ods. 2 Z. poriadku uviedli, že si uplatňujú nárok na náhradu škody a žiadajú, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť im ju nahradiť vo výške, ktorá je uvedená v obžalobe, teda poškodený R. M., O..: XX.XX.J. vo výške XXX,- W. a poškodená X. G. P., O..: XX.XX.J. vo výške XX,- W..
D. súd poučil podľa § 257 Z. poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. X Z. poriadku, pričom obžalovanému podľa § 257 ods. X Z. poriadku povolil urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. X písm. c) Z. poriadku, a to že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. F. následne po zistení stanoviska prokurátora ako aj prítomných poškodených uznesením podľa § 25X ods. 7 Z. poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného a zároveň podľa § 257 ods. X Z. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný spáchanie skutku nepoprel sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o náhrade škody a s výrokom o treste.
Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd vykonal dokazovanie: a) výsluchom obžalovaného podľa § 258 Z. poriadku, b) výsluchom svedkov-poškodených R. M., O..: XX.XX.J. R. X. G. P., O..: XX.XX.J. podľa § 261 a nasl. Z. pooriadku, c) oboznámením listinných dôkazov podľa § 269 Z. poriadku, a to:
- odborné vyjadrenia na čl. XX-XX,
- zápisnica o vydaní veci na čl. XX,
- záznam na čl. XX-XX,
- trestný rozkaz D. súdu Z. sp.zn.: XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na čl. XX vo zväzku II. vyšetrovacieho spisu,
- trestný rozkaz D. súdu Z. sp.zn.: XT/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na čl. X-X vo zväzku II. vyšetrovacieho spisu,
- fotodokumentácia na čl. XX-XX vo zväzku II. vyšetrovacieho spisu,
- podklady k osobe U. E. na čl. XX-XX,
- odpis z registra trestov obžalovaného,
- výpis z registra priestupkov.
Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX po vyhlásení dokazovania za skončené prokurátor D. prokuratúry Z. v záverečnej reči navrhol zmeniť právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe z prečinu krádeže podľa § X12 ods. 2 písm. a), ods. X písm. b) Z. zákona na zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. b) ods. X písm. b) Z. zákona s poukazom na § 138 písm. e) Z. zákona.
F. po záverečných rečiach (pozn.: poškodení právo záverečnej reči nevyužili) vyhlásil uznesenie podľa § 276 ods. X Z. poriadku, ktorým rozhodol tak, že dokazovanie bude doplnené o oboznámenie spisu D. súdu Z. sp.zn.: XT/XXX/XXXX a oboznámil prítomné strany, že právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe D. prokuratúry Z. č. X Pv XXX/XX/XXXX-XX nebude meniť.
Na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd podľa § 269 Z. poriadku doplnil dokazovanie oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.: XT/XXX/XXXX.
P. ide o spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, súd nemal pochybnosti o tom, že tento skutok bol spáchaný tak ako je uvedené v obžalobe okresnej prokuratúry a že tento skutok spáchal obžalovaný, a to s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný jeho spáchanie nepoprel. H. mal súd za preukázané aj z výsluchu obžalovaného, ktorý spáchanie skutku popísal tak, ako je uvedené v obžalobe, keď potvrdil, že rozbil kameňom vodičovo auto, otvoril si dvere a kufor, z ktorého odcudzil zosilňovač a reproduktor. U. potvrdil, že z auta zobral aj ďalšie veci uvedené v obžalobe a všetky veci chcel predať. P. v prípravnom konaní uvádzal ďalšiu osobu, ktorá s ním mala spáchať skutok, tak túto osobu si vymyslel a neskôr sa priznal, že skutok spáchal sám. E. a zosilňovač vrátil poškodenému. Na otázku súdu, či si je vedomý, že skutok spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia odpovedal kladne.
Z výsluchu svedka-poškodeného R. M. vyplynulo, že tomuto bol z auta ukradnutý subwoofer a zosilňovač a jeho priateľke peňaženka, taška do školy a spací vak. X. mu vznikla do XXX,- W. a vrátený mu bol len zosilňovač, ktorý sa našiel v pivnici, keď bol s otcom obžalovaného brať nejaké veci.
D. v reakcii na svedeckú výpoveď svedka-poškodeného R. M. uviedol, že subwoofer sa našiel u neho v pivnici a zosilňovač odovzdal policajtom z N., na čo svedok-poškodený reagoval tak, že subwoofery boli dva, pričom ten, ktorý mu vrátil obžalovaný, sa v zápisnici ani neuvádzal. F.-poškodený uviedol, že mu nebol vrátený subwoofer zn. V., na čo obžalovaný reagoval tak, že "druhý zosilňovač ani nebral, ten tam ani nevidel".
Z výsluchu svedka-poškodeného X. G. P. vyplynulo, že jej bola ukradnutá peňaženka s hotovosťou okolo XX,- W. a doklady. X., ktorú si uplatnila, teda pozostáva z odcudzenej hotovosti XX,- W. a nákladov na vybavenie nových dokladov vo výške X,XX W. a uplatnila si celkovo náhradu škody XX,- W..
Z odborných vyjadrení k výške škody spôsobenej trestným činom vyplýva, že hodnota subwoofera zn. V. zakúpeného v roku XXXX je XXX,- W., hodnota zosilňovača U. zakúpeného v roku XXXX je XXX,- W., hodnota sklenenej výplne dverí na strane vodiča na vozidle X. I. rok výroby XXXX je XX,- W., hodnota dámskej peňaženky X,- W., hodnota spacieho vaku zakúpeného v roku XXXX je XX,- W. a hodnota tašky zn. P. zakúpenej v roku XXXX je XX,- W..
Zo K. o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX (čl. XX) vyplýva, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX na základe výzvy podľa § 89 ods. X Z. poriadku dobrovoľne vydal X ks zosilňovača zn. U. N. XXXX XL modro- striebornej farby výrobného čísla XXXXXXXX (pozn.: v zápisnici nesprávne uvedené "...kamerový záznam zo dňa XX.XX.XXXX dobrovoľne vydávam...").
Zo K. hliadky zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že táto sa na základe požiadavky operačného dôstojníka KR PZ Z. presunula do obce F. nad P. poškodenému autu svedka-poškodeného R. M., ktorý opísal, ako svoje auto dňa XX.XX.XXXX okolo XX:XX hod. odstavil a uzamkol a ako po príchode k autu dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX:XX hod. zistil, že na aute je rozbité okno na dverách vodiča a z auta jemu a jeho priateľke boli odcudzené veci, ktoré sú uvedené aj v obžalobe. M. technik po príchode na miesto vyhotovil fotodokumentáciu, stopy neboli zaistené žiadne(čl. XX).
Zo záznamov zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX (čl. XX-XX) vyplýva, že sa vykonávali previerky k osobe U. E., ktorú obžalovaný označil ako svojho spolupáchateľa, avšak bolo zistené, že sa jedná o občana I. republiky, a to výrazne staršieho, ako ho popisoval obžalovaný.
Z podkladov k osobe U. E. na čl. XX-XX vo zväzku II. vyšetrovacieho spisu vyplýva, v prípade osoby U. E. ide o občana I. republiky trvale bytom X. Č.. J./X, J. XX V.-V., I. republika.
Z fotodokumentácie na čl. XX-XX vo zväzku II. vyšetrovacieho spisu je zrejmé rozbitie okna na dverách vodiča osobného motorového vozidla X. I. ev. č.: Z. a otvorený kufor, z ktorého visia vytrhnuté elektrické káble.
D. bol trestným rozkazom vydaným D. súdom Z. dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn.: XT/XXX/XXXX uznaný vinným zo spáchania skutku, ktorý spáchal dňa XX.XX.XXXX, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § XX2 ods. 2 písm. a), ods. X písm. b) Z. zákona v štádiu pokusu podľa § X4 ods. 1 Z. zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Z. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní X (osem) mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní X (dva) roky (čl. XX).
Z pripojeného spisu D. súdu Z. sp.zn.: XT/XXX/XXXX vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom D. súdu Z. č.k.: XT/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Z. zákona k § 2X2 ods. 1 Z. zákona a prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní X (štyri) mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní XX (osemnásť) mesiacov a tiež zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu XX (osemnásť) mesiacov. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa XX.XX.XXXX pritom vyplýva, že obžalovaný sa osvedčil zo zákona, a to vzhľadom na skutočnosť, že od uplynutia skúšobnej doby už uplynula príslušná doba jedného roka.
Z odpisu z registra trestov T. prokuratúry SR zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že obžalovaný má v registri trestov vykázané dva záznamy, a to jeho dve odsúdenia trestnými rozkazmi D. súdu Z. sp.zn.: XT/XXX/ XXXX a sp.zn.: XT/XXX/XXXX. D. sa zo zákona pri odsúdení trestným rozkazom D. súdu Z. sp.zn.: XT/ XXX/XXXX v odpise z registra trestov vyznačené nie je.
Z odpovede na lustráciu v E. priestupkov zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že obžalovaný spáchal celkom X priestupkov, a to X priestupky proti majetku, X priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, X priestupok na úseku cestnej premávky a X priestupok diváckeho násilia podľa zákona č. X/XXXX Z. z.. X. priestupky pritom obžalovaný spáchal pred spáchaním skutku, z ktorého bol týmto rozsudkom uznaný vinným.
P. ide o právnu kvalifikáciu skutku, súd je toho názoru, že skutok bol v obžalobe okresnej prokuratúry správne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § X12 ods. 2 písm. a), ods. X písm. b) Z. zákona, ktorého sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, čin spácha vlámaním a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.
F. je z úradnej činnosti známy pokyn T. prokuratúry F. republiky č. IV/X F. X/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že v záujme zabezpečenia jednotného postupu prokurátorov v trestnom konaní pri výklade a aplikácii skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. b) Z. zákona a kvalifikačného znaku vlámanie podľa § 122 ods. 4, § 138 písm. e) Z. zákona:
Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak najmenej malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. b) Z. zákona, pri použití § 138 písm. e) Z. zákona. Z. právne posúdenie skutku jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu krádeže je v pomere špeciality k právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § X12 ods. 2 písm. a) Z. zákona (základná skutková podstata trestného činu), ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ X25 ods. 1 Z. zákona).
P. pokyn vychádza zo stanoviska trestnoprávneho kolégia O. súdu F. republiky na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa § 212 Z. zákona a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 Z. zákona spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle § 138 písm. e) Z. zákona, pomeru špeciality a zásady ne bis in idem sp.zn.: Z. XX/XXXX prijatého dňa XX.XX.XXXX a uverejneného v K. stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. X/XXXX pod číslom XXX: I. H. § 38 ods. X Z. zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov
trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Z. zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu.
II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. X písm. b) Z. zákona, pri použití § 138 písm. e) Z. zákona. Z. posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § XX2 ods. 2 písm. a) Z. zákona, ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Z. zákona).
C.. Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje vyššej trestnej sadzby len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Z. zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. M. ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.
So stanoviskom trestnoprávneho kolégia O. súdu F. republiky sa konajúci súd žiaľ stotožniť nemôže, a to z týchto dôvodov:
P. je potrebné poukázať na fakt, že ustanovenie § XX2 ods. 1 a ustanovenie § 212 ods. 2 Z. zákona definujú síce odlišné, ale napriek tomu dve "základné skutkové podstaty" prečinu krádeže. Z hľadiska závažnosti pritom ide o rovnako závažné trestné činy, čo je v ustanovení § XX2 ods. 2 Z. zákona vyjadrené spojením "E. ako v odseku X sa potrestá, kto..."
P. § 212 ods. 1 Z. zákona M. si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
P. § XX2 ods. 2 Z. zákona E. ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a a) čin spácha vlámaním, b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia, c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. M. v prípade podľa § 2X2 ods. 1 Z. zákona je konanie páchateľa charakterizované ako prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a zároveň spôsobenie malej škody, v prípade § X12 ods. 2 Z. zákona je konanie páchateľa charakterizované ako prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej páchateľ zmocní a zároveň pristúpenie niektorej z celkom šiestich ďalších okolností, ktoré spočívajú buď v konaní páchateľa (písm. a/, b/), alebo spočívajú v predmete útoku (písm. c/, d/ a e/) alebo spočívajú v okolnostiach na strane páchateľa (písm. f/ - jeho predchádzajúce postihnutie za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch).
P. ide o vlámanie, toto je definované v ustanovení § 122 ods. X Z. zákona, podľa ktorého Z. čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.
Z ustanovenia § X12 ods. 2 je pritom celkom zrejmé, že výška škody, ktorú páchateľ svojím konaním spôsobí, nemá žiaden význam, pokiaľ výška škody nedosiahne škodu väčšiu, kedy by konanie páchateľa muselo byť posudzované podľa § XX2 ods. X písm. a) Z. zákona, ktoré uvádza, že D. slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním väčšiu škodu.
Na tomto mieste súd poukazuje na spôsobenie škody ako následku trestného činu, ktorá je kritériom podmieňujúcim použitie vyššej trestnej sadzby, keď spôsobenie škody je kritériom pre aplikáciu vyššej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa odsekov X až X ustanovenia § 212 Z. zákona.
H. § 212 ods. X písm. a) Z. zákona je citované vyššie. P. ustanovenia § XX2 ods. X písm. a) Z. zákona D. slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a spôsobí ním značnú škodu a podľa ustanovenia § XX2 ods. X písm. a) Z. zákona D. slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku X alebo 2 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
F. osobitne poukazuje na spojenie "ak spácha čin uvedený v odseku X alebo X", ktoré je použité v ustanoveniach § X12 ods. 3, ods. X a ods. X Z. zákona, a teda aj z tejto konštrukcie je zrejmé, že ustanovenia § 2X2 ods. 1 a § 212 ods. 2 vyjadrujú dve základné skutkové podstaty trestného činu krádeže.
P. § 38 ods. 1 Z. zákona Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
M. v bode I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR podľa ktorého Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu, je pritom podľa názoru konajúceho súdu v priamom rozpore s citovaným ustanovením § 38 ods. X Z. zákona, pretože touto okolnosťou je v danom prípade "vlámanie", ktoré je obsiahnuté v ustanovení § X1X ods. 2 písm. a) Z. zákona a vytvára tak jednu zo šiestich možností variácií základnej skutkovej podstaty podľa § X12 ods. 2 Z. zákona. V. I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sa pritom javí ako bod, ktorý nemá oporu v platnom právnom stave, pretože:
- základná skutková podstata podľa § 212 ods. 2 písm. a) Z. zákona obsahuje okolnosť vlámania a súčasne
- ustanovenie § 212 ods. X písm. b) Z. zákona síce pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného činu tým, že sa odvoláva na ustanovenie § 138 Z. zákona, ktoré definuje "závažnejší spôsob konania", avšak opomína fakt, že "vlámanie" je len jedným z celkom XX závažnejších spôsobov konania.
V. I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR sa ale žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, či je možné vlámanie ako jeden z XX-tich závažnejších spôsobov konania považovať za okolnosť umožňujúcu konanie páchateľa kvalifikovať podľa § X12 ods. X písm. b) Z. zákona napriek tomu, že "vlámanie" je kvalifikačným znakom základnej skutkovej podstaty podľa § 212 ods. 2 písm. a) Z. zákona. M. súd je toho názoru, že pokiaľ je tá istá okolnosť súčasťou základnej skutkovej podstaty akéhokoľvek trestného činu, potom tá istá okolnosť nemôže byť súčasťou kvalifikovanej skutkovej podstaty toho istého trestného činu - teda tá istá okolnosť nemôže podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne o to viac, že ustanovenie § XX2 ods. X Z. zákona začína vetou D. slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo X. Ak teda páchateľ spácha čin uvedený v odseku 2 ustanovenia § 212 Z. zákona (teda v prípade ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) Z. zákona "vlámaním"), potom okolnosť "vlámania" nemôže byť súčasne aplikovaná ako okolnosť podmieňujúca právnu kvalifikáciu podľa § 212 ods. X písm. b) Z. zákona, pretože v opačnom prípade by sme konanie páchateľa museli posudzovať takto: D. slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním a zároveň čin spácha vlámaním. Y. takáto právna kvalifikácia zmysel? P. názoru konajúceho súdu nie... P. je konajúci súd toho názoru, že je to práve ustanovenie § 38 ods. X Z. zákona, ktoré vylučuje prijatie záveru uvedeného v ods. I/ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, pretože z tohto ustanovenia vyplýva, že určitú okolnosť je možné použiť ako znak základnej skutkovej podstaty, avšak pokiaľ tak zákon urobí, potom tá istá okolnosť nemôže byť použitá ako kvalifikačný znak podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby. Z týchto dôvodov preto pre právnu kvalifikáciu podľa § 212 ods. X písm. b) Z. zákona z ustanovenia § 138 Z. zákona písm. e) použiteľné byť nemôže.
U. konajúci súd považuje za dôležité poukázať na kritérium špeciality, ktoré sa objavuje s bode II/ a C./ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR. V pomere špeciality sú tie ustanovenia zákona, ktoré chránia tie isté záujmy, ale špeciálne ustanovenie má vystihnúť určitý osobitný druh útoku. Ak sú
skutkom naplnené všetky znaky špeciálneho ustanovenia, použije sa špeciálna skutková podstata a nie všeobecná skutková podstata. V pomere špeciality sú:
a) kvalifikované a privilegované skutkové podstaty (napr. vražda novorodenca oproti vražde), b) zložené skutkové podstaty k základným skutkovým podstatám (napr. lúpež zahŕňa jednak obmedzovanie osobnej slobody a jednak krádež), c) spravidla predčasne dokonané trestné činy vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o príprave a pokuse. (pozn.: V., E., I., J., M., J., K., J. a kol., Z. zákon, X. časť, M. - I. diel, X. vydanie, P.: C. H. V., XXXX, str. XX).
P. špeciality sa objavuje práve v pomere dvoch základných skutkových podstát, a to ustanovenia § X12 ods. 1 a ustanovenia § 212 ods. 2 Z. zákona, pretože pokiaľ si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a k tomuto konaniu páchateľa pristúpi niektorá z okolností podľa písm. a) až f) ustanovenia § XX2 ods. 2, potom páchateľ vždy spácha prečin krádeže podľa ustanovenia § 2X2 ods. 2 Z. zákona a nie prečin krádeže podľa ustanovenia § X12 ods. 1 Z. zákona, pretože základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 2X2 ods. 1 Z. zákona sa uplatní len v prípade, ak trestný čin nie je spáchaný konaním páchateľa uvedeným v § X12 ods. 2 Z. zákona. Z týchto dôvodov je preto aj jednočinný súbeh trestného činu podľa § X12 ods. 1 a § 212 ods. 2 Z. zákona vylúčený.
R. je teda odpoveď na otázku: Je skutková podstata ustanovenia § 212 ods. X písm. b) Z. zákona rozšírená o nejaký prvok k skutkovej podstate podľa § X12 ods. 2 písm. a) Z. zákona. D. znie nie, nie je, pokiaľ ide o "vlámanie", pretože tento prvok už je obsiahnutý v základnej skutkovej podstate podľa § 212 ods. 2 písm. a) Z. zákona, a teda rozšírenie o iný prvok je možné v ustanovení § 212 ods. X písm. b) Z. zákona možné konštatovať len pokiaľ ide o ustanovenie § 138 písm. a) až d) a f) až j), avšak v žiadnom prípade o ustanovenie § 138 písm. e) Z. zákona.
R. je odpoveď na otázku: Je skutková podstata podľa § 212 ods. X písm. b) Z. zákona zloženou skutkovou podstatou? D. je nie, nie je, pretože skutková podstata trestného činu podľa § X12 ods. X písm. b) Z. zákona v spojení s § 138 písm. e) Z. zákona nie je zložená zo znakov viacerých skutkových podstát (stále je to G. skutková podstata podľa § 212 ods. 2 písm. a) Z. zákona).
O tretiu možnosť pritom v danom prípade vôbec nemôže ísť, keďže právna kvalifikácia podľa § 212 ods. X písm. b) Z. zákona nepredstavuje predčasne dokonaný trestný čin vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam o príprave a pokuse.
R. na tomto mieste možno s konajúcim súdom polemizovať resp. namietať, že predsa stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR uvádza ako právnu kvalifikáciu ustanovenie § X12 ods.X, § 212 ods. X písm. b) s poukazom na § 138 písm. e) Z. zákona, a teda nespája ustanovenie § X12 ods. 2 písm. a) s ustanovením § 212 ods. X písm. b) Z. zákona. To je síce pravda, avšak obe ustanovenia, t.j. tak § 212 ods. 1 ako aj § 212 ods. 2 Z. zákona upravujú dve samostatné základné skutkové podstaty, z čoho nevyhnutne musí vyplývať záver už uvedený vyššie, že pokiaľ je určitá okolnosť už zákonným znakom základnej skutkovej podstaty, potom tá istá okolnosť zároveň nemôže podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby.
Na tomto mieste konajúci súd nadviaže na ods. C./ stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, podľa ktorého ...výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu. Z. záver nemôže byť správny, a to s ohľadom na štruktúru právnej normy. M. štruktúru právnych noriem totiž predstavuje trojčlánková štruktúra, ktorú tvorí hypotéza, dispozícia a sankcia. B. predstavuje podmienky realizácie normy, dispozícia predstavuje vlastné pravidlo správania sa a sankcia predstavuje následky nedodržania dispozície. V prípade noriem trestného práva hypotéza a dispozícia splývajú. F. sa považuje za sekundárnu povinnosť, ktorá vzniká ako následok nesplnenia primárnej povinnosti. Ak je teda sankcia len následkom porušenia primárnej povinnosti, potom nemôže byť zároveň určujúcim kritériom vzťahu špeciality determinujúcim výber právnej kvalifikácie trestného činu. P. netrestáme za sankciu, ale trestáme ho preto, lebo porušil pravidlo správania sa a sankcia je len následkom tohto porušenia.
K. uvedené je preto konajúci súd toho názoru, že zo stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR nie je možné vychádzať.
P. teda súd vychádzal z právnej kvalifikácie skutku tak, ako to uviedla obžaloba, potom mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v sadzbe od X (šesť) mesiacov do X (troch) rokov, ako to vyplýva z ustanovenia § 2X2 ods. X Z. zákona.
P. § 34 ods. 1 Z. zákona Z. má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
P. § X4 ods. X Z. zákona P. možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
P. § 3X ods. 3 Z. zákona Z. má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
P. § 34 ods. 4 Z. zákona P. určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
P. § 38 ods. X Z. zákona Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
P. ustanovenia § 38 ods. X Z. zákona P. určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
P. § 50 ods. X Z. zákona Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
P. ide o zistenie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, tieto súd nezistil žiadne, a preto v zmysle citovaného ustanovenia § X8 ods. X Z. zákona neupravoval ani dolnú a ani hornú hranicu trestnej sadzby určenú v ustanovení § 212 ods. 3 Z. zákona. Na tomto mieste súd uvádza, že obžalovanému nemohol priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Z. zákona, teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval, a to ani napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie, že spáchanie skutku uvedeného v obžalobe nepopiera a uviedol, že mu je ľúto, čo sa stalo. D. totiž v prípravnom konaní spočiatku uvádzal, že skutok spáchal spoločne s ďalšou osobou (pozn.: mal ňou byť U. E.) a vyhlásenie o nepopretí spáchania skutku urobil zjavne len pod vplyvom nezvratných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní. Z. prístup obžalovaného súd nemôže považovať za "priznanie spáchania trestného činu" a jeho oľutovanie nemôže hodnotiť ako "úprimné". Na strane druhej nemohol súd konštatovať ani zistenie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Z. zákona, teda že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený, nakoľko vo vzťahu k jeho odsúdeniu trestným rozkazom D. súdu Z. č.k.: XT/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX došlo k jeho osvedčeniu sa zo zákona, a teda hľadí sa neho ako keby nebol odsúdený a jeho odsúdenie trestným rozkazom vydaným D. súdom Z. dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn.: XT/ XXX/XXXX je súčasťou kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 2X2 ods. X písm. b) Z. zákona, a teda podľa § 3X ods. 1 Z. zákona na túto okolnosť nemožno prihliadať ani na ako priťažujúcu okolnosť a ani ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
X. na uvedené súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorý považuje sa dostatočný na vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne na to, aby iných odradil od páchania trestných činov a zároveň za trest, ktorý je dostatočný na jeho nápravu.
P. § 49 ods. X Z. zákona H. odseku X sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
P. § 50 ods. X Z. zákona P. povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. F. doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
F. uložil obžalovanému trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný s ohľadom na ustanovenie § 49 ods. X Z. zákona, a to vzhľadom na jeho odsúdenie trestným rozkazom D. súdu Z. sp.zn.: XT/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v trvaní X (osem) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na X (dva) roky. F. doba podmienečného odsúdenia týmto trestným rozkazom teda začala obžalovanému plynúť v súlade s ustanovením druhej vety § 50 ods. X Z. zákona XX.XX.XXXX a uplynie dňa XX.XX.XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný spáchal trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a ide o úmyselný trestný čin. Z týchto dôvodov preto súd musel uložiť obžalovanému trest odňatia slobody ako trest nepodmienečný.
P. ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, súd vychádzal z ustanovenia § 48 ods. X písm. a) Z. zákona, podľa ktorého F. zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. M. obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
P. § 288 ods. X Z. poriadku Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. P. treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.
F. v danom prípade oboch poškodených odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces, nakoľko je toho názoru, že na rozhodnutie o uložení povinnosti obžalovanému na náhradu škody by bolo potrební vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. P. tento názor považuje súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade nie je sporné, že obžalovaný svojím konaním, teda spáchaním trestného činu obom poškodeným spôsobil škodu. Na strane druhej ale súd tiež musí konštatovať, že hodnoty odcudzeným veci resp. hodnota poškodenej veci (pozn. rozbité sklo na dverách vodiča) sú určené odbornými vyjadreniami v zmysle § 141 Z. poriadku bez toho, aby príslušné osoby vykonávajúce ohodnotenie mali k dispozícii odcudzené veci. Z. osoby vychádzali jednak z hodnoty odcudzených vecí ku dňu spáchania trestného činu (pozn.: XX.XX.XXXX) so zohľadnením dátumu ich nadobudnutia, avšak nezohľadňovali napr. ich skutočné opotrebenie resp. ich skutočný stav ku dňu spáchania trestného činu. F. však na tomto mieste považuje za nutné poznamenať, že odkázanie poškodených na civilný proces nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku ako trestného činu, nakoľko pre právnu kvalifikáciu prečinu podľa § XXX ods. 2 písm. a), ods. X písm. b) Z. zákona výška škody spôsobenej trestným činom nie je rozhodná, pokiaľ táto nedosiahne väčšiu škodu, kedy by musel byť skutok obžalovaného kvalifikovaný aj podľa § 212 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.