Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/243/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu: A. T., M.. XX.XX.XXXX, Q. E.. T. J. XXXX/XX, R. P., právne zastúpený : JUDr. Jana Uhrínová, advokátka AK Bezručová 1, Bratislava 811 09 Bratislava proti žalovanej: A. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. Š., P. E..Č.. XXX/XX, právne zastúpená advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda o vypratanie nehnuteľností takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W. Š., Obec R. Š., okres R. P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX par.č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2, dom súp.č. XXX na parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m 2 a odovzdať ich žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.07.2010 sa domáhal na tunajšom súde pôvodne od žalovaných v 1.rade T.Á. U. a žalovanej v 2.rade A. U. vypratania nehnuteľností v katastrálnom území W. Š., obec R. P., okres Dunajská Streda, vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom na LV č. XXX ako parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2, dom súp.č. XXX na parc.č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2 a odovzdať ich žalobcovi. V priebehu konania žalovaný v rade 1.zomrel a konanie voči nemu bolo zastavené. 2. Rozsudkom 6C 243/2010-89 zo dňa 19.11.2013 súd uložil žalovanej povinnosť vypratať sporné nehnuteľnosti a zároveň zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku 99,50 € a z titulu trov právneho zastúpenia 514,80 € k rukám právnej zástupkyni žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie žalovaná podala odvolanie. 3. Krajský súd v Trnave uznesením 23Co 289/2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne ak žalobe žalobcu na vypratanie daných nehnuteľností vyhovel, vychádzajúc pritom iba zo skutočností, že žalobca je aktuálne výlučný vlastník sporných nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností a žalovaná tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu a odmieta ich dobrovoľne vydať a to bez toho, aby sa ako predbežnou otázkou zaoberal v konaní predostretým tvrdením žalovanej, že ona a jej neb. manžel nikdy účinne nepreviedli svoje sporné nehnuteľnosti na S. Q., v dôsledku čoho nemohlo dôjsť ani prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalobcu v dôsledku uskutočnenej dražby. Súd druhej inštancie sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v predmetnom konaní nebolo možné riešiť ako predbežnú

otázku platnosť prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na S. Q. a to síce z dôvodu ,že žalovaná sa nedomáhala vyslovenia neplatnosti dražby v zákonnej lehote. Preukázanie vlastníctva sporných nehnuteľností je v danej veci prioritný problém ktorý musí súd najskôr vyriešiť a až následne keď bude vyriešená táto základná otázka, môže pokračovať v konaní. Ak ide o konanie o určenie neplatnosti/platnosti právneho úkonu, je potrebné prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom, že žalobe môže byť vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia, či už na strane žalobcu alebo žalovaného všetci účastníci napadnutého právneho úkonu, prípadne ich právni zástupcovia. Ak ale posudzuje súd neplatnosť/platnosť právneho úkonu v inom konaní ako otázku predbežnú ( teda ako otázku ktorá síce sama o sebe nie je predmetom konania ale ktorej vyriešenie je potrebné pre rozhodnutie veci ), rieši ju bez zreteľa na to, kto je účastníkom tohto konania. Záver o neplatnosti/platnosti právneho úkonu ako o predbežnej otázke môže súd urobiť, i keby účastníkom konania nebol žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu. Zákon ale s riešením neplatnosti/platnosti právneho úkonu ako predbežnej otázky nespája právne následky pre účastníkov právneho úkonu ktorí nie sú účastníkmi konania ( porovnaj záver NS ČR vo veci sp.zn. 21Cdo 679/2001 ). Odvolací súd teda uzavrel , že skutočnosť, že účastníkmi predmetného konania o vypratanie nehnuteľností nie sú všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, nie je prekážkou a nebráni súdu aby otázku neplatnosti/platnosti dotknutého právneho úkonu riešil ako otázku predbežnú. Je tiež pravdou, že v prebiehajúcom konaní o vypratanie nehnuteľností súd nemohol ako predbežnú otázku posudzovať neplatnosť /platnosť dobrovoľnej dražby, na základe ktorej žalobca nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, pretože o neplatnosti dražby možno rozhodovať len v zmysle Zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z. ktorý v § 21 ods. 2 jednoznačne stanovuje, že v prípade , ak boli porušené ustanovenia Zákona o dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí ,že tým bola dotknutá na svojich právach , požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, pričom právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká ( prekluduje sa ), ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu. Otázka neplatnosti dobrovoľnej dražby sa tak nemôže posudzovať v inom konaní ako otázka predbežná, čo už je podopreté i konštantou judikatúrou NS SR napr. v rozhodnutia pod. sp.zn. 3Cdo 272/07, 2Cdo 66/08, 3Cdo 186/2010. 4. Napriek tomu bolo ale vzhľadom na obranu žalovanej potrebné vyriešiť otázku, či dobrovoľná dražba spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom aj vtedy, ak nikto z tých, kto sú oprávnení dražbu navrhnúť nie je vlastníkom predmetu dražby. Pri riešení tejto otázky je nevyhnutné rozlišovať, či ide o dražbu v rámci exekučného konania v zmysle exekučného poriadku Zákona č. 233/1995 Z.z. alebo o dobrovoľnú dražbu v zmysle Zákona č. 527/02 o dobrovoľných dražbách ako tomu bolo v danom prípade. Tieto otázky už riešil NS SR v uznesení sp.zn. 2MCdo/20/2011 v ktorom uzavrel, že okrem principiálneho rozdielu medzi povahou dražby v rámci exekučného konania konanej súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci je podstatný rozdiel v zákonnej úprave. Podľa § 140 ods. 2 písm. l) Ex.por. totiž musí dražobná vyhláška obsahovať výzvu, aby sa uplatnenie práv ktoré nepripúšťajú dražbu preukázalo pred začatím dražby s upozornením ,že inak by také práva nemohli byť uplatnené na ujmu dobromyseľného vydražiteľa. Z citovaného ustanovenia ( najmä v spojení s extenzívnou interpretáciou § 61 Ex.por. ktorú dlhodobo presadzuje judikatúra ), je tak zrejmé, že zákonodarca výslovne počíta s tým, že v rámci exekučnej dražby môže dôjsť k nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným vydražiteľom, i keď povinný nebol vlastníkom . Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách však neobsahuje žiadne podobné ustanovenia z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe ( dobromyseľný ) vydražiteľ nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ dražby nie je ani vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie je ten, v čiom mene navrhovateľ koná ( napr. záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva). Z uvedeného je zrejmé, že zo znenia samotného Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda že by došlo k prelomeniu zásady „nemo plus juris“. V tejto súvislosti sa poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 13.04.2011 sp.zn. III ÚS 448/2010. To znamená, že ani platná dobrovoľná dražba proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 Zákona č. 527/2002 Z.z. nebola podaná žaloba o neplatnosť , nemôže spôsobiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby nebol sám vlastníkom predmetu dražby. 5. Žalovaná poukázala na skutkové okolnosti daného prípadu, že v roku 1980 spolu s nebohým manželom T. U. kúpili predmetný pozemok a z finančných prostriedkov vlastných na ňom vystavili rodinný dom . V roku 2004 ju požiadala dcéra Žaneta ktorá žila v druhovskom pomere so S. Q. o založenie ich nehnuteľnosti ako zábezpeky úveru ktorý mali záujem čerpať za cieľom kúpy rodinného domu a pozemku. Nehnuteľnosť mala byť zaťažená iba dovtedy, kým dcéra s partnerom zaťažia vlastnú nehnuteľnosť. Dňa 11.05.2004 oboch manželov S. Q. previezol do Dunajskej Stredy do realitnej kancelárie , kde podpísali listiny obsahujúce ich dohovor. Žalovaná a aj jej manžel sú obaja maďarskej národnosti , listiny nečítali , podpísali druhú stranu v domnení ,že udeľujú súhlas k vyhotoveniu záložnej

zmluvy na nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu ktorej vklad bol povolený 18.05.2004 nedostali do rúk a nevedeli o tom, že nehnuteľnosť bola odpredaná do vlastníctva S. Q. a ani nikdy žiadnu kúpnu cenu neobdržali. Až v roku 2010 im bolo oznámené, že nehnuteľnosť netvorí ich vlastníctvo a že je predmetom dražby z dôvodu ,že nový vlastník nehradil úver. Vyzvala dcéru , aby okamžite zjednala nápravu. Dcéra jej oznámila, že vo veci je zahájené konanie o neplatnosť dražby na Okresnom súde Dunajská Streda pod číslom konania 12C 212/2010. S predmetnou kúpnou zmluvou šli na políciu do Dunajskej Stredy a podnecovali zahájenie trestného stíhania pre trestný čin podvodu voči S. Q. ktoré konanie v čase , kedy prebiehalo odvolacie konanie ešte nebolo ukončené. Tvrdí, že na Okresnom súde v Dunajskej Strede zistili, že konanie o neplatnosť dražby vedené pod sp.zn. 12C 212/2010 bolo skončené, o čom nemali vedomosť. Z tohto spisu sa zisťuje, že konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Od roku 1980 spornú nehnuteľnosť žalovaná považuje za svoje vlastníctvo ako aj jej deti a sú toho názoru, že vo veci je predčasné rozhodnúť z dôvodu, že vlastnícke právo S. Q. nadobudol podvodným konaním. 6. V ďalšom súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s uznesením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda 1Pv 417/10/2201-26 z ktorého uznesenia súd zistil, že Okresný prokurátor v Dunajskej Strede rozhodol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a to vo veci tak, že zamietol sťažnosť poškodenej A. U. ktorú podala proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, sp.zn. ORP-267/OEK-DS-2010 zo dňa 23.12.2010 ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie v trestnej veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona z toho dôvodu, že sťažnosť nie je dôvodná. 7. V citovanom uznesení sa uvádza, že podľa § 250 ods. 1, ods. 4, písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku sa trestného činu podvodu dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým ,že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Objektom trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnožovanie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou, môže ísť o obohatenie aj bližšie neručenej osoby alebo skupiny osôb. Podvodné konanie t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu môže smerovať nielen voči poškodenému ale aj voči inej osoby. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou, Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede uvádza, že preskúmaním celého obsahu vyšetrovacieho spisu bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie nie je nositeľom zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 , písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku ani iného trestného činu. Uvedené vyplýva z vykonaného obsiahleho dokazovania ktoré pozostávalo z výsluchu všetkých zainteresovaných osôb ako aj zo zabezpečenia všetkých potrebných listinných materiálov. Vo veci boli okrem podozrivej osoby vypočutí svedkova Ž. P., L. B., L. C. J. I.. L. Q.. Z výpovede týchto svedkov ani v najmenšom nevyplýva, že by poškodená a jej manžel v čase podpisu zmluvy nemali vedomosť o tom, akú zmluvu podpisujú a aké právne následky im z uzatvorenia zmluvy vzniknú. Z výsluchu svedka I.. L. Q. jednoznačne vyplýva, že predmetná kúpna zmluva bola ním vyhotovená po osobnom stretnutí so zmluvnými stranami a po predchádzajúcom jednoznačnom prejave vôle budúcich zmluvných strán. Následne zmluvné strany zmluvu podpísali pred pracovníkom notárskeho úradu ktorý sa ich najskôr opýtal, či majú vedomosť o tom, aký právny dokument podpisujú. Až následne došlo k ratifikácii zmluvy a jej zaevidovaniu na príslušnom úrade katastra. V rovnakom duchu vypovedala aj dcéra poškodenej Ž. P. ktorá uviedla, že poškodená ako aj jej manžel mali pred podpisom zmluvy všetky potrebné informácie a vylúčila, že pôvodne bolo dohodnuté podpisovanie zmluvy o zriadení záložného práva. Jej rodičia pred podpisom zmluvy niekoľkokrát navštívili pána Balážiho ktorý ich o všetkom riadne informoval. Svedkyňa L. C., pracovníčka notárskeho úradu kde došlo k podpisu zmluvy si už na bližšie okolnosti tohto prípade nepamätala, avšak uviedla, že vždy pred overením podpisu zistí, či zmluvné strany majú vedomosť o tom, čo podpisujú. Až následne ako dostane kladnú odpoveď vykoná notársky úkon. Z výpovede poškodeného T. U. takisto vyplýva, že žiadnym spôsobom nebol nútený podpísať kúpnu zmluvu a tú podpísal bez toho, aby niekoho požiadal aby ho oboznámil s jej obsahom. Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede k vykonanému dokazovaniu uviedla ďalšie podstatné skutočnosti. 1. Zmluvu o zriadení záložného práva ktorá má slúžiť ako zábezpeka k poskytnutiu úveru podpisuje výhradne vlastník predmetu záložného práva a poskytovateľ úveru. V tomto prípade mali podľa tvrdení

poškodenej teda žalovanej podpísať záložnú zmluvu vlastník predmetu záložného práva a žiadateľ o úver , čo je nelogické. Aj osobe bez právneho vzdelania musí byť zrejmé, že takáto zmluva nemôže byť platná a automaticky by dokument preskúmal. Z obsahu spisu nevyplýva, že by poškodená alebo jej manžel takúto skutočnosť namietali. 2. Za každú nehnuteľnosť je potrebné každoročne zaplatiť príslušnému správcovi dane ( obecnému úradu ) daň z nehnuteľností, pričom každý platca dane je zo strany správcu dane na splnenie takejto povinnosti písomne vyzvaný. V prípade, že by poškodená nemala vedomosť o tom, že už nie je vlastníkom nehnuteľností, zákonne by jej muselo pripadať podozrivé , že príslušný správca dane jej minimálne od roku 2005 až do roku 2010 takúto daň nevyrubil a išla by na obecný úrad sa informovať o dôvode takéhoto postupu. 3/ Žalovaná ako poškodená sa bránila tým že bol zneužitý jej vysoký vek. Podľa zabezpečených dôkazov mala žalovaná ako poškodená v čase podpisu zmluvy 48 rokov ( dátum narodenia XX.XX.XXXX ), teda ani z ďaleka nedosahovala vek, pri ktorom objektívne dochádza k zníženiu duševných schopností človeka. Na záver je uvedené, že aj v prípade, že by bola vzatá do úvahy výpoveď poškodenej a skutok sa skutočne odohral tak, ako to poškodená uviedla, nie je možné hovoriť o akomkoľvek uvedení do omylu. Ako bolo vyššie citované, uvedením do omylu je konanie ktorým páchateľ predstiera okolnosti ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Toto konanie však musí byť v 1.rade objektívne spôsobilé uviesť iného do omylu. Nemôže sa v žiadnom prípade jednať o klamlivé správanie tak zjavné, jednoduché a preveriteľné, že osoba ktorá ním má byť uvedená do omylu ho dokáže odhaliť iba s minimálnou dávkou vynaloženia námahy a opatrnosti. V tomto prípade bola žalovanej ako poškodenej a jej manželovi predložená do vlastných rúk predmetná zmluva, pričom nik poškodenú a jej manžela nenútil túto zmluvu podpísať a nik im nebránil preskúmať všetky jej aspekty vrátane jej pomenovania. Podľa vykonaného dokazovania vo veci trestného stíhania opakovane uvádzali, že boli s obsahom zmluvy oboznámení a predstavuje ich prejav slobodnej vôle. Aj v prípade, že by jednotlivým ustanoveniam zmluvy z dôvodu slabšej vedomosti úradného jazyka nerozumeli, zmluva obsahuje jasné pomenovanie „Kúpna zmluva“ ktoré sa nachádza na jej úplnom začiatku, je od ostatného obsahu oddelené, napísané väčším písmom a zvýraznené tmavšou farbou. Nie je možné teda uveriť tvrdeniu žalovanej , že jej úradný jazyk je na tak slabej úrovni, aby nerozumela pojmu Kúpna zmluva a nemala vedomosť o tom, že tento pojem je odlišný od pojmu Zmluva o zriadení vecného bremena , prípadne Záložná zmluva a to aj preto, že z jej výpovede je zrejmé, že sama medzi týmito pojmami rozlišovala a sú jej preukázateľne známe aj rôzne právne následky týchto zmlúv. Zároveň nič nebránilo žalovanej, aby trvala na vyhotovení zmluvy v jazyku ktorý ovláda najlepšie alebo požiadala nezaujatú osobu , aby jej aspoň základný obsah zmluvy vysvetlil. 8. Po vyhodnotení všetkých týchto dôkazov , najmä uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede č. ČVS-ORP-267/OEK-DS-2010 ktorým bolo zastavené trestné stíhanie proti Zsoltovi Bothovi lebo nie je tento skutok trestným činom ako aj po oboznámení sa vyššie citovaným uznesením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda 1Pv 417/2010/2201-26 súd konštatuje, že v priebehu vyšetrovania neboli preukázané skutočnosti, ktoré by nasvedčovali naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu a takto vykonané dokazovanie v priebehu vyšetrovania podozrenia z tohto trestného činu je úplné a dostatočné na to, aby súd mohol doriešiť otázku platnosti právneho úkonu a to Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou , jej nebohým manželom T. U. a S. Q. ako otázku predbežnú. 9. Podľa § 132 ods. 1 vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou , darovacou alebo inou zmluvou, dedením , rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností. 10. Podľa § 39 neplatný je právny úkon ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom. 11. Podľa § 40 ods. 1 ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 12. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne , určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 13. Podľa § 37 ods. 2 právny úkon ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. 14. Podľa § 37 ods. 3 právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak jej jeho význam nepochybný. 15. Súd riešil predbežnú otázku vo veci a to otázku platnosti Kúpnej zmluvy ktorou Zsolt Both nadobudol vlastníctvo od predávajúcich , žalovanej a jej nebohého manžela. Na základe dokazovania vykonaného v rámci vyšetrovania súd tento právny úkon , Kúpnu zmluvu hodnotí ako platný právny úkon a teda jednoznačne je potrebné mať za to, že v čase konania dobrovoľnej dražby S. Q. bol vlastníkom sporných nehnuteľností. V prípade nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom v rámci dobrovoľnej dražby , teda nedošlo k prelomeniu všeobecne platnej zásady „nemo plus juris ad alium transfere

potest, quam ibse habet „ teda, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než sám má, ktoré má svoje zakotvenie po ustanovení § 37 ods. 2 OZ, inak povedaná, teda nebolo naplnené to, že pri platnej dobrovoľnej dražbe nemohol vydražiteľ účinne nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka, nakoľko bolo náležite v rámci vyšetrovania podnetu žalovanej z trestného činu podvodu preukázané ,že S. Q. bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Preto súd vyriešil predbežnú otázku tak, že Kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou , jej nebohým manželom a S. Q. bola platnou a teda žalobca sa platne stal vydražiteľom spornej nehnuteľnosti od vlastníka S. Q.. XX. Podľa § 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Úprava vlastníckeho práva v je základnou úpravou platnou pre celý právny poriadok. Ústavne má úprava vlastníckeho práva oporu v článku 9 listiny . 17. Podľa § 126 ods. 1 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje , najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 18. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná do dnešného dňa nevypratala spornú nehnuteľnosť, pričom výlučným vlastníkom nehnuteľnosti s účinnosťou od 02.06.2010 je žalobca ktorý platne nehnuteľnosť nadobudol na dobrovoľnej dražbe. Od uvedenej doby žalobca nemá možnosť vlastnú nehnuteľnosť ako vlastník užívať. Výsledkami vykonaného dokazovania teda súd dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel. 19. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 20. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ( § 355 ods. 1 CSP, § 362 . Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak: a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie Podľa § 373 ods. 4 prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.