Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Ek-1066-2021.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Subarea
30Ek/1066/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 37 927 795, proti povinnému: X. P., nar. XX.X.XXXX, XX, XXX XX B., o vymoženie 779,61 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Svätoslav Mruškovič, so sídlom exekútorského úradu Kúpeľná 6, 08001 Prešov, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/1066/2021 zo dňa 30.12.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 30.12.2021 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V odôvodnení, za použitia ustanovení § 45 ods. 1, § 48 ods. 4 písm. a/ prvej vety, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5, § 61l ods. 3 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konštatoval, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný a je podaný po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie len dôvodil nemajetnosťou a existenciou preukázateľných dôvodov, pre ktoré je exekúcia neprípustná, pričom ich nijakým spôsobom nešpecifikoval. Povinný teda vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu mohol namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník uzavrel, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a rovnako nepreukázal súdu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto ho vyšší súdny úradník podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.
2/ Voči uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť. Mal za to, že Stály rozhodcovský súd v tejto veci prijal nespravodlivé a nezákonné rozhodnutie, z ktorého nie je zrejmé, či overil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem toho vyšší súdny úradník úplne ignoroval povinnosti súdu pri ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany, keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor. Zákonodarca mieru ingerencie súdu do tohto typu sporovo povýšil až na takú úroveň, že v čase od 01.05.2014 až do 27.09.2018 (kedy bol v Zbierke zákonov SR pod č.271/2018 Z.z. zverejnený nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 11/2016 zo 07.02.2018) bolo v zákone č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné ustanovenie § 5b, v zmysle ktorého bol súd v spotrebiteľských sporoch ex offo povinný v záujme spotrebiteľa na premlčanie voči nemu dodávateľom uplatňovaného nároku prihliadať. Dokonca s účinnosťou od 05.12.2018 je identická povinnosť t.j. ex offo prihliadať na premlčanie nároku uplatňovaného dodávateľom voči spotrebiteľovi, súdu daná aj v aktuálne účinnom § 54a Občianskeho zákonníka. Mal za to, že spotrebiteľská zmluva má preukázateľne aj neprijateľné zmluvné podmienky aj vady, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli dojednané individuálne. Prejednávajúci Stály rozhodcovský súd preukázateľne nepristúpil v tejto veci k praktickej ochrane slabšej strany - spotrebiteľa v celom rozsahu, lebo zjavne nepodrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole ani predbežnému právnemu posúdeniu. Ak by súd konal podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, tak by súd už sám určil neprijateľné zmluvné podmienky za neplatné a následne by súd aplikoval vo svojom rozhodnutí. V zmluve sa veriteľ v rozpore s právnym poriadkom odvoláva na Obchodný zákonník, teda preukázateľne koná v rozpore so zákonom a klame žalovaného v texte zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.04.2015 sp.zn.BM Cdo/14/2014, uznesenie Ústavného súdu SR z 19.6.2013 sp. zn. I.ÚS 402/2013). Je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného práva pred normami občianskeho práva. V súdnych spotrebiteľských sporoch je systematicky zaraďované ustanovenie § 298 CSP a násl. pri ochrane slabšej strany - spotrebiteľa, ktorý priamo ukladá súdu, aby v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky. Ochrana spotrebiteľa sa týka formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne sformulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy meniť nemôže a tak ani nemení. Na záver uviedol, že okresný súd, jeho sudca a vyšší súdny úradník nadržiavajú protistrane nielen potvrdením nezákonných finančných nárokov úžerníckeho veriteľa ale aj priznaním nárokov na trovy konania protistrane. Odmietol platiť akékoľvek náhrady trov konania oprávnenému vzhľadom na svoje doteraz preukázané sociálne a finančné postavenie, ktoré mu spôsobil oprávnený svojimi nezákonnými aktivitami.
3/ Oprávnený považoval sťažnosťou napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu za vecne správne a sťažnosť povinného v celom rozsahu za vecne neodôvodnenú.
4/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne posúdil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je návrhom podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda návrhom podanom po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tieto skutočnosti preukazuje i doručenka, ktorou bolo upovedomenie doručené povinnému dňa 03.05.2021, a ten podal návrh na zastavenie exekúcie na pošte až dňa 25.05.2021 (o čom svedčí poštová podacia pečiatka), a ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 27.05.2022. Tieto zistenia v sťažnosti povinný vôbec nerozporoval.
12/ Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania, podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a teda má odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku), môže povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a ktoré by mali mať za následok zastavenie exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň zákonným vyjadrením koncentračnej zásady uplatňovanej v exekučnom konaní, v každom ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže uvádzať už len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca so zreteľom na povinnosť každého správať sa zodpovedne a efektívne v súdnom konaní, stanovil, že na úkony, ktoré mohol povinný použiť už pri návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (bez ohľadu na to, či ho podal), sa neprihliada. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje na všetkých povinných bez rozdielu, teda i na spotrebiteľov (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 231/2021-12 zo dňa 24.05.2022).
13/ Vzhľadom k tomu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdom vyhodnotený ako návrh podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, tvrdenia povinného boli limitované tým, že v ňom mohol uvádzať len také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Premietnutím na prejednávanú vec sú všetky tvrdenia povinného (týkajúce sa neprihliadania na jeho postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany sporu a neskúmanie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré však povinný ani nekonkretizoval) tvrdeniami, ktoré mohol a mal povinný tvrdiť v návrhu na zastavenie exekúcie podanom v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Je bez akýchkoľvek pochýb, že otázka existencie neprijateľných zmluvných podmienok nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale musela tu byť už v čase pred vznikom exekučného titulu. Preto treba prisvedčiť záveru vyššieho súdneho úradníka, že tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom namietal také skutočnosti, ktoré mohol uplatniť už skôr (podaním návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku), nemôžu mať za následok zastavenie exekúcie.
14/ Napriek tomu sudca dodáva, že tvrdenia povinného v sťažnosti sú zmätočné, pokiaľ poukazuje, že stály rozhodcovský súd neskúmal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. V uvedenej
veci nie je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu, ale rozhodnutie všeobecného súdu SR - platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Svidník, č.k. 6Csp/81/2019-31 zo dňa 17.10.2019, právoplatný a vykonateľný dňa 14.11.2019. Pre rozhodnutia vydané v spotrebiteľských veciach, ktoré sa majú vykonať podľa ustanovení Exekučného poriadku (v konaniach začatých po 01.04.2017) platí, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať a návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, pokiaľ bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať, alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 53 ods. 3 písm. e/ Exekučného poriadku). Exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, bol vydaný v konaní, v ktorom všeobecný súd rozhodujúc sudcom (ktorý platobný rozkaz vydal) ex offo skúmal a prihliadal na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ povinný ako žalovaný v základnom konaní, voči takému rozhodnutiu, a to podaním odporu nenamietal, stratil možnosť opätovného preskúmania skutočností, vrátane preskúmania neprijateľných podmienok, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, súdom v exekučnom konaní.
15/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 30Ek/1066/2021 zo dňa 30.12.2021 ako nedôvodnú
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).