Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. F. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R., C. Y. Č.. X, R. dieťaťa rodičov: Q.. H. F. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. na Ľ. ulici č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej č. 20 a Q.. G. A. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Q. I. Z. na B. ulici č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.11.2015 č.k. 23P 31/2015-147 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania matke nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvého stupňa rozsudkom z 18.11.2015 č.k. 23P 31/2015-147 zvýšil výživné od otca pre maloletú V. F., Y.. X.X.XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.11.2000 sp.zn. Nc 59/2000 zo sumy 33,19 € (t.j. 1.000 Sk) na 85 € mesačne od 1.11.2014 do 31.7.2015 a na 115 € mesačne od 1.8.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca dopredu matke dieťaťa. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Dlžné výživné 793,53 € za obdobie od 1.11.2014 do 30.11.2015 zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zistenia, že vyživovacia povinnosť otca k mal. V. bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.11.2000 sp. zn. Nc 739/2000, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. V. tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 1.000,- Sk (33,19 €) za skutkového stavu, že matka dieťaťa bola v tom čase na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok 2.740,- SK (91 €) a otec pracoval ako učiteľ základnej školy s príjmom 9.500,- Sk (315,30 €). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.12.2000. Osobnú starostlivosť o maloletú dcéru zabezpečuje výlučne matka, ktorá od 30.6.2013, kedy zamestnávateľ s ňou skončil pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti a okrem obdobia od 26.6.2014 do 31.12.2014, kedy bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, pracovala na dohodu o vykonaní práce, resp. dohodu o pracovnej činnosti (Z. Q. C. C..B..W.., Bytový podnik mesta R., s.r.o., Q. C. C..B..W.. E., A. X. C..B..W.. E.), a od 18.5. do 12.6.2015 bola zamestnankyňou C. I. A..C.., E. E. s mesačným príjmom 193,77 €, od 17.6.2015 do 14.8.2015 bola zamestnankyňou M. R. s mesačným príjmom 328,83 €, od 1.7.2015 do 30.9.2015 bola zamestnankyňou spoločnosti V. R. C..B..W.., upratovací servis R. s mesačným príjmom 70 € a od 1.10.2015 je zamestnaná v Ž. C. C. A..C.. s čistým mesačným príjmom 535,83 €. Mal. V. v školskom roku 2014/2015 navštevovala 9. ročník základnej školy a od 1.9.2015 je študentkou gymnázia.

Matka preukázala notoricky známe (bežné) potreby maloletej dcéry primerané jej veku a tiež mimoriadne výdavky súvisiace s jej zdravotným stavom (vedená v gastroenterologickej a alergologickej ambulancii pre atopický ekzém a diagnostikovanú celiakiu, deštruktívne štádium podľa Marsha 3b-c chronický gastritis) a výdavky, ktoré vynaložila na jej mimoškolské aktivity, najmä za návštevu základnej umeleckej školy (hra na klavír). Škola pre zlú sociálnu situáciu matky povolila poplatky splácať v splátkach vrátane výdavkov súvisiacich s ukončením prvého cyklu štúdia na hudobnej škole (tablo, absolventský výlet). Rovnako platila poplatky dcére za tanečný kurz a doplácala za učebnice a pracovné zošity z anglického a francúzskeho jazyka, keďže dcéra navštevovala jazykovú základnú školu. Matka rovnako preukázala podstatné zvýšenie výdavkov na zabezpečenie potrieb maloletej dcéry nástupom na gymnázium. Zo správy C. I. - Ú. E. zistil, že otec dieťaťa poberá starobný dôchodok priznaný 11.4.2011 vo výške 430,90 € a 436,10 € od januára 2015. Býva s manželkou, ktorá je starobná dôchodkyňa, v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho syna s doživotným právom bývania. Porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k záveru, že bola preukázaná podstatná zmena pomerov v odôvodnených potrebách mal. V., keďže od poslednej úpravy výživného uplynula doba 15. rokov berúc do úvahy aj nárast životných nákladov v spoločnosti a zvýšenie príjmu otca o 121 € v priemere za mesiac, ktorý žije v spoločnej domácnosti s manželkou a teda otcom uvádzané náklady súvisiace s bývaním a vedením domácnosti majú znášať spoločne. Tvrdenie otca, že na výživu maloletej dcéry dobrovoľne neprispieval vyššou sumou, lebo čakal až na rozhodnutie súdu, považoval za ničím nepodložené. Poukázal na výkon osobnej starostlivosti matky o maloletú dcéru a jej podiel pri zabezpečovaní potrieb dieťaťa na rozdiel od otca, ktorý sa nepodieľal žiadnym spôsobom na výchove maloletej dcéry a okrem bežného výživného (33,19 €) neprejavil záujem ani snahu prispievať na jej potreby nad rámec bežného výživného. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 26, § 62, § 65, § 75, § 76,§ 77 a § 78 Zákona o rodine. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného 793,53 €, ako rozdiel medzi výživným 33,19 € určeným predchádzajúcim rozhodnutím súdu a výživným 85 €, resp. 115 € určené terajším rozhodnutím súdu, zaviazal otca zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku matke dieťaťa s odôvodnením, že výživné bolo upravené naposledy pred 15. rokmi, otec si svojej vyživovacej povinnosti voči dcére bol a musel si byť vedomí a nič mu nebránilo začať prispievať aspoň čiastočne zvýšeným výživným na úhradu potrieb svojej jedinej dcéry dávno pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného, preto nepristúpil k povoleniu splátok dlhu na výživnom. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec dieťaťa s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p.. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie nedostatočne skúmal subjektívne okolnosti odôvodňujúce zmenu pomerov na jeho strane v tom, že v súčasnosti je poberateľom starobného dôchodku 436,10 € a po 15. rokoch sa aj na neho vzťahuje objektívna zmena pomerov predstavujúca zvýšené životné náklady, pričom ako dôchodca nemá možnosť ovplyvniť výšku svojho starobného dôchodku, a nezobral do úvahy ani jeho zvýšené výdavky súvisiace s jeho diabetickou diétou. Na druhej strane matka dieťaťa je ešte ekonomicky činná a navyše môže sa zariadiť tak, že byt v širšom centre R. predá a kúpi si byt v menej atraktívnej časti mesta, čím by sa jej znížili náklady na bývanie a mohla by si vytvoriť rezervu na horšie časy. Matkou tvrdený poplatok pre dieťa u zubára 100 € nepovažuje za nevyhnutný náklad, nakoľko bežný poplatok za ošetrenie zubu je 15 € - 20 €, pričom matka na jeho ponuku zubné ošetrenie absolvovať u jeho sestry v N. nereflektovala. Snažil sa komunikovať s matkou prostredníctvom listov, v ktorých jej navrhoval zvýšenie výživného, ale matka jeho iniciatívu odignorovala a listy nepreberala. Nie je jeho chybou, že matka nepreberala poštu od neho, dôsledkom čoho bolo, že sa nemohli dohodnúť na zvýšení výživného. Preto považuje za nespravodlivé, aby mu bolo zvýšené výživné na 115 €, čo predstavuje skokový nárast výživného o 3,46 násobok. Vyjadril súhlas s výškou výživného 85 €, ktorá sa rovná výške životného minima na dieťa. K tomuto sa nedopracoval, keďže mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa pojednávania 18.11.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Rozhodnutie o dlžnom výživnom, ktoré má zaplatiť do troch dní, je pre neho likvidačné, nakoľko by musel vynaložiť takmer dve svoje celé penzie na zaplatenie dlžného výživného. Tiež uviedol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na pojednávaní 18.11.2015, na ktoré sa nedostavil z dôvodu, že vlak do R. mal veľké meškanie a jeho vtedajší právny zástupca neporozumel jeho telefonickému pokynu, že nesúhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na uvedenom pojednávaní sa chystal predložiť listinné dôkazy a navrhnúť platenie výživného 85 € mesačne, k čomu nedošlo, nakoľko sa súd uspokojil s tvrdením jeho vtedajšieho právneho zástupcu, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na 85 € mesačne od 1.11.2014 a dlžné výživné 588,53 € mu povolil zaplatiť v mesačných splátkach 16,35 € a pre prípad, ak zmena rozhodnutia z procesného hľadiska nebude možná, žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Spolu s odvolaním predložil potvrdenie o meškaní vlaku, o výške cestovného a zdravotný záznam pre chorého na cukrovku. Písomným podaním z 1.7.2016 označeným ako „Sťažnosť na prieťahy v konaní“ oznámil, že si požičal od cigána (zjavne mal na mysli občana rómskeho pôvodu) 1.000 € s povinnosťou vrátiť pôžičku s navýšením o 50 %, t.j. 1.500 €, aby mohol splatiť dlžné výživné.

4. Matka dieťaťa vo vyjadrení vyjadrila sklamanie s jeho prístupom k vlastnej dcére, o ktorú sa nezaujíma, ani ju finančne nepodporuje napriek tomu, že od septembra 2015 navštevuje gymnázium. Zdôraznila, že otcovi písomne doručila žiadosť 26.11.2014 o zasielanie vyššieho výživného pre maloletú dcéru, na ktorú nereagoval. Napriek svojmu tvrdeniu, že je schopný platiť výživné pre maloletú dcéru 70 € mesačne, neposlal za celý rok 2015 vyššie výživné. Poukázala na to, že otec dieťaťa bol od počiatku zastúpený právnym zástupcom a súd v danej veci nerozhodol na prvom súdnom pojednávaní, teda otec mal dostatok času na to, aby zdokladoval svoje výdavky, resp. zdravotné problémy a s tým súvisiace náklady. Otec ani vo svojom odvolaní nepredložil doklady preukazujúce, že by uhrádzal pre maloletú dcéru niečo nad rámec bežného výživného, preto je jeho tvrdenie v tejto časti nepravdivé. Poukázala aj na to, že maloletá dcéra potrebovala zubné ošetrenie, niekoľkokrát sa pokúšala skontaktovať s otcom telefonicky, ale bezúspešne, keďže jej nedvíhal telefón. Dokonca pri podaní návrhu na zvýšenie výživného ani nevedela presnú adresu otca, kde býva a kde sa zdržiava. Už v priebehu konania na súde prvej inštancie uviedla, že zubný lekár musel dcére ošetrovať aj zubné kanáliky a podobne, s čím boli spojené ďalšie zvýšené náklady okrem blomby, pričom otec ani počas trvania súdneho konania sa nesnažil vybaviť dcére ošetrenie u zubára a na jej telefonáty nereagoval. K tvrdeniu otca, že mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní uviedla, že pojednávania sa zúčastnil jeho právny zástupca, ktorý súhlasil s tým, aby súd vo veci pojednával. Otec sa osobne zúčastnil pojednávania 21.8.2015, na ktorom žiadne dôkazy nepredkladal a ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania ďalšie dôkazy vo veci nenavrhoval vykonať. Tiež uviedla, že otec má použiť na prepravu skorší ranný vlakový spoj, aby stihol aj termín pojednávania, pretože na trase dlhej 450 km môže dôjsť k prekážkam, s čím mal počítať. Vyjadrila názor, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny. V odôvodnení rozsudku súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a zároveň aj ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje za presvedčivé a rozsudok za spravodlivý. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania 74,58 €. Spolu s vyjadrením predložila žiadosť o zvýšenie výživného pre maloletú dcéru V. z 26.11.2014 zaslané otcovi dieťaťa.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len .

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo podľa § 66 (odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. V.. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, zistený skutkový stav správne posúdil podľa ustanovení Zákona o rodine. Správne určil a diferencoval rozsah výživného 85 € mesačne od 1.11.2014 do 31.7.2015, keď maloletá navštevovala základnú školu a 115 € mesačne od 1.9.2015 do budúcna, po zohľadnení zmeny pomerov, ktorá nastala nástupom maloletej na gymnázium. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. V.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 85 € od 1.11.2014 a 115 € od 1.9.2015 je primerané reálnym príjmovým pomerom otca, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd konštatuje, že zvýšenie výživného pre mal. V. z 33,19 € na 85 € mesačne, ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 1,7 € na jeden deň a zvýšenie výživného na 115 € mesačne, ktoré predstavuje zvýšenie výživného o 2,7 €, na deň zohľadňuje len minimálnu časť nevyhnutných potrieb maloletej a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej dcére na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je vyšší ako podiel otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 85 €, resp. 115 € mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletej V., ktorá od septembra 2015 je študentkou gymnáziá, by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného výživného. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie 15. rokov, počas ktorého si otec plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére iba v rozsahu 1.000,- Sk mesačne (t.j. 1,1 € na jeden deň), počas ktorého obdobia sa rozsah odôvodnených potrieb mal. V. postupne zvyšoval, pričom výrazná zmena pomerov za 15 rokov ani raz nebola premietnutá do podielu otca na výživnom, teda všetky výdavky súvisiace s výchovou a výživou maloletej (okrem 1,1 € na deň) zabezpečovala matka dieťaťa, preto rozhodnutie súdu o výživnom v súlade s odvolacím návrhom otca by bolo v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosti a prispeje v primeranej miere na potreby svojho dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd spôsob určenia výživného so zreteľom na odôvodnené potreby mal. V., vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, keď maloletá mala jeden rok a v súčasnosti po skončení základnej školy je študentkou gymnázia, ktoré sa nepochybne niekoľkokrát počas obdobia 15. rokov zvýšili, považuje za spravodlivý a zdôrazňuje, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje zmena pomerov len na jednej strane, a teda buď len u oprávneného alebo len u povinného. V tomto prípade je nepochybne preukázaná podstatná zmena pomerov na strane maloletej (oprávnenej), preto aj za skutkovej situácie, že príjem otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol 315,30 € a v súčasnosti jeho jediným

príjmom je starobný dôchodok 436,10 €, t.j. zvýšil sa jeho príjem o 120,80 € a vývoj životných nákladov v spoločnosti za uplynulých 15 rokov dovoľuje záver, že príjem otca v súčasnosti je totožný s jeho príjmom v čase predchádzajúcej úpravy výživného a vychádzajúc z vyššie uvedenej úvahy, že pre zvýšenie výživného postačuje zmena pomerov na strane oprávnenej (dieťaťa), je rozhodnutie súdu prvej inštancie o výživnom správne a zákonné. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, že postupom konajúceho súdu mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa pojednávania 18.11.2015 pre meškanie vlaku z E. do R.Í. 89 minút, na ktorom chcel predložiť ďalšie listinné dôkazy a navrhnúť dohodu o výživnom 85 € mesačne, k čomu však nedošlo, pretože sa súd uspokojil s tvrdením jeho vtedajšieho právneho zástupcu, že súhlasí, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, odvolací súd uvádza, že postupom konajúceho súdu nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože z preskúmavaného spisu nepochybne vyplýva (zápisnica z pojednávania 18.11.2015), že právny zástupca JUDr. Ján Cáfal ospravedlnil neprítomnosť otca na pojednávaní z dôvodu meškania vlaku a predniesol súhlas otca s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti a dodal, že listinnými dôkazmi, ktoré mal otec predložiť podľa uznesenia súdu prvej inštancie o odročení pojednávania z 21.8.2015 (rozhodnutie súdu vzťahujúce sa k pôvodnému rodinnému domu otca v I.), otec nedisponuje a otec nepredložil žiadne listinné dôkazy ani v priebehu odvolacieho konania, nota bene nedošlo na strane otca k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd tiež konštatuje, že otcom prezentovaná ochota prispievať vyššie výživné pre mal. V. ešte pred rozhodnutím súdu bola neúspešná pre odmietavý postoj oprávnenej (matka dieťaťa), je irelevantná, pretože k plneniu vyživovacej povinnosti povinného nad rámec súdom určeného výživného nevyžaduje súhlas matky dieťaťa, teda otcovi nič nebránilo tomu, aby platil vyššie výživné. Odvolací súd tiež dodáva, že rizikové správanie otca, ktorý si požičal 1.000 € s povinnosťou vrátiť 1.500 € (o 50 % viac) v dohodnutých splátkach 150 € mesačne (vyššie splátky ako výživné určené súdom prvej inštancie), odvolací súd posúdil ako účelové, prezentovať neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej výške. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že dlžné výživné je povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, konštatuje, že vzhľadom k charakteru predmetu konania, t.j. zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, by nebolo spravodlivé a ani v záujme dieťaťa priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti predovšetkým z dôvodu, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mal otec očakávať od začiatku konania (29.10.2014), pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu, resp. sám dobrovoľne začať plniť zvýšené výživné primerané oprávneným potrebám maloletého dieťaťa, čo by bolo v súlade s tvrdením otca, že mal záujem prispievať na výživu maloletej dcéry už pred podaním návrhu matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje jeho lepšie využitie v prospech maloletého dieťaťa. Odvolací súd nepriznal matke náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 a každý z účastníkov si teda sám znáša trovy (§ 52 a s ohľadom na okolnosti prípadu by nebolo spravodlivé náhradu trov konania priznať (§ 55 . Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a pretože sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .