Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-10-2015.pdf
PDF · 130.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/10/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Zandvoort, akciová spoločnosť, Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 35 833 467, zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/1502 O-459/2014 zo dňa 22.12.2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I.
Rozhodnutia a konanie správnych orgánov
1. V dňoch 17.05.2013, 23.05.2013 a 11.09.2013 uskutočnil Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“ alebo „inšpektorát práce“) inšpekcie práce so zameraním na kontrolu vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri predmetnej inšpekcii boli zistené dva nedostatky spočívajúce v porušení v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktoré boli správnym orgánom zdokumentované v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. ITN-37-36-2.3/P-E24, A25-13 zo dňa 11.09.2013 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol v rovnaký deň zaslaný účastníkovi konania (žalobcovi) do vlastných rúk s tým, že tento mal možnosť sa k nemu vyjadriť.
2. Žalobca ako účastník konania svoje právo vyjadriť sa k Protokolu v lehote piatich dní využil a doručil inšpektorátu práce dňa 19.09.2013 vyjadrenie k Protokolu, v ktorom vyjadril nesúhlas s nedostatkami zistenými pri výkone inšpekcie práce. Inšpektorát práce v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie vypracoval dňa 04.11.2013 dodatok č. 1 k Protokolu, v ktorom však nedošlo k žiadnej zmene v charaktere pôvodne zistených nedostatkov. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce, inšpektorát práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 58 ods. 2 Zákonníka práce. K oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 07.01.2014, s obsahom ktorého sa účastník konania oboznámil dňa 10.01.2014, doručil tento na príslušný prvostupňový orgán vyjadrenie obsahujúce nesúhlas s rozhodnutím inšpektorátu práce o začatí konania o uložení pokuty. Prvostupňový orgán sa vyjadrením účastníka konania k začatiu správneho konania zaoberal a následne vo veci rozhodol.
3. Rozhodnutím č. k. 161/214/2013/2.1/L zo dňa 07.02.2014, preukázateľne doručeného dňa 12.02.2014, bola účastníkovi konania (žalobcovi) uložená pokuta vo výške 1.000 eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania, konkrétne za porušenie § 58 ods. 2 Zákonníka práce. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektorátom práce v čase vykonávania inšpekcie práce a predmetné nedostatky odôvodnil porušením príslušných ustanovení právneho predpisu. Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní, ktoré bolo inšpektorátu práce doručené dňa 17.02.2014, účastník konania argumentoval najmä tým, že nemá vydané len povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania podľa § 29 a nasl. zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ale má vydané živnostenské oprávnenia na vyše 40 druhov rôznych živností. V tejto súvislosti namietal, že služby spoločnosti TESCO STORES SR, a.s. poskytoval na základe vydaného živnostenského oprávnenia na vykonávanie týchto činností a v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
4. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k záveru, že prvostupňový orgán vo výroku špecifikoval porušenie povinnosti účastníka konania nezrozumiteľne, nakoľko najmä nebolo zrejmé, v čom spočívalo porušenie povinnosti účastníka konania spočívajúce v tom, že tento nezabezpečil zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a z uvedeného dôvodu toto rozhodnutie zrušil a vrátil inšpektorátu práce na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.
5. Inšpektorát práce následne po prijatí právoplatného rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) č. S/2014/01502-2.1, O-89/2014 zo dňa 12.05.2014 a po oboznámení sa s dôvodmi zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie v zmysle intencií nadriadeného správneho orgánu opätovne vo veci rozhodol.
6. Rozhodnutím č. k. 161/214/2013/2.1/L zo dňa 18.09.2014, ktoré bolo účastníkovi konania (žalobcovi) preukázateľne doručené dňa 22.9.2014, bola účastníkovi konania uložená pokuta vo výške 1.000 eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania, konkrétne povinností vyplývajúcich z § 58 ods. 2 Zákonníka práce.
7. Účastník konania (žalobca) sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty opätovne odvolal. V odvolaní zo dňa 24.9.2014 argumentoval obdobne ako vo svojom prvom odvolaní. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie a rozhodnutím č. OPS/BEZ/2014/1502 O-459/2014 zo dňa 22.12.2014 rozhodol tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. k. 161/214/2013/2.1/L zo dňa 07.02.2014 potvrdil.
II.
Žaloba
8. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2014/1502 O-459/2014 zo dňa 22.12.2014 a rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín č. k. 161/214/2013/2.1/L zo dňa 18.9.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Uviedol, že dňa 29.12.2014 mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z dôvodu, že žalobca nezabezpečil zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a nedohodol podmienky zamestnania pracovnou zmluvou. Podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného bola kontrola vykonaná inšpektorátom práce pod č. ITN-37-36-2.3/P-E24,A25-13 podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 až 5 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v dňoch 17.05.2013, 23.05.2013 a 11.09.2013. Predmetné rozhodnutia napadá z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť.
9. V žalobe uviedol, že je obchodnou spoločnosťou, ktorej primárnym predmetnom podnikania je činnosť personálnej agentúry, ale podniká aj vo viacerých ďalších oblastiach. So spoločnosťou TESCO
STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, Bratislava (ďalej len „TESCO“) uzatvoril 27.12.2012 Zmluvu o poskytovaní služieb č. CP/019/13/DH a dňa 25.03.2013 Zmluvu o poskytovaní služieb č. CP/022/13/ DH, nakoľko TESCO prejavila záujem o poskytnutie komplementárnych služieb v distribučnom centre v Prešove a Beckove. Poskytnutie služieb pre spoločnosť TESCO zabezpečil vzhľadom na ich nárazovitosť a premenlivosť zamestnancami zamestnanými na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zamestnanie takýchto zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere a ich následné dočasné pridelenie neprichádzalo do úvahy aj preto, lebo by im nebolo možné z dôvodov na strane spoločnosti TESCO rozvrhnúť pracovný čas spôsobom predvídaným v § 85 a nasl. Zákonníka práce, a to ani nerovnomerne. Takíto zamestnanci by mohli mať uzavretý pracovný pomer nanajvýš na obdobie jedného týždňa, čo je zjavne v rozpore so zmyslom a účelom pracovného pomeru. Mal za to, že predmetom Zmluvy o poskytovaní služieb takto nebolo dočasné pridelenie zamestnancov, a preto nebol dôvod na uzavretie dohôd o dočasnom pridelení so zamestnancami. Predmetom obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti TESCO totiž nebol prenájom pracovnej sily, ale poskytnutie konkrétnych služieb pre spoločnosť TESCO. Jedná sa o tzv. outsourcing, kedy sám dodávateľ, t.j. žalobca, dodáva služby objednávateľovi, spoločnosti TESCO, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a sám zodpovedá za spôsobom a výsledok práce. Na splnenie zákazky pre spoločnosť TESCO, teda na splnenie svojej vlastnej úlohy, uzavrel so svojimi zamestnancami dohody o vykonaní práce. Výkon jeho podnikateľskej činnosti realizovaný prostredníctvom jeho zamestnancov, či už v pracovnom pomere alebo inom pracovnoprávnom vzťahu, je plnením jeho vlastných úloh.
10. Skutočnosť, že je agentúrou dočasného zamestnávania neznamená, že nemôže vykonávať inú činnosť alebo podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Povinnosť uzatvoriť pracovnú zmluvu so zamestnancom má agentúra dočasného zamestnávania len v prípade, ak má byť tento zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Žalobca neprideľoval svojich zamestnancov na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, ale plnil svoj záväzok voči spoločnosti TESCO vyplývajúci mu zo Zmluvy o poskytovaní služieb. Má vydané aj platné povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, preto neexistuje dôvod, prečo by nedošlo k uzavretiu pracovnej zmluvy a dohody o dočasnom pridelení zamestnanca, ak by sa skutočne jednalo o dočasné pridelenie zamestnancov. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy správne orgány na zistený skutkový stav nesprávne aplikovali § 58 ods. 2 Zákonníka práce, hoci na vzťah medzi ním a spoločnosťou TESCO mali aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a na vzťah medzi ním a jeho zamestnancami ustanovenia Zákonníka práce (§ 223 a nasl. o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Poukázal na § 3 a § 47 Správneho poriadku, ktoré okrem iného kladú na správny orgán požiadavku, aby jeho rozhodnutia boli riadne odôvodnené a presvedčivé. Oba správne orgány sa mali v rámci svojej argumentácie o dočasnom pridelení zamestnancov vysporiadať aj s jeho tvrdeniami a dôkazmi o nemožnosti zamestnať zamestnancov v pracovnom pomere pre nárazovitosť a premenlivosť objednávok jeho obchodného partnera, majúcich za následok nemožnosť rozvrhnutia pracovného času niektorým zo spôsobov predvídaných Zákonníkom práce.
11. Žalobca videl zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia v tom, že rozhodnutie žalovaného potvrdzuje podľa výroku rozhodnutie inšpektorátu práce č. 161/214/2013/2.1/L zo dňa 07.02.2014 (ďalej len „prvé rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín“). Pritom toto prvé rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín žalovaný zrušil svojím rozhodnutím č. S/2014/01502-2.1 zo dňa 12.05.2014 (ďalej len „prvé rozhodnutie žalovaného“) a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie s tým, že Inšpektorát práce Trenčín, ako správny orgán prvého stupňa, je viazaný právnym názorom žalovaného ako odvolacieho orgánu. Žalovaný takto správnou žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvé rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, ktoré už predtým sám pre jeho nezákonnosť zrušil. Žalovaný vo svojom prvom rozhodnutí súčasne zaviazal Inšpektorát práce Trenčín, aby v rozhodnutí o uložení pokuty jednoznačne preukázal porušenie povinnosti zo strany žalobcu, teda presne opísal skutok, ktorý subsumuje pod príslušné zákonné ustanovenia, náležite ho odôvodnil a vysporiadal sa s námietkami žalobcu. Napriek uvedenému, vo výroku prvostupňového rozhodnutia došlo s porovnaním s výrokom prvého rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín len k nepatrnej zmene a vo svojej podstate ostal nezmenený. Takáto úprava výroku rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín, spočívajúca len v úprave slovosledu, nemôže byť považovaná za dostatočnú. Inšpektorát práce Trenčín nerešpektoval pokyny žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu a rozhodnutie vydal bez náležitostí, ktoré mu ukladalo prvé rozhodnutie žalovaného. Žalovaný napriek tomu rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín potvrdil. Záverom uviedol, že odôvodnenie nemožno „odbiť“ len konštatovaním, že argumentácia druhej strany
sa neakceptuje. Riadne odôvodnenie vyžaduje, aby sa orgán, ktorý ho vydal jasným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť presvedčivé.
III.
Vyjadrenie žalovaného
12. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva jednoznačný záver o tom, že žalobca sa dopustil porušenia § 58 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko nezabezpečil zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa TESCO prevádzka Distribučné centrum Beckov, a nedohodol podmienky zamestnania pracovnou zmluvou, nakoľko so zamestnancami boli v rámci dočasného výkonu práce u uvedeného užívateľského zamestnávateľa namiesto pracovných zmlúv uzatvorené dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Žalovaný sa podrobne zaoberal obsahom zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi žalobcom a jeho zamestnancami a dospel k záveru, že podľa jeho obsahu ide jednoznačne o dočasné pridelenie zamestnancov žalobcom, pričom spoločnosť TESCO je užívateľským zamestnávateľom. Ako bolo zistené inšpekciou práce, zamestnanci žalobcu vykonávali prácu priamo v priestoroch spoločnosti TESCO.
13. Konštatoval, že zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania má teda možnosť zamestnanca dočasne prideliť na výkon k inému zamestnávateľovi, ktorým môže byť tak právnická, ako aj fyzická osoba, avšak iba na základe písomnej dohody so zamestnancom. Dočasné pridelenie sa môže realizovať dohodou o dočasnom pridelení uzavretou medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo pracovnou zmluvou uzavretou medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom.
14. Žalovaný po preskúmaní žaloby, odvolania, napadnutého rozhodnutia a súvisiacich písomností dospel k záveru, že inšpektorát práce preukázal porušenie povinností vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia, nakoľko účastník konania uzatvoril so zamestnancami uvedenými vo výroku rozhodnutia dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s pracovnou úlohou vyskladnenie kartónov aj napriek tomu, že zamestnanci vykonávali tieto práce pre užívateľského zamestnávateľa spoločnosť TESCO. Argumentácia žalobcu v odvolaní preto nebola žalovaným akceptovaná.
15. Aby sa žalobca zbavil zodpovednosti, musí predložiť také jednoznačné dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili zodpovednosti za zistené porušenia; on však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz a argumenty uvedené v odvolaní ho nezbavujú zodpovednosti, pretože tieto nie je možné považovať za rozhodujúce pre objektívne posúdenie veci.
16. Žalobcov argument, že služby spoločnosti TESCO poskytoval na základe vydaného živnostenského oprávnenia na vykonávanie týchto činností a v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný neakceptoval a uviedol, že z dohôd o vykonaní práce , ako aj zo zmlúv o poskytovaní služieb č. CP/019/13/DH zo dňa 21.12.2012 a č. CP/022/13/DH zo dňa 22.02.2013 vyplýva jednoznačný záver, že žalobca spísal s vyššie uvedenými zamestnancami dohody o vykonaní práce za účelom ich dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi TESCO bez toho, aby dodržal podmienky ustanovené v § 58 ods. 2 Zákonníka práce.
17. Poukázal na obsah zmlúv (Zmluvy o poskytovaní služieb č. CP/019/13/DH zo dňa 21.12.2012 a č. CP/022/13/DH zo dňa 22.02.2013, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou TESCO), ktorých predmetom je zabezpečenie výkonu v zmluve špecifikovaných prác, pričom podľa týchto zmlúv je užívateľský zamestnávateľ spoločnosť TESCO, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, oprávnený ukladať zamestnancovi počas dočasného pridelenia pokyny, organizovať a hodnotiť jeho prácu, utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom, čo možno považovať za naplnenie znakov charakterizujúcich dočasné pridelenie zamestnanca (čo je taktiež v súlade s § 58 ods. 4 Zákonníka práce). V súvislosti s argumentáciou žalobcu o tom, že takto prideleným zamestnancom nie je možné rozvrhnúť pracovný čas, žalovaný mal za to, že uvedená obrana nie je spôsobilá privodiť žalobcovi priaznivejší záver, nakoľko v prípade, že zamestnáva osoby za účelom ich dočasného pridelenia, resp. výkonu pracovných úloh pre užívateľského zamestnávateľa, je zo zákona povinný s týmito uzatvoriť pracovné zmluvy a na tomto fakt nič nemení ani nárazovitosť a premenlivosť prác u spoločnosti TESCO.
18. K žalobcovej argumentácii, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné z dôvodu, že týmto došlo k potvrdeniu prvého už zrušeného rozhodnutia, žalovaný dodal, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v uvedení chybného dátumového označenia rozhodnutia; skutočnosť, že sa jedná o zrejmý omyl v písaní nemajúci vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva už z výroku napadnutého rozhodnutia (napr. dátumu odvolania, textového znenia samotného porušenia a pod.) a taktiež odôvodnenia tohto rozhodnutia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že týmto došlo k potvrdeniu druhého rozhodnutia Inšpektorátu práce Trenčín č. 161/214/2013/2.1/L zo dňa 18.09.2014.
19. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že neboli rešpektované pokyny žalovaného a inšpektorát práce rozhodnutie vydal bez náležitostí, ktoré mu ukladalo prvé rozhodnutie žalovaného: Dodal, že tomu tak nie je, nakoľko prvé rozhodnutie žalovaného (č. S/2014/01502-2.1, O-89/2014) zaviazalo inšpektorát práce najmä špecifikovať porušenie povinnosti žalobcu zrozumiteľne, nakoľko najmä nebolo zrejmé, v čom spočívalo porušenie povinnosti účastníka konania spočívajúce v tom, že tento nezabezpečil zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa, čo prvostupňový správny orgán učinil a výrok tohto rozhodnutia spolu s jeho odôvodnením doplnil a prepracoval.
20. Záverom uviedol, že ako zo strany prvostupňového orgánu, tak aj zo strany žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce z § 58 ods. 2 Zákonníka práce spočívajúce v tom, že účastník konania nezabezpečil zamestnancom dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa spoločnosti TESCO, distribučné centrum Beckov a nedohodol podmienky zamestnania pracovnou zmluvou, nakoľko so zamestnancami boli v rámci dočasného výkonu práce u uvedeného užívateľského zamestnávateľa namiesto pracovných zmlúv uzatvorené dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov. Mal tak za to, že porušenie § 58 ods. 2 Zákonníka práce bolo u žalobcu jednoznačne preukázané a dôkazovo podložené. Na základe uvedených skutočností žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
IV.
Právne posúdenie
21. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne.
22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
25. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
26. Podľa § 29 ods.1 zákona č. 5/2004 Z.z. - o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, agentúra dočasného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (ďalej len "dočasný agentúrny zamestnanec") na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi na území Slovenskej republiky na výkon práce pod jeho dohľadom a vedením alebo na účel jeho vyslania podľa osobitného prepisu.
27. Podľa § 58 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.
28. Podľa § 58 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania nepreukáže inak, dočasným pridelením je aj výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak a) právnická osoba alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny, b) táto činnosť sa vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej osoby alebo fyzickej osoby a c) ide o činnosť, ktorú má právnická osoba alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri.
29. Podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.
30. Podľa § 58 ods. 6 Zákonníka práce, dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov. Dočasné pridelenie zamestnanca k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci 24 mesiacov najviac štyrikrát; to platí aj v prípade dočasného pridelenia zamestnanca iným zamestnávateľom alebo inou agentúrou dočasného zamestnávania k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi. Opätovne dohodnuté dočasné pridelenie je pridelenie, ktorým má byť zamestnanec dočasne pridelený k tomu istému užívateľskému zamestnávateľovi pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia, a ak ide o dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. b) alebo c), pred uplynutím štyroch mesiacov po skončení predchádzajúceho dočasného pridelenia. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na dočasné pridelenie z dôvodu uvedeného v § 48 ods. 4 písm. a).
31. Podľa § 58 ods. 7 Zákonníka práce, ak je zamestnanec dočasne pridelený v rozpore s odsekom 6 prvou vetou alebo druhou vetou, zaniká pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo agentúrou dočasného zamestnávania a vzniká pracovný pomer na neurčitý čas medzi zamestnancom a užívateľským zamestnávateľom. Užívateľský zamestnávateľ je povinný najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru podľa prvej vety vydať zamestnancovi písomné oznámenie o jeho vzniku; pracovné podmienky zamestnanca sa primerane spravujú dohodou o dočasnom pridelení alebo pracovnou zmluvou podľa odseku 5.
32. Podľa § 58 ods. 8 Zákonníka práce, užívateľský zamestnávateľ, ku ktorému bol zamestnanec dočasne pridelený, ukladá zamestnancovi v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania počas dočasného pridelenia pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na tento účel pokyny, utvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom. Vedúci zamestnanci užívateľského
zamestnávateľa nemôžu voči dočasne pridelenému zamestnancovi robiť právne úkony v mene zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania.
33. Podľa § 58 ods. 9 Zákonníka práce, počas dočasného pridelenia poskytuje zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady zamestnávateľ, ktorý zamestnanca dočasne pridelil, alebo agentúra dočasného zamestnávania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne pridelených zamestnancov musia byť najmenej rovnako priaznivé ako u porovnateľného zamestnanca užívateľského zamestnávateľa.
34. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenie vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
35. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
36. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
37. Podľa § 47 ods. 1 až 4 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
38. Súd po preskúmaní administratívneho spisu zistil, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou TESCO Zmluvu o poskytnutí služieb pre prevádzky TESCO Beckov a TESCO Prešov. Žalobca tiež uzatvoril dohody o vykonaní práce s M. W., I. Y., a C. C. a Dohody o brigádnickej práci študentov s U. W. a Y. R.. Súd preskúmal uvedené dohody a zmluvy a podľa ich obsahu ustálil, že svojou podstatou ide skutočne o dočasné pridelenie zamestnancov žalobcom, pričom firma TESCO je užívateľským zamestnávateľom. Z ich obsahu súd zistil, že zamestnanci žalobcu vykonávali prácu priamo pre spoločnosť TESCO, a to priamo v jeho priestoroch. Uvedené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru boli uzatvorené s pracovnou úlohou vyskladnenie kartónov, teda s konkrétnom úlohou. Súd prisvedčil námietke žalovaného v tom, že z uvedených zmlúv a dohôd o vykonaní práce vyplýva jednoznačný záver, že žalobca spísal s vyššie uvedenými zamestnancami tieto dohody o vykonaní práce za účelom dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi.
39. Agentúrne zamestnávanie má v slovenskom právnom poriadku osobitné postavenie a možno ho chápať ako kombináciu pracovnoprávnych, obchodnoprávnych, resp. občianskoprávnych vzťahov. Agentúra dočasného zamestnávania uzatvára pracovné zmluvy so zamestnancami, ktorých môže dočasne prideliť užívateľovi, nájomcovi pracovnej sily (v tomto prípade spoločnosť TESCO). Agentúra dočasného zamestnávania musí zamestnávať zamestnancov na základe pracovnej zmluvy, dohody o prácach mimo pracovného pomeru nie sú dovolené. Medzi užívateľom a zamestnancom nie je žiadna zmluva, ale zo zmlúv medzi agentúrou a užívateľom a agentúrou a zamestnancom vyplýva odvodený vzťah. Dočasné pridelenie je výkon práce zamestnancom, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania vykonáva činnosť pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ak táto právnická alebo fyzická osoba ukladá zamestnancovi pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu a dáva mu na tento účel pokyny. Ďalej sa táto činnosť vykonáva prevažne v priestoroch právnickej osoby alebo fyzickej osoby a prevažne jej pracovnými prostriedkami alebo táto činnosť sa prevažne vykonáva na zariadeniach právnickej alebo fyzickej osoby a súčasne ide o činnosť, ktorú má právnická alebo fyzická osoba ako predmet svojej činnosti zapísanú v príslušnom registri. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak dôjde k ich súčasnému naplneniu, ide o dočasné pridelenie.
40. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.
41. Podstata „zákazu zneužitia práva“ sa prejavuje v tom, že zákaz zneužitia práva je silnejší, ako dovolenie (právo). Jedným z následkov zneužitia práva je neposkytnutie právnej ochrany podľa § 265 Obchodného zákonníka, <. či neprihliadnutie na právny úkon, ktorým sa konkrétne právo zneužilo. 42. Súd v tomto prípade neposkytol právnu ochranu žalobcovi, ktorý argumentoval tým, že má vydané živnostenské oprávnenie na 40 druhov rôznych živností a na základe toho uzatvoril so spoločnosťou TESCO Zmluvy o poskytovaní služieb podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko spoločnosť TESCO prejavila záujem o poskytnutie komplementárnych služieb v distribučnom centre Prešov a Beckov. Súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom týchto zmlúv o poskytovaní služieb bol záväzok žalobcu poskytnúť spoločností TESCO rôzne druhy služieb, ako dokladanie a štítkovanie tovaru, čistenie a upratovanie priestorov, zakladanie faktúr, skartovanie dokumentov a podobne. Žalobca vo svojej argumentácii odčlenil svoju podnikateľskú činnosť v súlade so živnostenským oprávnením od svojej činnosti ako agentúrneho zamestnávateľa. Súd však zistil z obsahu zmlúv o poskytovaní služieb uzatvorených medzi žalobcom a spoločnosťou TESCO, že svojím obsahom zabezpečujú výkon špecifikovaných prác, pričom užívateľský zamestnávateľ, spoločnosť TESCO, je oprávnený ukladať zamestnancovi počas dočasného pridelenia pokyny, organizovať a hodnotiť jeho prácu, utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci rovnako ako ostatným zamestnancom, čo možno považovať za naplnenie znakov charakterizujúcich dočasné pridelenie zamestnanca a spĺňa podmienky podľa § 58 ods. 4 Zákonníka práce. Terminológia vyššie uvedených zmlúv nie je orientovaná na plnenie úloh žalobcu a poskytnutie služby spoločnosti TESCO, ale primárne na nájom pracovnej sily, respektíve poskytnutie zamestnancov užívateľskému zamestnávateľovi, ktorí majú pre neho vykonávať jeho úlohy. Napríklad článok 2 Zmluvy o poskytovaní služieb č. CP/022/13/DH stanovuje, že žalobca bude vykonávať práce špecifikované v článku 1 prostredníctvom osôb, ktoré sú jeho zamestnancami, žalobca zabezpečí požadovaný počet pracovníkov podľa popisu špecifikovaných prác a predpokladov na zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu, alebo iných predpokladov podľa osobitného zákona. Toto ustanovenie dáva dôraz na počet požadovaných pracovníkov, (požadovaný počet pracovníkov na 1 deň je 20 pracovníkov) a nie veľkosť požadovaného rozsahu prác. TESCO je povinné viesť evidenciu pracovného času zamestnancov (článok 2.3 písm. c) uvedenej zmluvy), riadiť zamestnancov žalobcu, prideľovať im pracovné úlohy, či organizovať a následne kontrolovať ich prácu (článok 2.4), oboznámiť zamestnancov s pracoviskom a zaškoliť ich na daný druh činnosti (napríklad článok 2.5 uvedenej zmluvy). Cena je dohodnutá za hodinu práce a nie za požadovaný výsledok práce (napríklad článok 3.1 uvedenej zmluvy). Všetky uvedené podmienky sú charakteristické pre dočasné pridelenie agentúrneho zamestnávateľa.
43. Na tomto mieste súd konštatuje, po preštudovaní administratívneho spisu a posúdení skutočného obsahu uvedených zmlúv (hlavne Zmluvy o poskytovaní služieb č. CP/022/13/DH, ktorá sa týka poskytnutia služieb, resp. zamestnancov pre distribučné centrum Beckov, v ktorom vykonávali prácu zamestnanci, tak ako sú uvedení v bode 38. odôvodnenia toho rozsudku), zistil, že v popísanej transakcií nešlo o poskytnutie služieb ako takých, ale o dočasné pridelenie zamestnancov tak, ako to predpokladá Zákonník práce v § 58. Žalobca ako personálna agentúra využil databázu potenciálnych zamestnancov na ich pridelenie TESCU. Cieľom týchto ustanovení je riešiť otázku obchádzania ustanovení o porovnateľných pracovných a mzdových podmienkach pre dočasne pridelených zamestnancov v porovnaní s tzv. kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa cez fiktívne poskytovanie služieb cez právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá podľa uzatvorenej zmluvy neposkytuje zamestnancov ale službu, no v skutočnosti je predmetom zmluvy poskytnutie zamestnancov na činnosť, ktorá tvorí predmet činnosti zastretého užívateľského zamestnávateľa a týchto zamestnancov nebude riadiť právnická alebo fyzická osoba, ale zastretý užívateľský zamestnávateľ a práca sa bude vykonávať prevažne v priestoroch, na zariadeniach alebo pracovnými prostriedkami inej právnickej alebo fyzickej osoby.
44. Samotný cieľ uvedeného zákonného ustanovenia sa nezameriava len na ochranu zamestnancov, ale aj na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi zamestnávateľmi a rovnakých podmienok z pohľadu konkurencieschopnosti v situácii, ak jeden zamestnávateľ má zamestnancov od agentúry dočasného zamestnávania, ktorá dodržiava ustanovenia § 58 Zákonníka práce a iný zamestnávateľ má zamestnancov od inej právnickej alebo fyzickej osoby (ktorá dočasne neprideľuje zamestnanca) a ktorá obchádza ustanovenia § 58 Zákonníka práce (nedodržiava zákon), čím môže poskytovať zamestnancov za nižšie náklady, čo má následný dopad aj na spravodlivo vedenú hospodársku súťaž. Subjekt, ktorý zákon dodržiava, je následne, z hľadiska svojich nákladov na pracovnú silu, znevýhodnený voči druhému subjektu, čo má následne dopad napríklad aj na celkovú cenu jeho výrobkov (služieb).
45. Obdobne ide aj o zabezpečenie spravodlivej súťaže a rovnakých podmienok z pohľadu konkurencieschopnosti v oblasti prenájmu pracovnej sily. Subjekty - agentúry dočasného zamestnávania
- dodržiavajúce povinnosti podľa § 58 Zákonníka práce majú vyššie náklady ako subjekty nedodržiavajúce ustanovenia § 58 Zákonníka práce, a teda nemusia byť úspešné v prípade súťaže o prenájom pracovnej sily.
46. Vo vyššie uvedenom prípade ide aj o aplikáciu čl. 4 ods. 1 smernice 2008/104/ES, pričom obmedzenie sa odôvodňuje ochranou dočasných agentúrnych pracovníkov a potrebou zabezpečiť riadne fungovanie trhu práce (ako aj súťaže medzi subjektmi poskytujúcimi prenájom pracovnej sily) a predchádzanie zneužívaniu (vo väzbe na nedodržiavanie porovnateľných podmienok).
47. K námietke žalobcu, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nezrozumiteľné z dôvodu, že týmto došlo k potvrdeniu prvého už zrušeného rozhodnutia, súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie obsahuje zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v uvedení chybného dátumu rozhodnutia inšpektorátu práce, ktoré žalovaný potvrdzuje. Ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nie je spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd taktiež neprisvedčil námietke žalobcu ohľadom neurčitého výroku napadnutého rozhodnutia. Výrok prvostupňového, ako i napadnutého rozhodnutia obsahuje označenie ustanovenia zákona, ktorého porušenie správny orgán zistil s prepojením na presnú špecifikáciu skutku, ktorým bolo uvedené zákonné ustanovenie porušené.
48. Z vyššie uvedeného pre súd vyplynulo, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a správne vykonali dokazovanie, zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdili a svoje rozhodnutia i dostatočne zrozumiteľne, a preto i preskúmateľne odôvodnili. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
49. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a zároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.
51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2 písm. c/ SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).