Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-261-2016.pdf
PDF · 90.79 KB
Case nature
Subarea
19Co/261/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobcu P., právne zastúpeného C. proti žalovanému H., do 01.07.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného B., obaja právne zastúpení E., o zaplatenie 867,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. augusta 2015, č.k. 12C/14/2015-60, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 285,36 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalovaného.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 24.08.2015, č.k. 12C/14/2015-60 súd prvej inštancie návrh zamietol (I.), uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 335,64 Eur, do rúk právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznal (III.). V časti o zamietnutí návrhu súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že zmluva, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom neobsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, jej výška, prípadne spôsob jej výpočtu nie je uvedený v úverových podmienkach žalobcu. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi účastníkmi konania, neobsahuje údaj o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 500,- Sk. Navrhovateľovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému formou výberu hotovosti z bankomatu a nákupov tovaru platobnou kartou. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu 2.500,66 Eur, žalovaný vykonal žalobcovi jednotlivými splátkami úhrady vo výške 2.734,34 Eur, čím žalovaný uhradil žalobcovi vyššiu sumu ako je výška poskytnutých finančných prostriedkov, a preto súd žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Výroky o trovách konania zdôvodnil okresný súd tým, že žalovaný a vedľajší účastník mal vo veci plný úspech, mali teda podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Vedľajší účastník si trovy konania neuplatnil, preto mu ich náhradu súd nepriznal. Žalovaný uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia konania vo výške 335,64 Eur. Trovy konania žalovaného, považované súdom za účelné, dôvodné a preukázané, pozostávali z náhrady za trovy právneho zastúpenia, a to za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie na súd a účasť na pojednávaní konanom dňa 24.08.2014) á 61,41 Eur spolu s režijným paušálom á 8,39 Eur za úkon v roku 2015, náhrady za cestovné výdavky a náhrady za stratu času v deň konania pojednávania vo výške 28,40 Eur (hodnota cestovných výdavkov bola za cestu Z. - X. - Z.) a výška náhrady straty času vo výške 41,90 Eur (12 x 1 polhodina (13,98 Eur/4), pričom bolo zohľadnené, že právny zástupca žalovaného a vedľajšieho
účastníka sa v deň 24.08.2015 zúčastnil štyroch pojednávaní, v zmysle v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), 15 písm. a), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej ku dňu poskytnutia právnej služby.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania na strane žalovaného (výrok II.), podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca. Zdôvodnil ho poukázaním na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), b), d), e), f) a § 221 ods. 1 písm. h), f) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil, výrok o trovách právneho zástupcu zmenil tak, aby žalovanému nepriznal žiadne trovy, alebo, aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia, ktoré priznal žalovanému súd prvej inštancie, nepokladá za účelne vynaložené, keďže trovy konania, vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej- ktorej veci, nemožno v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.03.2015, sp. zn. 6Mcdo/5/2013 považovať za trovy účelne vynaložené.
3. Podľa jeho názoru súd neskúmal, či zo strany žalovaného ide o účelné uplatnené trovy právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného si vyúčtoval trovy za náhradu straty času za účasť na pojednávaní z Lučenca do Nového Mesta nad Váhom. Žalobca vyjadril presvedčenie, že táto položka advokátskemu koncipientovi neprináleží, keďže v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení je možné náhradu za stratu času priznať len advokátovi, nie jeho zamestnancovi, ani advokátskemu koncipientovi. Uviedol, že účelom náhrady za stratu času je finančne kompenzovať stratu, ktorá vzniká advokátovi cestovaním, teda stratu za čas, počas ktorého by mohol vykonávať inú odbornú prácu, pričom náhrada za stratu času je riadnym príjmom advokáta. Advokátsky koncipient je zamestnancom advokáta a je advokátom vyslaný na služobnú cestu. Ide o plnenie pracovných povinností v rámci pracovného času, za ktorý patrí advokátskemu koncipientovi mzda. Advokát, ktorý advokátskeho koncipienta zamestnáva, môže počas tohto času vykonávať inú odbornú prácu. Ak by súd priznal náhradu za stratu času aj za čas strávený cestou zo sídla advokáta do sídla súdu a späť advokátskemu koncipientovi, potom by za tento čas získal advokát príjem z výkonu vlastnej odbornej práce, ako aj z náhrady za stratu času, ktorá má byť práve kompenzáciou. Takisto by potom v prípade priznania náhrady za stratu času mohlo dôjsť k tomu, že ak by advokát poveril svojím zastúpením v rovnaký deň a v rovnaký čas viacerých koncipientov alebo svojich zamestnancov, náhrada za stratu času by bola priznávaná opakovane, čo je v rozpore so zmyslom § 16 ods. 3 vyhlášky.
4. Namietal výpočet tarifnej odmeny trov právneho zastúpenia žalovaného. Uviedol, že predmetná tarifná odmena je vypočítaná z istiny a úroku z omeškania spolu vo výške 996,56 Eur, čo žalobca považuje za sporné, nakoľko tarifná odmena sa má odvíjať len z istiny, ktorá je v konaní uplatňovaná, t. j. 867,23 Eur. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,04 Eur.
5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na strane žalovaného neexistujú žiadne vecné dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné náhradu trov konania žalovanému nepriznať. K účelnosti trov právneho zastúpenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/176/2015 a viaceré rozhodnutia krajských súdov a uviedol, že ak žalobca neriskuje ani len plnú náhradu trov konania, stále sa mu oplatí skúšať uplatňovať na súdoch premlčané nároky, nároky z neprijateľných zmluvných podmienok a nároky po použití nekalých obchodných praktík. Bez právneho zastúpenia by činnosť združenia bola minimalizovaná, až znefunkčnená. Efektívne podania, týkajúce sa súdnych konaní, nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie. Zdanlivá rutinnosť podaní vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. K názoru žalobcu, že právo na náhradu za stratu času patrí iba advokátovi a nepatrí advokátskemu koncipientovi, vedľajší účastník uviedol, že vyhláška č. 655/2004 Z. z. v žiadnom zo svojich ustanovení neustanovuje, že pri právnych úkonoch advokátskeho koncipienta, vykonávaných mimo sídla advokátskej kancelárie, nevzniká nárok na náhradu za stratu času. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/502/2015 a Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Co/186/2013. Záverom vyjadrenia k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu aj na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok o náhrade trov žalovaného súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.
7. Predmetom preskúmania krajským súdom bol len výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania (výrok II.). V ostatných výrokoch účastníci nenapadli rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, tieto výroky nadobudli právoplatnosť a krajský súd rozsudok v týchto častiach nepreskúmaval (§ 367 CSP).
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
10. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. ustanovenia § 7, § 8, § 10 a § 28 platia primerane aj pre advokátskeho koncipienta.
11. Podľa § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, na náhradu za stratu času (§ 17).
12. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
13. Z obsahu spisu mal krajský súd preukázané, že žalobca sa návrhom, podaným na okresnom súde dňa 30.6.2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 867,23 Eur s príslušenstvom a kapitalizovaného úroku vo výške 129,33 Eur s odôvodnením, že uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, pričom žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu z uzavretia zmluvy, čím porušil úverové podmienky. V predmetnej veci žalovaný udelil na zastupovanie splnomocnenie advokátovi E.. C. M.. 14. Dňa 19.08.2015 spolu s oznámením o zastúpení žalovaného došlo okresnému súdu vyjadrenie žalovaného, v ktorom žalovaný okrem iného uviedol, že ide o spotrebiteľskú vec, že prvotným právnym titulom bola zmluva medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.05.2004 o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úverový rámec vo výške 497,91 Eur, a že v tejto zmluve absentovali náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a to údaj o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov a iných poplatkov, ktoré nedojednal so spotrebiteľom priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ďalej v tomto podaní, s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Prešov, zastával názor, že žalobcovi nepatrí ani nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
15. Polemizoval s tvrdením žalobcu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalovanú sumu. Navrhol žalobu v celom jej rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 24.08.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca, zúčastnil sa na ňom žalovaný, právny zástupca žalovaného a právny zástupca vedľajšieho účastníka (advokátsky koncipient H.. L. F.).
16. V sporovom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie, prípadne za náhodu. V danom prípade, keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd prvej inštancie dôvodne priznal žalovanému právo na náhradu trov konania.
17. Žalobca v podanom odvolaní namietal neúčelnosť vynaložených trov konania, keď zastupovanie žalovaného považoval za rutinné zastúpenie v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach. Možno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že právny zástupca E.. C. M. hromadne zastupuje vedľajších účastníkov a spotrebiteľov. Možno súhlasiť tiež s tým, že niektoré formulácie sa vo vyjadreniach, podávaných vo viacerých veciach, opakujú. V danom prípade sa však rozhodne nejedná o paušálne vyjadrenie žalovaného, pretože žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení a na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu kvalifikovaným spôsobom spochybňuje argumentáciu žalobcu, na ktorej zakladá svoj nárok na požadované plnenie.
18. Vyjadrenie obsahuje konkrétne argumenty vo vzťahu k zmluve medzi žalobcom a žalovaným a poukaz na to, že žalovaný už sumu poskytnutú žalobcom preplatil. Účelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka napokon možno vyvodiť aj zo skutočnosti, že zhodne s argumentáciou jeho právneho zástupcu bol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnutý. Trovy vedľajšieho účastníka, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia - odmene právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu, účasť na pojednávaní), vrátane režijných paušálov a cestovných náhrad za cestu na pojednávanie preto nie je možné považovať za neúčelne vynaložené. Tieto trovy súd prvej inštancie správne priznal a správne vypočítal, keď sa pri rozhodovaní o trovách konania pri určení tarifnej odmeny advokáta stotožnil s predloženou špecifikáciou trov žalovaného, v zmysle ktorej tarifná hodnota veci pozostáva z istiny vo výške 867,23 Eur a zo sumy 129,33 Eur ako kapitalizovanej sumy úrokov z omeškania. Dôvodne v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. do základu pre výpočet odmeny za jeden úkon právnej služby okrem žalovanej istiny zahrnul aj kapitalizované úroky z omeškania.
19. Žalobca však ako nesprávne namietal priznanie náhrady za stratu času, keď žalovaný bol na pojednávaní zastúpený advokátskym koncipientom. Túto odvolaciu námietku považoval krajský súd za opodstatnenú. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času stráveného prepravou advokátskeho koncipienta do sídla súdu. Nepochybne úkony advokátskeho koncipienta (pokiaľ bol riadne splnomocnený advokátom) sú považované za úkony advokáta (preto patrí advokátovi za takéto úkony odmena v zmysle vyhlášky), to však neznamená, že advokátsky koncipient má vo všetkom rovnaké postavenie ako advokát. Právo na náhradu za stratu času je upravené v § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z., pričom v tomto ustanovení sa výslovne uvádza právo advokáta na náhradu za stratu času. Tie ustanovenia, ktoré sa primerane vzťahujú aj na advokátskeho koncipienta, vymenúva § 63 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z., kde však ustanovenie § 24 uvedené nie je, teda toto ustanovenie neplatí pre advokátskeho koncipienta. Podobne podľa ustanovení § 15 a § 17 ods. 1 vyhlášky patrí náhrada za stratu času advokátovi, nie advokátskemu koncipientovi.
20. Okrem tohto lingvistického a systematického výkladu je možné argumentovať aj účelom inštitútu náhrady za stratu času advokáta, ktorým je finančná kompenzácia časovej straty, počas ktorej advokát v dôsledku prepravy do sídla súdu nemohol efektívne vykonávať svoju činnosť. Poskytovanie právnych služieb advokáta je pritom považované za podnikanie, ktorého definičným znakom je účel dosahovania zisku. Keď teda advokát počas prepravy nevykonáva odbornú činnosť, nedosahuje zisk, preto je potrebná paušálna kompenzácia príjmu (zisku), ktorý by za uvedený čas mohol dosiahnuť poskytovaním právnych služieb. Pri zohľadnení výšky tejto paušálnej kompenzácie (v súčasnosti 14,30 Eur za každú začatú polhodinu, čo predstavuje 228,80 Eur za osemhodinový pracovný deň a vyše 4.500 Eur za mesiac) je zrejmé, že nejde o kompenzáciu mzdy advokátskeho koncipienta, ktorú musí advokát koncipientovi zaplatiť za čas strávený prepravou koncipienta do sídla súdu (keďže priemerná mzda advokátskeho koncipienta nedosahuje ani 1.000 Eur), ale o kompenzáciu straty času, počas ktorého mohol advokát vykonávať svoju vysoko odbornú činnosť. Náhrada za stratu času (rovnako ako všetky odmeny a náhrady za poskytovanie právnych služieb) je príjmom advokáta, nie advokátskeho koncipienta (náhrada týchto trov prisúdená súdom je potom príjmom účastníka konania). Nemožno predpokladať, že by úmyslom zákonodarcu pri ustanovovaní inštitútu náhrady za stratu času bolo umožniť, aby advokát počas cestovania koncipienta na úkony do sídla súdu získal podstatne väčší prospech než je (skutočná, resp. priemerná) hodnota práce tohto koncipienta. Mzda advokátskeho
koncipienta, ktorú mu advokát vypláca aj za čas prepravy koncipienta do sídla súdu, môže byť podľa názoru krajského súdu kompenzovaná ako súčasť skutočných vecných nákladov advokáta.
21. Nakoľko v preskúmavanom prípade sa na pojednávaní na súde prvého stupňa zúčastnil advokátsky koncipient, krajský súd dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a od celkovej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 335,64 Eur odpočítať náhradu za stratu času vo výške 41,90 Eur a 8,38 Eur DPH z tejto sumy. Pokiaľ ide o ostatné trovy vedľajšieho účastníka, tieto boli vypočítané správne (3 x 61,41 Eur + 3 x paušál 8,39 Eur + cestovné náhrady 28,40 Eur + DPH 20 %) . Žalovanému tak patrí náhrada v sume 285,36 Eur (335,64 eur mínus 50,28 Eur).
22. Nakoľko každá strana mala vo veci úspech len čiastočný, odvolací súd podľa § 255 ods. 2 a § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).