Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského, v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, H., právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 8 558,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 9C 20/2013-382 zo dňa 8.10.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v prospech jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka vo výške 2084,93 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 13.03.2007 bola medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovaným uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorého bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 150000,- Sk. Pohľadávka z predmetného úveru bola na základe zmluvy zo dňa 21.12.2010 o postúpení pohľadávok postúpená zo Slovenskej sporiteľne na žalobcu. Výzvou zo dňa 28.05.2015 požiadal súd žalobcu, aby preukázal, že pred postúpením pohľadávky bolo postupované podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalobca uviedol, že výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nedisponuje a navrhol, aby ju súd vyžiadal od pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne. Listom zo dňa 21.08.2015 Slovenská sporiteľňa oznámila súdu, že dokladom o výzve podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nedisponuje. Súd prvej inštancie má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym úkonom. Znamená to, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol, neplatným bude následný právny úkon. Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie),

a preto súd prvej inštancie musel vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou. Na základe uvedeného konštatoval, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie (nepreukázanie doručenia výzvy upozorňujúcej na omeškanie žalovanému) a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že účelom § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je obmedzenie možnosti postúpiť bankovú pohľadávku, ale prelomenie bankového tajomstva, ide o názor prezentovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. S uvedeným názorom sa súd prvej inštancie nestotožnil, ale naopak mal za, že keďže postúpením bankovej pohľadávky dochádza aj k prelomeniu bankového tajomstva, musia byť na platné postúpenie splnené podmienky uvedené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Takto chápe toto ustanovenie aj Národná banka SR (napr. stanovisko zn. ODB-8651/2014 zo dňa 20.08.2014 zaslané OS Prešov). Žalobcom citované rozhodnutia Ústavného súdu SR sa na prejednávanú vec argumentačne nevzťahujú, nakoľko veci sp. zn. IV. ÚS 15/2014 a I. ÚS 640/2014 sa týkajú výkladu právnych úkonov, pričom problémom v prejednávanej veci nie je výklad zmluvy o postúpení pohľadávok, ale splnenie zákonných predpokladov takého postúpenia. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu.

3. Proti predmetného rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal vyjadrením žalobcu zo dňa 7.10.2015. S ohľadom na to má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, k odňatiu možnosti konať pred súdom, ako i nepredvídateľnosti rozhodnutia. Vychádzajúc z podmienok § 1 ods. 8, § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nikde nie je uvedený odkaz na Zákon o bankách v časti, ktorá by sa dotýkala rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zákon č. 483/2001 Z. z. upravuje len vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením podnikania a so zánikom bánk na území Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Zákon o bankách, ani Zákon o spotrebiteľských úveroch absenciu, či nepreukázanie výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách ako dôvod neplatnosti právneho úkonu neuvádza. Citácia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. pripúšťa postúpenie pohľadávky z veriteľ na tretiu osobu, posudzuje sa podľa osobitného predpisu. Podľa odkazu (7) je týmto predpisom § 524 Občianskeho zákonníka. Namieta, že existuje skupina iných úverov ako spotrebiteľských, poskytovaných bankami - viď znenie § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP v obdobných veciach. Zároveň uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola pri vzniku zmluvného vzťahu dohodnutá úprava postúpenia pohľadávky na tretiu osobu (bod 18.14 VOP), ktorej závery súdu prvej inštancie odporujú. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. ho zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

5. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

6. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol skutočnosť, že žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie vyplývajúcich z ust. 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o bankách“).

7. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu o tom, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí o prípadnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené, ak chce banka ako postupca postúpiť na tretí subjekt, ktorý nie je bankou, svoje pohľadávky. V tomto smere odvolací súd uvádza, že v prípade nesplnenia týchto zákonných podmienok, nemôže dôjsť k postúpeniu pohľadávky, keďže ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je zákonom lex specialis vo vzťahu k ustanoveniu § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. a ďalej k ustanoveniam § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré všeobecne upravujú podmienky postúpenia

pohľadávky v spotrebiteľských vzťahoch. Inými slovami, ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné aplikovať na oblasť tých právnych vzťahov, ktoré boli na základe Zákona o bankách uzatvárané. Do tohto rámca patrí aj oblasť právnych vzťahov, na základe uzatvorených zmlúv o úvere (poskytnutých bankou), pričom subjektom právnych vzťahov môžu byť aj fyzické osoby - spotrebitelia.

8. Ustanovenie § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. upravujú podmienky postúpenia pohľadávky v širokom okruhu právnych vzťahov (z hľadiska predmetu subjektov); avšak ak predmetom právneho vzťahu je poskytnutie úveru bankou, ktorého subjektom (veriteľom) je banka, osobitne Zákon o bankách upravuje podmienky, za ktorých je možné pohľadávku postúpiť tretej osobe. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ktoré aplikoval súd prvej inštancie) v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inak povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní. Ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže. Ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.

9. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne, a.s. žalovanému zasielaná.

10. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu o úprave postúpenia pohľadávky na tretiu osobu vyplývajúcu z bodu 18.14 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s., odvolací súd v súvislosti s tým poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 22.1.2016, č.k. 6C 117/2013-87, ktorým bola v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.6.2016, sp. zn. 7Co 199/2016, predmetná zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 18, bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002 vyhlásená za neprijateľnú podmienku.

11. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne posúdil podmienky vecnej legitimácie žalobcu v konaní a z uvedeného dôvodu žalobu zamietol, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .